Pri ockovani (a nielen pri nom) nejde o nic ine, ako o obrovsky biznis, pri ktorom sa najviac nabaluju farmaceuticke firmy. Ved predsa maju zaruceny odbyt pre vsetky deti. Ak by sa to zdobrovolnilo, prisli by o obrovske peniaze a toho sa oni nevzdaju. Je to novodoba mafia. Preto sa podplacaju a su rozne zaangazovani do toho politici a rozni odbornici, ktori sa k tomu vyjadruju. Odporucam si precitat knihu Neziaduci ucinok smrt, ktora sice nehovori primarne o ockovani, ale z precitaneho sa da pochopit, ako a na com funguju farmaceuticke firmy. Ide o spoved riaditela velkej farmaceutickej spolocnosti, ktory sa po rokoch priznava ku vsetkym podvodom a nekalym praktikam, ktore sa v tomto odvetvi deju dodnes. Ako sa vyrabaju a distribuuju lieky po 20 rokoch aj napriek tomu, ze nemaju takmer ziadny ucinok pri danej chorobe a naopak maju mnozstvo neziaducich az smrtelnych vedlajsich ucinkov. Takyto stav farmaceutickym firmam vyhovuje, lebo sa vyrabaju dalsie choroby a to prinesie dalsie zisky. V zdravotnictve nie su peniaze, kedze najviac sa investuje do liekov, ktorych neziaduce ucinky sposobuju dalsie choroby a zacarovany kruh sa uzatvara. Clovek sa z neho dostane von az svojou smrtou.
Hovorme o vakcinácii verejne a otvorene
Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ Banská Bystrica
Prevencia očkovaním patrí podľa odborníkov k najvýraznejším medicínskym objavom a vďaka vakcinácii a kolektívnej ochrane sa podarilo eliminovať mnohé závažné, často smrteľné ochorenia v ľudskej populácii. Slovenská republika sa od roku 1986 riadi jednotným imunizačným programom, ktorého cieľom je eliminovať až zlikvidovať výskyt prenosných ochorení dôsledným zabezpečovaním efektívneho očkovania detí a dospelých. Okrem toho zahŕňa kontrolu zaočkovanosti, sledovanie nežiaducich účinkov po očkovaní, hodnotenie imunitného stavu populácie, sledovanie výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním a sledovanie cirkulácie pôvodcov nákazy v populácii, či vo vonkajšom prostredí. Dôsledným plnením Národného imunizačného programu sa podarilo väčšinu z prioritných cieľov v SR dosiahnuť. Slovensko patrilo medzi prvé štáty na svete, ktoré dosiahli elimináciu detskej obrny, a to 40 rokov pred jej dosiahnutím v rámci Euroregiónu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Zlikvidovanie detskej obrny v Euroregióne WHO vrátane Slovenska potvrdili odborníci v roku 2002. Realizáciou systematického celoplošného očkovania sa podarilo eliminovať na území SR tak závažné ochorenia, ako je záškrt, tetanus detí a mladistvých, výrazne sa zredukoval aj počet ostatných ochorení, zaradených do imunizačného programu. Od roku 1998 sa v SR s výnimkou troch ochorení v epidemiologickej súvislosti so zavlečenými prípadmi osýpok u utečencov v azylových zariadeniach SR, nezaznamenalo u nás ani ochorenie na osýpky. K výraznému poklesu chorobnosti došlo od zavedenia pravidelného povinného očkovania dojčiat proti infekčnej žltačke typu B v roku 1998. U ostatných ochorení, ktorým sa dá predísť očkovaním s výnimkou pertussis, sa chorobnosť pohybuje na veľmi nízkych až nulových hodnotách.
