Drzé lži veľkých farmaceutických firiem, ktoré zničia Vaše zdravie i bohatstvo v roku 2010
Mercola.com - 12.VI.2010 - Dr. Joseph Mercola a Dr. Beatrice Golomb, MD, PhD.
Pôvodný článok "Big Pharma's Bold-Faced Lies that can Destroy Your Health and Wealth in 2010"
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
Dr. Beatrice Golomb, MD, PhD. hovorí v rozhovore s Dr. Josephom Mercolom šokujúce informácie o slabinách lekárskej vedy, aby Vám pomohla pochopiť, ako a prečo sa "vedecká metóda" stala tak zmanipulovanou a vedome pokrivenou výrobcami liečiv.
Komentár Dr. Josepha Mercolu
Dr. Golomb je jedným z nedostatkových tovarov. Získala tituly MD (= Medicinae Doctor = doktor medicíny; obdoba nášho MUDr. - pozn. prekl.) a PhD. a je docentkou medicíny a rodinnej a preventívnej medicíny na University of California (= Kalifornskej univerzite - pozn. prekl.) v meste San Diego. Je však nedostatkovým tovarom, lebo nestratila integritu osobnosti, ani sa - na rozdiel od väčšiny výskumníkov - nezapredala výrobcom liečiv.
"Bola som spočiatku zmätená nesúladom medzi zverejneným dôkazovým materiálom, posudkami, smernicami a následnou dokumentáciou po zverejnení pokusov"
Tak odpovedala na otázku, prečo sa začala zaujímať o to, ako veľký výrobcovia liečiv prekrúcajú vedecké dôkazy.
Skúmala statíny (prostriedky na zníženie hladiny cholesterolu) a bola zmätená z toho, ako na základe daných údajov môžu ľudia dôjsť k takým záverom, k akým dochádzajú. "Chcela som sa spýtať svojich kolegov, ako si mohli prečítať danú štúdiu a zároveň dôjsť k takým záverom?"
Časom, keď začala skúmať dôkazy o konflikte záujmov a zverejnených výsledkoch, objavila, že v hre boli sily, ktoré viedli k nezrovnalostiam medzi:
- zverejnenými údajmi a pravdivosťou daných údajov
- dodatočným znázornením daných údajov a pôvodne zverejnenými údajmi
Dr. Golomb hovorí:
"V skutočnosti existujú rozsiahle dôkazy (dokonca i v lekárskej literatúre) o tom, ako tieto sily vedú ku kvalitatívnym rozdielom v záveroch vyvodených z tých istých faktov.
Vynikajúci príklad vyvodenia nesprávneho záveru zo zverejneného "vedeckého dôkazu"
V úvode rozhovoru Dr. Golomb cituje výborný príklad kvalitatívnych rozdielov nahromadenými vedeckými faktami a z nich vyvodenými dôsledkami:
"Analytici FDA (= Food and Drug Administration = úrad na kontrolu liečiv a potravín v USA - pozn. prekl.) majú teraz prístup ku klinickým pokusom bez ohľadu na to, či sú tieto zverejnené, keďže niektoré časopisy teraz vyžadujú registráciu klinických pokusov. To v skutočnosti neznamená, že tieto výsledky budú zverejnené, ale prinajmenšom je tu príležitosť pre FDA získať prístup k týmto štúdiám, a niekedy k údajom z týchto štúdií.
FDA teda vypracovala analýzu pokusov s antidepresívami a zistila, že z 38 pokusov, ktorých výsledky vypadali priaznivo (v prospech antidepresív) bolo zverejnených 37 a z 36 pokusov, ktorých výsledky boli voči antidepresívam nepriaznivé, nebolo 22 zverejnených vôbec a 11 bolo zverejnených spôsobom, ktorý zavádzajúco interpretoval výsledky pokusov, ako keby boli priaznivé.
Počet publikovaných dôkazov by bol 90% v prospech antidepresív, aj keď v skutočnosti (prinajmenšom podľa zistení analytika z FDA) ich bolo len približne 50%.
