Hypotónia po očkovaní Infanrix Hexa, defekt kosti a vznik nádorčeku po dokončení základného očkovania

Michal zo Žilinského kraja

       Prvú vakcínu proti tuberkulóze (TBC) dostal náš syn ešte v nemocnici asi na 4. deň po narodení. Nespozorovali sme žiadne nezvyčajné prejavy, okrem prvých soplíkov a prvej nádchy po očkovaní. Riešili sme ju striekaním morského spreja a do mesiaca sa všetko vrátilo do normálu.

       Prvú dávku Infanrixu Hexa dostal syn v 3 mesiacoch. Na to sa mu miesto vpichu zapálilo, vytvorila sa veľká bolestivá zatvrdlina, ktorú sme rozmasírovávali. Syn veľa plakal a bol mrzutý, miesto bolo bolestivé aj na dotyk a tento stav pretrvával asi vyše pol roka až do úplného vstrebania.

       Po tejto prvej hexavakcinácii sa pripomenulo očkovanie proti TBC tým, že zahnisalo. Boli sme na kalmetizačnom stredisku. Tam nám povedali, že vakcíny, ktorými očkujú deti proti tuberkulóze, sú zlé, nekvalitné a nechápu prečo ich nimi očkujú. Vytláčali nám hnis raz.

       Medzitým sme skúsili homeopatickú liečbu a ďalšia návšteva kalmetizačného strediska už nebola potrebná. Liečba homeopatikami zjavne pomohla, veď iné detičky tam chodili aj pol roka.

       Druhé preočkovanie Infanrixom Hexa prebehlo v 6. mesiaci. Do pár týždňov nám dieťa začalo stagnovať vo vývoji. Nazvali to "oneskorený psychomotorický vývin" a "globálna hypotónia". Avšak len motorický vývin bol oneskorený. Psychický vývin napredoval. Rozumovo je dieťa v poriadku, priam nadpriemerne inteligentné. Niektoré slabiky však vyslovuje príliš tvrdo, ale ešte máme čas - snáď sa to upraví. Akurát sme spozorovali svalové ochabnutie po druhom očkovaní Infanrixom Hexa. Nepripisovali sme tomu význam a už vobec nie v tom čase žeby to súviselo s očkovaním. Až neskôr pri druhom tehotenstve sme sa začali o tieto veci zaujímať viac.

       Ďalej nasledovalo očkovanie podľa plánu treťou dávkou Infanrixu Hexa, potom ešte dve dávky Prevenaru, pričom s prvou dávkou Prevenaru bol zároveň podaný aj Priorix.

       Absolvovali sme množstvo vyšetrení: neurológia, metabolické, gastro, genetika, očné, ORL (ušné-nosné-krčné - pozn. red.), ortopédia, a neustále sme sledovaní i keď už nie tak často ako zo začiatku.

       Začali sme si študovať určité veci, spojené s tzv, hypotóniou, a našťastie do dneška nám žiadnu diagnózu nepotvrdili - výsledky boli našťastie negatívne. Takže i počet lekárov postupne ubúda - dúfame že ešte ubudne. Nakoľko sme sa obávali preočkovania v 6. roku života, rozhodli sme sa nepokračovať v očkovaní...

       Dozvedeli sme sa, že niektoré vakcíny sa neodporúčajú pacientom so svalovými problémami, napr. očkovanie proti ovčím kiahňam. Naša neurologička neodporúča ani očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Považuje ho za viac riskantné a nebezpečné než prospešné. Tak sme tiež zistili, že očkovanie proti hepatitíde A môže spôsobiť svalové problémy, takže nepovinnému očkovaniu sme sa zatiaľ vyhli širokým oblúkom i keď sme ho predtým zvažovali. Veď kto by už len chcel deťom zle? Každý chce to najlepšie a hlavne aby bolo dieťa chránené pred všetkým zlým.

       Syn dostal hypotóniu a s ňou spojené problémy, ktoré sa momentálne prejavujú plochými nohami asi 3. stupňa. Celkovo sú 4 stupne, 4. stupeň je ten najhorší. Okrem toho má nesprávne držanie tela a v poslednom čase sa objavil defekt (deformácia) kosti na hlave. Kosť (nie v mieste fontanely) chýba - vytratila sa, ale vraj nie sme jediní. Nemenovaný lekár nám potvrdil, že vidí za tým vplyv vakcín. Pod mäkkým tkanivom je nádorček.

       Absolvovali sme vyšetrenia magnetickou rezonanciou v narkóze, po ktorých mal syn často zimnicu, pocit studených rúk i nôh (pocitovo, nie reálne na dotyk) a zhoršené videnie, ďalej vyšetrenia CT a ďalšie nás čakajú. Čo všetko sme si museli vytrpieť! Nikto nám však nechce oficiálne potvrdiť, že za to môže i očkovanie. Lekári sa boja povedať pravdu aj nahlas, nieto ešte písomne.

       Ale rozhodli sme sa v očkovaní nepokračovať. Nemôžeme riskovať, že sa ďalším očkovaním spustí niečo, čo sa tými predošlými začalo. Alebo nám povedia: "Nebojte sa, vám sa to nestane!", alebo povedia: "Druhýkrát sa to nestane!". Ale pokiaľ sa toto stalo už jednému dieťatku, prečo by sme mali dodržiavať ten istý protokol a nemohli sme niečo zmeniť, aby sme aj my rodičia mohli dokázať (nielen sebe), že sa to opakovať naozaj nemusí?

       A čo vlastne za tým všetkým v skutočnosti je?

Zverejnenie tohto článku (jazyková a grafická úprava) zabrali správcovi www.slobodaVockovani.sk okolo 40 minút čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.