Ing. Marián Fillo

       V nedeľu 8.VI.2014 odznela na Slobodnom vysielači výnimočná relácia, v ktorej sa v dueli o očkovaní (hlavne o tzv. kolektívnej imunite) stretli:

• Mgr. Peter Tuhársky, autor výbornej zdarma stiahnuteľnej knihy „Vitamín C a megaskorbická liečba — zabudnutý poklad“, člen Rady Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania, hlavný autor stránky RizikaOckovania.sk
• Tomáš Ondriga, čerstvý absolvent Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, horlivý internetový diskutér, vystupujúci pod prezývkami Honey Badger či Medojed Kapský

       Do relácie ako poslucháčka volala a písala aj:

• doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., prodekanka pre vedu, výskum a doktorandské štúdium Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti

       Poslucháčov sa snažila zaujať dojemným príbehom o dieťati, ktoré takmer podľahlo (presnejšie: v dohľadnej dobe pravdepodobne podľahne) pneumokokom, údajne jednému z kmeňov, ktoré sú pokryté povinným očkovaním, tzn. vakcínou Synflorix. Na (neúspešnú) liečbu tohto dieťaťa vraj bolo vynaložených 40 miliónov €. Vstup doc. Krištúfkovej začína približne 1 hodinu a 30 minút od začiatku relácie. Ak sa vám nechce počúvať zvukový záznam tejto relácie, uvádzam presný prepis telefonického vstupu doc. Krištúfkovej:

Dobrý večer, ja sa volám Krištúfková, už som bola spomínaná v tejto relácii, a chcela by som tomu pánovi, čo volal pred chvíľou ohľadom pneumokokov, povedať, ktorý hovorí, že sa u nás nevyskytujú, tak sa vyskytujú a dokonca je prípad, kedy matka vďaka takým reláciám, ako vysielate vy, odmietla dať dieťa očkovať. To dieťa ochorelo. Ochorelo dokázane na kmeň, ktorý je vo vakcíne, a to dieťa dnes už nie je schopné života. Je iba ležiace na hydrocefalus. Neviem, či viete čo to je... To je vodnatý mozog, čiže žiadne prejavy nejakej... nejakého aktívneho života, mozgovej činnosti, len leží. Stálo nás 40 miliónov € na jeho všetky zásahy, hospitalizácia, všetko, čo okolo neho sa robilo, a dnes je matka dieťaťa doma a ošetruje ho a čaká, kedy zomrie. Len toľko na to, že netreba očkovať. Ďakujem veľmi pekne.

       Netvrdím, že žiadne nezaočkované dieťa nedostalo práve ten typ pneumokoka, ktorý bol povinnou vakcínou pokrytý a ktorý zároveň spôsobil (vo výsledku) smrteľný problém. Je to veľmi zriedkavé, ale predsa len možné. Ak sa tak naozaj stalo, je to nepochybne veľmi smutné. :-(

       Je však veľkou otázkou, či by očkovanie ochránilo pred takýmto nemilým osudom práve toto jedno konkrétne nešťastné dieťa. Ani sám výrobca v príbalovom letáku totiž nezaručuje, že by očkovanie ochránilo každého očkovaného pred invazívnym ochorením na očkovaním pokryté kmene pneumokokov:

Tak ako každá očkovacia látka, ani Synflorix nemusí chrániť všetkých očkovaných jedincov pred invazívnym pneumokokovým ochorením, pneumóniou alebo otitis media, ktoré sú vyvolané sérotypmi obsiahnutými v očkovacej látke.

       Neverím, že by akákoľvek slovenská zdravotná poisťovňa uhradila za ošetrovanie/liečbu jedného jediného dieťaťa viac, než sú ročné náklady na celé povinné očkovanie na Slovensku. 40 miliónov € — však to je vyše 1,2 miliardy starých dobrých slovenských korún!!! Za to by sa dala postaviť menšia nemocnica, v rozvojovej krajine aj väčšia nemocnica.

