Informovaný súhlas - po stopách vakcín
Mothering Magazine - č. 126 (IX./X.2004) - Barbara Loe Fisher
Pôvodný článok "In the Wake of Vaccines"
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
USA a deti v USA sú uprostred epidémie chronických chorôb a zdravotných postihnutí. V súčasnosti CDC (= Centers for Disease Control and Prevention = stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; niečo ako náš Úrad verejného zdravotníctva - pozn. prekl.) pripúšťa, že jednému zo 166 detí v USA bola diagnostikovaná porucha autistického spektra.1 V roku 1970 bolo autizmom postihnuté 1 dieťa z 2.500.2 V roku 1991 bolo v systéme verejného školstva 5.000 autistických detí; do roku 2001 toto číslo narástlo na 94.000.3
V súčasnosti hlási CDC 9 miliónov detí do 18 rokov v USA s diagnostikovanou astmou.4 V roku 1979 to boli približne 2 milióny detí do 14 rokov.5
Dnes trpia takmer 3 milióny detí v USA poruchami učenia. V roku 1976 bolo vo verejných školách 796.000 detí s poruchami učenia.6
Dnes hlási CDC u 4 miliónov detí v rozpätí 3 až 17 rokov ADHD.7 Vláda začala sledovať ADHD len nedávno. V roku 1997 bolo 1.6 milióna detí s ADHD na základných školách.
Dnes má v USA 206.000 detí do 20 rokov cukrovku typu 1, zatiaľčo cukrovka typu 2 je záhadným spôsobom na vzostupe u detí i mládeže. CDC odhaduje, že jedno zo 400 až 500 detí je dnes diabetikom.8 Medzi rokmi 1945 a 1969 bola početnosť cukrovky u detí medzi 6 a 18 rokmi jedno dieťa zo 7.100.9
V súčasnosti postihuje artritída jedného z troch občanov USA a okolo 300.000 detí má juvenilnú reumatoidnú artritídu.10 Juvenilná reumatoidná artritída bola taká zriedkavá, že štatistiky sa neudržiavali až do jej nedávneho nárastu u detí.
Tieto poruchy mozgu a imunitného systému, postihujúce milióny najviac očkovaných detí na svete, týmto deťom bránia v rozkvete, učení sa a dosahovaní úspechov spôsobmi, akými tak činili predchádzajúce generácie detí. A obyvateľstvo USA ešte len začína chápať obrovskú cenu, ktorú platí za chronické choroby. V USA sa náklady na zdravotnú starostlivosť ohľadom chronických chorôb odhadujú na 425 miliárd dolárov a rastú.11
Táto suma je však len slabým odvarom toho, čo nás bude stáť vysporiadanie sa s týmito chronickými chorobami v budúcnosti, keď tieto choré a zdravotne postihnuté deti vyrastú a nebudú schopné vyrábať pre spoločnosť, ale namiesto toho budú vyžadovať celoživotnú finančnú podporu. Niektoré z viac postihnutých detí, vrátane detí s ťažším stupňom autizmu, budú potrebovať nepretržitú starostlivosť neskôr v živote, keď ich rodičia zostarnú a nebudú schopní sa vysporiadať s potrebami svojich dospelých detí 24 hodín denne. V Kalifornii sú minimálne odhadované náklady štátu na poskytnutie vzdelania autistickému dieťaťu 5.000 dolárov ročne, avšak ročné náklady na poskytnutie nepretržitej starostlivosti o autistického dospelého sú medzi 30.000 a 40.000 dolármi, čo znamená ohromujúce celoživotné náklady vo výške 2 až 5 miliónov dolárov v závislosti od závažnosti autizmu.12
Nebolo to vždy takto. Čo sa to deje so zdravím obyvateľov USA? Mohlo by to mať niečo do činenia s vystavovaním detí čoraz viac vakcínam s baktériami a živými vírusmi v prvých rokoch života, keď sa mozog a imunitný systém najrýchlejšie vyvíja? Je možné, že narušujeme integritu imunitného systému odstránením skúseností s prirodzenou nákazou?
Po vyše 100 rokov zverejňovali lekári v lekárskej literatúre články o poškodeniach mozgu čoby nežiadúcich účinkoch očkovania. Matka všetkých vakcín - vakcína proti pravým kiahňam, vytvorená Britom Edwardom Jennerom v roku 1796 - spôsobovala, ako sa zistilo, zápal mozgu u jedného z 3.200 zaočkovaných.13 Keď Pasteur začal pacientom podávať vakcínu proti besnote v 80. rokoch 19. storočia, bolo bežné, že zápal mozgu postihol jedného zo 400 zaočkovaných.14 A v 60. a 70. rokoch 20. storočia bola lekárska literatúra plná hlásení, že očkovanie proti čiernemu kašľu spôsobilo zápal mozgu a smrť u bábätiek, ktorým bola podaná DPT vakcína.15, 16
Lekári a predstavitelia verejného zdravotníctva diskutovali na stránkach lekárskych časopisov o tom, že očkovanie môže poškodiť mozog dieťaťa, ale tí, čo boli očkovaní, o tom ani len netušili. Matky, ktoré brali deti k detským lekárom, aby ich títo zaočkovali, slepo verili v úplnú bezpečnosť a účinnosť týchto vakcín.
Od zdravého k chorému po očkovaní
Dôverovala som bez vypytovania sa, keď som v neskorších 70. rokoch 20. storočia zobrala svoje novo narodené dieťa k detskému lekárovi, aby ho zaočkoval. V tom čase som sa považovala za ženu veľmi dobre vzdelanú v prírodných vedách i lekárstve. Moja mama i stará mama boli zdravotnými sestrami a ja som sa po absolvovaní vysokej školy stala medicínskou spisovateľkou vo fakultnej nemocnici.
