Exkluzívna reportáž z XVI. vakcinačného dňa SR - 1. časť

Ing. Marián Fillo

       Úvodom by som rád poďakoval prof. MUDr. Henriete Hudečkovej, PhD., MPH, hlavnej odborníčke Ministerstva zdravotníctva SR na epidemiológiu, za to, že mi naveľa povolila účasť na tomto podujatí určenom v prvom rade detským lekárom a epidemiológom. Síce súhlasila len s pasívnou účasťou, ale aj to je lepšie ako nič.

       Na úvod nezvládnutá registrácia - dlhé rady pred registračným stolíkom a kvôli tomu posunutý začiatok podujatia - neboli veľmi príjemným začiatkom, ale tak to už asi chodí. Registrácia účastníkov mala byť od 8:00 do 9:00, ale drvivá väčšina si to zrejme nechala na poslednú chvíľu, čo viedlo k zahlteniu registrátoriek. Drobné občerstvenie v cene registračného poplatku 10 € (pre členov Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti len 5 €) potešilo, zvyšok doplnili na svojich improvizovaných mini-stánkoch firmy GlaxoSmithKline a Merck, Sharp & Dohme (hlavne tá druhá). Čokoládové trubičky od Mercku boli ozaj chutné. :-)

Pohľad z radu čakateľov na registráciu (na ľavom obrázku vzadu stánok Sanofi Pasteur; na pravom obrázku vpredu vľavo stánok GlaxoSmithKline, v strede stánok Merck, medzi nimi vzadu Baxter, vpravo vzadu za stĺpom Pfizer)

 
       Keď už sme pri tom, pred vstupom do prednáškovej sály nemohli (ako ostatne pri žiadnom inom vakcinologickom podujatí na Slovensku) chýbať marketingoví zástupcovia firiem, ktoré ryžujú na slovenskom povinnom a odporúčanom očkovaní, v tomto prípade šlo o firmy Baxter, Sanofi Pasteur, Pfizer a už spomínané firmy GlaxoSmithKline a MSD (Merck, Sharp & Dohme). Pozoruhodná je súbežná účasť MSD a Sanofi, keďže tieto dve firmy majú očividne veľa spoločného. Napr. jedna má na Slovensku registrovanú vakcínu Silgard a druhá Gardasil, hoci ide o presne tú istú vakcínu proti HPV, čo ľahko zistíte napr. porovnaním informácií o výrobku kliknutím na vyššie uvedené názvy. Sú to totožné popisy, len je vymenený názov.

       Na ilustráciu pár komentovaných fotografií - ospravedlňujem sa za nízku kvalitu obrazu, keďže mi nenapadlo zobrať fotoaparát, a tak som tie snímky urobil len pomerne lacným (rozumej: na fotografovanie nekvalitným) mobilným telefónom:

Pfizer si zrejme potrpí na pekné hostesky. V pozadí reklama na Prevenar 13, ktorá je však už zbytočná, keďže Prevenar 13 je už povinný a teda žiadnu reklamu mu robiť netreba. Čakal by som skôr reklamu na Pfizerove vakcíny proti meningokokom alebo chrípke.	Vedľa toho sa Sanofi Pasteur chváli očkovacou látkou proti až 23 typom pneumokokov. Ostáva záhadou, prečo ÚVZ SR prešiel z očkovania proti 7 pneumokokom na očkovanie proti 13, keď už jestvuje očkovanie proti 23 druhom. Žeby Pfizer lepšie vedel komu koľko?
Firma Sanofi Pasteur predstavila svoje nové (vraj) šetrné vakcíny proti chrípke s ihlami dlhými len 1,5 mm. Okrem toho rozdávala plagátiky s odporúčanými očkovaniami pri cestách do zahraničia, v ktorých sú zaujímavé údaje. Ešte sa k nim vrátime v inom článku.	GlaxoSmithKline lákal svojím pohostením a okrem iného propagoval očkovanie proti čiernemu kašľu. Opýtal som sa na samostatnú vakcínu a tú vraj ani nie je možné vyrobiť, lebo by sama o sebe nevyvolala potrebnú imunitnú odpoveď. Tak som sa zase niečo podučil...
Merck tiež lákal na sladkosti a okrem toho aj vyberanými modelkami na plagátoch, na ktorých by človek šiel oči nechať... keby dojem nekazili nápisy propagujúce krajne nebezpečnú vakcínu proti HPV. Nuž, luxusná reklama na extrémne drahú vakcínu.	Baxter strašil kliešťovou encefalitídou. Pritom táto je jedným z tých menej nebezpečných ochorení prenášaných kliešťami. Človek tak nadobudne mylný dojem, že keď je zaočkovaný proti kliešťovej encefalitíde, nemusí sa kliešťov báť.

