K očkovaniu sa treba postaviť realisticky — o prídavných látkach vo vakcínach treba objektívne hovoriť (Dieťa 9/2013)
prof. MUDr. Milan Buc, DrSc. a Ing. Renáta Krausová
Na vedeckých podujatiach, významných medzinárodných kongresoch sa zúčastňujú aj naši slovenskí odborníci. „Chodíme na ne preto, aby sme sa niečo nové dozvedeli a tieto poznatky uviedli, ak sa to dá, aj do našej bezprostrednej praxe. V mojom prípade je to predovšetkým oblasť pedagogická, vedecká a oblasť informovania odbornej verejnosti.“ hovorí imunológ prof. Milan Buc, MD, PhD., prednosta Imunologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a predseda Slovenskej imunologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Zaujímalo nás, ako sa mu darí napĺňať tento zámer, čo sa týka objektívneho informovania odbornej verejnosti a čo sa dozvedel minulý rok na sympóziu o vakcínach a autoimunite v Španielsku. Veríme, že náš rozhovor zaujme nielen rodičov, ale predovšetkým odborníkov, ktorí sa starajú o to najcennejšie, čo máme — o naše deti. Dúfame, že slová profesora Buca vás privedú k úvahám o tom, že by bolo potrebné, aby sa aj na Slovensku do programu odborných podujatí, napríklad vakcinologických konferencií, dostávali aj nové významné vedecké poznatky o prídavných látkach vo vakcínach, o ktorých sa otvorene hovorí na medzinárodných fórach. Veríme, že vás otvorenosť tohto odborníka a človeka vysokých morálnych hodnôt bude inšpirovať na ceste k vašej vlastnej otvorenosti a podávaniu objektívnych informácií.
Ing. Renáta Krausová (RK): Pán profesor, zúčastnili ste sa minuloročného kongresu o autoimunite v španielskej Granade. V rámci tohto podujatia sa konalo samostatné sympózium — 2. medzinárodné sympózium o vakcínach a autoimunite, na ktorom odznelo viacero závažných prednášok o hliníku, ktorý sa pridáva do vakcín vo forme hydroxidu hlinitého Al(OH)3 a fosforečnanu hlinitého AlPO4. Aký dojem vo vás zanechalo toto sympózium v nadväznosti na doterajšie vedomosti o hliníku ako adjuvantu vo vakcínach?
prof. MUDr. Milan Buc, DrSc. (MB): Áno, v máji minulého roka sa konal v Granade, v Španielsku, 8. medzinárodný kongres o autoimunite, v rámci ktorého sa konalo aj sympózium o vakcínach a autoimunite. Názov sympózia môže byť trochu zavádzajúci, pretože na sympóziu sa nepojednávalo o samotných vakcínach, t. j. o účinných látkach, ktoré obsahujú, ale o adjuvanciách (adjuvans je pomocná látka, ktorá zvyšuje účinnosť vakcíny), ktoré obsahujú. Navyše sa poukázalo aj na iné látky, ktoré, ak sa dostanú do organizmu, chronicky stimulujú imunitný systém a spôsobujú klinické príznaky, prípadne priamo autoimunitné choroby, a to tak v prípade experimentálnych zvierat, ako aj u človeka. Tieto choroby zahŕňajú silikonózu (vzniká po uvoľnení silikónu z prasknutých prsných implantátov), MMF-syndróm (z angl. Macrophagic MyoFascitis syndrome — syndróm zápalu svalov spôsobený špecializovanou skupinou bielych krviniek — makrofágov), syndróm vojny v (Perzskom) zálive a postvakcinačné komplikácie. Okrem toho, že všetky spája predchádzajúca expozícia nejakému adjuvans, vyznačujú sa aj podobným komplexom príznakov. Vychádzajúc z uvedených skutočností, zahrnuli sa pod jeden spoločný názov ASIA syndróm (z angl. Autoimmune/inflammatory Syndrome Induced by Adjuvants — autoimunitný/zápalový syndróm vyvolaný adjuvanciami).
Vývoj vakcín a ich používanie patria k najvýznamnejším počinom modernej medicíny. Dlhé roky sa myslelo a boli sme o tom presvedčení, že vakcinácia je úplne bezpečná. Žiaľ, postupne sa objavovali správy, že vakcíny môžu navodiť tvorbu autoprotilátok (protilátky proti vlastným zložkám tela), záhadné zápalové stavy a aj zjavné autoimunitné choroby. Dokázalo sa, že vývoj uvedených postvakcinačných komplikácií spôsobujú adjuvanciá, ktoré tieto vakcíny obsahovali (v medicíne sa v súčasnosti ako adjuvanciá používajú najčastejšie soli hliníka či skvalén; pozn. red.: skvalén je prírodná organická zlúčenina, komerčne sa získava z rybieho tuku, nachádza sa v oleji zo žraločej pečene, ale aj v rastlinných zdrojoch, napríklad v semienkach láskavca). Na sympóziu sa preberali autoimunitné procesy, ktoré tieto adjuvanciá môžu spúšťať. Uvediem zopár príkladov. V roku 1976 sa po očkovaní proti „prasačej“ chrípke objavil ako jeho komplikácia častejšie, ako by sa očakávalo, Guillainov-Barrého syndróm (polyneuropatia — postihnutie periférnych nervov). Podobne je zdokumentovaná indukcia zápalu miechy po očkovaní orálnou vakcínou proti poliomyelitíde (detská obrna), indukcia autoimunitnej trombocytopénie (zníženie počtu krvných doštičiek) po očkovaní MMR-vakcínou (z angl. Measles – Mumps – Rubella, t. j. osýpky — mumps — ružienka), narkolepsia (záchvaty krátkotrvajúceho, neodolateľného chorobného spánku) po očkovaní Pandemrixom (vakcína proti prasacej chrípke 2009/2010), indukcia antifosfolipidového syndrómu po očkovaní proti tetanu a iné.
