Dr. Taťjana Obuchanyč: „Ilúzia očkovania — O tom, ako očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu a čo možno urobiť pre znovuzískanie zdravia“ — 3. Prirodzená imunita voči tetanu — aké to prekvapenie!

17.II.2012 — Taťjana Obuchanyč, PhD.

       Pôvodnú kapitolu „Natural Immunity to Tetanus — What a Surprise!“ 
       z knihy „Vaccine Illusion — How vaccination compromises our natural immunity and what we can do to regain our health“
       z angličtiny s dovolením autorky preložil Ing. Marián Fillo.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

3. Prirodzená imunita voči tetanu — aké to prekvapenie!

       Navyše k von Behring-Kitasatovej liečbe konským sérom, ktorá bola zameraná hlavne na liečbu tetanu, skupiná iných výskumníkov, čo nie sú dnes až tak slávni, zamerala svoj výskum na prirodzenú imunitu voči tetanu. Tieto pokusy boli v 20. rokoch 20. storočia zverejnené v uznávanom lekárskom časopise Journal of Experimental Medicine. Až do digitálneho veku však na tieto články sadal prach v suterénoch lekárskych fakúlt a nejestvoval žiadny schodný spôsob, ako ich vyhľadať. Po digatlizácii týchto starých archívnych článkov som konečne dostala možnosť prečítať si ich.

       Bola som ohromená tým, čo som našla. Tieto pokusy ukazujú, ako možno získať prirodzenú imunitu voči tetanu. Navyše ukazujú, že prirodzená imunita nemá nič do činenia s protilátkami proti samotnému toxínu (jedu).

       Najprv sa pozrime na vlastnosti baktérie Clostridium tetani, ktorá vyrába neslávne známy tetanový toxín. Je mnoho rôznych kmeňov C. tetani, všetky vyrábajú ten istý typ jedu, zvaný tetanospazmín. Ak sa tento jed dostane do centrálnej nervovej sústavy zvierat alebo ľudí, potlačí/spomalí činnosť neurotransmitteru (prenášača nervových vzruchov) kyseliny gama-aminomaslovej (Gamma-AminoButyric Acid = GABA). To má za následok príznaky ochorenia na tetanus: tuhé svalové kŕče, ako napr. kŕče čeľusťových svalov, kŕčovitý úsmev a záchvaty kŕčov vo všeobecnosti.

       Baktérie C. tetani normálne žijú vo zvieracom hnoji a črevách bez toho, že by spôsobili ochorenie na tetanus. Baktérie C. tetani potrebujú prostredie bez prístupu vzduchu, aby mohli byť aktívne, tzn. nemôžu fungovať za prítomnosti kyslíka. Po styku s kyslíkom zo vzduchu sa premenia na veľmi pružné a dlhodobo trvanlivé spóry. Samotné spóry nič nerobia, tzn. ani nevyrábajú toxín. Po prechode do prostredia bez kyslíka však spóry prejdú opäť do stavu bakteriálnych buniek, schopných výroby toxínu.

       Riziko tetanu predstavujú zranenia, nakazené spórami alebo baktériami C. tetani, nie povestný hrdzavý klinec. Ak takéto rany nie sú dobre ošetrené, vytvoria sa v nich podmienky, umožňujúce spóram C. tetani rozvinúť sa a začať s výrobou toxínu. Ak sa molekuly toxínu dostanú cez periférne nervy do centrálnej nervovej sústavy, dostavia sa príznaky tetanu. To však nie je celý príbeh.

       V pokusoch, o ktorých sa písalo v 20. rokoch 20. storočia, výskumníci navodili stav imunity voči tetanu u morčiat, ktoré dokonca ani po úmyselnom votretí tetanových spór do zle ošetrených rán nemali príznaky tetanu, zatiaľčo u kontrolnej skupiny zvierat sa príznaky tetanu dostavili (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19869129). Prirodzená imunita voči tetanu bola získaná jednoducho kŕmením daných zvierat jedlom s obsahom spór C. tetani. Prirodzená imunita však bola kmeňovo-špecifická, takže všetky zvieratá mali príznaky tetanu po nákaze ich rán spórami iného kmeňa C. tetani.

       Po tom, čo tieto zvieratá mali spóry C. tetani v potrave pol roka, vytvorili si prirodzené protilátky proti nim (aglutiníny) a niektoré zvieratá si tiež vytvorili protilátky proti toxínu. Avšak úroveň protilátok proti toxínu, aj keď boli prítomné, nekorelovala s prirodzenou imunitou voči tetanu tým spôsobom ako kmeňovo-špecifické aglutiníny. Iné štúdie zistili, že aj ľudia môžu mať C. tetani v stolici a vytvárať si aglutiníny proti C. tetani, ako aj proti toxínom — bez toho, že by predtým boli chorí na tetanus (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19868740 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19868669).

       Pretože tento dôležitý smer výskumu tetanu na dlhý čas zmizol z povedomia imunológie, nenaučili sme sa, že prirodzená imunita voči tetanu je možná. Namiesto toho sme boli ponechaní vo falošných predstavách, že toxoidová očkovacia látka je našou jedinou spásou.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabralo prekladateľovi približne 1 hodinu čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.