Iný pohľad na očkovanie — ročníková práca študentky gymnázia v Banskej Bystrici

24.07.2013 23:40

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica

Lenka Nemcová, III.F

Školský rok: 2012/2013

 

Obsah

Úvod

  1. Očkovanie
    1. Ako by malo očkovanie fungovať?
    2. Čo je to imunitný systém?
  2. Na čom je založené očkovanie?
    1. Edward Jenner – očkovanie proti kiahňam
    2. Louis Pasteur – očkovanie proti besnote
  3. Zloženie vakcíny
    1. Zloženie vakcíny proti chrípke
  4. Výroba očkovacích látok
    1. HeLa-bunky a bunkové línie Vero
    2. Geneticky vyrobené vakcíny
  5. Nežiaduce účinky očkovania
    1. Prenikavý krik
    2. Náhla smrť (SIDS)
    3. Kŕčové záchvaty
  6. Záver
  7. Použitá literatúra
  8. Prílohy
    1. Dotazník
    2. Vyhodnotenie dotazníku

 

Úvod

       Očkovanie je v dnešnej dobe veľmi rozoberaná téma, a práve preto som si ju vybrala pre môj projekt. Na Slovensku máme niekoľko povinných očkovaní. Väčšina ľudí ich dodržuje, pretože chcú ochrániť seba a svoje deti pred hroznými chorobami. Avšak sú aj takí, ktorí sa pozerajú na očkovanie z iného pohľadu. A práve tento pohľad Vám priblížim v mojom projekte.

       K tejto téme som takisto vyrobila dotazník, ktorým som sledovala rôzne názory ľudí na očkovanie a spomenula som ich aj v tejto práci. Dotazník a jeho vyhodnotenie môžete nájsť na konci v prílohách.

 

1. Očkovanie

       Očkovanie sa tiež nazýva vakcináciou. Tento názov je odvodený od latinského názvu kravy (vacca). V širšom slova zmysle sa pod očkovaním myslí úmyselné umelé ovplyvnenie (manipulácia) imunitného systému človeka alebo zvieraťa tak, aby sa dokázal úspešne a pomerne ľahko vysporiadať s podnetmi v podobe cudzorodých (potenciálne škodlivých) látok a mikróbov (baktérií či vírusov), ktoré spoločne nazývame patogény. Ale je toto ten skutočný a pravý dôvod očkovania? O čom podľa Vás hovorí nasledujúci citát?

„Na svete je teraz 6,8 miliardy ľudí... čo porastie až na zhruba 9 miliárd. Ak teraz odvedieme vskutku skvelý kus práce na nových očkovacích látkach, zdravotnej starostlivosti, službách reprodukčného zdravia, mohli by sme to znížiť hádam o 10 alebo 15%.“ (Bill Gates)

 

1.1. Ako by malo očkovanie fungovať?

       Hlavnou myšlienkou očkovania je: „Prekonanie choroby v malom zabezpečí dobrú ochranu, keď príde choroba vo veľkom.“ V užšom zmysle slova je očkovanie snahou o umelé vytvorenie protilátok proti určitému antigénu v rámci tela očkovanej osoby, nie je však dodaním už hotových protilátok. Umelé je to preto, lebo protilátky môžu vzniknúť aj prirodzene – po prekonaní prenosného ochorenia, ku ktorému došlo prirodzenou nákazou. Tu však ide o nákazu úmyselnú a antigén navyše nie je podávaný v prirodzenej podobe, v akej sa vyskytuje pri bežných nákazách, ale ide buď o oslabenú (na tento účel vyšľachtenú) živú baktériu či vírus, o usmrtenú baktériu alebo znefunkčnený vírus, o časť vírusu alebo baktérie, alebo o špeciálne upravený bakteriálny jed (toxín). Okrem toho tento vírus je podávaný tak, že do tela sa dostáva neštandardnou cestou. Prirodzene sa do tela dostáva napríklad vdýchnutím ale nikdy nie vpichom ako pri očkovaní.

       Na čom sa zrejme zhodnú ako zástancovia, tak aj odporcovia očkovania: očkovanie je významným a vážnym zásahom do imunitného systému.

 

1.2. Čo je to imunitný systém?