Nevedela som však nič o rizikách očkovania, o ktorom som si myslela, že je úplne bezpečné a účinné. Nikdy mi nenapadlo, že by lekársky zásah, ktorý bol vyvinutý na to, aby udržal zdravé dieťa zdravým, mohol vôbec dieťaťu ublížiť. Predstava rizika spojeného s prevenciou je o dosť iná než predstava rizika spojeného s liečbou.
Podobne ako mnoho žien, ktoré rodili v 70. rokoch 20. storočia, zúčastnila som sa aj ja hnutia za prirodzený pôrod. Navštevovala som Lamazeove prednášky, aby som sa pripravila na pôrod bez medikamentov, a vedela som, že budem svoje dieťa dojčiť. Počas tehotenstva som brala vitamíny a nikdy nepila alkohol. Jedla som všetko to správne jedlo a vydržala som príležitostné bolesti hlavy bez siahnutia po Aspiríne. Bola som rozhodnutá nečiniť nič, čo by mohlo poškodiť dieťa, ktoré som nosila pod srdcom, a robiť po narodením bábätka všetko pre to, aby malo ten najlepší možný štart do života.
Až na alergiu na mlieko, ktorá mu spôsobovala koliky prvých pár mesiacov, bol môj syn Chris živé, spokojné dieťa, ktoré sa vždy motalo okolo ľudí a vždy sa naučilo rôzne veci skôr, než je bežné. Začal vyslovovať slová v dvoch mesiacoch a hovoriť rozvité vety v dvoch rokoch. V dva a pol rokoch vedel rozoznávať písmená malej a veľkej abecedy a čísla až do 20. Vedel pomenovať každú kartu z balíčka kariet a vytvoril hru na rozpoznávanie kariet, ktorou zabával seba i našu rodinu. Začal rozoznávať slová v knihách, ktoré sme každý deň čítali. Jeden lekár mi povedal, že bol mimoriadne obdarovaný po stránke poznávania.
Pamätám si, že Chris mal niekoľko týždňov po treťom DPT očkovaní v siedmych mesiacoch života na mieste vpichu tvrdú červenú horúcu opuchlinu. Volala som detskému lekárovi a zdravotná sestra mi povedala, že to je "tienistá stránka DPT vakcíny", a že si nemám robiť starosti. Spýtala som sa, či mám priniesť Chrisa na ďalšie očkovanie. Domnievala som sa totiž, že sestrička myslela, že "zlá vakcína" nebola dostatočne silná. Chcela som, aby moje dieťa bolo chránené.
V deň jeho štvrtého očkovania DPT a orálnou vakcínou proti detskej obrne, bol Chris zdravý, až na miernu hnačku, čo zostala po dvoj-dňovej črevnej chrípke, ktorú mal na pláži pred tromi týždňami. Práve dobral antibiotiká, pretože vtedy sa antibiotiká dávali na všetko od chrípky až po zápal pľúc. Detský lekár i zdravotná sestra sa zhodli na tom, že Chris nemá horúčku a že malá hnačka nie je prekážkou.
Niekoľko hodín po tom, ako sme prišli domov, som si uvedomila, ako je v dome ticho, a vyšla som hore schodmi pozrieť sa na Chrisa. Vošla som do jeho spálne a našla ho sedieť uprene hľadiac priamo pred seba, ako keby ma nemohol vidieť, že stojím vo dverách. Jeho tvár bola biela a jeho pery jemne do modra. Keď som vyslovila jeho meno, jeho viečka zakmitali, prevrátil očami a hlava mu padla na rameno. Vypadalo to, ako keby po sediačky zrazu zaspal.
To bolo nezvyčajné - nikdy predtým som ho nevidela spať po sediačky. Keď som ho zdvihla a niesla do postele, jeho telo sa správalo, ako keby bolo mŕtve. Myslela som si, že by mohol byť unavený z toho, čo sa stalo u lekára, alebo že sa mu vrátila chrípka. Chris spal bez pohnutia vyše šesť hodín, až kým som nezavolala svojej mame, ktorá mi povedala, aby som sa ho pokúsila zobudiť.
Prišla som ku Chrisovej posteli, zdvihla som jeho ochabnuté telo, uchopila som ho tak, že mal chrbát na mojej hrudi, a kolísala som ho zo strany na stranu volajúc jeho meno. Cítila som, že sa veľmi snaží prebudiť sa. Začal mumlať slovo záchod, nedokázal však sedieť ani kráčať. Zdvihla som ho a odniesla na záchod, kde mal vážnu hnačku, a potom opäť po sediačky zaspal a spal 12 hodín.
To bolo v roku 1980. Môj lekár mi nepovedal nič o tom, ako rozpoznať reakciu na očkovanie.
V nasledujúcich dňoch a týždňoch sa Chris zhoršil. Už nevedel abecedu ani čísla, ani nerozoznával karty, ktoré predtým poznal tak dobre. Ani sa nepozrel na knihy, ktoré sme spolu čítali každý deň. Nevedel sa sústrediť na viac než na pár sekúnd. Môj chlapček, kedysi taký bezstarostný, sa viac nesmial. Bol teraz nevšímavý a citovo zraniteľný, plakal a hneval sa aj pri tej najmenšej frustrácii.
Chrisov fyzický úpadok bol rovnako hlboký. Stále mal hnačky, prestal jesť a trpel respiračnými a ušnými ochoreniami prvý krát vo svojom živote. Detský lekár mi povedal, že je to len štátium, ktorým teraz prechádza, a že si nemám robiť starosti. Po ôsmych mesiacoch takéhoto úpadku som zobrala Chrisa k inému detskému lekárovi. Ten zisťoval, či nemá cystickú fibrózu alebo celiakiu, ale testy vyšli negatívne (tzn. podozrenie na chorobu sa nepotvrdilo). Žiadny z lekárov nevedel, čo je zle s mojím synom, ktorý sa stal úplne iným dieťaťom telesne, mysľou i citovo.