        Prejdime k tzv. odbornému programu. V úvodnom slove Doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., predsedkyňa Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS) spomenula zaujímavý fakt, že dnes už viaceré ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje, súčasní mladší lekári ani nevedia rozpoznať, lebo sa s nimi v živote nestretli. To je zaujímavý postreh, hlavne keď zvážime strašenie napr. raketovým nárastom hlásení čierneho kašľa, keďže príznaky čierneho kašľa môže okrem baktérie Bordetella pertussis spôsobiť aj podobná baktéria Bordetella parapertussis, proti ktorej očkovanie neúčinkuje. Podiel tejto druhej baktérie na ochoreniach s príznakmi čierneho kašľa podľa všetkého narastá a dosahuje (v závislosti od krajiny) aj niekoľko desiatok percent. Druhý problém je, že keď tú-ktorú chorobu mladší lekári nevedia diagnostikovať, tak asi len veľmi ťažko ju môžu vedieť úspešne liečiť. Problém je to o to horší, že niektoré choroby ktoré už boli takmer vymiznuté (či už vďaka očkovaniu alebo niečomu inému) sa navzdory veľmi vysokej zaočkovanosti vracajú (čierny kašeľ), alebo vrátiť veľmi ľahko môžu, keďže miestne epidémie boli zaznamenané v blízkych (či dokonca okolitých) krajinách (osýpky, príušnice), pričom podstatná časť nakazených zaočkovaná bola. Príslušné baktérie a vírusy si teda časom zrejme vytvorili odolnosť voči očkovaniu, alebo sa účinnosť očkovacích látok neustálym spájaním do čoraz viac-násobnejších kombinovaných očkovacích látok (MMRV, Infanrix Hexa) výrazne znížila, prípadne oboje zároveň.

       Následne sa ujala slova MUDr. Hudečková obľúbenou mantrou "Imunizácia patrí k najefektívnejším spôsobom prevencie." Žiadalo sa už len dodať na začiatku i na konci zborové jednohlasné "Óm". Dr. Hudečková pokračovala "Ak 20. storočie bolo označované za éru antibiotík, tak 21. storočie je érou vakcín, a to nielen vakcín, ktoré sa podávajú preventívne, ale aj vakcín liečebných." Katastrofickejšiu víziu vývoja školskej medicíny si sotva možno predstaviť. Keď si uvedomíme, že antibiotiká sú na konci s dychom a žiadne nové sa už vlastne nevyvíjajú, a tie staré majú čoraz nižšiu účinnosť (keďže baktérie sú voči nim čoraz odolnejšie), tak pri tejto analógii a pri predstave super-odolných baktérií a vírusov, proti ktorým už neúčinkujú nielen antibiotiká, ale ani očkovanie, musí zamraziť. Týmito plošnými a pritom nepremyslenými opatreniami sme si pekne zavarili, naposledy pri pneumokokoch, podľa všetkého však aj pri čiernom kašli a chráň Pán Boh, aby sa nevyvinul odolný kmeň záškrtu či detskej obrny.

