Dr. Taťjana Obuchanyč: „Ilúzia očkovania — O tom, ako očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu a čo možno urobiť pre znovuzískanie zdravia“ — 4. Dvojitý štandard vedeckého výskumu

17.II.2012 — Taťjana Obuchanyč, PhD.

       Pôvodnú kapitolu „Double Standard of Scientific Scrutiny“ 
       z knihy „Vaccine Illusion — How vaccination compromises our natural immunity and what we can do to regain our health“
       z angličtiny s dovolením autorky preložil Ing. Marián Fillo.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

4. Dvojitý štandard vedeckého výskumu

       Na základe čoho vieme, že toxoidová očkovacia látka proti tetanu, ktorú práve používame, je účinná v predchádzaní tetanu? V skutočnosti to nevieme. Vedecký spôsob poznávania (tzv. na dôkazoch založená veda) je skrz randomizované kontrolované skúšky (Randomized Controlled Trials = RCT). Očkovacia látka proti tetanu neprešla RCT na otestovanie jej účinnosti v predchádzaní tetanu. Táto očkovacia látka bola zavedená medzi občanmi USA v roku 1947 jednoducho preto, lebo jej použitie v armáde USA počas 2. svetovej vojny bolo považované za „úspešné“.

       K tomuto záveru sa došlo nasledujúcou úvahou: Počas 1. svetovej vojny dostalo tetanus 70 neočkovaných vojakov USA, čo znamená 13,4 prípadu tetanu na 100.000 zranení. V 2. svetovej vojne však bol hlásený tetanus len u 12 vojakov USA (6 plne a 6 čiastočne zaočkovaných), čo znamená 0,44 prípadu tetanu na 100.000 zranení (https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJM194709112371108). Hoci ide o zjavný pokles výskytu tetanu u zranených vojakov v 2. svetovej vojne oproti 1. svetovej vojne, akýkoľvek záver o podiele očkovania proti tetanu na tomto poklese je vedecky neplatný. Iba RCT môže dokázať či tento pokles možno pripísať očkovaniu. Inak by sme mohli oprávnene uvažovať o tom, že pokles výskytu tetanu v 2. svetovej vojne v porovnaní s 1. svetovou vojnou bol spôsobený jednoducho lepšou hygienou pri ošetrovaní rán a lepšou výživou vojakov USA.

       U civilného obyvateľstva USA úmrtnosť na tetanus dramaticky klesala počas prvej polovice 20. storočia ešte pred zavedením očkovania proti tetanu a pokles pokračoval aj po jeho zavedení (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4885059). Preto podiel očkovania na poklese výskytu tetanu v obyvateľstve USA nemožno odvodiť ani zo štatistík úmrtnosti na tetanus.

       Nakoniec, lekárska literatúra obsahuje množstvo prípadových štúdií chorých na tetanus (vrátane úmrtí), ktorí boli očkovaní a mali vysoké hladiny údajne ochranných protilátok v krvi. Kapitola „Can and do vaccinated people get tetanus?“ článku „Public resources - Tetanus“ na stránke „Beyond Conformity“ poskytuje rozsiahly zoznam odkazov na takéto lekárske správy. Podľa dogmy o protilátkami sprostredkovanej ochrane proti toxínu mali byť tieto obete tetanu chránené, v skutočnosti však chránené neboli. Predpokladaný mechanizmus protilátkovej ochrany tiež nedáva veľký zmysel, keďže toxín účinkuje v centrálnej nervovej sústave, nie v krvi. Protilátky jednoducho nemajú dosah na imunologicky privilegovanú centrálnu nervovú sústavu. Ako by tam potom vôbec mohli neutralizovať toxín?

       Pozrime sa teraz na iný spôsob liečby tetanu: vnútrožilové (intravenózne, i.v.) podanie vitamínu C. Kontrolovaná ale nie randomizovaná skúška liečby i.v. vitamínom C bola vypracovaná v Bangladéši v roku 1984 (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/6466264). Kontrolnej skupinej bola poskytnutá štandardná liečba tetanu, ktorá obsahovala TIG (ľudský tetanový imunoglobulín), antibiotiká a sedatíva. Testovaná skupina dostala 1 gram i.v. vitamínu C denne navyše k štandardnej liečbe. Výsledok tejto klinickej skúšky bol: prežitie vs. smrť. V kontrolnej skupine zomrelo okolo 70% pacientov pri štandardnej liečbe tetanu (ktorá zahŕňala TIG!). V testovanej skupine s i.v. vitamínom C zomrelo 0% pacientov do 12 rokov a okolo 30% pacientov nad 12 rokov.