       Chcem vidieť dôkazy, pani docentka, a veľmi rád ich zverejním, keď mi ich poskytnete. Len sa obávam, že nijaké dôkazy neposkytnete, a to z jednoduchého dôvodu: 40 miliónov € na (žiaľ neúspešnú) liečbu jedného dieťaťa s jednou (údajne očkovaním predchádzateľnou, cudzím slovom: preventabilnou) chorobou je vyslovená lož. Tak si to aspoň v túto chvíľu myslím, ale keď mi predložíte príslušné dôkazy, nemám problém opraviť si svoj názor.

       Odhliadnuc od toho, spomenul som si na istého zaslúžilého slovenského pediatra, stále aktívneho, hoci dnes už v dôchodkovom veku, ktorý sa v priamom rozhovore so mnou vyjadril, že za svoju celoživotnú pediatrickú prax nevidel pneumokoka, na ktorého by neúčinkoval klasický penicilín. Takže by ma celkom zaujímal chorobopis toho dieťaťa: čo všetko na ňom lekári skúšali? A nie je jeho smrti blízky zdravotný stav zapríčinený oveľa viac nekompetentným prístupom a postupmi niektorých zdravotníkov (a možno aj rodičov), než pneumokokmi, ktoré doc. Krištúfková obviňovala z priameho zavinenia výhliadkovo predčasného odchodu spomínaného neboráčika na onen svet?

       Nerobím si však veľkú nádej, že mi rodičia dieťaťa (či ktokoľvek iný) zdravotný záznam tohto dieťaťa poskytnú, pretože čokoľvek, akýkoľvek príbeh, čo je použitý v pro-očkovacej propagande, býva obostretý rúškom tajomstva, aby nejakým nedopatrením nikto neprišiel na to, že nejedna (dez)informácia ohľadne daného príbehu je v skutočnosti len chladnokrvne vypočítavým účelovým klamstvom. Ale keby predsa, rád sa nechám milo prekvapiť.

       A ten zronený tón, akým to doc. Krištúfková predniesla, to bol dych-vyrážajúci herecký výkon, klobúk dole! Nezorientovaný poslucháč by ľahko mohol nadobudnúť dojem, že ide snáď o vnučku či vnuka samotnej doc. Krištúfkovej, keď ju to tak vzalo (resp. keď tak presvedčivo predstierala, že je z toho úplne hotová). Práca mediálne vyškoleného profesionála sa holt hneď pozná...

       Toto však nebolo všetko, lebo doc. Krištúfková napísala do relácie aj e-mail, ktorý ale nestihol kvôli nedostatku času odznieť:

(článok pokračuje pod červeným rámčekom)

E-mail doc. Krištúfkovej

Komentár šéfredaktora k e-mailu doc. Krištúfkovej

       Ad 1: To nijak nespochybňuje Petrovo tvrdenie, že incidencia sa začala sledovať až po spustení plošného očkovania, ale po správnosti (ak by sme mali hovoriť o medicíne, založenej na dôkazoch) by sa mala sledovať už dávno (aspoň jedno pokolenie, tzn. najmenej 20 rokov) pred spustením povinného očkovania, aby sme vedeli dodatočne vyhodnotiť, či plošné očkovanie bolo alebo nebolo prínosom z hľadiska incidencie (ročného výskytu nových prípadov) daného ochorenia.

       Avšak to, ako je to postavené teraz (tzn. incidencia sa začala poriadnejšie sledovať len krátko pred alebo dokonca až po zavedení plošného povinného očkovania), je jasným dôkazom, že tzv. moderná vakcinológia nemá s medicínou, založenou na dôkazoch (angl. Evidence Based Medicine = EBM), prakticky nič spoločné. A aj preto (a nielen preto) je pravda, čo Peter v relácii hovoril, že oveľa menej náchylné na chyby je sledovať úmrtnosť (mortalitu), nie chorobnosť (morbiditu) resp. ročný výskyt nových prípadov (incidenciu) daného ochorenia.