       Ďalej Dr. Hudečková zopakovala obľúbené tvrdenie, že vakcinačná záťaž navzdory rastúcemu počtu chorôb, klesá, lebo klesá počet antigénov vo vakcínach. Zabúda ale pri tom, že rastie množstvo hliníka, ktorý je jedovatý pre nervovú sústavu, a jej tvrdenie je tiež v priamom rozpore s raketovým nárastom neurologických (autizmus, poruchy správania a učenia...) a autoimúnnych (cukrovka, poruchy štítnej žľazy...) ochorení, nehovoriac o alergiách, ktorými trpí už skoro každý druhý občan. Ak by totiž bola pravda, čo Dr. Hudečková hovorí, musel by výskyt týchto ochorení v porovnaní s obdobím spred 20-30 rokov prudko klesnúť, opak je však pravdou. Jej tvrdenie je teda čisto teoretické a nemá oporu v overiteľných faktoch.

       Podľa Dr. Hudečkovej si verejnosť neuvedomuje pozitívne prínosy očkovania, keďže už nemá na očiach deti umierajúce na záškrt či pravé kiahne. Niečo na tom asi bude, je to však pochopiteľné. Dnes tu totiž máme oveľa viac ťažkých nežiadúcich účinkov očkovania (vrátane úmrtí) než ťažkých nežiadúcich účinkov prenosných ochorení. Prečo sa namiesto dôrazného tlaku na vylúčenie kontraindikácií a vôbec maximálnu bezpečnosť očkovania venujú naše vakcinačné autority zatĺkaniu a popieraniu, hoci fakty sú každému, kto sa s nimi oboznámil, nad Slnko jasnejšie? Nedá mi nedodať, že takýmto prístupom si pro-vakcinátori sami budujú povesť dogmatickej sekty odtrhnutej od reality a navyše veľmi nebezpečnej pre zdravie národa.

       Ďalej Dr. Hudečková zhrnula históriu očkovania. Úmrtia a postihnutia očkovaním pochopiteľne nespomenula. Pár zaujímavých údajov: V roku 1803 bolo Jennerovo očkovanie proti pravým kiahňam odporúčané na území Rakúska, v roku 1876 bolo zákonom uzákonené ako povinné, o niekoľko rokov bolo uzákonené aj preočkovanie. V Československu bolo roku 1919 tiež uzákonené povinné očkovanie proti pravým kiahňam, zákon č. 20/1966 Zb. to zopakoval v ČSSR.

       Podľa Dr. Hudečkovej sa pri vývoji vakcín do 70. rokov 20. storočia vychádzalo z empirických skúseností, neskôr nastúpila moderná biotechnológia. To by mohlo byť jedným z vysvetlení, prečo sa dopady očkovania v posledných rokoch 20. storočia a na začiatku 21. storočia výrazne zhoršili. Nebolo by to prvý krát, čo technológia odtrhnutá od prírody a teória odtrhnutá od reality narobili poriadnu paseku.

       Čo sa týka výberu povinných očkovaní, Dr. Hudečková sa odvoláva na dokumenty WHO (World Health Organization = Svetová zdravotnícka organizácia OSN) z roku 1961 ("Úloha očkovania v kontrole infekčných ochorení") a z roku 1977 ("Manuál rozšíreného programu očkovania"). V roku 1984 odporúčala WHO očkovať všetky deti proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne a osýpkam. V roku 1995 k tomu pribudlo očkovanie proti nákazlivej žltačke typu B, Haemophilus influenzae typu B a pneumokokom. Povinné a odporúčané očkovania sú podľa Dr. Hudečkovej zhrnutím odporúčaní WHO založených na vyjadreniach odborníkov WHO. Bez akejkoľvek konšpiratívnosti teda možno smelo povedať, že plošné očkovanie je takmer po celom svete riadené z jedného jediného strediska, ktoré sa zhodou okolností nachádza v USA v Atlante - v tom istom komplexe budov ako tamojšia obdoba nášho Úradu verejného zdravotníctva - CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA). A zdá sa, že tak to bolo u nás i za minulého režimu, čo je vskutku pozoruhodné.