Posolstvá epidemiológov k občanovi
O udržaní a rozvoji Národného imunizačného programu hovorili odborníci aj na nedávnom januárovom II. Slovenskom vakcinologickom kongrese. Za prvoradý cieľ si položili vzdelávanie lekárov vo vakcinológii. „Práve lekári by mali byť pre verejnosť odborníkmi, na ktorých sa s dôverou obracia. Očkovanie sa niektorí odporcovia snažia vyfarbiť ako kontroverznú tému a laickej verejnosti podsúvajú zavádzajúce informácie. Všetci, ktorí cítia zodpovednosť za ochranu zdravia občanov SR by však mali sústrediť svoje snahy na diskusie hlavne na odborných fórach, zvyšovať svoje vedomosti o nových vakcínach, o výsledkoch vedeckých štúdií účinnosti a bezpečnosti vakcín, zlepšovať sa v komunikácii a používaní odborných argumentov pri diskusii s rodičmi a pacientmi. Diskusie s laickou verejnosťou by mali prispieť k vysvetleniu princípov očkovania, jeho potreby pre ochranu zdravia, k vysvetleniu rizík pri prekonaní ochorenia, či prípadných nežiaducich účinkoch. Občania by si tak sami na základe argumentov odborníkov, nie na základe argumentov dobrých rečníkov a manipulátorov, urobili vlastný názor na potrebu vakcinácie“, uviedla na kongrese predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. Infekčné ochorenia sú totiž veľmi závažný verejný zdravotný problém so zdravotným, sociálnym a ekonomickým dosahom a očkovanie patrí k jednej z najefektívnejších stratégií, ktorá je vysoko účinná, aj ekonomicky efektívna. Ako konštatovala MUDr. Mária Avdičová, vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica, priaznivá situácia vo výskyte nebezpečných chorôb, ktoré už vďaka očkovaniu u nás nepoznáme, objektívne nahráva vedeckým, verifikovaným a odborným argumentom. Dôležitými témami pre epidemiológov podľa nej sú aj otázky, ako ďalej s očkovaním proti inváznym ochoreniam, či, a ako postupovať pri očkovaní proti exotickým chorobám pri vzrastajúcej cestovateľskej aktivite našich občanov, ale aj vytváranie a optimalizácia očkovacieho kalendára pre dospelých. Podľa nej však význam interaktívnej komunikácie o očkovaní medzi verejnosťou a klinickými odborníkmi v súčasnosti rastie. Ako príklad uvádza internetovú stránku www.sprievodcaockovanim.sk, ktorá začala oficiálne fungovať 22. apríla 2010. Sprievodca očkovaním sa stal odvtedy vyhľadávaným a relevantným zdrojom informácií nielen pre rodičov, ale aj pre médiá. „Stále rastúca návštevnosť stránky ako aj počet zasielaných otázok na autorov svedčia o tom, že systematické vzdelávanie verejnosti o význame očkovania v boji proti infekčným chorobám má svoje opodstatnenie“, odznelo na II. Slovenskom vakcinologickom kongrese.
Zaočkovanosť detí napriek antivakcinačným aktivitám neklesla
Epidemiológovia v súvislosti s vakcináciou sústreďujú pozornosť aj na pravidelný monitoring zaočkovania detí v rámci povinného, ale aj nepovinného očkovania. Výsledky vyhodnotenia kontroly očkovania detí v SR k 31. augustu 2010 hovoria, že naň nemala negatívny dopad ani zmena na decentralizovaný systém zabezpečovania vakcín ( (SR a Nemecko má v rámci EÚ takýto systém), a ani antivakcinačné aktivity. Zaočkovanosť detskej populácie sa naďalej udržiava na úrovní 98- 99 percent. „Efektivitu očkovania potvrdila nízka, prípadne nulová chorobnosť na ochorenia, zahrnuté v Národnom imunizačnom programe s výnimkou pertusiss (čierny kašeľ), kde chorobnosť v ostatných rokoch výrazne stúpla. Chceme udržať takúto vysokú úroveň kolektívnej imunity voči chorobám v ňom zahrnutých hlavne z dôvodu pretrvávajúceho rizika importu infekčných ochorení. Považujeme zvyšovanie povedomia verejnosti o prospešnosti celoplošného očkovania za jednu z priorít“, zdôrazňuje MUDr. Avdičová. Podobné priaznivé výsledky mala aj kontrola preočkovanosti detí do 15 rokov v rámci povinného očkovania v SR. Dokladujú efektivitu práce praktických lekárov pre deti a mládež, ako i záujem rodičov o prevenciou detí očkovaním.
