Indický časopis pre lekársku etiku žiada zákaz pentavakcíny v Indii a obviňuje WHO z propagácie tejto vakcíny

PharmaBiz.com — 24.VII.2013 — Rameš Šankar

       Pôvodný článok „IJME seeks ban on pentavalent vaccine in India, blames WHO for promoting it“
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

       Popredný vedecký časopis The Indian Journal of Medical Ethics (IJME; indický časopis pre lekársku etiku) obviňuje Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO = World Health Organization) z propagácie 5-zložkovej očkovacej látky (pentavakcíny) „nepravdivým tvrdením, že po použití tejto vakcíny neboli nikdy hlásené žiadne nežiaduce udalosti,“ a žiada okamžitý zákaz tejto vakcíny v Indii.

       Jacob Pulijel, riaditeľ oddelenia pediatrie v Nemocnici sv. Štefana (St. Stephen's Hospital) v Novom Dillí (Nai Dillí, New Delhi; hlavné mesto Indie — pozn.prekl.), tvrdí v úvodníku IJME, že opak je pravdou, a obviňuje WHO z propagácie vakcíny, ktorú prestali používať v niektorých krajinách po nežiaducich účinkoch a úmrtiach u detí. Úvodník IJME je založený na Pulijelovom dôkladnom preskúmaní úmrtí detí po podaní pentavakcíny v Bhutáne, na Srí Lanke, v Indii a Vietname.

       Pentavakcína kombinuje zložky proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (DTP vakcínu, ktorá bola dlho používaná v plošnom očkovaní) s nákazlivou žltačkou (infekčnou hepatitídou) typu B a Haemophilom influenzae typu b (Hib).

       4.V.2013 Ministerstvo zdravotníctva Vietnamu zastavilo používanie očkovacej látky Quinvaxem (vo Vietname používanej pentavakcíny) po 12 úmrtiach a 9 iných vážnych nežiaducich udalostiach, ktoré neskončili smrťou. Podľa miestneho spravodajstva boli všetky bábätká, čo zomreli, pred očkovaním v dobrom zdravotnom stave a pred úmrtím krátko po očkovaní mali vážne ťažkosti s dýchaním.

       WHO, ktorá vyšetrovala toto nešťastie, povedala, že úmrtia nesúviseli s očkovaním a tvr dila:

„Quinvaxem bol predbežne zhodnotený WHO a nijaké smrteľné nežiaduce udalosti po očkovaní neboli nikdy spojené s touto očkovacou látkou.“

       Úvodník IJME poukazuje na to, že WHO nebrala do úvahy spomínané úmrtia 12 detí krátko po očkovaní, a preto je od nej nesprávne a zavádzajúce dospieť k záveru, že žiadne smrteľné nežiaduce udalosti neboli s touto vakcínou nikdy spojené.

       Ďalej sa v úvodníku IJME píše, že Bhután, Srí Lanka a Pakistan tiež zastavili používanie tejto vakcíny po nevysvetlených úmrtiach krátko po očkovaní. Bhután zastavil očkovanie po štyroch úmrtiach, ale neskôr sa nechal presvedčiť WHO, aby v očkovaní pokračoval. Znovuzavedenie tejto vakcíny viedlo k ďalším štyrom úmrtiam a Bhután už túto vakcínu viac nepoužíva. Úmrtia na Srí lanke taktiež viedli k zastaveniu tamojšej očkovacej kampane. Výbor WHO, ktorý tieto úmrtia vyšetroval, vyhlásil, že neboli spôsobené očkovaním, ale nedokázal nájsť žiadny iný dôvod týchto úmrtí (nepripomína Vám to niečo? — pozn.prekl.). Aj v Pakistane, kde jedno dieťa zomrelo polhodinu po očkovaní a ďalšie dve do 12 resp. 14 hodín od očkovania, podľa WHO nebola príčinou úmrtia vakcína, ale žiadny iný dôvod úmrtia nebol zistený ani v jednom z týchto prípadov.

       V úvodníku IJME sa tiež dočítame, že táto kombinovaná vakcína nebola schválená na použitie v USA a nie je schválená ani v žiadnej inej rozvinutej krajine. WHO však odporúča túto pentavakcínu v rozvojových krajinách prihodením vakcín proti žltačke typu B a Hib k dobre zavedenej DTP vakcíne, aby sa zvýšila zaočkovanosť proti žltačke typu B a Hib, ako sa dočítame na stránke GAVI.

       Podľa IJME zomrelo v Indii zatiaľ 21 detí po obmedzenom pokusnom uvedení tejto vakcíny v roku 2011 do plošného očkovania v provinciách Tamil Nadu a Kerala. India oznámila, že zavedie túto vakcínu aj do iných provincií po monitoringu jej dopadov v týchto dvoch provinciách.

       IJME tiež spochybnil samotné odôvodnenie zavedenia očkovania proti Hib v Indii, kde je výskyt ochorení na Hib veľmi nízky. Úvodník IJME odhaduje, že zaočkovanie 25 miliónov bábätiek môže uchrániť prinajlepšom 350 detí od zápalu mozgových blán a zápalu pľúc, spôsobených Hib, ale „3125 detí zomrie na nežiaduce účinky očkovania.“

Komentár prekladateľa

       Déjà vu! Netušíme, čo spôsobilo úmrtie niekoľkých desiatok detí, ale očkovanie to určite nebolo. Slovami popredného slovenského vakcinacistu: „O úmrtiach kvôli očkovaniu sa hovorí, no nikto žiadne nevidel“. Rovnako netušíme, čo spôsobuje autizmus, ale očkovanie to určite nebude, napriek tomu, že vakcíny obsahujú excitotoxíny a neurotoxíny, a priznáva sa, že v určitom (aj keď údajne malom) počte prípadov spôsobujú zápal mozgu či mozgových blán a poškodenie mozgu. Autizmus je pritom súborom príznakov určitého špecifického typu poškodenia mozgu. Ale nie, očkovanie určite autizmus nespôsobuje! To len nejaký nepodarený anglický doktor, ktorému medzitým vzali licenciu, si to vymyslel, aby sa na tom parádne nabalil. Naozaj?

