Hnisavé lymfatické uzliny, vyžadujúce chirugický zákrok, a dlhodobé hnačky po očkovaní BCG a Infanrix Hexa
Katka z Vranova nad Topľou
Môj synček narodený 29.XII.2010 bol ako každý novorodenec zaočkovaný proti TBC (tuberkulóze). Všetko by bolo v poriadku ale asi po dvoch mesiacoch sa syn veľmi zahlienil, až sme boli na pohotovosti, kde dostal Pamycon a ešte kvapky na vykašliavanie na prírodnej báze. Z toho sa vystrábil, ale na to prišlo na 10. týždeň života prvé očkovanie Infanrixom Hexa.
Približne po dvoch týždňoch sa mu zväčšila lymfatická uzlina pod pazuškou. Spočiatku to vyzeralo ako nejaká hrudka veľkosti hrášku, tak som počkala, čo bude ďalej, ale potom to začalo červenať a extrémne sa zväčšovať. 14.IV.2011 sme boli pri našej pediatričke, ktorá nás následne poslala do ambulancie TaPCh (tuberkulózy a pľúcnych chorôb) u nás vo Vranove, kde MUDr. Čupka rozhodol, že musíme okamžite ísť do detskej TaPCh v Humennom, lebo on sa s takými prípadmi nezoberá, keďže je lekárom pre dospelých.
V Humennom nám naša pneumoftizeologička vybavila ošetrenie v ambulancii v Šrobárovom ústave v Dolnom Smokovci s tým, že si máme aj zbaliť veci, lebo sa tam bude operovať, keďže je to veľmi zlé. V Dolnom Smokovci nás vyšetrili s tým, že nám určili termín operácie až na 13.V.2011, a ak by sa uvoľnil operačný deň 6.V.2011, tak nám zavolajú, a aby sme mali pripravené aj predoperačné vyšetrenia. Ja som sa na to opýtala, že prečo, keď v Humennom nám povedali, že sa bude operovať hneď. Lekárka povedala, že dobre, ja vás tu nechám, ale aj tak tu nikto nebude, kto by vás operoval, keďže ide Veľká Noc.
Tak sme sa zbalili naspäť domov, vybavili si predoperačné vyšetrenia a čakali na deň, v ktorý pôjdeme. Podotýkam, že sme od začiatku, ako nám zistili zapálenú lymfatickú uzlinu, brali antituberkulotiká Benemicín a k tomu, aby toho nebolo málo, nám ešte pridali Nidrazid a Pyridoxin. Skúste si prečítať, čo tie lieky obsahujú. Dieťa kŕmime liekmi proti tuberkulóze, aj keď tú chorobu nemáme, keďže výter z tej uzliny bol mŕtvy.
Ale vráťme sa k operácii. Čakali sme, kedy zavolajú. Samozrejme, že nezavolali. Až pani doktorka v Humennom nám vybavila termín na toho 6.V.2011 (zlaté žieňa). Už sme boli zmierení, že sa bude operovať, hoci som si nevedela predstaviť, ako také malé bábo môžu uspať do celkovej narkózy. Okolnosti to vyriešili za nás, lebo tri dni pred operáciou nám to prasklo. Po telefonickom ozrejmení situácie v Dolnom Smokovci nám povedala sestrička, aby sme aj tak každopádne prišli, že chirurg rozhodne, čo ďalej.
Takže znovu sme cestovali do Dolného Smokovca, samozrejme hladní, aby sme boli pripravení na operáciu. 4 hodiny nejesť... Skúste to vysvetliť dieťaťu, ktoré je plne dojčené. Chirurg povedal, že sa s tým nebude robiť nič a že máme prísť znovu o týždeň do chirurgickej ambulancie, kde nám to ošetria, a stále máme preväzovať ďalej dieťa čo najmenej kúpať aby sa to nezanieslo. Tak som si povedala: no fajn, keď nás toto nezruinuje, tak to bude zázrak.
Ale prišli sme o týždeň. Chirurg to skalpelom narezal a vytlačil hnis vo veľkosti dvoch fazúľ. Povedal, že to treba ošetrovať ďalej a o dva týždne na kontrolu s tým, že rozhodne doktorka v ambulancii, keďže v stredu sme mali ísť na poradňu k nej. Nikto sa nás neopýtal, odkiaľ máme nabrať na tie cesty. Jednoducho povedané: chcete mať zdravé dieťa, tak plaťte. Ku chirurgovi sme na tú kontrolu už nešli. MUDr. v ambulancii povedala, že máme prísť na kontrolu 27.VI.2011. No fajn, cesty sa nám trocha ukľudnili, takže sa môžeme teraz venovať synovi a prestať lietať ako špinavé prádlo.
Ale to som si len myslela, že bude kľud, lebo synček začal hnačkovať a takto hnačkoval štyri týždne, až pokým sme neprestali brať antituberkulotiká, t.j. do ďalšej kontroly 27.VI.2011. Vyskúšali sme všetko možné, aby sme trošku zmiernili jeho riedke stolice: ryžové vývary, banány, kaše, čaje, ale nič nepomáhalo - len sme to trošku zmiernili. Dospelo to tak ďaleko, že som musela malého prestať dojčiť, lebo každé dojčenie bolo pre neho ďalšia stolica.
Pediatrička mi povedala, že sa nemám čo čudovať, keď tak dlho berieme antituberkulotiká. Potom tie hnačky ustali, keď sme ich prestali brať. A to so nemusela prestať dojčiť, no ale kto to mal vtedy vedieť? Dnes je 28.VII.2011 a ešte stále berieme Nidrazid a Pyridoxin. 3.VIII.2011 ideme na ďalšiu kontrolu a čakáme čo bude ďalej, keďže lekárka v Dolnom Smokovci nám povedala, že ak sa to nebude hojiť, tak aj tak sa bude operovať.
Takže mám pocit, akoby som zo seba robila blázna celé tie štyri mesiace, plné stresu, čo sme doteraz mali.
Zverejnenie tohto príbehu (korektúra pravopisu + jazyková a typografická úprava) zabrali správcovi www.slobodaVockovani.sk približne hodinu čistého času.