       Imunitný systém (IS) je obrannou sústavou ľudského alebo zvieracieho tela. Jeho úlohou je chrániť nás pred škodlivými látkami alebo mikroorganizmami (mikróbmi). Väčšia časť IS spočíva v tráviacej sústave, preto je veľmi dôležité (obzvlášť pri chorobe), čo jeme a pijeme. Ak zbytočne nezaťažujeme IS nevhodnou stravou (napr. prepchatou škodlivými „Éčkami“), bude mať voľné ruky na boj s votrelcami. Ak však bude mať plné ruky práce so spracovaním „náročnej“ potravy, bude sa mu bojovať s útočníkmi oveľa ťažšie, keďže bude musieť zároveň bojovať na dvoch frontoch. Dôležitou súčasťou IS sú aj sliznice v nosnej dutine, hrtane, prieduškách, intímnych častiach tela atď., ako aj pokožka, ktorej úlohou je (okrem iného) chrániť nás pred prienikom nežiaducich látok do tela, ako aj umožňovať vylučovanie nežiaducich látok z tela potením či vyrážkami. Ďalšími dôležitými zložkami IS sú týmus (brzlík) a kostná dreň.

       IS môže na vpád nezvaných hostí reagovať kýchaním, tvorbou a vylučovaním hlienov (hlavne z nosa), kašľom, vyrážkami, opuchmi, slzením, hnačkou, močením, horúčkou… a keď sa nepodarí zvládnuť útočníka na vstupnej bráne, keď nepriateľ prenikne hlbšie do tela, tak dôjde aj na tvorbu protilátok. Za normálnych okolností drvivú väčšinu votrelcov zvládneme (napr. vyššie vymenovanými spôsobmi) hneď na vstupe, a to aj úplne bez „na mieru ušitých“ (špecifických) protilátok. Toho si pritom ani nie sme vedomí. Keby to tak nebolo, keby nejestvovala všeobecná (nešpecifická) imunita, tak by sme pri každom kontakte s pre nás novým patogénom ochoreli.

       Očkovanie nikdy neposilňuje IS ako celok, ale zameriava sa len na jednu z jeho zložiek. Sú však aj spôsoby na celkové posilnenie imunity.  Ak niekto napr. tvrdí, že to a to zaručene nemohlo byť spôsobené očkovaním, tak buď úmyselne klame, alebo si vo svojej nafúkanosti neuvedomuje, že toho o imunite vie príliš málo. Preto aj akékoľvek hrubé zásahy do IS (a očkovanie medzi ne nepochybne patrí) treba robiť s mimoriadnou opatrnosťou a rozvážnosťou, aby sa dobre mienená prevencia nezvrhla na zbraň hromadného ničenia.

 

2. Na čom je založené očkovanie?

       Edward Jenner, anglický lekár, začal v roku 1796 s očkovaním proti kiahňam. Síce už stovky rokov predtým boli pokusy s takýmto očkovaním, no oficiálne bolo prvé očkovanie proti kiahňam zavedené v roku 1796.

       Celý očkovací priemysel je však založený na Francúzovi Louisovi Pasteurovi, napriek tomu, že s očkovaním začal Edward Jenner. Louis Pasteur, ktorý bol povolaním chemik a nie lekár ako Jenner, zožal všetku slávu za očkovanie a na ňom spočíva celá teória o infekciách.

 

2.1. Edward Jenner – očkovanie proti kiahňam

       V roku 1798 Edward Jenner, anglický lekár, napísal správu o 23 prípadoch kiahní. 14 z osôb spomínaných v tejto správe vôbec nebolo očkovaných. Napriek tomu boli zahrnutí do tejto správy. Jednoducho dostali kiahne, potom sa uzdravili a potom ich tiež zahrnul do svojej kvázi štúdie ako dôkaz, že jeho očkovanie proti kiahňam funguje. John Baker, 5 ročný chlapček, zomrel niekoľko dní po tomto očkovaní. To bolo zverejnené až o mnoho rokov neskôr. Samotný Edward Jenner sa to pokúsil utajiť, vo svojej správe sa o tomto úmrtí vôbec nezmienil. Iba 4 prípady z 23, o ktorých písal, možno považovať za skutočné dôkazy. Len na týchto štyroch prípadoch bolo založené celé očkovanie proti kiahňam a bohužiaľ len na základe týchto štyroch prípadov sa viac ako sto rokov očkujú ľudia vo väčšine krajín, okrem Švajčiarska. Ľudia sú odvtedy na celom svete očkovaní, možno povedať povinne. Ak sa na tento prípad pozrieme spätne, zistíme, že ľudia z Jennerovej štúdie boli očkovaní len niekoľko týždňov pred napísaním správy zo štúdie. To značí že pacienti po očkovaní neboli dlhodobo pozorovaní. Nikto nemohol vedieť, či teda sú alebo nie sú chránení alebo aké mali nežiadúce účinky. Nikdy neexistoval žiaden dôkaz o stupni a trvaní ochrany. A napriek tomu na základe jeho správy boli viac ako sto rokov povinne očkované milióny ľudí. V roku 1978 bola v Nemecku táto povinnosť zrušená, resp. toto očkovanie bolo zakázané.