Bolo to ďalší rok, keď som stála v kuchyni a pozerala cenou Emmy ocenený dokumentárny film televízie NBC "DPT Vaccine Roulette" ("Ruleta s DPT vakcínou"), vyrobený reportérkou Leou Thompson na jar r. 1982. Volala som do TV, že chcem vidieť lekársky výskum, ktorý bol použitý ako podklad tohto filmu. Na stránkach časopisov Pediatrics, The New England Journal of Medicine, The Lancet, a The British Medical Journal som našla klinické popisy reakcií na očkovanie proti čiernemu kašľu, ktoré presne zodpovedali symptómom, akých som bola svedkom u svojho syna počas štyroch hodín po tom, čo mu bola podaná štvrtá dávka DPT vakcíny.
Zistila som, že v roku 1981 britská celoštátna štúdia detskej encefalopatie hlásila štatisticky významnú koreláciu medzi DPT očkovaním a zápalom mozgu vedúcim k chronickým neurologickým poškodeniam,17 a že UCLA-FDA štúdia zverejnená v r. 1981 v časopise Pediatrics zistila, že po jednom z 875 DPT očkovaní nastávajú do 48 hodín kŕče alebo kolaps či šoková reakcia presne taká, akú zažil môj syn.18 Keď som listovala 50 rokov lekárskej literatúry dokumentujúcej skutočnosť, že komplikácie čierneho kašľa sú zhodné s komplikáciami celobunkovej vakcíny proti čiernemu kašľu, bola som zdesená. Cítila som sa byť podvedená lekárskym povolaním, ktoré som mala v úcte po celý život.
V deň, keď mal Chris reakciu na očkovanie, mal ležať na pohotovosti, nie v bezvedomí vo svojej posteli. Ako jeho matka, mala som dostať informácie potrebné na rozpoznanie, čo sa mu deje, a na učinenie potrebných krokov, vrátane telefonátu lekárovi a zaistenia, že reakcia bude zaznamenaná v zdravotnej dokumentácii môjho syna a bude tiež nahlásená výrobcovi vakcíny a zdravotníckym predstaviteľom.
Vo veku šiestich rokov sa Chris nedokázal naučiť čítať ani písať. Bol podrobený rozsiahlemu testovaniu, ktoré potvrdilo určité poškodenie mozgu vo forme mnohostranných porúch učenia, problémov s jemnou motorikou, krátkodobých výpadkov pamäti, dyslexie, porúch spracovania zvuku, porúch pozornosti a iných oneskorení vo vývoji. Chris bol vzatý z Montessori školy, ktorú navštevoval, a umiestnený do samostatnej triedy pre deti s poruchami učenia v štátnej škole, v ktorej zostal až do ukončenia strednej školy, navzdory opakovaným neúspešným pokusom "integrovať" ho s ostatnými žiakmi.
Vo veku dospievania sa Chris potýkal s veľkými priepasťami medzi niektorými stránkami jeho inteligencie, napr. tvorivosťou a nezvyčajnou schopnosťou abstraktného myslenia oproti neschopnosti sústrediť sa dlhší čas alebo usporiadať a spracovať určité druhy informácií, ktoré videl alebo počul. Bol nahnevaný a frustrovaný, lebo nedokázal to, čo jeho rovesníci, a mal ťažkosti v škole i mimo nej. Po práci v obchodnom dome a na pošte získal titul bakalára vo výrobe filmu a videa na škole, kde tretina študentov trpí poruchami učenia a dostávajú hĺbkovú podporu. Chris sa teraz prediera životom používajúc svoj dar tvorivosti. Sústavne sa vyrovnáva s poruchami učenia, ktoré sú súčasťou jeho bytosti, je však rozhodnutý, že nebudú pre jeho bytosť určujúce.
Vzorec reakcií na očkovanie sa opakuje
Reakcia môjho syna na očkovanie pred vyše štvrť-storočím je zhodná s reakciou, ktorú sme spolu s Harrisom Coulterom popísali v roku 2005 v knihe "DPT: A Shot in the Dark" ("DPT: výstrel do tmy"), ako aj s tými, ktoré tisíce iných matiek počas uplynulých 22 rokov nahlásili NVIC (= National Vaccine Information Center = nezisková organizácia na objektívne informovanie o očkovaní, ktorú založila autorka článku - pozn. prekl.).19 Tieto matky nám hovoria, ako zobrali svoje zdravé bystré deti k lekárom kvôli očkovaniu, a v priebehu niekoľkých hodín, dní alebo týždňov ich deti ochoreli, zabudli aj to, čo už vedeli, a stali sa inými deťmi. Či už sa dieťa úplne zotaví, zostane s určitým poškodením mozgu (ako môj syn), alebo je závažnejšie poškodené (ako tie deti, ktorým bolo vyplatené odškodné spolu vyše 2 miliardy dolárov na základe federálneho zákona o poškodení detí očkovaním z roku 198620), objavujú sa skúsenosti podľa rovnakého vzorca. Tento vzorec opakujúci sa znovu a znovu v domovoch po celých USA nijak neprispel k vyriešeniu otázky, prečo problémy s bezpečnosťou očkovania nezmiznú.
Matky volajú NVIC a popisujú, ako pár dní po očkovaní ich deti dostávajú horúčky, kričia sústavne niekoľko hodín, upadávajú do hlbokého spánku, zobudia sa znovu s krikom, začína ich mykať, šklbať, alebo uprene pozerajú do prázdna, akoby nepočuli a nevideli, ich telá sú pokryté vyrážkami, stávajú sa rozrušenými a podráždenými, alebo dramaticky zmenia svoje zvyky v jedení a spaní.