To je teda ukážka toho, ako sa môžu údaje, ktoré vidíme, dramaticky líšiť od údajov, ktoré máme zistené. V skutočnosti jestvuje viacero mechanizmov, ktoré vedú k tomu, aby zistené údaje už obsahovali nezrovnalosti, vo všeobecnosti zdôrazňujúc výhodny liečby v rozpore s pravdou."
Mnohí z kritikov prírodnej (prirodzenej) a alternatívnej medicíny tvrdia, že sme opustili vedeckú metódu a ja si myslím, že nič nemôže byť vzdialenejšie pravde. Mám voči vedeckej metóde obrovský rešpekt a myslím si, že keď je správne vykonávaná, môže nám poskytnúť hlboké a platné poznatky, ktoré povedú a usmernia naše liečebné postupy. Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že veľké množstvo zo zverejnených výskumov bolo hlboko ovplyvnených a vážne pokrivených náramnými konfliktami záujmov a ziskuchtivosťou.
Napr. Dr. Paul Offit, špecialista na prenosné ochorenia z detskej nemocnice vo Philadelphii, povedal:
"Veda nie je demokraciou, kde všeľudové hlasovanie určí, čo je správne. Pozrite sa na fakty, pozrite sa na vedu, a učiňte rozhodnutie založené na vede, ktorá bola publikovaná."
Avšak to, čo v skutočnosti obhajuje, je slepá viera vo "fakty", ktoré mohli byť vyrobené (a hrubo skreslené) uprostred rozsiahlych konfliktov záujmov.
Nemôžete nájsť niečo, čo úmyselne prehliadate
Dr. Golomb bola predtým vedeckou riaditeľkou Oddelenia pre záležitosti veteránov (Department of Veteran Affairs) i vo Výskumnom a poradnom výbore pre choroby veteránov Vojny v Perzskom zálive (r. 1990 - pozn. prekl.). Táto skúsenosť ju predurčuje byť citlivejšou k otázkam, na ktoré mnohí praktickí lekári nie sú naladení.
"Jeden z dôvodov, pre ktoré som sa začala zaujímať o Vojnu v Perzskom zálive, bol spôsob, akým boli vyvodzované závery o tejto chorobe... Videla som toho času závery Lekárskeho inštitútu a hlásenia Prezidentského poradného výboru ohľadom syndrómu Vojny v Perzskom zálive, a vývody v zásade znamenali "absenciu dôkazov" o spojitosti medzi organickými faktormi a chorobou, čo bolo interpretované ako "dôkaz absencie" tejto spojitosti.
Nikto však neskúmal (a teda nikto ani nedokázal), či žiarenie, ktorému boli vojaci vystavení, súviselo s ich chorobou. Potom bol vyvodený záver, že niet spojitosti.
Nie je však prípustné vyvodiť, že "niet spojitosti, lebo niet dôkazov", keď ich nikto nehľadal, ba dokonca nikto sa ani nepýtal, či by to vôbec bolo biologicky možné a zaslúžilo si ďalšie skúmanie."
Zdá sa, že toto sa deje oveľa častejšie než by ste si mysleli. Absencia dôkazu o spojitosti medzi toxickým žiarením a chorobou sa pretvára na "dôkaz absencie spojitosti". V skutočnosti je však absencia dôkazov častokrát len odmietnutím zaoberať sa danou vecou serióznym spôsobom.
"Bolo zjavné, že niektoré zo žiarení, ktorým boli veteráni Vojny v Perzskom zálive vystavení, mohli s veľmi veľkou pravdepodobnosťou byť pôvodcami ich choroby. Navrhla som plán výskumu, ktorý by pomohol vyhodnotiť, či skutočne existuje nejaká spojitosť.
... Navrhla som, aby sme sa pozreli na genetické varianty enzýmov, ktoré detoxifikujú niektoré z chemikálií, ktorým boli vojaci vystavení, lebo ak tieto chemikálie sú kauzálne spojené s chorobou, tak ľudia s pomalou detoxikáciou týchto chorôb by mali byť s vyššou pravdepodobnosťou chorí (a určite aj sú). Rovnako tak ľudia vo vyššej miere vystavení týmto chemikáliám by mali byť s vyššou pravdepodobnosťou chorí (a určite aj sú)."