       Na základe kritického vyhodnotenia tejto klinickej skúšky nebol vitamín C odporučený na zavedenie do štandardnej lekárskej starostlivosti na liečbu tetanu (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18425960). Pretože táto skúška nebola hlásená ako randomizovaná, poskytla len predbežný dôkaz účinnosti vitamínu C v liečbe tetanu. Randomizácia (náhodný výber) rozdelenia pacientov do liečenej skupiny a placebo skupiny je nevyhnutná na zabezpečenie všeobecnej platnosti výsledkov skúšky. Preto je jednoznačne potrebné zopakovať túto sľubnú skúšku vitamínu C správnym spôsobom, aby boli uspokojené prísne požiadavky modernej vedy, založenej na dôkazoch, aby sme si mohli byť úplne istí tým, že i.v. podanie vitamínu C je účinnou liečbou tetanu.

       Otázkou však je, prečo boli prísne požiadavky na dôkazoch založenej vedy uplatnené na bezpečnú, lacnú a neziskovú liečbu, akou i.v. podanie vitamínu C je, zatiaľčo toxoidová očkovacia látka proti tetanu a leičba TIG sa stali štandardom pre prevenciu a liečbu tetanu bez toho, že by prešli obdobným procesom dokazovania. Očkovanie i liečba TIG nie sú podložené vôbec žiadnymi klinickými skúškami, spoliehajú sa na hypotetický mechanizmus účinku, ktorý nedáva biologický zmysel, a jestvuje množstvo hlásení o prípadoch, potvrdzujúcich ich zlyhanie. Ako je toto možné? Prečo tu máme takýto dvojitý štandard vedeckého výskumu, keď príde reč na očkovanie a jeho deriváty (odvodeniny)?

       Vývoj vakcín, stojaci na imunologickej teórii, sa riadi tým, že akonáhle nejaká zmes biologickej hmoty získa nálepku „očkovacia látka“ vďaka schopnosti vyvolať tvorbu protilátok, okamžite sa predpokladá, že je účinná v predchádzaní chorobe — bez akejkoľvek snahy fakticky dokázať toto tvrdenie. Na preukázanie účinnosti očkovania v predchádzaní ochoreniam by bolo potrebné, aby náhodne vybranej polovici účastníkov klinickej skúšky bolo podané placebo namiesto očkovacej látky, a to bez toho, že by účastníci skúšky alebo jej riešitelia (lekári) vedeli, komu bolo podané čo. Takéto niečo by sa považovalo za neetické, pretože kontrolnej skupine s placebom by v zásade bolo úmyselne dovolené v priebehu skúšky ochorieť na danú chorobu. Moderná biomedicínska etika také niečo jednoducho nedovolí. Preto je len sotva kedy účinnosť očkovania v predchádzaní chorobám študovaná priamo. Namiesto toho sa odvodzuje z preukázanej účinnosti očkovacej látky vo vyvolávaní tvorby protilátok a z interpretácie štatistík chorobnosti po zavedení plošného očkovania danou očkovacou látkou. Ak výskyt danej choroby po zavedení očkovania proti nej naďalej klesá, je to pripísané očkovaniu. Ak výskyt choroby po zavedení očkovania stúpne (viď príklad čierneho kašľa v kapitole 11), nuž... V takom prípade sa z toho vyvodí, že sa neočkuje dostatočne často, a vyžiada si to zavedenie ďalšej posilňovacej (booster) dávky do očkovacieho kalendára.

       Je neetické a politicky nekorektné požadovať, aby bola účinnosť očkovania v predchádzaní ochoreniam zistená v RCT. Môžeme sa však sami seba spýtať: je vari etické schváliť biologicky invazívnu a klinicky riskantnú procedúru, ako napr. očkovanie, bez priameho dôkazu jej účinnosti v predchádzaní ochoreniam? Je etické, že zdravé bábätko, ktorému vôbec bezprostredne nehrozí ochorenie na danú smrteľnú chorobu, má riskovať vážne nežiaduce účinky očkovania — bez toho, že by vôbec malo zaručenú ochranu pred touto chorobou v budúcnosti? Je etické, aby plne zaočkovaná osoba zomrela na chorobu, ktorej sa malo daným očkovaním predísť, pričom nebolo vôbec dokázané, že sa tým očkovaním danej chorobe naozaj predchádza?

       Možno si nie sme vedomí toho, že naša istota ochranného účinku očkovania v drvivej väčšine prípadov nemá nijaké solídne základy, založené na dôkazoch. Sú nejaké na teórii založené podklady pre zavedenie očkovania? Túto otázku preskúmame v ďalšej kapitole.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabrali prekladateľovi vyše 2,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.