       Ad 2: Peter zabudol dodať, že ten ročný výskyt nových prípadov (incidencia) čierneho kašľa (pertussis) na úrovni spred začiatku plošného očkovania proti čiernemu kašľu sa týkal Kalifornie v roku 2010, nie Slovenska. V tomto ohľade má teda doc. Krištúfková (výnimočne) pravdu, resp. Petrovo vyjadrenie síce nebolo vyslovene klamlivé, ale bolo nepresné, alebo ešte inak: bez upresnenia (Kalifornia 2010) by Peter nemal pravdu.

       Na druhú stranu však treba povedať, že drvivá väčšina prípadov čierneho kašľa u dospelých nie je zachytená v štatistike, pretože u dospelých je priebeh čierneho kašľa spravidla veľmi mierny — tak mierny, že im to vôbec nestojí za návštevu lekára. To nemám z vlastnej hlavy, to mi povedala v osobnom rozhovore (v relácii v inej súvislosti spomínaná) MUDr. Jarmila Pertinačová z oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava hl.m. Preto je — odhliadnuc od hrubo skreslenej štatistiky incidencie — celkom dobre možné, že v skutočnosti je aktuálny ročný výskyt nových prípadov čierneho kašľa vyšší, než býval krátko pred zavedením povinného plošného očkovania. Dospelí totiž pred plošným očkovaním mávali spravidla celoživotnú imunitu voči čiernemu kašľu, získanú už v detstve, a teda na čierny kašeľ boli choré takmer výlučne len deti, u ktorých je čierny kašeľ podľa príznakov celkom dobre identifikovateľný (v porovnaní s dospelými). Incidencia spred zavedenia povinného plošného očkovania (ak bolo hlásenie povinné a ak sledovanie bolo vykonávané svedomite, čo vtedy snáď ešte mohlo byť — dnes by som už o svedomitosti sledovania vážne pochyboval) teda mohla pomerne dobre zodpovedať skutočnosti. Dnes je však aj epidemiológom veľmi dobre jasné (hoci to málokedy povedia v médiách), že skutočný výskyt čierneho kašľa na Slovensku je (práve vďaka nezachyteniu drvivej väčšiny ochorení u dospelých) niekoľkokrát (ak nie dokonca mnohonásobne) vyšší, než sa vykazuje v oficiálnej štatistike.

       Ad 3: U ochorení, ktoré sa šíria vzduchom, sa dá (v prípade zvýšeného nebezpečenstva = hroziacej alebo už prebiehajúcej epidémie) používať rúška na ústa (čo napr. Japonci robia v masovom meradle, nehovoriac o prakticky všetkých chirurgoch pri operácii), a RÚŠKA NA ÚSTA JE HYGIENICKÝM OPATRENÍM. Doc. Krištůfková teda brutálne zavádza, ak chce naznačiť, že hygienické opatrenia u vzduchom šírených ochorení sú bezcenné a nemôžu mať významnejší podiel na dramatickom poklese výskytu daného ochorenia.
       Navyše: osýpky môžu mať aj subklinický priebeh, tzn. „klinický priebeh bez príznakov“, ako píše doc. Krištůfková, obzvlášť u očkovaných pacientov, čo práve naznačoval Peter v relácii. K tomu viď napr.:

• K. Glass, B. T. Grenfell: „Waning immunity and subclinical measles infections in England“, Vaccine, 2004, 22(29–30):4110–4116

       Doc. Krištůfková je teda buď hrubo nekompetentná zastávať tú funkciu, ktorú zastáva (predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti pri Slovenskej lekárskej spoločnosti = SEVS SLS), keď postráda takéto základné a už dlho známe poznatky o osýpkach, alebo úplne vedome a bezočivo klame. Neviem, ktorá z týchto dvoch možností je vo výsledku horšia.

       Ad 4: Ochorenia na čierny kašeľ (pertussis) prebiehajú u starších pacientov (dospievajúci a dospelí) ľahšie bez ohľadu na to, či títo sú čerstvo zaočkovaní, boli zaočkovaní v minulosti alebo nikdy neboli očkovaní. Priznaním, že najhoršie prebieha čierny kašeľ v prvom roku života (s čím súhlasím), doc. Krištúfková vlastne priznáva, že povinné plošné očkovanie celkovo situáciu u tejto najrizikovejšej skupiny obyvateľov výrazne zhoršilo.