Iné matky opisujú postupný úpadok celkového zdravia, sústavné respiračné a ušné nákazy, nástup alergií a astmy, nevysvetliteľné vyrážky, zvýšenú citlivosť na potraviny ako napr. mlieko, sústavnú hnačku, poruchy spánku, ktoré urobia zo dňa noc a z noci deň, stratu už nadobudnutých schopností ako napr. pretočiť sa z chrbta na brucho alebo sedieť, stratu reči, očného kontaktu a komunikačných schopností, vznik čudného alebo násilného správania sa vrátane hyperaktivity, bitkárstva, úniku od spoločnosti, a opakované pohyby ako mávanie, kývanie sa a búchanie hlavou. Staršie deti a dospelí si sťažujú na svalovú slabosť, bolesti kĺbov, ukrutné bolesti hlavy, výraznú únavu, stratu pamäte alebo neschopnosť sústrediť sa a jasne rozmýšľať.
V závislosti od dieťaťa a špecifických terapeutických zásahov, buď nastane postupné úplné zotavenie sa, alebo sú dieťaťu diagnostikované rôzne druhy chronických zdravotných problémov. Môj syn upadol krátko po DPT očkovaní, ale zastavil sa len kúsok pred autizmom. Prečo? Neviem. Očkovaním vyvolané poškodenia mozgu sa zdajú byť na súvislej stupnici od slabších foriem ako ADD či ADHD, cez poruchy autistického spektra a mozgové mŕtvice, až po vážnu mentálnu retardáciu a smrť. Na tejto stupnici, často zároveň s mozgovou dysfunkciou, je dysfunkcia imunitného systému počnúc vážnymi alergiami a astmou, až po črevné choroby, reumatoidnú artritídu a cukrovku.
Genetická a biologická zraniteľnosť
Mnohí rodičia, ktorí kontaktujú NVIC, hlásia, že ich deti mali nežiadúce reakcie už po predchádzajúcom očkovaní, avšak tieto boli ich lekárom označené za "nesúvisiace" alebo "nedôležité". Iní rodičia hovoria, že ich dieťa bolo v čase očkovania choré, častokrát na antibiotikách. Iní zase popisujú rodinnú históriu autoimúnnych ochorení ako napr. poruchy štítnej žľazy, reumatoidná artritída, cukrovka a lupus, závažné alergie na mlieko, peľ, lieky a vakcíny. Ďalšie deti, obzvlášť tie, čo zomreli po očkovaní, sa narodili predčasne, mali ťažké pôrody, podváhu, alebo celý rad zdravotných problémov predtým, ako boli zaočkované.
Koľko je očkovaním poškodených detí?
Koľko detí má nežiadúce účinky po očkovaní každý rok? Je to naozaj len jedno zo 110.000 alebo jedno z milióna, ktoré má trvalo poškodené zdravie po očkovaní? Bývalý člen komisie FDA (= U.S. Food and Drug Administration = úrad na kontrolu potravín a liečiv v USA - pozn. prekl.) David Kessler si v roku 1993 všimol, že menej než 1% lekárov hlási nežiadúce účinky liekov na predpis.21 Jestvujú odhady, že snáď menej než 5 alebo 10% lekárov hlási hospitalizácie, poškodenia zdravia, úmrtia alebo iné vážne komplikácie po očkovaní. Zákon o poškodení zdravia očkovaním z roku 1986 neobsahuje nijaké sankcie za nehlásenie nežiadúcich účinkov. Lekári môžu odmietnuť hlásiť nežiadúce účinky a nečelia nijakým dôsledkom.
Aj napriek tomu je každý rok zaslaných do VAERS (= Vaccine Adverse Event Reporting System = systém na hlásenie nežiadúcich účinkov očkovania v USA - pozn. prekl.) vyše 12.000 hlásení, ktoré môžu poslať ako lekári, tak i rodičia.22 Ak však toto číslo predstavuje len 10% toho, čo skutočne nastáva, skutočný počet bude 120.000 nežiadúcich účinkov očkovania ročne. Ak lekári hlásia nežiadúce účinky očkovania tak zriedkavo, ako Dr. Kessler tvrdí, že hlásia nežiadúce účinky liekov na predpis, a číslo 12.000 je len jedným percentom z celkového počtu, tak skutočný počet bude 1.200.000 nežiadúcich účinkov očkovania ročne (v USA, ktoré majú približne 300.000.000 obyvateľov - pozn. prekl.).
Tá ťažšia otázka, ktorá prenasleduje každého nového kandidáta na vakcínu, je: Je opakovaná manipulácia s imunitným systémom viacerými vakcínami v prvých troch rokoch života, keď sa mozog a imunitný systém vyvíjajú najrýchlejšie (nerátajúc vývoj v maternici), zatiaľ neuznaným súčiniteľom pri epidémiách chronických ochorení a zdravotných postihnutí, ktorými trpí dnes tak veľké množstvo detí?
