Hlavný hygienik Ivan Rovný bezočivo klame (Ad: Hlavný hygienik SR prezradil detaily o povinnom očkovaní) — 2. časť

Ing. Marián Fillo

<<< 1. časť       2. časť

       Ďalej sa v rozhovore SITA s prof. Rovným dostávame k obľúbenej mytológii:

„Aké ochorenia sa podarilo povinným očkovaním zničiť?

Povinným očkovaním sa podarilo celosvetovo vykoreniť pravé kiahne, ktoré sa vo svete od konca 70. rokov minulého storočia nevyskytujú.“

       Tak to sotva. Jedna vec je, že sa pravé kiahne (resp.: ochorenie, ktoré je klinicky neodlíšiteľné od pravých kiahní) stále vyskytujú – pod novým názvom „opičie kiahne“. Posledná epidémia opičích kiahní v USA bola v roku 2003 (!!!). O tom, že ide pravdepodobne o tú istú chorobu, vypovedá aj fakt, že vraj proti pravým i opičím kiahňam je účinná tá istá vakcína.

       Druhá vec je, že krajiny tretieho sveta, v ktorých v tom čase žila prevažná väčšina obyvateľstva Zeme, nemali ani zďaleka tak vysokú zaočkovanosť, aby bolo vôbec možné hovoriť o „kolektívnej imunite“, takže rozhodne nemožno povedať, že by boli pravé kiahne vyhubené len samotným očkovaním a ničím iným. V skutočnosti bolo kľúčovými opatreniami aktívne vyhľadávanie a izolácia chorých na pravé kiahne.

       Očkovanie proti pravým kiahňam historicky narobilo oveľa viac škody než úžitku. Prečo? Lebo vakcína bola z definície kontaminovaná všetkým možným, čo mal v tele človek (resp. krava), z ktorého pľuzgiera bol odobratý hnis pre potreby „výroby“ vakcíny. A to boli všelijaké iné vírusy a baktérie. V óde na vyhubenie pravých kiahní sa dočítame:

„Starší program WHO na kontrolu pravých kiahní z roku 1959 sa spoliehal na tekutú vakcínu, ktorá sa musela použiť do 48 hodín a ľahko dochádzalo k jej kontaminácii.“

       To znamená, že o akej-takej čistote vakcíny možno hovoriť až od nasadenia mrazom sušenej vakcíny na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. Pripomeňme si, že v tom čase ešte nebolo známych mnoho z dnes známych vírusov. Objav vírusu možno datovať prinajlepšom do roku 1892, pričom to, že pravé kiahne sú spôsobované vírusom, sa zistilo až v roku 1906. O tom, že chrípku spôsobuje vírus, sa nevedelo až do roku 1933. Každopádne sa proti pravým kiahňam očkovalo 110 rokov bez toho, že by ktokoľvek čo len tušil, čím sú vlastne spôsobované. Mnoho ďalších vírusov bolo odhalených až oveľa neskôr, takže vakcíny nemohli byť v danom čase na prítomnosť týchto vírusov kontrolované, takže si nerobme ilúzie: vakcíny proti pravým kiahňam boli plné nevieme čoho.

       Čo sa baktérií týka, do vynájdenia antibiotík to zrejme tiež nebola žiadna sláva. Vakcíny zo 70. rokov obsahovali polymyxín B, streptomycín, tretracyklín a neomycín. A ako sa z nich odstraňovali baktérie predtým? Fenolom, údajne v koncentrácii dostatočnej na zabitie baktérií, ale nie dostatočnej na inaktiváciu vakcinačných vírusov (a teda zrejme ani iných vírusov). Fenol pritom nacisti používali ako smrtiacu injekciu.