       Totiž práve vďaka očkovaniu mnohé matky malých detí (možno veľká väčšina, ale netrúfam si streliť odhad — nemám na to dosť overených údajov) čierny kašeľ neprekonali, z očkovania už protilátky nemajú (z prekonania choroby by ich možno ešte mali) a ak áno, tak len IgG (imunoglobulíny typu G), ktoré sa materským mliekom neprenášajú, nie IgA, ktoré sa materským mliekom prenášajú, takže nemôžu chrániť svoje bábätká pred čiernym kašľom dojčením v čase, keď očkovanie (navyše mimoriadne nespoľahlivé: cca každý piaty očkovaný nemá dostatok protilátok z očkovania, ak vôbec nejaké má, ani len mesiac po očkovaní, nieto ešte neskôr) ešte nepodnietilo imunitný systém k vytvoreniu dostatku protilátok (čo sa deje až po 2. dávke v 5. mesiaci života + 2 týždne, kým imunitný systém vakcínu spracuje).

       Takže práve vďaka plošnému povinnému očkovaniu — čo doc. Krištúfková nepriamo (a asi aj nechtiac) priznáva — sa najohrozenejšia skupina (deti do 5 mesiacov vrátane) stala ešte oveľa ohrozenejšou, než bola pred zavedením plošného očkovania. Samotná doc. Krištúfková s extrémne vysokou pravdepodobnosťou už nemá dosť protilátok proti čiernemu kašľu (ak ho natvrdo neprekonala v priebehu ostatných 10–20 rokov a zároveň ak sa v ostatných troch rokoch nedala preočkovať spolu so záškrtom a tetanom aj proti čiernemu kašľu), lebo naposledy zrejme bola preočkovaná v 6. roku života. Aj keby protilátky po tomto očkovaní vydržali 15 rokov, čo v prípade vakcíny proti čiernemu kašľu nevydržia (to možno tak u tetanu; záškrtom si nie som celkom istý, hoci aktuálny očkovací kalendár to ticho predpokladá aj u záškrtu), už je dávno po nich, pretože doc. Krištúfková už nemá 20 rokov, nemá už ani 30 rokov, ba ani 40 rokov — je staršia (aj keď presne neviem, ale z jej profesného životopisu mi vychádza, že jej chýba už len pár rokov do dôchodku). Takže práve doc. Krištúfková sa javí byť (vzhľadom k jej veku a k očkovaciemu kalendáru, platnému v čase jej detstva) ideálnym bacilonosičom pre čierny kašeľ — jedine že by sa dala nedávno proti čiernemu kašľu preočkovať (čo by ma teda vážne zaujímalo, či sa dala alebo nedala) alebo čierny kašeľ prekonala niekedy v 90. rokoch 20. storočia, prípadne neskôr.

       Ad 5: To je ukážková manipulácia snahou vzbudiť pocit viny. Adresát e-mailu (Norbert Lichtner čoby moderátor Slobodného vysielača) však (rovnako ako ja) opakovane vyzýval poslucháčov, aby ničomu, čo bude/bolo v relácii povedané, slepo neverili, ale si informácie dohľadali také aj onaké, overili si každé jedno tvrdenie a potom sa slobodne, informovane a zodpovedne rozhodli. Ak to poslucháči neurobili, je to ich chyba, nie chyba média, ktoré ich k tomu priamo vyzývalo.

       Navyše, toto nie je poznámka k Petrovým tvrdeniam, tak neviem, prečo to doc. Krištúfková dala do zoznamu „poznamok k tvrdeniam pana Tuharskeho“.