Vákuum vedeckého poznania
Keď sa pozriete na možné biologické mechanizmy očkovaním spôsobenej neuroimúnnej dysfunkcie, vrátane chronických zápalov, vedecký pohľad je komplikovaný kvôli prítomnosti potenciálne toxických zložiek očkovacích látok, ako sú stabilizátory, konzervanty a adjuvanty. Ide o viaceré látky: ťažké kovy (ortuť, hliník), kvasnice, glutaman sodný, formalín a antibiotiká, to všetko spolu so zvyškovou DNA a možnými kontamináciami zo zvieracích a ľudských bunkových kultúr má neznáme biologické účinky.23 Napr. opičí vírus SV40, ktorý kontaminoval orálnu vakcínu proti detskej obrne, podávanú deťom v USA do roku 1999, bol nájdený u detí a dospelých trpiacich rakovinou kostí, mozgu a pľúc, ako aj ne-Hodgkinovským lymfómom.24
Je tu udivujúci nedostatok základných vedeckých poznatkov o tom, ako vírusové a bakteriálne vakcíny, podávané v kombinácii, spôsobujú rozvrat činnosti mozgu a imunitného systému v ľudskom tele na bunkovej a molekulárnej úrovni.25, 26 Štúdie, vykonávané pred schválením vakcíny jej výrobcom na preukázanie jej bezpečnosti, zriedkakedy študujú veľký počet detí, podajúc im skúšanú vakcínu spolu s ďalšími vakcínami,27 a sledovanie vážnych zdravotných problémov po očkovaní je obmedzené na niekoľko dní alebo týždňov.28 Napr. nebola nikdy testovaná bezpečnosť vakcíny proti chrípke, ktorú CDC odporúča pre všetky zdravé bábätká, v kombinácii s ďalšími vakcínami.29
Na dôvažok, doposiaľ nebola vykonaná ani jedna rozsiahla výhľadová dlho-dobá štúdia, ktorá by porovnávala dlhodobé zdravie vysoko zaočkovaných jedincov a tých, čo neboli vôbec nikdy očkovaní. Preto zostávajú naďalej neznámymi hodnoty výskytu ADHD, porúch učenia, autizmu, mozgovej mŕtvice, astmy, cukrovky, črevných chorôb, reumatoidnej artritídy, ako aj iných dysfunkcií mozgu a imunitného systému, v geneticky diverzifikovanej neočkovanej populácii.
Tento zásadný nedostatok základných vedeckých poznatkov hrubo skresľuje štatistické závery každej nedávnej epidemiologickej štúdie, vypracovanej vládou alebo priemyslom ako pokus o dôkaz, že očkovanie nespôsobuje chronické zdravotné problémy, ako je napr. autizmus. Nedávno vydaná správa Institute of Medicine (Výskumný ústav lekársky), ktorá poprela príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom a volala po ukončení všetkého výskumu s očkovaním spojeného autizmu, sa spoliehala takmer výlučne na epidemiologické štúdie.30 Výskumníci, ktorí pracujú na epidemiologických štúdiách, aby odhadli početnosť výskytu choroby u neočkovaných jedincov, sa častokrát pozerajú na staré lekárske záznamy, z ktorých robia svoje štatistické analýzy. Avšak vedecká pravda o schopnosti vakcín spôsobiť chronické zdravotné problémy nebola určená pri akomkoľvek stupni istoty, pretože sa uskutočnilo len veľmi málo výskumov biologických mechanizmov zapojených do očkovaním spôsobených dysfunkcií mozgu a imunitného systému, a všetci účastníci epidemiologických štúdií sú zaočkovaní.
Je možné, že keď boli deti vystavené len očkovaniu proti DPT a detskej obrne v 60. rokoch 20. storočia, len veľmi malý zlomok tých, čo boli geneticky náchylní na nežiadúce účinky po očkovaní, bol očkovaním aj skutočne poškodený. Ale s pridaním kombinovanej vakcíny proti osýpkam, príušniciam a ružienke (MMR) do bežného očkovacieho kalendára v roku 1979, následne HiB, nákazlivej žltačky typu B, ovčích kiahní a pneumokokov v 80. a 90. rokoch 20. storočia, oveľa väčší počet tých, čo sú k tomu geneticky náchylní, utrpelo poškodenia zdravia očkovaním.
Vláda a priemysel odmietajú vyšetrovať genetické a iné biologické vysoko rizikové faktory očkovaním vyvolaných chronických zdravotných ťažkostí. Avšak nezávislý výskum teraz vypracúva výskumný ústav M.I.N.D. na University of California v Davise, ako aj iní výskumníci po celom svete, ktorí nie sú závislí na vláde ani na priemysle. Ich výskumy môžu prípadne potvrdiť, že jestvuje kritická interakcia medzi genetickou náchylnosťou dieťaťa k nežiadúcim účinkom po očkovaní a jedným či viacerými súčiniteľmi, ako napr. súčasná choroba alebo súčasné vystavenie medikamentom alebo iným toxínom zo životného prostredia počas vývoja v maternici alebo krátko po pôrode.
Potlačenie prirodzených zápalov sa nevypláca
Škodlivé účinky očkovania u geneticky zraniteľných ľudí sú však len jednou časťou vysvetlenia, prečo nastala explózia chronických chorôb v najzaočkovanejšej populácii na svete (v USA - pozn. prekl.). Plošné očkovanie mnohými vakcínami v ranom detstve odstránilo väčšinu prirodzených nákaz z ľudskej skúsenosti. Tento ľudský zásah je starý len 50 rokov. Keď zvážite evolúciu ľudských bytostí a naše miesto v prírodnom poriadku - v poriadku, ktorý bol vytvorený dlho predtým, ako Edward Jenner prvý krát prišiel na myšlienku očkovania, 50 rokov je veľmi krátky časový úsek.
Ľudia a nákazlivé mikroorganizmy žijú spolu tak dlho, ako dlho kráčame po zemi, a ľudský imunitný systém si vyvinul účinný spôsob, ako sa vyrovnať s výzvou v podobe baktérií a vírusov. Keď sa nakazíme vírusmi, parazitmi alebo rakovinovými bunkami, prvá línia telesnej obrany na bunkovej (vrodenej) úrovni imunitného systému je vytvoriť zápalovú reakciu, ktorá potom signalizuje humorálnej (vyučenej) časti imunitného systému, aby vyrábala protizápalové chemikálie a protilátky, ktoré vyriešia zápal, aby mohlo nastať uzdravenie.