       Pri takomto zložení a širokých možnostiach kontaminácie sa vôbec nemožno diviť údajom z 19. storočia, že najväčšiu úmrtnosť na pravé kiahne mali tam, kde bola najvyššia zaočkovanosť, a opačne. Priemerná úmrtnosť na pravé kiahne bola medzi 25% a 30%, ale v anglickom meste Leicester, ktoré sa v priebehu rokov 1880–1908 prakticky vzdalo očkovania, bola úmrtnosť na pravé kiahne len 5,1%. Leicester si namiesto očkovania zvolil hlásenie prípadov choroby (za ktoré dostal ohlasovateľ finančnú odmenu), izoláciu chorých, karanténu pre ľudí, čo sa s chorými stýkali, a dezinfekciu. Vďaka týmto opatreniam dosiahol Leicester niekoľkokrát nižšiu úmrtnosť na pravé kiahne než tie mestá, v ktorých sa masovo očkovalo. Otázkou je, či aj nižšia zaočkovanosť bola priamou príčinou nižšej úmrtnosti. Vzhľadom k vysoko pravdepodobnej kontaminácii vtedajších vakcín rôznymi vírusmi a baktériami je to takmer isté.

       Nakoniec sa z toho poučila aj Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization = WHO), keď zaviedla koncom 60. a začiatkom 70. rokov obdobný prístup, ako Leicester takmer 100 rokov predtým: aktívne vyhľadávanie chorých a ich prísnu izoláciu, spolu s karanténou pre ľudí, čo sa s nimi stýkali. Síce popri očkovaní, ale predsa. Otázkou je, kedy by boli celosvetovo vyhubené pravé kiahne, keby si WHO nezobrala príklad z najmenej zaočkovaného mesta Veľkej Británie. I keď epidémie niečoho, čo vyzerá presne ako pravé kiahne, sa dejú aj v 21. storočí, ich rozmery sú však mnohonásobne menšie, než boli tie z prvej polovice 20. storočia a zo storočí predchádzajúcich.

       Jednoznačne však možno prehlásiť, že bez poučenia z Leicesteru, by v podstate jediná úspešná celosvetová akcia WHO (s osýpkami im to vôbec nejde a s detskou obrnou v Indii je to úplný prepadák) nedospela k cieľu tak rýchlo a je veľmi otázne, aký veľký podiel na tom má očkovanie, a či vôbec nejaký. Jedno je však úplne isté: očkovanie nebolo ani zďaleka jediným opatrením, ktorému vďačíme za odstránenie pravých kiahní. Pripisovať vykorenenie pravých kiahní len a len očkovaniu (dokonca povinnému) je teda bezostyšná lož.

„V roku 2002 bola potvrdená eradikácia detskej obrny v Euroregióne SZO, vrátane Slovenskej republiky.“

       To je síce pekné, ale prof. Rovný zabudol dodať, že na Slovensku bol posledný prípad divokej vírusovej detskej obrny v roku 1960 a že všetky novšie prípady tohto ochorenia boli spôsobené očkovaním, a to až do roku 2005, kedy sa na Slovensku prestala používať živá vakcína proti detskej obrne. Za 45 rokov teda divoká choroba nenarobila absolútne nijakú škodu, zato očkovanie zničilo životy nezanedbateľného počtu detí. Toto je podľa prof. Rovného akože dobrý obchod? Pritom vakcinačný vírus mohol nakaziť aj náchylných ľudí v okolí očkovanej osoby, takže očkovaním sa doslova a do písmena šírila choroba. Vo svetle tohto faktu je nesmiernym farizejstvom označovať odmietačov povinného očkovania za hrozbu pre verejné zdravie, keď skutočnou hrozbou pre verejné zdravie sú osoby očkované proti detskej obrne živou vakcínou.

„Tiež sa u nás podarilo eliminovať také závažné infekcie ako záškrt či tetanus detí a mladistvých.“

       To je síce pravda, ale stalo sa tak oveľa skôr vďaka dramatickému zvýšeniu životnej úrovne a zmene životného štýlu v druhej polovici 20. storočia, nie vďaka očkovaniu.

       Záškrt je choroba, ktorá sa ako kliešť drží niektorých chudobných krajín, prípadne chudobných komunít v bohatších krajinách. Stačí sa pozrieť na štatistiky za rok 2011: významnejší počet prípadov záškrtu mali len krajiny ako India, Indonézia, Irán, Vietnam, Thajsko či Sudán, ktoré však majú neraz vyššiu zaočkovanosť než viaceré rozvinutejšie krajiny s nulovým výskytom tejto choroby.