 

2.2. Louis Pasteur – očkovanie proti besnote

       6. júla 1885 matka viezla svojho 9-ročného syna Josefa Meistera kočom z Elsasu do Paríža k Luisovi Pasteurovi. Chlapca 48 hodín predtým na 14 rozličných miestach pohrýzol besný pes. Pasteur nikdy predtým neočkoval človeka, a tak isto nikde nespomínal, že všetky ovce, na ktorých testoval svoje očkovanie, postupne zomreli. Potom po dlhom vnútornom boji, ktorý trval asi 2,5 hodiny, sa rozhodol chlapca zaočkovať (povedal si, že aj tak predsa nemá šancu prežiť, pretože o pohryznutí besným psom sa dodnes hovorí, že je zásadne smrteľné). Chlapec v priebehu troch týždňov dostával každý deň injekciu do brušnej dutiny, čo je mimoriadne bolestivé. Po troch týždňoch píše Louis Pasteur vo svojom denníku: chlapec „ostal zdravý“. Na základe tohto jediného prípadu sa Pasteur stal slávnym, nikdy viac nemusel nič dokazovať a jeho vakcíny od neho žiadali všetci. O tom, že účinnosť očkovania Louisa Pasteura proti besnote „dokazuje“ len tento jeden jediný prípad, vedelo len 25% odpovedajúcich v našom dotazníku. Ale dokazuje tento prípad naozaj fungovanie jeho očkovania?

       K uhryznutiu došlo pred viac ako 48 hodinami. Dnes sa však vie, že proti besnote treba očkovať do 24 hodín od uhryznutia pretože inak je očkovanie neúčinné a človek umiera. Chlapec bol očkovaný do brušnej steny. Dnes sa vie, že toto miesto bolo nesprávne, treba očkovať do úplne iných miest (dnes sa očkuje priamo do rany). Ďalšia okolnosť: keď sa dvaja muži pokúšali odtrhnúť besného psa od chlapca, pes pohrýzol aj ich, ale tí neboli prevezení do Paríža – títo dvaja muži očkovanie nedostali a napriek tomu boli zdraví. To však znamená, že spomínaný pes buď nebol besný, alebo sa besnotou nenakazil ani chlapec, inak by nebol zdravý. Ako chemik dokáže diagnostikovať besnotu? Dnes besnotu nedokáže diagnostikovať ani lekár, ak nemá výsledky laboratórneho vyšetrenia.

 

3. Zloženie vakcíny

       Ak by ste si chceli prečítať zloženie vakcíny na príbalovom letáku, pravdepodobne by ste sa na väčšine z nich dočítali, že vakcína obsahuje určitý oslabený vírus plávajúci v nejakom roztoku. Avšak zo zákona vyplýva, že na príbalovom letáku sa musia uvádzať jedine tie zložky, ktoré sú pridávané dodatočne. To čo sa robí pred tým, je už takzvaným „výrobným tajomstvom“.

 

3.1. Zloženie vakcíny proti chrípke

       V dotazníku, ktorý som pripravila sa objavila otázka: Aké je podľa Vás zloženie vakcíny proti chrípke? Väčšina odpovedajúcich napísala: oslabený vírus chrípky. Objavili sa však aj odpovede typu: nič čo by bolo proti chrípke, nakoľko ide stále o nové mutácie; neviem; netuším, čo táto vakcína môže obsahovať; toxické látky; hnus a podobne... Rôzni výrobcovia udávajú rôzne zloženia svojich vakcín proti chrípke. Okrem vody a častíc chrípkového vírusu tam môžeme nájsť:

  • chlorid draselný, chlorid vápenatý, chlorid horečnatý, chlorid sodný (kuchynská soľ)
  • dihydrogénfosforečnan draselný, hydrogénfosforečnan sodný (fosfáty)
  • sacharóza (bežný repný alebo trstinový cukor)
  • folmardehyd (jedovatý karcinogén, čiže rakovinotvorná látka)
  • síran gentamicínu (antibiotikum)
  • hydrokortizón (kortikoidný hormón, vyrábaný kôrou nadobličiek)
  • polysorbát 80 (známy ako Tween 80; stabilizátor a emulgátor; poškodzuje pohlavné orgány, čo vedie k neplodnosti)
  • oktoxinol 10 (známy aj ako Triton-X-100; detergent; spermicíd, tzn. zabíja spermie)
  • cetyltrimetylamónium bromid (antiseptický, čiže protibakteriálny prípravok; spermicíd)
  • thimerosal/thiomersal (prudko jedovatý baktericíd pozostávajúci z polovice z ortuti; neurotoxín, čiže nervový jed)
  • zvyšky kuracích bielkovín, ktoré sa nepodarilo odstrániť čistením (alergény)
  • prípadne vtáčie vírusy z vajec, na ktorých bol chrípkový vírus pestovaný

       Vakcíny proti chrípke teda môžu obsahovať silné jedy, hormóny, antibiotiká, karcinogény i látky znižujúce plodnosť, čo podčiarkuje slová Billa Gatesa o tom, že vakcíny pomôžu znížiť počet obyvateľov Zeme.

 

4. Výroba očkovacích látok

       Mnoho vakcín sa v minulosti pestovalo na zvieratách. Dnes sa pestujú na ich bunkových kultúrach alebo v ich produktoch, ako je napríklad slepačie vajce (očkovanie proti chrípke). Dokonca existujú očkovacie látky vyrobené na usmrtených ľudských plodoch. Náš farmaceutický priemysel hovorí, že tento spôsob výroby očkovacích látok je výhodný, a to z nasledujúceho dôvodu: Tento materiál sa vraj dá „výhodne“ zohnať. Po prečítaní tejto vety som mala pocit, že etika a morálka sú pre farmaceutický priemysel úplne neznáme slová. Očkovanie proti rubeole a očkovanie proti ovčím kiahňam sa vyrábajú práve na usmrtených plodoch. A túto vakcínu používa celý svet okrem Japonska. Japonci sa z etických dôvodov bránia proti jej používaniu.

 

4.1. HeLa-bunky a bunkové línie Vero

       Existujú aj vakcíny vyrobené na HeLa-bunkách alebo HDC-bunkách. Výraz HeLa vznikol spojením počiatočných písmen ženy menom Henrietta Lacks. Je to osoba, z ktorej pochádzajú tieto rakovinové bunky. Táto pani zomrela v polovici 80-tych rokov na rakovinu, ktorá postupovala nesmierne rýchlo. Hromada lekárov a vedcov sa vtedy prizerali na rakovinu a zrazu jedného z nich napadlo, že by ju mohli použiť na výrobu očkovacích látok. A to je dôvod, prečo boli v minulosti niektoré vakcíny vyrábané na tomto základe. Takýmto spôsobom totižto možno vyrobiť veľmi rýchlo, veľmi lacno a veľmi veľa očkovacích látok. Tu môžete vidieť, že ide o zisk a nie o zdravie ľudí. Náš farmaceutický priemysel tvrdí, že to vôbec nevadí, že tieto vakcíny sú ďalej čistené a filtrované, že po ňom v očkovacích látkach po týchto rakovinotvorných bunkách neostane ani stopy. Myslíte, že je to skutočne tak? Tieto rakovinové bunky možno dodatočne preukázať...

       Poznáme aj vakcíny, vypestované na bunkových líniách Vero. Pritom ide vždy o bunky z obličiek opíc. Najčastejšie sú to bunky mačiaka zeleného. Pestujú sa v nich ľudské vírusy, pretože opice sú veľmi podobné človeku.

 

4.2. Geneticky vyrobené vakcíny

       Ďalším druhom sú geneticky vyrobené vakcíny. Škodu, ktorú spôsobia tieto vakcíny, však nespozorujeme na sebe alebo na našich deťoch, ktoré dáme zaočkovať. Túto škodu zdedí ďalšia a potom ďalšia a ďalšia generácia.