"Bábätká sa rodia s veľmi nezrelou bunkovou imunitou," hovorí Dr. Lawrence Palevsky, detský lekár z New Yorku a spolu-zakladateľ Asociácie holistických detských lekárov. “Detské vírusové prenosné ochorenia ako osýpky, príušnice alebo ovčie kiahne zo začiatku stimulujú bunkovú časť imunitného systému, čo vedie k vzniku príznakov zápalu: horúčky, začervenania, opuchliny a hlienov. Táto odpoveď bunkovej imunity stimuluje humorálnu časť imunitného systému, aby vyrábala protizápalové chemikálie a protilátky, ktoré pomáhajú v zotavovaní z týchto chorôb. Tento prirodzený proces pomáha imunitnému systému (bunkovému i humorálnemu) dozrieť. Zdravý, zrelý imunitný systém u detí si vyžaduje rovnováhu medzi imunitnými odpoveďami bunkovej a humorálnej imunity.”
Palevsky zdôrazňuje, že očkovanie zoširoka obchádza bunkový imunitný systém, aby stimulovalo humorálny imunitný systém. “Očkovanie nenapodobňuje prirodzený proces nákazy. Aj keď očkovacie látky stimulujú výrobu protilátok pokúšajúc sa umelo vyvolať imunitnú odpoveď na chorobu, chronický zápal môže byť vedľajším produktom očkovania, ktoré porušilo rovnováhu medzi humorálnou a bunkovou imunitnou odpoveďou, obzvlášť u detí geneticky predisponovaných (predurčených) k zápalovým ochoreniam ako sú autoimúnne ochorenia.”
Dr. Philip Incao, holistický rodinný lekár z Colorada, súhlasí: “Po hmotnej stránke je zdravie o vyvažovaní medzi akútnymi zápalovými reakciami na nákazu, ktoré stimulujú jednu ruku imunitného systému, a chronickými zápalovými reakciami na nákazu, ktoré stimulujú druhú ruku imunitného systému. Nadmerné použitie vakcín na potlačenie všetkých akútnych, navonok sa prejavujúcich zápalov vo veľmi mladom veku môže nastaviť imunitný systém tak, aby v budúcnosti odpovedal na nákazy a záťaž vznikom chronickej do vnútra obrátenej choroby v neskoršom veku.”
Späť k prírode: paradigmatický posun
Vznesené otázky o tom, či je múdre používať veľký počet vakcín na potlačenie alebo úplné vyhubenie všetkých nákazlivých ochorení, sú pochopiteľné vo svetle skutočnosti, že tak veľa zaočkovaných detí i dospelých je chronicky chorých. Čeliť súčasnému systému plošného očkovania je však tiež súčasťou posunu vzdelaných spotrebiteľov zdravotnej starostlivosti preč od technológie a lekárskeho modelu, o ktorom sa mnohí domnievajú, že zlyhal. Ľudia v mnohých technologicky pokročilých krajinách sú čoraz viac skeptickí nielen ohľadom účinnosti vakcín, ale aj ohľadom toxických látok a nad-užívania liekov na predpis, a rizík lekárskych testov a invazívnej chirurgie.
Medzi prvými desiatimi príčinami úmrtia v USA sú nežiadúce účinky správne predpísaných liekov, kvôli ktorým každý rok 2 milióny občanov USA vážne ochorie a ďalších 106.000 zomrie.31 Poznatky, že zubári naplnili naše ústa plombami z amalgámu obsahujúceho striebro a ortuť, a že lekári vstrekli ortuťou prešpikované vakcíny do tiel našich detí, sú dvomi príkladmi dobrých dôvodov, pre ktoré ľudia prestávajú dôverovať odporúčaniam lekárov a predstaviteľov verejného zdravotníctva.
Prieskum z roku 1998 ukázal, že v roku 1997 navštívilo 39 miliónov občanov USA spolu 600 miliónov krát poskytovateľov alternatívnej zdravotnej starostlivosti - viac než praktických lekárov.32 Títo pacienti zaplatili drvivú väčšinu z 21,2 miliárd nákladov z vlastného vrecka, keďže zdravotné poistenie im alternatívnu zdravotnú starostlivosť neprepláca. Ako dôvod pacienti uvádzali, že "chcú predísť vzniku chorôb v budúcnosti" a "udržať si zdravie a vitalitu". Zdravotnícke odbory ako chiropraktika, naturopatia, homeopatia, akupunktúra a ďalšie ponúkajú cestu, ako si udržať zdravie bez syntetických chemikálií a stávajú sa populárnejšími, ako si ľudia postupne uvedomujú, že sú zdravší keď užívajú menej syntetických liekov a vakcín.
Zatiaľčo nový model zdravotnej starostlivosti bojuje o to, aby nahradil starý model, ktorý priveľa krát zlyhal, hlavná bitka sa odohráva v ambulanciách detských lekárov, ktorí čelia rastúcemu počtu dobre vzdelaných, samostatne mysliacich rodičov, čo chcú byť rovnocennými partnermi pri rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti o ich deti. Nikdy nie je táto bitka ostrejšia, než keď rodič, ktorý toho vie o rizikách očkovania viac než detský lekár, začne klásť otázky a dožadovať sa odpovedí namiesto toho, aby slepo dôveroval a dal dieťa zaočkovať.
