Ďurana: Očkovanie by malo byť dobrovoľné
[...]
Čo sa týka zdravia, je až neuveriteľné, že chýbajú komplexné komparatívne štúdie, ktoré porovnávajú zdravotný stav očkovaných a neočkovaných detí. Toto by malo byť kľúčové, aby človek vedel posúdiť, ktoré deti sú na tom lepšie. Tieto informácie sa začali zbierať a ukazuje sa, že ušné infekcie, astma alebo ADHD sa vyskytovali o tretinu častejšie u detí, ktoré boli očkované. V mnohých krajinách preto volia opatrnejší prístup. Napríklad v Japonsku sa môže očkovať až od druhého roku života, v Austrálii sa zas môže proti chrípke očkovať až od piateho roku. Urobili tak preto, že sa tam začali hromadiť prípady fibrilných kŕčov po vpichnutí injekcie. V Nemecku zase zistili, že syndróm náhleho úmrtia, na ktorý tam v určitom ohraničenom období zomrelo viac než sto detí, mal spojitosť s očkovaním proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Dve tretiny z týchto úmrtí sa udiali pár dní až niekoľko týždňov po podaní tejto vakcíny. To už je kauzalita.
[...]
Áno, podľa mňa by očkovanie malo mať len odporúčací charakter, ako je to v mnohých vyspelých krajinách EÚ. Extrémne dôležité je vzdelávanie a racionálny skepticizmus. Keď raz pichám nejaké cudzorodé proteíny do svojho dieťaťa, kde dodnes pri mnohých nevieme, aké môžu mať následky v horizonte 40 alebo 50 rokov, je veľmi dôležitý práve edukatívny moment. Očkovať sa vždy dá aj neskôr, ako sme si ukázali pred chvíľou na príkladoch z iných krajín, ale keď už je raz človek očkovaný, už sa to nedá zvrátiť. Preto si myslím, že prokrastinácia, ktorá je v iných oblastiach života považovaná za zlú, by pri očkovaní mohla eliminovať nežiaduce vplyvy. Stav poznania sa predsa neustále zlepšuje. Rovnako aj človek, ktorý už nie je dieťaťom, sa vďaka vyvinutejšej imunite môže lepšie vysporiadať s vakcínou. Mali by sme sa riadiť lekárskym Primum non nocere, teda „v prvom rade neškodiť“. Keď neviete, čo robiť, tak radšej nerobte nič. Veľa vakcín totižto malo objektívne problémy a museli byť z trhu stiahnuté. Napríklad v roku 2002 bola z trhu stiahnutá vakcína od výrobcu GSK proti lýmskej borelióze, lebo spôsobovala ochorenia, ktoré boli oveľa horšie ako samotná borelióza. Spôsobovala artritídy a neurologické problémy. Problémy majú aj vakcíny proti rotavírusom, Rotashield bola z trhu stiahnutá na konci milénia, Rotateq bol kvôli nežiaducim účinkom v roku 2007 sprevádzaný vládnym varovaním. Napríklad firma Merck čelí žalobám z falšovania dát účinnosti MMR vakcíny, ktorú na ňu podali dvaja lekári, ktorí sa dokonca podieľali na jej výskume. Opatrnosť je teda ozaj na mieste. Nehovoriac o tom, že vakcíny obsahujú adjuvanty a prezervanty, ktoré samé o sebe môžu spôsobovať problémy.
Viac na stránke čierna labuť.