Čo sa týka čierneho kašľa a jeho šírenia je ostatným novozavedeným očkovaním preočkovanie adolescentov proti pertusis. Deti vo veku 13 rokov sa už preočkovávajú nielen proti diftérii, tetanu, poliomyelitíde, ale aj proti pertusis - ide o štvorkombináciu očkovacej vakcíny. „To je novinka, pretože epidemiologická situácia vo výskyte tejto choroby, podobne ako v iných európskych krajinách, či vo svete, nie je veľmi dobrá. Po preočkovaní totiž za 5 až 10 rokov dochádza k poklesu protilátok a títo ľudia sa stávajú v adolescentnom a vyššom veku znovu vnímavý voči tejto nákaze. Sú to ľahšie formy, nakazení môžu však byť prameňom nákazy pre deti do pol roka, ktoré ešte nie sú očkované. A to sú najrizikovejšie skupiny, ktoré ťažko prekonávajú čierny kašeľ“, približuje problematiku MUDr. Avdičová.
Odporúčanie zriadiť pracovnú skupinu na komunikáciu s verejnosťou
Obrovský význam očkovania, ako jedného z najvýznamnejších preventívnych opatrení, vedú slovenských odborníkov v tejto oblasti hlavne v súvislosti s protivakcinačnými aktivitami, k ďalším konkrétnym krokom. „Na kongrese bola aj zaujímavá sekcia - ako komunikovať o očkovaní s laickou verejnosťou, aby sme sa mohli vyrovnať z pohľadu komunikácie s antivakcinačnými lobistami, hlavne na internete, či v časopisoch. Mala by teda vzniknúť podobne ako pracovná skupina pre imunizáciu, ktorá usmerňuje proti čomu by sa malo očkovať a ktoré očkovanie je možné už vynechať, aj pracovná skupina, ktorá by sa zaoberala zvýšením kvality komunikácie s laickou verejnosťou, čo sa javí v tejto situácii ako strategické“, zdôrazňuje MUDr. Avdičová. Ako na kongrese konštatoval novinár a pedagóg Martin Kasarda z Paneurópskej vysokej školy, súčasné vnímanie problematiky vakcinácie a antivakcinačných aktivít v našej spoločnosti z pozícií médií, ktoré najviac ovplyvňujú verejnú mienku, odkrýva nevyhnutnosť aktívnej práce s verejnou mienkou zo strany štátnych orgánov a inštitúcií, zaoberajúcich sa verejným zdravím, ale aj zo strany lekárov. „Téma vakcinácie opakovane naráža v médiách na problematiku kombinácie vedeckých, verifikovaných, odborných faktov s názormi antivakcinačnej lobby, akoby išlo o dva rovnocenné názory. Keďže opak je pravdou, je potrebný aktívnejší a systematický prístup zo strany štátnej politiky propagácie zdravia, vysvetľovanie dôležitosti a bezpečnosti vakcinácie, nielen pre život jedinca, ale aj ako kolektívnej ochrany. Súčasťou verejného zdravotníctva na národnej i medzinárodnej úrovni preto musí byť postavenie moderných krízových komunikačných a mediálnych plánov, reagujúcich aj na myšlienkový terorizmus a guerillové spôsoby (nekonvenčná marketingová kampaň, ktorej účelom je dosiahnutie maximálneho efektu z minima zdrojov) pseudomédií“, pomenoval situáciu v súvislosti s antivakcinačnými aktivitami v médiách.
Diskusia: Hovorme o vakcinácii verejne a otvorene
lekári by mali byť pre verejnosť odborníkmi
matka | 29.01.2011
Vyjadrenia a spokojnosť Mudr. Márie Avdičovej s priaznivou situáciou vo výskyte "nebezpečných chorôb", ktoré vraj vďaka očkovaniu u nás nepoznáme, považujem za neprofesiálne a zavádzajúce.
Ako vedúca odboru epidemiológie RÚVZ (ÚVZ), by mala zalamovať rukami a alarmovať svojich kolegov a detských pediatrov a informovať aj o štatisitikách niekoľkostonásobného zvýšenia výskytu ochorení ako autizmus, cukrovka, autoimunitné ochorenia, alergie, krvné ochorenia, detské leukémie - lymfadenopatie, lymfómy, neuroblastómy, nádorové ochorenia u detí, ktoré sme pred 20 rokmi mohli narátať len na prstoch jednej ruky.