       Napríklad očkovanie proti rakovine krčka maternice je vyrobené genetickým inžinierstvom – momentálne sa testuje vo veľmi veľkom rozsahu. Vedeli ste, že už aj muži môžu dostať rakovinu krčka maternice? No len na toto tvrdenie by mužov nenachytali, určite každý vie niečo o svojom tele a pohlaví. Napriek tomu sa predovšetkým v Rakúsku pokúšajú chlapcov na toto očkovanie nahovoriť. Viete, kvôli akému argumentu sa chlapci v USA a Rakúsku nechávajú očkovať proti rakovine krčka maternice? Tvrdia im, že samozrejme, že žiadny chlapec nemôže dostať rakovinu krčka maternice, ale mohol by sa od dievčaťa nakaziť pri pohlavnom styku a mohol by dostať rakovinu penisu!

 

5. Nežiaduce účinky očkovania

       Očkovacia látka sa vstrekuje do prekrveného svalu (malým deťom do stehna, starším deťom do pleca a dospelým podľa druhu očkovania). Niektoré očkovacie látky sa podávajú aj ústne. Pri očkovaní detí sa látky dostanú v priebehu 1-2 minút do krvného riečiska a v priebehu niekoľko ďalších minút už koluje po celom tele dieťatka, stále dokola. A u malých detí pod tri roky je tu nasledujúci problém: tieto deti majú extrémne priepustnú hematoencefalickú bariéru. To znamená, že všetko čo sa nachádza v krvi, sa automaticky dostane do mozgu týchto malých detí. Tam sa odrazu dostanú látky ako ortuť, hliník – ťažké kovy, ktoré sa takisto nachádzajú v očkovacích látkach. Aby sa ich telo mohlo zbaviť, musí ich najprv uložiť a premeniť do inej formy. A tak putujú krvou v telíčku malého dieťaťa až sa raz niekde usadia. Týmto sme spôsobili škodu, ktorú však teraz nezistíme, pretože dieťa v tak skorom veku nechodí, nerozpráva, nerobí nič, na čom by sme to mohli zistiť. Nemyslíte, že toto je práve dôvodom, prečo sa očkuje už v tak skorom veku? Pretože teraz škodu nedokážeme zistiť. Škodu zistíme spravidla až vtedy, keď má dieťa rok. Keď sa má postaviť a behať, až vtedy si všimneme, že niečo nie je v poriadku. Medzičasom ale prešlo toľko času, že nám lekári budú tvrdiť, že to vôbec nesúvisí s očkovaním.

       Nežiaducich účinkov a dôsledkov očkovania je nespočetne veľa a stretli sa s nimi aj odpovedajúci v našom dotazníku. Stretli sa s menej závažnými reakciami, ako napríklad: horúčka, opuchnutie alebo očervenanie miesta vpichu, bolesti kĺbov, nechutenstvo,... Ale napísali nám aj o následných mozgových príhodách, ekzéme, infekciách dýchacích ciest, alergií a vytvorení nových chorôb. Nežiaduce dôsledky očkovania sa častokrát ale objavujú až o niekoľko rokov neskôr, a to sú napríklad: dyslexia, alergie, neschopnosť sústrediť sa, hyperaktivita, autizmus, ekzémy, tráviace problémy, problémy s učením, cukrovka,... Je však veľmi ťažko dokázateľné, že tieto dôsledky súvisia práve s očkovaním.

       Niektoré naozaj závažné nežiaduce účinky očkovania som rozobrala v nasledujúcich podkapitolách.

 

5.1. Prenikavý krik

       Rodičia sa po očkovaní vrátia s niekoľkomesačným dieťatkom domov, ktoré však kričí ako zbláznené. To nie je ten krik, ktorý počujete keď treba dieťa prebaliť, ale neskutočne prenikavý krik, ktorý človeku preniká až hlboko do kostí. Dieťa kričí a nemožno ho utíšiť, až nakoniec niekedy v noci zaspí od vyčerpania. Viete prečo tak kričia? Tieto deti tak bolí hlava, že sa z toho idú zblázniť. A predovšetkým malé deti, tie vám nedokážu povedať, že ich bolí hlava. Dokážu to vyjadriť iba jediným spôsobom, a tým je krik. Dovolím si uviesť vám jeden prípad, ktorý sa skutočne stal. Jeden 17-ročný chlapec dostal v 7. mesiaci očkovanie proti čiernemu kašľu, po ktorom kričal nepretržite bez prestávky 48 hodín. Rodičia chceli neustále vedieť čo sa deje a napokon, až keď mal chlapec 5 rokov sa zistilo, že v mozgu dieťaťa je vyleptaná diera vo veľkosti dvojeurovej mince. Toto je dôvod, prečo tie deti kričia a myslím, že na ich mieste by kričal každý.