       Dr. Hudečková tiež spomínala hierarchiu organizácií a orgánov, ktoré riadia naše plošné očkovanie: WHO, CDC (!), Európske centrum pre kontrolu infekcií, Úrad verejného zdravotníctva SR na čele s hlavným hygienikom, SEVS, Pracovná skupina pre imunizáciu, Pracovná skupina J07 pre kategorizáciu vakcín, Kategorizačná komisia pre kategorizáciu vakcín.

       Ďalej Dr. Hudečková spomenula súčasnú legislatívu - Zákon č. 355/2007 Z.z., Vyhlášku MZ SR č. 585/2008 Z.z. novelizovanú Vyhláškou MZ SR č. 273/2010 Z.z. Následne zhrnula novinky zavedené od 1.VII.2010. Pozoruhodná bola zmienka o doplnení kladiva na Rómov v osadách v podobe (selektívne) povinného očkovania proti nákazlivej žltačke typu A. Dr. Hudečková podotkla, že kritérium nízkeho hygienického štandardu (tak sa to píše v novele vyhlášky) dnes napĺňajú už aj niektoré deti nerómske.

       Dr. Hudečková vysvetlila, prečo sa ustupuje od preočkovania proti TBC v 11. roku života. Je to vraj kvôli priaznivej epidemiologickej situácii, ktorá by umožnila toto očkovanie úplne vynechať, ale háčik je vraj v tom, že pre rizikové skupiny (rozumej: Rómov a migrantov) treba pripraviť selektívne očkovacie programy (čo sa zrejme ešte nestalo). Každopádne zrušenie povinného očkovania novorodencov na 4. deň po narodení sa plánuje, ale ešte sa nevie, kedy to bude. To je, myslím, jasným signálom pre rodičov, ktorým je zdravie ich detí drahé, že toto očkovanie proti TBC treba odmietnuť, lebo jediným dôvodom, pre ktorý je ešte povinné, sú Rómovia v osadách a migranti, u ktorých (tak sa zrejme domnievajú naši epidemiológovia) je viac na úžitok než na škodu. U väčšiny obyvateľov je to však presne naopak, a je v záujme ich zdravia toto očkovanie odmietnuť.

       V ďalšom sa Dr. Hudečková venovala raketovému nárastu výskytu čierneho kašľa v posledných troch rokoch, ktorý bol zrejme dôvodom zavedenia preočkovania proti nemu v 13. roku života dieťaťa. Potvrdila našu domnienku, že očkovanie v detstve posunulo výskyt tohto ochorenia do mládežníckeho veku, čo nie je veľká výhra, lebo preočkovanie v 13. roku to posunie do veku, kedy si mladí dospelí začínajú zakladať rodiny a keďže väčšina matiek už čierny kašeľ neprekonala, nemajú aké protilátky odovzdať svojim bábätkám. Tzn. ešte viac sa tým ohrozí tá najohrozenejšia skupina obyvateľstva. Nie je mi jasné, či toto našim epidemiológom vôbec nedochádza, alebo je preočkovanie v 13. rokoch len medzikrokom k zavedeniu opakovaného povinného očkovania dospelých proti čiernemu kašľu. Z ďalších slov Dr. Hudečkovej to vypadá skôr na tú druhú možnosť, zatiaľ však považuje plošné preočkovanie dospelých proti čiernemu kašľu za nerealizovateľné. Uvidíme, čo na to ďalšia novela našej obľúbenej vyhlášky MZ SR. Za alarmujúce považujem plány na povinné selektívne očkovanie vybraných profesií - zamestnankýň jaslí, škôlok a zdravotníckych zariadení, ktoré pracujú s malými deťmi, proti ovčím kiahňam. U rodičov nemá ísť o očkovanie povinné, ale len o odporúčané. Ale vieme, ako to bolo s tými odporúčanými a povinnými očkovaniami: očkovanie proti pneumokokom bolo jeden rok odporúčané a hneď ďalší povinné.