Je zarážajúce, že výskyt práve týchto skutočne nebezpečných ochorení začal stúpať s pokrokom a zavádzaním čoraz kvalitnejšieho a väčšieho počtu vakcín do očkovacieho kalendára.
Je neprofesionálne hovoriť len o výskyte infekčných ochorení, pritom sa jedná o bežné detské choroby, ktoré sme my prekonali bez vážnych následkov a komplikácií aj bez očkovania, a zdá sa že práve preto, že sme neboli proti viacerým očkovaní, a tak aj ich preiebeh prebiehal typicky a špecificky.
Kdežto dnešné deti očkované penta, hexa a množstvom ďalších vakcín, aj súčasne aby mamičky vraj nemuseli chodiť viackrát k pediatrovi s dieťatkom, prekonávajú aj napriek očkovaniu tieto naočkované choroby proti ktorým sa očkuje, avšak s atypickým a nešpecifickým priebehom a tak aj diagnóza častokrát zneje zavádzajúco, nerozpoznane, keďže odborníci za nič na svete nechcú pripustiť (okrem teploty a zápalu v mieste vpichu), že práve očkovanie môže vyvolať, čo aj vyvoláva ( je dosť rodičov so skúsenosťami ) ochorenie, proti ktorému sa očkuje s katastrofálnymi komplikáciami a následkami.
Nesúhlasím s vyjadrením, že očkovanie je ochranou, a už vôbec nie, že je ochranou pred komplikovaným priebehom ochorenia.
Práve naopak, tieto komplikácie sa zametajú pod koberec, častokrát pod názvom inej diagnózy.
Každému odborníkovi musí byť jasné (a to sú fakty, to nie je antivakcinačný výmysel), že vnútrosvalové alebo intradermálne podanie vakcín vyvoláva imunitnú odpoveď len na základe vnútrosvalovej, intradermálnej identifikácie chorobných antigénov s vynechaním reflexno-komunikačnej identifikácie chorobných antigénov prostredníctvom "epitelu prirodzeného prvého kontaktu", čo sú príslušné sliznice, kadiaľ obyčajne do organizmu prenikajú. (napr. obávaná tuberkulóza, ale aj všetky ostatné proti ktorým sa povinne aj nepovinne očkuje).
Aj vnútrosvalove, intradermálne podané vakcíny majú schopnosť vyvolať odpoveď imunitného systému, ale oslabí imunitu epitelu slizníc-čiže epitel ústnej dutiny, dýchacích ciest a tráviacej sústavy, kadiaľ vírusy a baktérie prenikajú prirodzene. Identifikácia
chorobných antigénov prostredníctvom epitelu slizníc tak absentuje a jeho imunita aj príslušné neuroendokrinné procesy ochabujú, hoci ostatné imunitné procesy intradermálne, vnútrosvalovo naštartované sú ovplyvnené.
Po očkovaní proti chorobám proti ktorým sa očkuje, tak pri nákaze prirodzenou cestou, deti tak nemusia reagovať adekvátnou imunitnou odpoveďou a potom sú na ochorenia zraniteľnejšie.
Imunitné bunky vo vrstve kože po podaní vakcíny stimulujú imunitnú odpoveď, ktorá nie je odpoveďou prostredníctvom epitelu slizníc-prirodzeného prvého kontaktu, ktorým obyčajne vírusy a baktérie obyčajne do organizmu prenikajú, čím sa supluje vlastná reflexná eliminácia patogénov atakujúcich epitel slizníc, potom prirodzenej imunitnej ochrane chýbajú reflexné podráždenia receptorov imunitných buniek prostredníctvom epitelu prirodzeného kontaktu, alebo sú menej intenzívne, čím reflexná odpoveď IS v produkcii obranyschopných látok pri nákaze prirodzenou cestou je pomýlená alebo chýba.