       A tetanus tu nemáme preto, lebo riziko nákazy (škaredého zranenia kontaminovaným predmetom) dramaticky pokleslo – jednak nemáme kone či iné hospodárske zvieratá na každom kroku, jednak veľkú časť poľnohospodárskych prác už robia stroje a nie ľudia ručne, jednak v poľnohospodárstve dnes pracuje len malý zlomok obyvateľstva, v porovnaní s drvivou väčšinou pred 100 rokmi.

„Autochtónne ochorenie na osýpky nebolo na Slovensku zaznamenané od roku 1998 s výnimkou prípadov, ktoré súviseli s importom ochorenia z iných krajín“

       Zato nám výdatne rastú prípady rakoviny u čoraz menších detí ako huby po daždi, a to do historicky nebývalých rozmerov. O alergiách ani nehovoriac. Pritom je známe, že osýpky znižujú riziko vzniku alergie, ako aj riziko vzniku rakoviny. Je teda veľmi otázne, či máme jasať, keď síce nemáme takmer žiadne prípady osýpok, zato však oddelenia detskej onkológie praskajú vo švíkoch.

„Významne poklesla aj chorobnosť na vírusovú hepatitídu typu B a hemofilové invazívne infekcie.“

       Chorobnosť na vírusovú žltačku typu B klesala už dlhé roky pred zavedením plošného očkovania proti nej. Môže za to pravdepodobne zvýšená bdelosť pri narábaní s krvou a krvnými preparátmi, väčší dôraz na sterilitu a jednorazové používanie injekčných ihiel. Otázne je, aký by bol trend, keby nebolo plošné očkovanie zavedené. Je veľmi dobre možné, že by klesal rovnako rýchlo (ak nie rýchlejšie).

       Chorobnosť na hemofilové invazívne ochorenia bola už aj pred zavedením očkovania tak malá, že ťažko prisúdiť očkovaniu nejaký vplyv na jej zmenu. Otázkou tiež je, akú váhu pri diagnostike prikladajú lekári očkovaniu. Je možné, že očkované deti s hemofilovými invazívnymi ochoreniami sú strčené do inej kolónky v štatistike, ako sa to už kedysi stalo pri vírusovej detskej obrne. Ale aj keby bolo pravdou, že za zníženie výskytu hemofilových invazívnych ochorení z okolo 20 na okolo 5 kusov ročne naozaj vďačíme očkovaniu, bolo by sa treba pozrieť na celú situáciu z nadhľadu. Zaujímavejšou štatistikou by bol celkový výskyt invazívnych bakteriálnych ochorení, s ktorým očkovanie proti hemofilom typu b podľa všetkého nijak výrazne nezamávalo. Niektorí odborníci tvrdia, že po plošnom očkovaní proti hemofilom vzrástol výskyt pneumokokových ochorení, ktorý „vykryl“ pokles hemofilových invazívnych ochorení. No to už je len výhra! Za toto vďačíme povinnému očkovaniu? Ďakujem, neprosím.

„Súvisí nejako očkovanie s autizmom či cukrovkou?

Z doteraz urobených vedeckých štúdií ani jedna nezistila a nepotvrdila súvis autizmu s očkovaním proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Do pozornosti sa táto vakcína dostala v roku 1998, keď bola publikovaná štúdia Andrewa Wakefielda s predpokladaným súvisom medzi chronickým zápalom čreva a regresívnou vývojovou poruchou, Uskutočnilo sa mnoho epidemiologických štúdií, no nepotvrdili súvis očkovania so vznikom autizmu. Zistilo sa, že doktor Wakefield podvádzal, prípad sa dostal pred britskú lekársku radu. Nakoniec mu zakázali vykonávať lekársku prax pre vážne profesionálne pochybenie.“