Prečo je tak málo nezávislého výskumu, keď vieme, že ziskuchtivosť ovplyvňuje závery výskumov?
Niet divu, že (ako ukazuje prieskum štúdií o statínových liečivách, ktoré vykonala Dr. Golomb) všetky veľké randomizované kontrolné skúšky statínových liečiv boli financované výrobcami týchto liečiv. A keď zvážite, že farmaceutický priemysel zarába ročne približne pol bilióna dolárov, nie je ťažké zistiť, ako výskum statínových liečiv môže byť zahmlený konfliktom záujmov. Prečo sa teda nerobí viac nezávislých výskumov? Dr. Golomb vysvetľuje:
"Tieto výskumy sú veľmi drahé. Jediným iným zdrojom financií pre rozumne veľké štúdie je National Institute of Health (národný zdravotnícky inštitút - NIH).
Oslovili sme NIH, aby vypracoval štúdiu, ktorá by ukázala, či koenzým Q10 môže zmenšiť muskulárne (svalové) nežiadúce účinky statínov, a úradníci z NIH nám povedali, že by ani len neuvažovali o takej štúdii, kým by sme nepožiadali výrobcu liečiv o dodávky statínov...
Tak som sa spojila s NIH a povedala: "Skutočne sa snažím o kariéru bez konfliktov záujmov s výrobcami liečiv, bol by veľký problém mať štúdiu, do ktorej by nebol zapletený žiadny výrobca liekov?"
A oni odpovedali (tak trochu rozumne), že ich záujmom je účinné vynakladanie ich prostriedkov, takže nie, nebudú o našej žiadosti uvažovať, pokým nepožiadame výrobcu liekov o dodávky statínov, čo však už samozrejme nastavuje určitú úroveň konfliktu záujmov."
Nanešťastie teda potreba vlády účinne investovať vedie k nešťastnému nežiadúcemu účinku: k vytváraniu väzieb na priemysel. Farmaceutická spoločnosť jednoducho neskočí na možnosť dať svoje výrobky k dispozícii nezávislému výskumníkovi, ktorého výskum by mohol ukázať, že s daným liekom sú značné problémy. Ak by dobrovoľne poskytli daný liek, prirodzene by chceli určiť, ktoré výsledky nakoniec budú zverejnené.
Ako môže publikačný proces ľahko spôsobiť ďalší problém?
Financovanie (a teda potenciál priameho konfliktu záujmov) predmetného výskumu však nie je jediným problémom, s ktorým sa stretávame, keď sa snažíme dešifrovať pravdu o akejkoľvek štúdii. Akonáhle sú v štúdii zozbierané údaje, je celý rad ďalších činiteľov, ktoré prichádzajú na rad, keď má byť štúdia poslaná do peer-reviewed časopisov (tzn. vedeckých časopisov, v ktorých sú štúdie zverejnené až po tom, čo si ich prezreli a pripomienkovali ďalší vedci z oboru - pozn. prekl.).
"Už sme narazili na nezrovnalosti vo financovaní a že menej priaznivé štúdie (ak sú financované výrobcami liečiv) sú s menšou pravdepodobnosťou poslané na zverejnenie. A potom sú ešte problémy na úrovni samotného časopisu.
Bolo by veľmi pekné uvažovať o lekárskych časopisoch ako o baštách pravdy a svetla, ktoré nijak neskresľujú, v skutočnosti však ide o podniky, ktoré si zarábajú na svoje živobytie v mnohých prípadoch práve inzerciou výrobcov liečiv a tiež predajom naleštených výtlačkov štúdií, priaznivo vyznievajúcich v prospech liečiv, farmaceutickému priemyslu.