Pri opakovanom pomýlení obranných funkcií pomocou vnútrosvalového, intradermálneho podania vakcín dochádza k zabúdaniu imunoreflexov štartovaných prostredníctvom epitelu slizníc a dôsledkom ich zníženej aktivity klesá ich protichorobná imunorezistencia, ďalším opakujúcim sa očkovaním dochádza k degenerácii imunity aj neuroendokrinných komunikačných väzieb v epiteli slizníc-prirodzeného prého kontaktu a môžu vzniknúť imunodeficitné stavy a malígne ochorenia!
"Epitel prirodzeného prvého kontaktu" pri ochoreniach, proti ktorým sa očkuje je súčasťou imuno-neuro-endokrinných procesov a vnútrožilové, vnútrosvalové, intradermálne podané vakcíny ho z imunitnej ochrany vyraďujú.
Invázia patogénov vakcínou vyvolá rozdielne imunoadaptačné prispôsobenie, než invázia patogénov cez príslušné sliznice-ústna dutina, dýchacie cesty, tráviaci systém.
Invázia patogénov vakcínou vyvolá dysreguláciu imunitnej odpovede na anigény a nerovnováhu vo vývoji subpopulácií T-lymfocytov v prospech Th2 fenotypu, ktorý sa spája s atopiou a ďalšími závažnými ochoreniami.
Takže ak atakujeme organizmus chorobnými antigémni inde, než zvykne byť atakovaný ich prirodzenou expozíciou, môžeme ovplyvniť iba časť imunity, ale nie celok, čím dochádza na príslušných slizniciach k pomýleniu adekvátnej tvorby protilátok na chorobné antigény, ktoré nás neskôr napadnú prirodzenou cestou prostredníctvom slizníc.
Ignorovať principiálnu zásadu vstupu nákazy do organizmu a principialnu zásadu prirodzenej imunitnej obrany je vysoko nezodpovedné, čo považujem od odborníkov za podvod páchaný na imunitmom systéme a zdraví dieťaťa.
Teší ma posolstvo epidemiológov k občanovi-rodičovi-deťom a verím, že tisíce rodičov sa konečne dočká skutočne odborných, objektívnych a pravdivých informácií na ktoré majú právo v rámci informovaného suhlasu, aby vedeli aký dopad má vakcinácia na imunitu dieťaťa a mohli sa tak slobodne rozhodnúť, lebo preventívna imunosupresia ako zdr.starostlivosť, môže mať predsa len rôzne následky.
Re:lekári by mali byť pre verejnosť odborníkmi
Ing. Marián FILLO | 29.01.2011
Naozaj sa domnievate, že nám budú štátne úrady sprostredkúvať odborné, objektívne a pravdivé informácie?
Zatiaľ tomu totiž nič nenasvedčuje. A už vôbec nie tomu, žeby nás informovali za tým účelom, aby sme sa o očkovaní rozhodovali slobodne a informovane.
Skôr mi to prípadá tak, že chcú stoj-čo-stoj zachovať očkovaciu diktatúru, a keď zistili, že samotná povinnosť v zákone (beztak protiústavná, čo potvrdil aj ombudsman) už nestačí na urobenie poslušných oviec z rodičov, tak sa snažia zapojiť aj masovú debilizáciu za peniaze daňových poplatníkov. Totiž samostatné slobodné myslenie v otázke očkovania vedie v zásade k odkladaniu alebo úplnému odmietaniu očkovania. A keďže cieľ ÚVZ SR je očividne opačný, pôsobenie ich zamýšľanej pracovnej skupiny pre informácie o očkovaní vidím skôr v zmysle zblbnúť masy polopravdami, vyslovenými klamstvami a/alebo demagógiou.