       Až na to, že redaktor sa pýtal na očkovanie všeobecne, nielen na MMR vakcínu (proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke). Každopádne ale ani v prípade MMR vakcíny nemá prof. Rovný pravdu. Je tu napr. štúdia Dr. Theresy Deisher, ktorá jednoznačne poukazuje na súvis MMR vakcíny s nárastom autizmu, hoci skrz úplne iný mechanizmus, než aký prezentoval Dr. Wakefield. Okrem MMR vakcíny sú zo zvýšenia výskytu autizmu podozrievané aj konjugované vakcíny, hliník vo vakcínach, ortuť vo vakcínach, očkovanie detí s mitochondriálnou dysfunkciou, či očkovanie detí s nezdravou črevnou mikroflórou.

       Ale aj o Dr. Wakefieldovi náš hlavný hygienik hanebne klame. Už pred rokom bolo nado všetku pochybnosť nezávislými odborníkmi dokázané, že Dr. Wakefield sa nijakého podvodu nedopustil. Je to tak nad slnko jasné, že každý človek s IQ hojdacieho koníka to musí pochopiť – ledaže by bol fatálne neinformovaný alebo fanaticky zaslepený s obrovskými klapkami na očiach. A oboje sa u prof. Rovného nedá vylúčiť. Navyše, Dr. Wakefieldovi bola oficiálne odobratá licencia na lekársku prax, z dôvodu, ktorý nemá nič do činenia s potenciálnym súvisom očkovania a autizmu: údajne Dr. Wakefield vykonával u detí kolonoskopiu (pomerne rizikovú diagnostiku) za výskumnými účelmi, na čo nemal povolenie etickej komisie. Lenže kolonoskopia u týchto detí bola klinicky indikovaná, takže ani toto nie je pravda. Navyše spolupracovník Dr. Wakefielda, prof. John Walker-Smith, ktorému bola odobratá licencia na lekársku prax vo Veľkej Británii s presne tým istým zdôvodnením, už bol zbavený obvinenia Najvyšším súdom Veľkej Británie.

       Rečičky prof. Rovného o Dr. Wakefieldovi sú buď úmyselným nehoráznym klamstvom alebo dôkazom, že hlavný hygienik SR zhltne farmaceutickému monsterbiznisu všetko aj s navijakom, že tvrdenia výrobcov vakcín úplne nekriticky prijíma a chýba mu akákoľvek súdnosť v otázke očkovania. Dosť dobre neviem, čo z toho je horšie, lebo v oboch prípadoch to je čistá katastrofa, keď človek takéhoto profilu šéfuje slovenskému verejnému zdravotníctvu.

       No a epidemiologické štúdie sú také aj onaké. Nech sa páči – epidemiologická štúdia, ktorá súvislosť očkovania s autizmom naopak dokazuje: „Štúdia: Pozitívna asociácia medzi výskytom autizmu a zaočkovanosťou detí v USA“. Tu sa krásne ukazuje, že epidemiologické štúdie, ktoré sú de facto len hrou s číslami, väčšinou „dokážu“ to, čo zadávateľ chce, aby dokázali – či už to je alebo nie je pravda. Naozaj smerodajné sú len klinické dvojito zaslepené, placebom kontrolované a ideálne aj randomizované štúdie, pokiaľ možno dlhodobé (aspoň 5 rokov) a na dostatočnej vzorke subjektov (rádovo tisíce ľudí). Tie by do veci vniesli viac svetla. Problém je, že na rozdiel od veľmi lacných epidemiologických štúdií, sú drahé, náročné na personálne obsadenie, majú problém nájsť dostatok osôb, chtivých zúčastniť sa testovania, atď. A to všetko akosi nikto nechce zaplatiť a výrobcovia vakcín už vôbec nie. Ale keby bola pravda to, čo výrobcovia tvrdia, takáto štúdia by to krásne dokázala a bolo by to veľmi ťažké spochybniť, takže financovať ju by bolo v záujme výrobcov vakcín. Lenže ono to očividne nie je v ich záujme, z čoho spätne vyplýva, že sú si veľmi dobre vedomí toho, že klamú – a prof. Rovný s nimi.