Pýtate sa, aký dojem vo mne tieto informácie vyvolali. Priznám sa, že hlboký, a to z dvojakého hľadiska. Po prvé, že na vakcináciu sa musíme pozerať realisticky, ako na niečo, čo v absolútnej väčšine prípadov môže pomôcť napríklad zachrániť aj život jedinca, ale na druhej strane, vo výnimočných situáciách, môže aj poškodiť (použime analógiu — ak si zoberieme akýkoľvek liek, prakticky neexistuje jediný, ktorý by nemal nepriaznivé účinky). Po druhé, uvedené poznatky na mňa urobili dojem aj z toho hľadiska, že sa na vedeckej báze vysvetlilo, prečo uvedené komplikácie nastávajú. Že ide o prirodzenú, i keď nepriaznivú odozvu organizmu, jeho imunitného systému na dlhodobú expozíciu cudzorodým látkam, ktoré adjuvanciá predstavujú. Inými slovami, k vakcinácii sa treba postaviť realisticky, priznať im svoje nezastupiteľné miesto v prevencii infekčných chorôb (napr., čo by sme dali za to, aby sme mali vakcínu proti AIDS či malárii a pod.), s uvedomením si aj prípadných možných komplikácií.
Samozrejme, že uvedené poznatky treba uviesť do praxe. Zavrhnúť vakcináciu je absolútny nezmysel, uvedomme si napríklad, koľko ľudských životov už zachránila, veď napríklad pravé kiahne (variola) vďaka očkovaniu prakticky úplne vymizli, ale na druhej strane nemožno zatvárať oči aj pred možnými nepriaznivými dopadmi vakcinácie. Východiskom je vývin nových adjuvancií, ktoré nemajú uvedené nepriaznivé účinky. Už ich je viacero, kým sa však dostanú do reálnej klinickej praxe, to ešte nejakú chvíľu potrvá. Čo dovtedy? Na uvedenom sympóziu sa síce nijaké závery neprijali, ale viacerí rečníci odporúčali vyhýbať sa aplikácii troch a viacerých vakcín, ktoré ako adjuvans využívajú hliník a vzhľadom na možné poškodenie centrálneho nervového systému (CNS) odporúčajú podávať ich až po 6 mesiacoch života dieťaťa, keď hematoencefalická bariéra (bariéria medzi mozgom a krvou) dieťaťa už dozreje (hliník totiž prechádza do CNS). Na základe toho, že autoimunitné choroby sa vyvinú iba u tých jedincov, ktorí majú genetickú predispozíciu, treba navyše vziať do úvahy aj genetickú záťaž rodín. S očkovaním musíme byť obzvlášť opatrní tam, kde niekto z príbuzných trpel, či trpí na nejakú autoimunitnú chorobu.
Na budúci rok sa bude konať ďalší medzinárodný kongres o autoimunite (26.–30.III.2014, Nice, Francúzsko), ktorého súčasťou opäť bude sympózium o vakcínach a určite sa dozvieme nové poznatky a azda aj nejaké odporúčania pre prax.
RK: Informovali ste o tomto sympóziu a o jednom zo záverov konferencie, ktorý sa údajne týkal apelu na výrobcov vakcín, aby urýchlene vyvíjali vakcíny bez hliníka ako prídavnej látky, našu odbornú verejnosť? Kde a ako?