 

5.2. Náhle úmrtie (SIDS)

       Je známych nespočetne veľa prípadov, keď rodičia nájdu niekoľko dní neskôr po očkovaní svoje dieťatko mŕtve v postieľke. Vtedy sa to nazýva náhle úmrtie dieťatka, takzvaný sudden infant death syndrome (SIDS). Vo Švajčiarsku a Rakúsku zomrie náhlou smrťou každý rok 60-80 detí. V Nemecku je to niekedy až 1000 detí ročne. Už od 50-tych rokov sa vie, že 2 tretiny detí, ktoré zomrú náhlou smrťou, boli niekoľko hodín alebo až 7 dní pred tým očkované proti tetanu, záškrtu alebo čiernemu kašľu. Samozrejme, že toto sa radšej drží v tajnosti. Je to všetko uvedené na príbalovom letáku, ale zamyslite sa nad tým, koľkokrát ste sa k nemu dostali pred očkovaním?

 

5.3. Kŕčové záchvaty

       Objavujú sa predovšetkým po očkovaní proti osýpkam, mumpsu, rubeole a proti ovčím kiahňam. Potom nastáva ochrnutie – buď v očkovanej končatine (ruke, nohe), alebo skrátka v celom tele. Je to kvôli nervovým jedom, obsiahnutým vo vakcíne. Spôsobujú epilepsiu a poškodenie nervov a obličiek. Obličiek preto, lebo práve ony musia vylúčiť tieto látky von z tela a pritom sú veľmi často preťažené a dochádza k poškodeniu. Na príbalovom letáku býva veľmi často uvedené: dočasné poškodenie obličiek.

 

6. Záver

       Väčšina lekárov neuznáva tento uhol pohľadu na očkovanie, ba dokonca ho niektorí ani len nepoznajú a sú presvedčení, že to, čo ich naučili v škole, je stopercentne správne. Keď sa takýto typ lekára stretne s človekom, ktorý má na očkovanie iný názor ako on sám, začne sa vyhrážať, že jeho dieťa nezoberú do škôlky, že on to musí nahlásiť,...

       Samozrejme, že to nie je pravda. Nemajú žiadne právo nezobrať nezaočkované dieťa do škôlky. Takisto to vôbec nikde dotyčný lekár nemusí nahlásiť.

       Cieľom môjho projektu bolo priblížiť Vám iný pohľad na očkovanie ako ten, ktorý prezentuje dnešná lekárska veda. Myslím si, že je spravodlivé, aby človek poznal oba tieto pohľady a mohol sa slobodne a sám rozhodnúť. Teraz je len a len na Vás, ktorú cestu si vyberiete.

 

7. Použitá literatúra

 

8. Prílohy

 

8.1. Dotazník

       Počet respondentov: 30

  1. Čo je to vlastne očkovanie?
    1. Snaha o umelé vytvorenie protilátok proti určitému antigénu v tele.
    2. Oslabenie IS, aby nereagoval neprimerane silne na neškodné podnety.
    3. Dodáva hotové protilátky.
  2. Koľko máme na Slovensku povinných očkovaní
    1. 4
    2. 6
    3. 8
  3. Vedeli ste o tom, že „účinnosť“ očkovania Louisa Pasteura proti besnote je založená len na jednom jedinom prípade?
    1. Áno
    2. Nie
  4. Čo podľa Vás obsahuje vakcína proti chrípke?
  5. Máte skúsenosti s nežiaducimi účinkami očkovania? Ak áno, aké?
  6. Máte skúsenosti s odmietnutím povinného očkovania? Ak áno, aké?

 

8.2. Vyhodnotenie dotazníku

  1. graf - odpovede na otázku č. 1
  2. graf - odpovede na otázku č. 2
  3. graf - odpovede na otázku č. 3
  4. Napr.: oslabený chrípkový vírus; neviem; protilátky proti vírusom; nič čo by bolo proti chrípke, nakoľko ide stále o nové mutácie; toxické látky; umelé látky na „posilnenie“ imunity; ...
  5. Napr.: ekzém; horúčky; mozgová príhoda následne po očkovaní; vytvorenie určitých nových chorôb; napuchnutie a očervenanie miesta vpichu; nechutenstvo; infekcie dýchacích ciest; ....
  6. Napr.: osobne nemám, beriem to ako povinnosť; nemám skúsenosť; áno, odmietol som očkovanie pre dcéru, zatiaľ to ostalo bez postihu; ...

 


Zverejnenie tejto práce zabralo šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk približne 2 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.