       A aby toho nebolo málo, v najmenej dvoch epidemiologických štúdiách, ktoré údajne dokázali, že očkovanie s autizmom nesúvisí, a o ktoré sa slovenskí vakcinacisti doposiaľ zhusta opierajú, boli odhalené ďalekosiahle podvody:

• „Odhalený škandál v hlavnej štúdii o autizme a ortuti“
• „Riziko neurologických porúch spôsobených zložkami očkovacích látok“
• „List vrchnému inšpektorovi Ministerstva zdravotníctva USA vo veci ortuti vo vakcínach“

„Ani príčinná súvislosť cukrovky s očkovaním dokázaná nebola. Komplexnú analýzu o súvise očkovania a vznikom cukrovky u detí poskytuje štúdia, ktorá sledovala 739-tisíc detí narodených v priebehu desiatich rokov. Zvýšené riziko cukrovky sa zistilo len u súrodencov detí, ktoré cukrovku mali a u očkovaných detí sa zvýšené riziko nezistilo.“

       A toto je ďalšie Boha-pusté klamstvo. Nijaká štúdia nesledovala 739.000 detí. V skutočnosti to bola len epidemiologická štúdia, čiže šlo opäť len o hru s číslami, nijaké skutočné fyzické sledovanie detí. Prof. Rovný pritom prehliada, že cukrovku pripúšťa firma Merck ako možný nežiaduci účinok očkovania v príbalovom letáku vakcíny MMR II. A ak chcete epidemiologickú kontra-štúdiu, ktorá naopak dokazuje, že očkovanie spôsobuje cukrovku, nech sa páči: „Risk of Vaccine Induced Diabetes in Children with a Family History of Type 1 Diabetes“.

„Je pravda, že vakcíny obsahujú ľudské embryonálne bunky z potratov?

Ako uvádza Štátny ústav kontroly liečiv v SR, dve bunkové kultúry použité na množenie vírusu rubeoly boli pripravené v 50. rokoch minulého storočia z dvoch legálnych potratov. Odvtedy sa bunky rozmnožujú umelo a nezískavajú sa nové. Tieto bunkové kultúry sú samozrejme schválené odbornými autoritami. Proti tomuto procesu nemajú výhrady v oblasti medicínskej etiky ani regulačné úrady.“

       O tom, že sa tie bunky množia umelo, nie je sporu. Nie je mi však jasné, čo chcel prof. Rovný dokázať slovami, že proti tomu „nemajú výhrady v oblasti medicínskej etiky ani regulačné úrady“. A čo ako? Koho to trápi? Podstatné je, či voči tomu majú výhrady morálne autority a bioetici, nie regulačné úrady. Názor regulačných úradov na bioetické otázky je ľuďom úplne ukradnutý. A morálne autority veruže výhrady majú a nie malé! Viac k tomu viď v bode III v článku „Rozhodnutie RÚVZ Spišská Nová Ves o pokute neočkujúcej matke + jej odvolanie sa proti pokute“.

       A vskutku trápne je, že prof. Rovný nevie napočítať ani len do troch. Ide totiž nie o dve, ale o tri bunkové kultúry, pochádzajúce z umelo potratených bábätiek: RA27/3, MRC-5 a WI-38. Vyvinuté boli aj mnohé ďalšie, len tieto tri sa však v súčasnosti používajú na výrobu vakcín s platnou registráciou na Slovensku. Celkovo možno nájsť v lekárskej literatúre zmienky o najmenej 80 umelých potratoch za účelom vývoja a výroby vakcín.

       Nuž a to, či bol v danom čase v danej krajine umelý potrat legálny podľa sekulárnych zákonov, na jeho morálnej neprípustnosti absolútne nič nemení!!!

„Obsahujú vakcíny nebezpečné látky, napríklad olovo?