       Ku koncu svojej prednášky Dr. Hudečková skonštatovala, že celoslovenská zaočkovanosť je stále vysoko nad 95%, ale v niektorých oblastiach (napr. v rómskych osadách) je len 30%. Potom Dr. Hudečková predviedla pútavý graf, kde ukázala, koľko chorôb sa ušetrilo očkovaním a následne koľko sa ušetrilo na liečení týchto chorôb. Veľmi by ma zaujímalo, odkiaľ tieto čísla zobrala, pretože potenciálna chorobnosť mala na grafe rastúci trend, ale v skutočnosti vieme, že drvivá väčšina prenosných chorôb (okrem tých moderných ako AIDS, ktoré ale zrejme vznikli práve vďaka očkovaniu) bola na prudkom ústupe už dávno pred zavedením plošného očkovania. Podivné čísla predpokladanej chorobnosti v grafe pani Hudečkovej mi teda pripadajú ako vyslovená bublina vycucaná z prsta za účelom dokázania nedokázateľného - že totiž očkovanim (ktoré samo o sebe je ukrutne drahé - zvlášť keď je plošné) sa viac ušetrilo než minulo. A to vôbec nehovorím o nákladoch na choroby a zdravotné postihnutia očkovaním spôsobené (alergie, autizmus, ADHD, cukrovka atď.), ktoré v tom grafe samozrejme vôbec zahrnuté neboli.

       Prejav Dr. Hudečkovej bol korunovaný ničím nepodloženým tvrdením, že "očkovanie sa najviac podieľalo na predĺžení priemernej dĺžky života", ktoré ignoruje iné veľmi významné činitele ako sú: zavedenie vodovodov s pitnou vodou, zavedenie kanalizácie a splachovacích WC, zvýšenie hygienického štandardu, odstránenie podvýživy, sprístupnenie dezinfikačných prostriedkov, zvýšenie zdravotníckeho povedomia obyvateľstva, teplejšie a suchšie bývanie, skrátenie pracovnej doby (tzn. viac oddychu), zavedenie rekreácií a dovoleniek vôbec (dovolenka bola pred 100 rokmi u nás prakticky neznámym pojmom). Všetko toto a možno aj pár ďalších vplyvov vyústilo do vyššej priemernej dĺžky života, nižšej chorobnosti i úmrtnosti na prenosné ochorenia. Tvrdiť, že očkovanie je hlavným hrdinom a ostatné činitele nestoja za zmienku, je nebotyčnou ignoranciou voči faktom a prejavom hrubej epidemiologickej neodbornosti, ktoré sú zrejme poháňané pro-očkovacou zaslepenosťou. Alebo žeby peniazmi tých firiem, čo pred vstupom do sály mali svoje reklamné stánky?

       V úplnom závere svojho preslovu poukázala Dr. Hudečková na nasledujúci bod z Hippokratovej prísahy:

"Lekárske úkony budem robiť v záujme a na prospech chorého podľa svojich schopností a úsudku, a budem sa vystríhať všetkého, čo by bolo ku škode a čo by nebolo správne."

       Nemôžem nesúhlasiť. Vtip je v tom, že Dr. Hudečková to pochopila tak, že treba očkovať čo najviac, ale ja som to pochopil tak, že treba očkovať čo najmenej - len v absolútne nevyhnutných prípadoch, v ktorých je nad všetku pochybnosť isté, že je očkovanie viac na úžitok než na škodu. A toto podľa mňa u drvivej väčšiny očkovaní na Slovensku v súčasnej situácii neplatí - s jedinou výnimkou (aj to len u menšej časti obyvateľstva), ktorou je tetanus (a aj to nie hocijakou vakcínou).

       V pokračovaní reportáže sa pozrieme na ďalšie dve prednášky, ktoré na vakcinačnom dni odzneli, a tiež na panelovú diskusiu, ktorou vakcinačný deň skončil.