Mýtus zvaný kolektívna imunita
Andrea | 28.01.2011
Ak niekto klame, skôr či neskôr spraví vo svojich vyjadreniach chybu. Presne to urobili aj najväčšie kapacity imunológie a epidemiológie na Slovensku, ktoré sa nechali počuť, že očkovanie proti čiernemu kašľu účinkuje 5, max.7 rokov a preto musia 13 ročným pridať ďalšie preočkovanie proti čiernemu kašľu (v r.2010). Výborne, takže ak sa doteraz očkovali 6 ročné deti, už u 11ročných "ochrana " očkovaním nefungovala. Tak isto ako u zvyšku populácie, teda cca u 90% obyvateľov. To isté sa ale týka väčšiny chorôb proti ktorým sa očkuje. Máme tu 90% nechránenej populácie a napriek tomu nás tieto choroby nevyhladzujú. Tvrdenia typu - ak deti nebudú zaočkované, tak sa tu začnú šíriť ochorenia - sú logickým nezmyslom! Pretože do úvahy treba brať celú populáciu, nie iba deti. A väčšina populácie chránená nie je.Takže nie 13 roční ohrozujú deti do pol roka. V prvom rade ich ohrozujú ich nechránení rodičia , starí rodičia , lekári, učitelia, všetci ! od 11 do 100 rokov, lebo nie sú preočkovaní proti čiernemu kašľu. A aj keby boli, aj tak by to nepomohlo, pretože v r.2008 66% chorých na čierny kašeľ bolo riadne zaočkovaných všetkými dávkami. V r.2009 80%!!! chorých na čierny kašeľ so známym očkovacím statusom bolo riadne zaočkovaných všetkými dávkami. To sú oficiálne údaje Úradu verejného zdravotníctva. Takže nie neočkovaní, ale hlavne očkovaní sú tí, ktorí rozširujú ochorenia. Dezinformácie o státisícoch mŕtvych na dané ochorenia pred zavedením očkovania sa dajú tiež veľmi ľahko vyvrátiť, stačí požiadať Urad verejneho zdravotníctva o informáciu o počte chorých a zomretých na jednotlivé ochorenia a za jednotlivé roky.
Sprievodca očkovaním
Peter | 28.01.2011
Súhlasím s Alenou, vyberajú si len otázky, ktoré sa im hodia. Pred viac ako 2 týždňami som vyzval MUDr. Urbančíkovú, aby sa vyjadrila ku komentáru https://www.slobodavockovani.sk/news/poradte-sa-o-ockovani-s-odbornikmi-a-namiesto-odpovede-dostanete-osobne-vypady-zahmlievanie-a-uhybanie-povodnej-otazke/a nič...Zrejme nemá žiadne argumenty, tak na otázku vôbec neodpovedala. Takže tu o otvorenej diskusii nemôže byť ani reči.
Tiež si myslím, že im prihára a čoraz viac rodičov odmieta očkovanie z vlastnej negatívnej skúsenosti, keď vidia ako sa zo zdravého dieťaťa po očkovaní stáva chronicky choré. Je faktom, že väčšina očkovaných deti je v priebehu roka niekoľkokrát chorá. Už počujem ich argument: to nemá súvis s očkovaním, "časová následnosť nepredstavuje príčinnú súvislosť"...
Hovorme o vakcinácii verejne a otvorene
MartinBa | 28.01.2011
Priznam sa, ze som necital cely clanok pozorne, iba som to prebehol, ale zaujalo ma vyhlasenie, ze aj napriek antivakcinacnym aktivitam je zaockovanost 98-99%. Tak preco ste potom taky nervozny? Preco chcete zriadovat "pracovnu skupinu"? Myslim ze to celkom nie je pravda s tou zaockovanostou a sami citite ze ludia uz neposluchaju ako ovecky a zacinaju si na vec robit vlastny nazor...
Sprievodca ockovanim
Alena | 28.01.2011
Na stranke Sprievodca ockovanim je potrebne v 1. rade zrusit tu sucasnu "cenzuru". Chapem,ze prispevok musi prejst "schvalenim", aby sa tam neobjavili nejake nadavky a pod.,ale aby som cakala vyse 1 tyzdna a stale sa tam moje prispevky v ramci diskusie neobjavili, to je uz trochu dlha doba. Mam tomu teda chapat tak, ze argumenty,ktore sa opieraju o vedecke studie lekarov,ktore opisuje Dr. Hirte vo svojej knihe Ockovanie za a proti, nie je vhodne resp. povolene na danej stranke zverejnovat alebo len nevedia najst protiargumenty, tak to pre istotu nezverejnia? Ved prispevok by mal byt zverejneny hned, max. do 2-3 dni, nemusi byt predsa zverejneny sucasne aj s odpovedou...na odpoved si kludne pockam aj dlhsie...Takto si "otvorenu" komunikaciu s "laickou verejnostou" rozhodne nepredstavujem...