V očkovacích látkach sa v stopových častiach môžu vyskytovať pomocné látky, avšak ich koncentrácia podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Do vakcín sú pomocné látky pridané za účelom urýchlenia, predĺženia účinku vakcíny a zvýšenia špecifickej imunitnej reakcie. Množstvo, v akom sa vyskytujú tieto prídavné látky vo vakcínach, nepôsobí pre ľudský organizmus toxicky, a teda ho ani neohrozuje.“

       Neviem, prečo redaktora napadlo zrovna olovo, pretože o olove vo vakcínach, pokiaľ viem, nikdy nebola reč. Mal sa spýtať na ortuť a predovšetkým hliník.

       Prísna kontrola po stále ešte horúcej afére okolo Infanrixu Hexa vyzerá ako veľmi zlý vtip.

       Navyše prof. Rovný si zrejme myslí, že celé februárové číslo odborného lekárskeho časopisu Lupus, venované syndrómu ASIA (Autoimmune/inflammatory Syndrome Induced by Adjuvants = autoimunitný/zápalový syndróm vyvolaný adjuvantami, tzn. pomocnými látkami vo vakcínach), vyšlo ako predčasný aprílový žartík. Ba dokonca, kto vie, či by nebol schopný úplne poprieť existenciu syndrómu ASIA? Odporúčam mu (i všetkým angličtiny znalým čitateľom), aby si Lupus 2/2012 prečítal. Do konca októbra 2012 je zdarma prístup k všetkým časopisom vydavateľstva Sage, vrátane časopisu Lupus. Pravda, ak prof. Rovný vôbec vie po anglicky, o čom – súdiac podľa extrémne obmedzeného rozhľadu (presnejšie: podľa totálnych klapiek na očiach), ktorý predviedol v rozhovore pre tlačovú agentúru SITA – veľmi vážne pochybujem.

„Je pravda, že vysoko zaočkované populácie sú náchylnejšie na vznik epidémií?

Nie. V populácii, ktorá má vysokú mieru zaočkovanosti, kde je len málo neimúnnych jedincov, má infekčné ochorenie len minimálnu možnosť sa šíriť a spôsobovať epidémie.“

       Ako sa to vezme. U čierneho kašľa, kde očkovaní tvoria 92% z chorých, to tak je. U osýpok síce spravidla nadpolovičnú väčšinu tvoria neočkovaní, ale sú aj epidémie pri 100% zaočkovanosti. Na druhú stranu, ľudia, čo prekonali nejaké bežné detské choroby, mávajú menej alergií i rakoviny (viď vyššie). Možno teda povedať, že vysoko zaočkované populácie sú náchylnejšie na epidémie chronických ochorení, aj keď (možno s výnimkou čierneho kašľa) menej náchylné na bežné akútne detské choroby.

       Každopádne neplatí čierno-biele videnie prof. Rovného. Ním de facto zmienená ilúzia (aj hypotéza je prisilné slovo) o kolektívnej imunite je totiž u viacerých vakcín (tetanus, záškrt, detská obrna – v súčasnosti používaná neživá vakcína, či čierny kašeľ) len zbožným prianím imunológov, pretože dizajn vakcíny alebo praktická účinnosť vakcíny to vylučuje, alebo o kolektívnej imunite nemôže byť vôbec reč, pretože danou vakcínou je zaočkovaná len malá časť obyvateľstva, rozhodne nepostačujúca na kolektívnu imunitu (nákazlivá žltačka typu B, ovčie kiahne, mumps, ružienka, rotavírusy, hemofily, pneumokoky, chrípka, HPV, meningokoky), prípadne je daná vakcína len proti malému počtu z celkového množstva kmeňov pôvodcu ochorenia (pneumokoky, chrípka, HPV, meningokoky).

       Tiež možno jednoznačne skonštatovať, že vo vysoko zaočkovaných populáciách je tá najohrozenejšia veková skupina – dojčatá do 1. narodenín – oveľa náchylnejšia na ochorenie čiernym kašľom, osýpkami, príušnicami, ružienkou či ovčími kiahňami. To preto, že očkovaním vytvorená „imunita“ proti týmto chorobám je o poznanie slabšia, než imunita, získaná prekonaním divokej choroby, a matky nemôžu dojčením preniesť na svoje deti dostatočne silnú pasívnu imunitu, aby tieto na spomínané choroby neochoreli.