Zaujímavé je tiež, že niekoľko bývalých redaktorov a šéfredaktorov hlavných lekárskych časopisov - Richard Smith z British Medical Journal (britský lekársky časopis), Richard Horton z Lancetu, a tiež niekoľko bývalých šéfredaktorov z New England Journal of Medicine (lekársky časopis Nového Anglicka) - napísalo knihy a húfne sa vyjadrovalo o priaznivom dopade vplyvu výrobcov liekov na publikačnú činnosť v oblasti medicíny.
Existujú silné konflikty záujmov v časopisoch, aby zverejňovali články priaznivé pre výrobcov liečiv, a mohli tak zhrabnúť tie státisíce dolárov za predaj dotlačí priaznivých článkov, a tiež aby činili výrobcov liekov šťastnými a tak naďalej získavali inzerciu od nich."
Toto je dôležitý moment a chcem, aby ste si ho všimli: existujú obchodní zástupcovia výrobcov liekov, ktorých jedinou náplňou práce je "vzdelávat" praktických lekárov o nových liekoch, pričom jedným zo základných nástrojov ich práce je poskytovať dotlače priaznivých štúdií. To nie je niečo, čo by mohli okopírovať na kopírke vo svojej kancelárii, pretože to by bolo porušením autorských práv. V skutočnosti musia teda platiť za dotlače lekárskemu časopisu a to je presne to, čo Dr. Golomb nazýva "dotlačami".
V mnohých prípadoch príjmy z týchto dotlačí dosahujú šesťciferných čísel (v dolároch - pozn. prekl.), čo presahuje príjem daného časopisu z inzercie výrobcov liečiv. Tento ziskom poháňaný motív publikovať brakové štúdie o nebezpečných liekoch vytvára hlavný konflikt záujmov v rámci časopisu samotného. Dr. Golomb hovorí:
"Dôkazy, že toto má významný vplyv, pochádzajú z viacerých zdrojov. Jedným sú Annals of Internal Medicine (anály internej medicíny), ktoré pred niekoľkými rokmi vydali článok o vplyve reklamy výrobcov liečiv na správanie sa praktických lekárov... a tento článok výrobcom liekov nijak nelichotil.
Niekto vystopoval dopad na príjmy Annals of Internal Medicine... pred uverejnením tohto článku a po ňom, a... odhadovaná strata na inzercii činila zhruba milión až jeden a pol milióna dolárov oproti niekoľkým predchádzajúcim rokom, čoby zjavný dôsledok zverejnenia tohto nelichotivého článku.
... A aj teraz existujú priame dôkazy o tom, že výrobcovia liekov odmietajú nepriaznivé články – články nepriaznivé pre priemysel, – a to na základe iných dôvodov než kvalita daných článkov.
Ďalšími dvomi problémami, ktoré "prekvitajú" vo vedeckej publikačnej činnosti, sú anonymné listy a opakované zverejnenia článkov. Aj keď zverejniť tú istú štúdiu viac než raz sa považuje za vážny etický prešľap, toto sa skutočne stalo s niektorými štúdiami, o ktorých hovorí Dr. Golomb v tomto rozhovore.
Prečo to je problém?
Lebo keď by ste mali napr. urobiť meta-analýzu, v ktorej urobíte prehľad všetkých dostupných štúdií o tom-ktorom lieku, boli by ste uvedení do omylu a verili by ste, že je oveľa viac priaznivých štúdií, než v skutočnosti je. A keď táto viacnásobne publikovaná štúdia sa ukáže byť vadná, alebo zmanipulovaná konfliktom záujmov, výsledok, ku ktorému dospejete bude v podstate vedeckým podvodom.