Vzdelaní rodičia, ktorí majú podozrenie na genetické predispozície svojich detí k poškodeniam zdravia očkovaním, čelia utilitárnemu princípu, ktorý si osvojili predstavitelia verejného zdravotníctva, aby ním ospravedlnili povinné očkovanie. Myšlienky, že každý by mal byť zaočkovaný pre "vyššie dobro" a že je prijateľné, aby niektoré deti boli obetované pre dobro ostatných, nevypadajú veľmi správne, keď očkovacia politika typu "one-size-fits-all" (jedna veľkosť sa hodí každému) nakoniec vyhodnotí geneticky zraniteľných jedincov ako postrádateľných.
Právo na informácie a sloboda voľby boli dôvodmi, pre ktoré som sa spojila s Kathi Williams a ďalšími rodičmi očkovaním poškodených detí, ktorí pred 28 rokmi založili organizované hnutie za bezpečnosť vakcín a právo na informovaný (ne)súhlas s očkovaním v USA. Vedela som vtedy, že chcem pracovať na tom, aby ďalšie ženy, čo sa stali matkami, verili v a postavili sa za naše právo na informované dobrovoľné rozhodnutia o očkovaní detí, ktoré milujeme viac, než sme si kedy mysleli, že budeme niekoho milovať.
Keď príde na komplexnú prácu dennodennej výchovy dieťaťa, my matky sme vo frontovej línii. Keď však vstúpime do často patriarchálneho sveta vedy a medicíny, cítime sa, ako keby sme neboli dostatočne bystré, dostatočne vzdelané alebo dostatočne rozumné na to, aby sme urobili svoje vlastné dobré rozhodnutia o tom, čo je najlepšie pre zdravie a blaho našich detí. Je to v ambulanciách detských lekárov, vo verejných klinikách, na chodbách nemocníc, kde je na nás vyvíjaný najväčší nátlak, aby sme sa cítili neschopné a bezradné urobiť čokoľvek iné než to, čo nám povedia, že máme robiť.
V skutočnosti sme viac než schopné používať svoju inteligenciu, naše srdcia a našu materskú intuíciu, aby sme žiadali poznanie pravdy a právo na informovanú voľbu pri akomkoľvek lekárskom zásahu, ktorý prináša riziko poškodenia zdravia alebo smrti našich detí. Nikto iný na to nemá väčšie právo než my - darkyne života, ochrankyne života a tie, čo sa v prvom rade starajú o blaho našich detí.
Akonáhle ste zozbierali všetky informácie, čo sa dajú nájsť o prenosných ochoreniach a očkovacích látkach, a hovorili s jedným či viacerými profesionálnymi zdravotníkmi, budete vedieť, čo treba robiť. Akonáhle ste rozhodli o (ne)očkovaní svojho dieťaťa, nespochybňujte dodatočne svoje rozhodnutie. Urobili ste vzdelanú, vedomú voľbu, a bez ohľadu na to, čo sa stane, boli ste tou najlepšou matkou, akou ste mohli byť. To je všetko, čo ako matky môžeme urobiť.
1 - American Academy of Pediatrics (Americká pediatrická akadémia): "Autism A.L.A.R.M." ("Autistický poplach"), január 2004
2 - California Department of Developmental Services (Kalifornské ministerstvo rozvojových služieb): "2003 DDS Autism Report" ("Hlásenie o autizme za rok 2003"), https://www.dds.ca.gov/
3 - U.S. Department of Education (Ministerstvo školstva USA), National Center for Education Statistics (Celoštátne stredisko pre štatistiky o vzdelávaní): "Digest of Education Statistics" ("Zhrnutie štatistík o vzdelávaní"), 2002
4 - B. Bloom a kol., “Summary Health Statistics for U.S. Children: National Health Interview Survey, 2001,” ("Zhrnutie zdravotníckych štatistík detí v USA: celoštátny prieskum rozhovorov o zdravotníctve"), National Center for Health Statistics (Celoštátne stredisko zdravotníckych štatistík), Vital and Health Statistics (Demografické a zdravotnícke štatistiky) Series 10, č. 216, november 2003
5 - D. M. Mannino a kol., “Surveillance for Asthma: United States, 1960–1995” ("Dohľad nad astmou: USA, 1960–1995"), Centers for Disease Control and Prevention Morbidity and Mortality Weekly Report (Týždenný výkaz CDC o chorobnosti a úmrtnosti) 47, č. SS-1, 14. apríl 1998
6 - viď pozn. č. 3
7 - viď pozn. č. 4
8 - Centers for Disease Control and Prevention: “National Diabetes Fact Sheet” ("Fakty o cukrovke v USA"), 2003
9 - P. J. Palumbo a kol.: “Diabetes Mellitus: Incidence, Prevalence, Survivorship and Causes of Death in Rochester, Minnesota, 1945–1970” ("Cukrovka: jej početnosť, jej rozšírenie, jej prekonanie a príčiny úmrtia v Rochesteri Minnesota, USA, v rokoch 1945–1970"), Diabetes 25, č. 7, str. 566–573, 1.VII.1976
10 - Arthritis Foundation (Nadácia pre artritídu), https://www.arthritis.org/
11 - C. Hoffman a kol., “Persons with Chronic Conditions: Their Prevalence and Costs” ("Osoby s chronickými chorobami: ich rozšírenie a náklady na ne"), Journal of the American Medical Association (Časopis Amerického zväzu lekárov) 276, č. 18, str. 1473–1479, 13.XI.1996
12 - K. Jarbrink, M. Knapp: “The Economic Impact of Autism in Britain” ("Ekonomické dopady autizmu v Británii"), Autism 5, č. 1, str.: 7–22, 1.III.2001
13 - E. B. Gurvich: “The Age-Dependent Risk of Postvaccination Complications in Vaccines with Smallpox Vaccine” ("Riziko komplikácií po očkovaní proti pravým kiahňam v závislosti od veku"), Vaccine 10, no. 2, str. 96–97, 1.I.1992