       Cui bono? Kto má prospech z takýchto sedliackym rozumom neobhájiteľných a nelogických tvrdení, z tohto vymývania mozgov? Áno, správne, výrobcovia vakcín, ako aj štátni úradníci, ktorí očkovanie propagujú a presadzujú. Vakcínu Quinvaxem vyrába firma Berna Biotech, ktorú v roku 2006 kúpila firma Crucell, a tú zase v roku 2011 kúpil farmaceutický gigant Johnson & Johnson.

       Možno sa teraz divíte, lebo poznáte firmu Johnson & Johnson ako výrobcu kozmetiky, ale v skutočnosti je to jedna z dvoch najväčších farmaceutických firiem sveta. O prvenstvo sa delí (resp. na prvej priečke sa strieda) s firmou Pfizer. A hádajte, kto okrem jednotlivých štátov sveta finančne podporuje WHO! Ako sa dozvedáme zo zoznamu sponzorov WHO, najmenej jeden výrobca prídavných látok do vakcín (Eli Lilly) a najmenej 9 výrobcov vakcín: CSL, GlaxoSmithKline, Johnson & Johnson, MedImmune, Merck, Novartis, Pfizer, Sanofi Pasteur a Statens Serum Institut. Áno, aj Johnson & Johnson.

       Takže výrobca vakcíny Quinvaxem je sponzorom WHO. A tu sa kruh uzatvára. Divíte sa ešte, že WHO tak nelogicky a iracionálne tvrdí, že Quinvaxem nespôsobil nijaké úmrtia — napriek tomu, že deti zomreli niekoľko minút až hodín po očkovaní Quinvaxemom, predtým boli zdravé a nijaký iný dôvod úmrtia sa nenašiel? Keby ste boli zdraví, niečo by ste si pichli (čokoľvek, len nie vakcínu) a do niekoľko minút by vás vystrelo, pričom by nikto neprišiel na nijaký iný dôvod úmrtia, tak by sa to samozrejme (a logicky) uzavrelo tak, že smrť spôsobilo to, čo ste si pichli. Ale u vakcíny to ku podivu neplatí.

       Prečo? Lebo priznanie, že tie úmrtia spôsobil Quinvaxem (čo si, ostatne, myslia aj kompetentní zdravotníci v Indii, Vietname, Bhutáne, Pakistane a na Srí lanke) by významne poškodilo sponzora WHO. Dokonca je veľmi dobre možné, že medzi členmi vyšetrovacej komisie bol najmenej jeden človek s finančnými väzbami na J&J, podobne ako v prasaco-chrípkovej komisii WHO boli ľudia, platení nám dobre známou firmou GlaxoSmithKline (GSK), ktorá sa na (zo strany WHO) umelo vyvolanej hystérii okolo prasacej chrípky parádne nabalila. Quinvaxemu sa vraj vyrobilo a podalo už 400 miliónov dávok a investície do vývoja sa výrobcovi zrejme už bohate vrátili, lenže akcionári chcú dividendy a chcú ich každý rok... Vývoj bezpečnejšej vakcíny by bol pekne drahý, trval by niekoľko rokov, počas ktorých by J&J na tomto type vakcíny nezarobil absolútne nič, takže zvolená cesta menšieho odporu je zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať, aj za cenu tisícov zbytočných úmrtí dojčiat v krajinách tretieho sveta.

       A prečo sa vlastne táto vakcína nepoužíva v žiadnej rozvinutej krajine? Odpoveď je jednoduchá: obsahuje celobunkovú zložku proti čiernemu kašľu, ktorej výroba je lacnejšia, ale spôsobuje viac nežiaducich účinkov než novšia, aj u nás používaná acelulárna zložka proti čiernemu kašľu. Quinvaxem obsahuje celé zabité bunky baktérie Bordetella pertussis, vrátane plne funkčných toxínov. U nás používaný Infanrix Hexa obsahuje len tri časti — formaldehydom detoxikovaný pertusický toxín a dve zlúčeniny z bunkovej membrány tejto baktérie. Použitie vakcíny Quinvaxem v rozvinutej krajine by už dnes bolo nepriechodné. Rozvinuté krajiny si totiž môžu dovoliť menej reaktívne acelulárne vakcíny.

       Zdravý rozum by v zmysle princípu predbežnej opatrnosti velil prestať používať Quinvaxem najmenej do času, kým sa nezistí nejaký iný dôvod u VŠETKÝCH úmrtí, ktoré nastali krátko po jeho podaní. V tomto ohľade klobúk dole pred ministerstvami zdravotníctva Vietnamu, Bhutánu, Srí Lanky a Pakistanu. Lenže WHO nie, WHO nezáleží na životoch detí v krajinách tretieho sveta. Oveľa viac jej záleží na kšeftoch jej sponzorov. Robí si snáď ešte niekto ilúzie o verejnoprospešnosti tejto organizácie?

Preklad, komentár a uverejnenie tohto článku zabrali prekladateľovi takmer štyri hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.