Potom je tu ešte proces získavania priaznivých posudkov od iných odborníkov - ďalšia oblasť plná možných konfliktov záujmov. Ak sa chete dozvedieť viac o podrobnostiach procesu "peer review" (posudzovania inými odborníkmi z oboru), odporúčam Vám vypočuť si celý rozhovor alebo prečítať si jeho textový prepis. Dr. Golomb v ňom pojednáva o opatreniach proti konfliktom záujmov a o tom, prečo tieto opatrenia tak často zlyhávajú, ako aj o tom, že ako dokážu farmaceutické spoločnosti tieto opatrenia obísť a naďalej publikovať ich niekedy vyslovene imaginárne zistenia (tzn. čisté výmysly). Niektoré z príbehov, čo popisuje, vykresľujú ničivý kolaps celého systému, ktorý nastáva oveľa častejšie, než by si bol nikto vôbec schopný predstaviť.
Dr. Golomb však pojednáva aj o možnostiach reformy tohto systému. Súčasťou záchrany cti a platnosti vedeckej metódy je skoncovanie s indoktrináciou farmaceutickými spoločnosťami, ktorá začína už v prvý deň na každej lekárskej fakulte.
"Drvivá väčšina praktických lekárov, ktorí sú na škole, je ovplyvnená existujúcou literatúrou a "expertízou", ktoré sú však ovplyvnené všetkými vyššie zmienenými faktormi.
Zákonite teda veria vo výhody týchto liekov, častokrát v tak vysokej miere, že to vôbec nie je podopreté údajmi z publikovaných randomizovaných štúdií.
Študenti medicíny však boli predvojom pokusov o zmenu. Asociácia amerických študentov medicíny (American Medicine Student Association) už vyvinula smernice na ohodnotenie dopadu konfliktu záujmov v prednáškovej miestnosti.
Nakoľko viem, došlo k tomu tak, že jeden študent na Harvarde bol na prednáške o statínoch a niekto v prednáškovej miestnosti sa spýtal na nežiadúce účinky statínov. Dostalo sa mu tak posmešnej a pohŕdavej odpovede, že tento iný študent si posvietil na prednášajúceho na internete, a zistil na neho všetky tieto konflikty záujmov so statínovým priemyslom.
Nakoniec to skončilo tak, že skupina študentov sa rozhodla pokúsiť vo veci konať."
Nezačínajú takto všetky skutočné zmeny, keď sa čo i len jedna osoba pýta tie správne otázky, dožaduje sa odpovedí na ne, a je ochotná hľadať hlbšie namiesto toho aby len prijala niečo ako "pravdu" v nominálnej hodnote (autor tým zrejme myslí "niečo, čo pri letmom pohľade pripomína pravdu" - pozn. prekl.)?
Je to nemilé, ale je to tak - na vede založený systém, ktorý tu máme, vykazuje určité principálne nedostatky. Je prakticky nemožné očakávať od verejne obchodovanej farmaceutickej akciovej spoločnosti, ktorá sa zodpovedá v prvom rade svojim akcionárom, aby mala zároveň na srdci blaho pacienta. Ako hovorí Dr. Golomb, tieto dve veci sú principiálne nezlučiteľné. A aj tak sú práve tieto firmy zdrojom drvivej väčšiny financovania nášho vedeckého výskumu.
Zapamätajte si, že konečným spotrebiteľom ste v tomto prípade Vy - ak budete užívať akýkoľvek liek.
Takže aj keď tieto záležitosti vypadajú byť veľmi vzdialené od Vášho každodenného života, úplne ovplyvňujú drvivú väčšinu z vás - každý Boží deň. Rozhodnutia o tom, ktoré lieky kto predpíše, sa robia na základe publikovaného výskumu. Jednotlivci sa častokrát rozhodnú, že chcú jeden konkrétny liek na základe reklamy v TV, ktorú práve videli a ktorá taktiež chrlí tvrdenia odvodené z tohto vedeckého procesu.
Keď už teraz viete, čo viete po vypočutí si tohto rozhovoru, ako sa Vám pozdáva riadiť sa radou Dr. Paula Offita jednoducho "rozhodnúť sa na základe vedy, ktorá bola publikovaná"?
Snáď Vás tento rozhovor donúti zamyslieť sa hlbšie nad procesmi, ktoré vo všeobecnosti prebiehajú vo vede, a konkrétne nad tým, ako vyhodnotiť "vedecké dôkazy".