       Ad 6: Tak toto je už vskutku Boha pustá lož. Vakcíny v skutočnosti sú prudko nedostatočne kontrolované (ako aj Peter sám povedal): na rozdiel od iných liečiv sú u nich (prinajmenšom u detských vakcín) vynechané testy na spôsobilosť ovládať stroje/viesť motorové či iné vozidlo po očkovaní, testy na karcinogenitu (rakovinotvornosť), teratogenitu (neblahý vplyv na vývoj plodu v brušku budúcej mamičky, potenciálne končiaci samovoľným potratom alebo vrodeným zdravotným postihnutím bábätka), fertilitu (plodnosť), atď. atď.

       Navyše nikto (ani výrobca, ani štátne úrady, ani nezávislé ustanovizne) nerobí systematické kompletné chemické rozbory očkovacích látok (a už vôbec nie u každej šarže/výrobnej dávky), čo je ozaj na hlavu padnuté, lebo takéto rozbory sa bežne robia napr. u stolnej vody či minerálky v masovom meradle, tak prečo by sa to nemohlo robiť u vakcín, ktoré majú oveľa väčší potenciál spôsobiť vážne poškodenie zdravia než nejaká minerálka???

       Túto vec som pritom konzultoval priamo s kompetentnou zamestnankyňou jednej firmy, čo takéto chemické rozbory robí, takže píšem len overené údaje.

       Ak mi neveríte, pozrite sa na zoznam testov, požadovaných od výrobcov vakcín pre každú šaržu vakcíny. Je to strašne málo testov, ktoré navyše nemajú šancu zistiť drvivú väčšinu potenciálnych bezpečnostných problémov z hľadiska toxikológie, virológie či bakteriológie:

• https://www.edqm.eu/en/Human-OCABR-Guidelines-1530.html

       Keďže na tento nemilý fakt sme opakovane a dlhodobo poukazovali, neverím tomu, že by doc. Krištúfková o tejto hrubej systémovej nedbalosti pri uvádzaní vakcín na trh nevedela, takže jej rečičky o tom, že vakcíny sú „vysoko bezpečné“, vyhodnocujem ako vedomé klamstvo z jej strany.

       Navyše tiež stojí za pozornosť kontrast medzi  vyše 800 zaznamenanými typmi nežiaducich udalostí po očkovaní vakcínou Infanrix Hexa (hexavakcínou) v tzv. postmarketingových hláseniach (hláseniach, zaznamených až po uvedení vakcíny na trh) v porovnaní s iba 39 priznanými nežiaducimi účinkami (čo je menej než 5% (!!!) z počtu typov hlásených nežiaducich udalostí po očkovaní), uvedenými v aktuálnom príbalovom letáku tejto vakcíny. Pokojne si jedny i druhé spočítajte sami.

       Toto má byť tá údajná bezpečnosť nado všetko? Sú teda vo svetle preukázateľných faktov vakcíny naozaj tak dôkladne kontrolované a vysoko bezpečné, ako doc. Krištúfková tvrdí?

       Nepochybujem o tom, že odpoveď na tieto dve otázky hravo nájdete aj sami.

 
       Ad 7: To je manipulatívne obvinenie zo zaujatosti Norberta Lichtnera resp. Slobodného vysielača, hoci zaujatá je v skutočnosti žalobkyňa (dôkazy viď vyššie). Bol by som veľmi rád, keby doc. Krištúfková prišla do vysielania Slobodného vysielača ako hosť, čo však asi neurobí (súdiac podľa toho, ako sa zachovala voči mesačníku Dieťa), lebo práve takým počinom by vyvrátila vlastné obvinenie Slobodného vysielača zo zaujatosti. Týmto by som rád pána Lichtnera vyzval, aby navrhol doc. Krištúfkovej termín.

       To, že očkovači (so vzácnou výnimkou teraz Tomáša Ondrigu a prvé 2 týždne po spustení vysielania Slobodného vysielača aj s výnimkou prof. MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc.) neprejavili záujem vystúpiť na Slobodnom vysielači, predsa nie je chyba Norberta Lichtnera ani chyba Slobodného vysielača, ale ich chyba, tak prečo doc. Krištúfková vyčíta Norbertovi Lichterovi resp. Slobodnému vysielaču zaujatosť??? Toto sa nazýva kontumačná prehra, nie zaujatosť!