14 - T. Hemachudha a kol., “Myelin Basic Protein as an Encephalitogen in Encephalomyelitis and Polyneuritis Following Rabies Vaccination” ("Základný myelínový proteín ako encefalitogén pri encefalomyelitíde a polyneuritíde z očkovania proti besnote"), New England Journal of Medicine (Lekársky časopis Nového Anglicka) 316, č. 7, str. 369–374, 12.II.1987
15 - C. A. Hannik: “Major Reactions After DPT-Polio Vaccination in the Netherlands” ("Hlavné reakcie na očkovanie DPT + detská obrna v Holandsku"), International Symposium on Pertussis (Medzinárodné sympózium o čiernom kašli), Bilthoven. Symposium Series on Immunobiological Standardization (Sympóziová tlač o imunobiologickej štandardizácii) 13, str. 161–170, 1969
16 - M. Kulenkampff a kol., “Neurological Complications of Pertussis Inoculation” ("Neurologické komplikácie po očkovaní proti čiernemu kašľu"), Archives of Disease in Childhood (Archívy chorôb v detstve) 49, č. 1, str. 46–49, január 1974
17 - R. Alderslade a kol., “The National Childhood Encephalopathy Study” ("Celoštátna štúdia detskej encefalopatie"), v Whooping Cough: Reports from the Committee on Safety of Medicines and the Joint Committee on Vaccination and Immunization (Čierny kašeľ: hlásenia výboru na bezpečnosť liečiv a spojeného výboru pre očkovanie), Londres: HMSO, 1981
18 - C. L. Cody a kol., “Nature and Rates of Adverse Reactions Associated with DTP and DT Immunizations in Infants and Children” ("Povaha a počet nežiadúcich účinkov očkovania proti DTP A DT u detí a batoliat"), Pediatrics 68, č. 5, str. 650–660, 1.XI.1981
19 - H. L. Coulter, B. L. Fisher: "DPT: A Shot in the Dark" ("DPT: výstrel do tmy", možno tiež preložiť ako "DPT: očkovanie v temnote" - pozn. prekl.), Harcourt Brace Jovanovich, New York, 1985
20 - "VICP Monthly Statistics Report", https://www.hrsa.gov/vaccinecompensation/statisticsreports.html
21 - D. A. Kessler: “Introducing MEDWatch: A New Approach to Reporting Medication and Device Adverse Effects and Product Problems” ("Predstavujeme MEDWatch: Nový prístup k hláseniu nežiadúcich účinkov liečiv a prístrojov a problémov s výrobkami"), Journal of the American Medical Association 269, č. 21, str. 2765–2768, 2.VI.1993
22 - R. T. Chen, B. Hibbs: “Vaccine Safety: Current and Future Challenges” ("Bezpečnosť vakcín: Súčasná a budúce výzvy"), Pediatric Annals 27, č. 7, str. 445–455, júl 1998
23 - Centers for Disease Control and Prevention: "Vaccine Components" ("Zložky očkovacích látok"), https://www.cdc.gov/node.do/id/0900f3ec8006587f
24 - D. Bookchin, J. Schumacher: "The Virus and the Vaccine" ("Vírus a vakcína"), St. Martin’s Press, New York, 2004
25 - Institute of Medicine (Výskumný ústav lekársky): "Adverse Effects of Pertussis and Rubella Vaccines" ("Nežiadúce účinky očkovacích látok proti čiernemu kašľu a ružienke"), National Academy Press (Vydavateľstvo Národnej akadémie), Washington DC, 1991
26 - Institute of Medicine: "Adverse Events Associated with Childhood Vaccines" ("Nežiadúce účinky spojené s detskými očkovacími látkami"), National Academy Press, Washington DC, 1994
27 - M. B. Rennels a kol.: “Safety and Immunogenicity of Heptavalent Pneumococcal Vaccine Conjugated to CRM197 in United States Infants” ("Bezpečnosť a imunogenicita sedem-zložkovej očkovacej látky proti pneumokokom konjugovanej na bielkovine záškrtu CRM197 u detí v USA"), Pediatrics 101, č. 4, časť 1, str. 604–611, 1.IV.1998
28 - Merck & Co., Inc.: "Recombivax HB product insert" ("Príbalový leták k vakcíne Recombivax HB"), 1998
29 - C. B. Bridges a koll.: “Prevention and Control of Influenza: Recommendations of the Advisory Committee on Immunization Practices (ACIP)” ("Prevencia a kontrola chrípky: Odporúčania poradného výboru pre očkovacie postupy (ACIP)"), Centers for Disease Control and Prevention Morbidity and Mortality Weekly Report 52, č. RR08, str. 1–34, 25.IV.2003
30 - Institute of Medicine: "Immunization Safety Review: Vaccines and Autism" ("Zhodnotenie bezpečnosti očkovania: Vakcíny a autizmus"), National Academy of Sciences (Národná akadémia vied), Washington DC, máj 2004
31 - J. Lazarou a kol.: “Incidence of Adverse Drug Reactions in Hospitalized Patients: A Meta-analysis of Prospective Studies” ("Početnosť nežiadúcich účinkov liečiv u hospitalizovaných pacientov: meta-analýza výhľadových štúdií"), Journal of the American Medical Association 279, č. 15, str. 1200–1205, 15.IV.1998
32 - D. M. Eisenberg a kol.: “Trends in Alternative Medicine Use in the United States, 1990–1997: Results of a Follow-up National Survey” ("Trendy vo využívaní alternatívnej medicíny v USA v rokoch 1990–1997: výsledky následného celoštátneho prieskumu"), Journal of the American Medical Association 280, č. 18, str. 1569–1575, 11.XI.1998