       Deti očkované proti osýpkam, príušniciam, ružienke či ovčím kiahňam síce v detstve sú v priemere menej náchylné ochorieť na tieto choroby, na druhú stranu sú však oveľa náchylnejšie ochorieť na ne v dospelosti, keď už očkovaním vytvorená „imunita“ vyprchala.

       Vieme tiež, že očkovaní proti sezónnej chrípke sú cca 2x náchylnejší ochorieť na prasaciu chrípku, že očkovaní proti čiernemu kašľu (tzn. proti baktérii Bordetella pertussis) sú 40x náchylnejší k nákaze baktériou Bordetella parapertussis, ako aj očkovaní proti 7 kmeňom pneumokokov sú náchylnejší na nákazu pneumokokom kmeňa 19A.

       Odpovedať na otázku „Je pravda, že vysoko zaočkované populácie sú náchylnejšie na vznik epidémií?“ jednoznačným NIE, je teda zo strany prof. Rovného sprostým klamstvom, presnejšie: buď drzo klame, alebo nie je zorientovaný v dnešnej imunológii, resp. nerozumie jej ani za mak – potom ale nech sa radšej nevyjadruje k niečomu, čomu vôbec nerozumie, lebo sa tým len strápňuje.

„Nemôže očkovanie ohroziť malé deti?

Imunitný systém novorodenca je schopný prijať milióny podnetov naraz.“

       Toto je akurát tak miliónkrát opakovaná lož, ktorou epidemiológovia chcú zapchať ústa pospolitému ľudu, ktorému sa 6 chorôb v jednej vakcíne javí byť už naozaj priveľa. Autorom pôvodnej verzie tohto úletu je americký vakcinacista Dr. Paul Offit, ktorý však nehovoril o miliónoch, ale len o státisícoch, avšak vakcín, nie podnetov. Prof. Rovný zrejme súťaží s prof. Dluholuckým, že kto túto bublinu nafúkne ešte viac. Prof. Dluholucký dokonca tvrdí, že jedna vakcína zaťaží imunitu bábätka asi tak, ako lokomotívu zaťaží topánka k nej priviazaná. Faktom však zostáva, že Dr. Offit nielenže nijak nepreukázal svoje tvrdenie, že zdravé bábätko zvládne až 100.000 vakcín naraz, on dokonca ani nebol ochotný dať si v jeden deň pichnúť 69 vakcín, ktoré majú povinné deti v USA od narodenia do 18 rokov. Neprijatím tejto výzvy Dr. Offit jasne dokázal, že ani on sám neverí tomu, čo hovorí, inak povedané: že bezočivo klame. A naši páni profesori, aj keby boli len oklamanými, sa sami k tomuto klamstvu pripojili, pretože stotisíc nafúkli na milióny.

„Dnešné vakcíny majú okolo 60 antigénov v porovnaní s 3500 antigénmi v roku 2000.“

       Obľúbený oblbovák s antigénmi samozrejme nemôže chýbať. Vtip je v tom, že v roku 2007 došlo u nás k náhrade celobunkovej vakcíny proti čiernemu kašľu (s cca 3000 antigénmi) za acelulárnu (s 3 antigénmi), čím sa skokovito znížil počet antigénov (podnetov pre imunitný systém) v povinnom očkovaní. Pri tejto notoricky opakovanej polopravde sa však „zabúda“ na to, že vakcína nepozostáva len z vody a antigénov, ale aj z množstva (rádovo desiatky rôznych) prídavných látok, ktoré môžu narobiť oveľa viac problémov než samotné antigény. Faktom ale zostáva, že zatiaľčo ja som bol očkovaný proti 6 chorobám, moje deti už mali byť (ale neboli) očkované proti 11 chorobám, a to je teda poriadny rozdiel.