       Ad 8: To je tvrdenie bez sebemenšieho dôkazu, navyše veľmi pochybné, pretože poznám ja sám osobne hneď niekoľko pozostalých rodičov, ktorých deti zomreli na následky očkovania (či už ide o rakovinu, napr. leukémiu, zástavu dychu (apnoe) a s ňou súvisiaci tzv. Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS), anafylaktický (alergický) šok apod.).

       Toto je teda ďalšie bezočivé a vedomé klamstvo doc. Krištúfkovej, obzvlášť keď zvážime, že je už dlho a dobre známe a vedecky potvrdené, že očkovanie môže spôsobiť a reálne spôsobuje úmrtia. Predmetom sporu teda nie je, či očkovanie úmrtia spôsobuje alebo nespôsobuje, ale len ako často ich spôsobuje.

       Ad 9: Problémom s pneumokokmi sa dá predchádzať (presnejšie: znižovať riziko) aj inak než očkovaním, napr. dlhodobejším dojčením (2 roky a viac), vyhýbaním sa pobytu v zafajčených priestoroch, lepšou výživou (čo sa týka vitamínov, stopových prvkov, obsahu cukrov jednoduchých (monosacharidov), dvojitých (disacharidov) a škrobov (polysacharidov), tepelne/chemicky nespracovaných bielkovín atď.), čo vo výsledku prináša nesmierne pozitívny efekt na zdravie dojčaťa celkovo (tzn. lepšie šance voči stovkám až tisícom potenciálnych chorôb), nielen čo sa týka obranyschopnosti voči pneumokokom, s ktorými je ročne na Slovensku tak málo vážnejších problémov (tzv. invazívnych ochorení), že ich jeden človek dokáže spočítať na prstoch (svojich vlastných). A aj to ide spravidla len o deti, v ktorých výchove/výžive/zdravotnej starostlivosti o ne bolo niečo dôležité brutálne zanedbané.

       Ad 10: Nijaká poriadna, skutočne vedecká štúdia (tzn. klinická (výskumníci majú do činenia so živými pacientmi), skutočným placebom (fyziologickým roztokom = slanou vodou s 0,9% podielom chloridu sodného) kontrolovaná, randomizovaná (náhodné rozdelenie testovaných osôb do testovacej resp. kontrolnej skupiny) a dlhodobá (aspoň 15 rokov, keďže aspoň taký dlhý efekt očkovania (či už v dobrom alebo zlom zmysle slova) sa očakáva u očkovania proti tetanu, záškrtu či žltačke typu B) štúdia) nedokázala, že očkovanie NESPÔSOBUJE ani NEZVYŠUJE PRAVDEPODOBNOSŤ vzniku cukrovky 1. typu (detskej, autoimunitnej, závislej na inzulíne, tzv. DM1 resp. IDDM = insulin dependent diabetes mellitus) či autizmu.

       Všetky štúdie, čo to vraj dokázali, boli typu case-control (zoberieme pár fajčiarov s rakovinou pľúc, nájdeme k nim pár podobných, čo rakovinu pľúc (ešte) nemajú, a vyvodíme z toho, že žiadna súvislosť fajčenia s rakovinou pľúc nebola zistená) resp. epidemiologické (zoberieme si nejakú databázu zdravotných záznamov, celý čas nevidíme živého pacienta, čarujeme s číslami a štatistickým aparátom, až kým nám nevyjde to, čo od nás chcel sponzor štúdie (výrobca vakcíny alebo združenie výrobcov vakcín alebo úrad verejného zdravotníctva či ministerstvo zdravotníctva, obsadené sčasti ľuďmi, pracujúcimi pre výrobcov vakcín), aby nám vyšlo). Ako case-control, tak epidemiologické štúdie sú z princípu nesmierne náchylné na chyby — či už neúmyselné nedopatrenia, alebo vedomé manipulácie.

       Takže si položme otázku: Kto tu v skutočnosti zavádza koho?