Autorka si protirečí
Ing. Marián FILLO | 28.01.2011
Na jednej strane sú tu tí, čo sa snažia o slobodnú voľbu v očkovaní, nazývaní "antivakcinačnou lobby", na druhej strane zase "teroristami" a "guerillou".
Neviem, či si to autorka článku neuvedomila, ale tu ide o dve v podstate nezlučiteľné veci. Ak by sme boli lobby, teda nejakou vplyvnou skupinou, ktorá s veľkými peniazmi alebo veľkou mocou ovplyvňuje poslancov a ďalších rozhodujúcich predstaviteľov štátnej správy, tak by tu už dávno bolo očkovanie v plnej miere dobrovoľné.
V takom prípade by sme ale nemuseli "guerillovými spôsobmi" a "myšlienkovým terorizmom" informovať verejnosť o tom, ako sa veci v skutočnosti majú.
Lobby má peniaze a moc, guerilla ich nemá, preto sa snaží s minimálnymi nákladmi dosiahnuť maximálny efekt. Nemôžeme zároveň mať aj nemať ťažké milióny, nemôžeme teda byť aj guerillou aj lobby.
Vakcinační propagandisti by si (ak sa nechcú znovu strápniť) mali uvedomiť, že nemôže byť zároveň oboje pravda. Lenže logika im asi nikdy dobre nešla, čo sme sa mali možnosť presvedčiť už nespočet krát.
Okrem toho, PhDr. Martin Kasarda, PhD. je nielen učiteľom na vysokej škole, ale aj spoluvlastníkom PR agentúry SnowBall Communications, ktorá pracuje aj pre GlaxoSmithKline - výrobcu vakcín, ktorý zhrabne nadpolovičnú väčšinu peňazí vydaných na povinné očkovanie na Slovensku, viď:
https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovacie-latky-v-povinnom-ockovani-na-slovensku/
Dr. Kasarda je teda priamo finančne zainteresovaný na propagovaní očkovania, keďže ho platí (aj) výrobca očkovacích látok. Jeho vyjadrovanie sa o očkovaní je teda v znamení silného konfliktu záujmov.
Re:Autorka si protirečí
Martin | 31.01.2011
Čo hovorí o lobingu wikipedia:
"Lobbing alebo lobing alebo lobovanie (z anglického lobbying) je v užšom zmysle proces ovplyvňovania zákonodarcov, ministrov a iných štátnych úradníkov, prípadne hospodárskych subjektov, záujmovými/nátlakovými skupinami presadzujúcimi spoločný záujem (tzv. lobby) s cieľom dosiahnuť nejaké rozhodnutie/čin, v širšom zmysle boj/propagovanie práv určitej skupiny vôbec. Príslušný systém opierajúci sa o lobovanie je lobizmus alebo lobbizmus"
Lobizmus nie je podmieňovaný peniazmi. ( aj ked sa to väčšinou tak verejnosťou vníma). A aktivity ako "list premierke" alebo "petícia na odvolanie členov PSPI" alebo "petícia za zrušenie povinného očkovania", alebo aktivity realizované v parlemente cez poslankyňu Muškovú myslím, že môžeme kľudne považovat za aktivity "lobingu".
Vyraz "antivakcinačna lobby" pre vás a vaše aktivity som čítal priamo vo vašich článkoch - vy (aj vy) ste sa "takto pomenovali" - takže by som sa tohto označenia nezbavoval - inač popierate vlastné tvrdenia.
Pomenovanie "guerilla" - "partizanska vojna" , alebo "drobna vojna" - v prenesenom význame slova môžeme chápať ako "pracovnú metódu", ktorú môžete použiť.To myslim však nevylučuje, že skupina (záujmová skupina) pri určitých svojich aktivitách používa metódu "lobingu" a pri iných aktivitach "metódu guerilly".
Veď aj vo futbale je pozícia "útočníka" ktorý je tam od toho aby strieľal góly, no to neznamená, že nemôže brániť (a zabrániť gólu).
Takže si nemyslím, že autorka si protirečí.