„Ak sa detský organizmus stretne s infekčným ochorením, môže to mať vážne následky, niekedy aj smrteľné.“

       To je síce pravda, ale presne to isté možno povedať aj o očkovaní.

„Dieťa má síce po narodení protilátky od matky, ale tie nedokážu dieťaťu poskytnúť dostatočnú a dlhodobú ochranu pred nákazou infekčnými chorobami.“

       To je tiež častokrát pravda, ale dôvodom tohto smutného faktu (že dnešné očkované matky neposkytujú svojim deťom dostatočnú ochranu napr. proti osýpkam) je očkovanie, vďaka ktorému nemajú ani samotné matky dostatočnú ochranu pred danou chorobou, a tak (logicky) nemôžu túto ochranu poskytnúť dieťaťu (viď vyššie). Bližšie o tom v článku „Očkovací paradox“. Takže očkovaním spôsobený problém chceme riešiť zase len očkovaním?

„Nemalo by byť očkovanie slobodnou voľbou každého rodiča?

Pri tejto otázke si každý musí uvedomiť jednu dôležitú vec. Každé dieťa má právo byť chránené proti závažným infekčným ochoreniam očkovaním.“

       Ak má pán profesor na mysli právo z právnického hľadiska, tak musím zdôrazniť, že nijaké právo na očkovanie v Dohovore o právach dieťaťa ani v nijakom inom u nás platnom právnom predpise nie je zakotvené. A aj keby bolo, právo nie je povinnosť. Vysvetľovať dôležitosť povinnosti podstúpiť niečo tým, že mám právo to podstúpiť, je číra demagógia. Keď mám napr. za nejakých okolností právo požiadať o podporu v nezamestnanosti, neznamená to predsa, že mám povinnosť o ňu požiadať.

„Očkovací kalendár pravidelného povinného očkovania na Slovensku zohľadňuje epidemiologickú situáciu našej krajiny ako aj závažnosť vybraných infekcií, proti ktorým sa očkuje“

       Nuž a týmto prof. Rovný nasadil korunu všetkým tým klamstvám, polopravdám, výmyslom a zavádzaniam, ktoré stihol nahustiť do pomerne krátkeho rozhovoru pre tlačovú agentúru SITA.

       Ako asi môže náš očkovací kalendár zohľadňovať „epidemiologickú situáciu našej krajiny“, keď očkujeme proti detskej obrne, ktorá tu nebola od roku 1960, a proti záškrtu, ktorý tu nebol od roku 1980? Výsmechom je aj očkovanie proti pneumokokom vakcínou Synflorix, ktorá pokrýva len cca 35% u nás zistených výskytov pneumokokov. To je predsa na úrovni placebo efektu!

       A osýpky, príušnice či ružienka majú byť závažné ochorenia? Nuž, možno sú, lenže nie pre deti, ale pre dospelých! A práve očkovaním sa náchylnosť na tieto ochorenia do dospelosti posúva!!! Čerstvým dokladom toho je aj epidémia príušníc (mumpsu) v Česku spred polroka. Prakticky všetci chorí boli proti príušniciam očkovaní, takže neochoreli v detstve, kedy je prekonanie príušníc spravidla bezproblémové, ale v dospelosti či na prahu dospelosti, kedy sú už príušnice oveľa rizikovejšie.

       Tiež by ma zajímalo, aký závažný je podľa prof. Rovného čierny kašeľ v 6. roku života, či dokonca v 13. roku života (kedy sa očkuje od 1.VII.2010). To vážne považuje čierny kašeľ v tomto veku za závažný? Má vôbec poňatia o tejto chorobe?

       Už som toho napísal viac než dosť, tak tento komentár uzavriem mojím osobným dojmom, že prof. Rovný sa asi stavil s rekordmanom prof. Dluholuckým, že kto dokáže natlačiť viac lží a nezmyslov do jedného krátkeho rozhovoru o očkovaní... A výsledok je mimoriadne pôsobivý – prof. Dluholucký veru bude mať čo robiť, aby prof. Rovného tromfol. :-)

<<< 1. časť       2. časť

Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 8 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.