MB: Na vedecké podujatia chodíme preto, aby sme sa niečo nové dozvedeli a tieto poznatky uviedli, ak sa to dá, aj do našej bezprostrednej praxe. V mojom prípade je to predovšetkým oblasť pedagogická, vedecká a oblasť informovania odbornej verejnosti. Poznatky o ASIA syndróme boli pre mňa nové, a preto som ich spracoval a zverejnil vo dvoch knihách — Kiňová, S. a Hulín, I. (Eds): Interná medicína, 2012 a Buc, M.: Základná a klinická imunológia, 2012. Napísal som aj článok pre odborný časopis Interná medicína, ale recenzenti a redakcia ho neakceptovali, pravdepodobne preto, že si mysleli, že článok by podporil antivakcinačné nálady. Navyše 26.VI.2012 na seminári Slovenskej imunologickej spoločnosti pri SAV som predniesol aj prednášku na túto tému. Žiaľ, veľa poslucháčov sa tejto našej akcie nezúčastnilo. Uvedeného kongresu v Nice sa hodlám zúčastniť tiež a dúfam, že získam aktuálny pohľad na tento problém a opäť sa pokúsim o informovanie verejnosti. Veľkým prínosom je však aj aktivita profesora Yehudu Shoenfelda, veľmi aktívneho a energického lekára, vedca a organizátora medzinárodných kongresov o autoimunite. On je popredným odborníkom v oblasti autoimunity vo svete a vystupuje veľmi často na početných vedeckých a odborných akciách. Prišiel aj k nám a na Internistickom kongrese v Košiciach (2011) o tejto problematike referoval. Kto vie anglicky, odporúčam vypočuť si jeho audiovizuálnu prednášku na internete, kde veľmi inštruktívne a presvedčivo podáva prehľad danej problematiky:
RK: Aj rok po konaní tohto významného podujatia stále odborníci (imunológovia, epidemiológovia a pediatri) podávajú rodičovskej verejnosti aj prostredníctvom nášho časopisu Dieťa už prekonané názory o neškodnosti hliníka ako prídavnej látky, ktorého účinky bagatelizujú a chybne interpretujú. Napríklad uvádzajú, že počas prvých 6 mesiacov života dostane dieťa pri očkovaní približne 4 mg solí hliníka, zatiaľ čo počas 6-mesačného dojčenia 10 mg v materskom mlieku, pričom je už dnes jasné, že nemožno pripodobniť príjem orálnou cestou a vakcínou... Chybne zdôrazňujú, že hliník podaný vo vakcíne sa vylúči obličkami. Tvrdia, že soli hliníka vo vakcínach môžu vyvolávať len prechodné ťažkosti — lokálne reakcie po aplikácii vakcíny (začervenanie, opuch, bolesť). Našim odborníkom chýbajú v tomto smere poznatky, ktoré uvádzate, čo je zarážajúce najmä v situácii, keď je na Slovensku očkovanie povinné a rodičia sú za neočkovanie postihovaní. Hodláte v tomto smere konať nápravu, aby verejnosť dostala pravdivé informácie podľa najnovších vedeckých poznatkov? Akým spôsobom budete informovať napríklad imunológov, pediatrov či neurológov v blízkej budúcnosti?
MB: U nás existuje veľmi dobre prepracovaný systém postgraduálneho vzdelávania lekárov. Navyše, pravidelne, každý rok, sa konajú kongresy slovenských a českých alergológov a klinických imunológov, početné semináre, konferencie. Myslím, že podobný systém majú aj pediatri, resp. aj iné medicínske odbory. Ide len o to, aby sa do programu vedeckých a vzdelávacích akcií zaradila aj uvedená problematika a tá sa tam dostane, keď viacerí z nás budú o tejto problematike objektívne referovať. Navyše, existujú viaceré odborné časopisy, kde je priestor na zverejnenie uvedených poznatkov, skúseností a aj na diskusiu. Príkladom môže byť aj váš časopis — vidíte, aj táto forma, ktorú ste si zvolili.
RK: Aký je váš osobný názor na bezpečnosť očkovania vakcínami so soľami hliníka ako prídavnými látkami?
MB: Nepracujem v klinickej praxi, nemám konkrétne skúsenosti, pokiaľ viem, u nás jednoznačne prevažujú pozitívne skúsenosti s očkovaním. Máloktorá krajina sa môže pochváliť takými výsledkami ako naša. Neviem, či existuje nejaký register závažných postvakcinačných komplikácií, takže sa mi ťažko zaujíma nejaký jednoznačný názor, musím akceptovať vedecké poznatky a názory pracovníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú, či už v akademickej (výskumnej) oblasti alebo v praxi. Čo sa týka bezpečnosti vakcín, stotožňujem sa s odporúčaniami, ktoré som uviedol vyššie.
RK: Ďakujem vám za rozhovor.
Ako postupovať v prípade vakcín s obsahom hliníka ako adjuvantu
Odporúčania viacerých odborníkov na 2. medzinárodnom sympóziu o vakcínach a autoimunite v roku 2012 v Španielsku:
- Vyhýbať sa aplikácii troch a viacerých vakcín, ktoré ako adjuvans využívajú hliník.
- Vzhľadom na možné poškodenie centrálneho nervového systému (CNS) odporúčajú podávať vakcíny až po 6 mesiacoch života dieťaťa, keď hematoencefalická bariéra (bariéria medzi mozgom a krvou) dieťaťa už dozreje – hliník totiž prechádza do CNS.
- S očkovaním musíme byť obzvlášť opatrní tam, kde niekto z príbuzných trpel, či trpí na nejakú autoimunitnú chorobu.
Zverejnenie tohto článku (grafická úprava + typografická korektúra) zabralo šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk približne 2 hodiny čistého času.
Článok bol zverejnený s láskavým dovolením redakcie mesačníka Dieťa.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, keď našu činnosť podporíte.
