Malý epidemiologický slovník
PhDr. Denisa Droppanová,
absolventka štátnej skúšky z hygieny a epidemiológie
A B C D E F G H CH I K L M N O P R S Š T Ú V W Z Ž
A
Adjuvant – látka potencujúca (zosilňujúca) imunitnú odpoveď na podaný antigén
Adsorbcia – schopnosť látok viazať na svojom povrchu iné pevné a plynné látky; povrchové pripútanie
Adsorbovaný antigén – viď antigén adsorbovaný
Aktívna imunita – viď imunita aktívna
Alergén – látka väčšinou bielkovinovej povahy, ktorá v organizme vyvoláva alergickú reakciu, prevažne zapríčinenú protilátkami typu IgE
Aloantigén – antigén iného jedinca rovnakého druhu (napríklad antigény krvných skupín alebo tkanív)
Anatoxín – viď toxoid
Anopheles – rod komárov, ktorý sa uplatňuje pri prenose malárie
Antigén - akákoľvek cudzorodá vysokomolekulová látka, ktorá má schopnosť vyvolať v organizme imunitnú odpoveď a tvorbu špecifických protilátok
Antigén adsorbovaný – antigén naviazaný na nejaký nosič (vo vakcínach na adjuvant, ktorým je najčastejšie hydroxid hlinitý Al(OH)3)
Antigén austrálsky – povrchový antigén vírusu hepatitídy typu B (skratka HBsAg)
Antigénna determinanta – malá oblasť molekuly antigénu, na ktorú sa príslušná protilátka viaže svojím väzbovým miestom
Antrax – slezinová sneť – zoonóza, pôvodcom je baktéria Bacillus anthracis
Antroponóza – infekčné ochorenie, ktoré sa šíri len medzi ľuďmi
Antropozoonóza – viď zoonóza
Arthropoda – latinské pomenovanie pre živočíšny kmeň článkonožce
Atenuovaná vakcína – viď vakcína atenuovaná
Austrálsky antigén – viď antigén austrálsky
Autoantigén – antigén, ktorý vyvoláva za určitých podmienok reakciu v organizme, z ktorého pochádza
Autoimunitné ochorenie – ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda a ničí vlastné štruktúry tela
B
Bacillus anthracis – baktéria, pôvodca antraxu
Bakteriálne puzdro – viď puzdro bakteriálne
Baktérie – jednobunkové organizmy s bunkovou stenou (s výnimkou mykoplaziem), ktorých genetický materiál je obsiahnutý v tzv. prokaryotickom chromozóme – v molekule DNA, okrem DNA obsahujú aj organely, ktoré im umožňujú v priaznivých podmienkach žiť a množiť sa aj mimo hostiteľa
Baktérie Gram-negatívne (G- baktérie) – skupina baktérií, ktoré majú tenšiu, ale zložitejšiu bunkovú stenu ako Gram-pozitívne baktérie, ich bunková stena obsahuje len tenkú vrstvu peptidoglykánu na ktorú nasadá vonkajšia bunková membrána obsahujúca lipopolysacharidy, G- baktérie ostávajú po Gramovom farbení ružové
Baktérie Gram-pozitívne (G+ baktérie) – skupina baktérií, ktorá obsahuje v bunkovej stene hrubú vrstvu peptidoglykánu, G+ baktérie ostávajú po Gramovom farbení modrofialové
Bakteriémia – prítomnosť baktérií v krvi
Bakterín – suspenzia usmrtených baktérií
B-lymfocyty – viď lymfocyty B
Bordetella pertussis – baktéria, pôvodca čierneho kašľa
Botulizmus – otrava spôsobená botulotoxínom, tzv. klobásovým jedom
Botulotoxín – neurotoxín produkovaný baktériou Clostridium botulinum, vzniká hlavne v nedokonale pripravených mäsových a zeleninových konzervách
Bunková imunita – viď imunita bunková
Bunková kultúra – populácia genotypovo definovaných buniek, obvykle živočíšnych, ktoré je možné pestovať na kultivačných médiách za účelom napríklad sledovania toxicity rôznych látok alebo pomnoženia vírusov
Bunková línia – „nesmrteľná“ bunková kultúra, ktorá je pri zabezpečení čerstvého kultivačného média a dostatočného priestoru schopná nepretržitého množenia (neplatí pre ňu Hayflickov limit)
Bunková línia primárna – bunková kultúra získaná priamo zo zdroja, má obmedzenú životnosť, ktorá je daná tzv. Hayflickovým limitom to znamená, že po dosiahnutí určitého počtu delení začínajú bunky starnúť a prestávajú sa deliť
Bursa Fabricii – latinský názov pre lymfatický orgán vtákov, v ktorom sa tvoria lymfocyty B
C
CDC – Centers for Disease Control and prevention = stredisko pre kontrolu a prevenciu chrôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR)
CD markery – receptory na povrchu T-lymfocytov, podľa nich sa T-lymfocyty delia do 3 základných skupín – cytotoxické (Tc), pomocné (Th) a supresorové (Ts)
Celulárna imunita – viď imunita bunková
Creutzfeldt-Jakobova choroba (CJD) – ochorenie spôsobené priónmi, patrí do skupiny tzv. spongioformných encefalopatií, ide o pomalú infekciu s inkubačnou dobou až niekoľko rokov. Prejavuje sa demenciou a ťažkými poruchami nervovej činnosti. Ochorenie je smrteľné do dvoch rokov od objavenia sa prvých príznakov.
Cytotoxické lymfocyty – viď lymfocyty Tc
Cytotoxický – poškodzujúci bunky
D
Dekontaminácia – proces ničenia a odstraňovania mikroorganizmov z prostredia alebo predmetov
Deratizácia – súbor opatrení vedúcich k likvidácii škodlivých a epidemiologicky závažných hlodavcov (potkany, myši) predovšetkým v obytných priestoroch
Determinantná skupina – viď antigénna determinanta
Dezinfekcia – súbor opatrení vedúcich k likvidácii pôvodcov nákazy pomocou chemických a fyzikálnych prostriedkov
Dezinsekcia – súbor opatrení vedúcich k likvidácii škodlivých a epidemiologicky významných článkonožcov (hmyzu)
Diploidný – obsahujúci dve sady chromozómov, jednu od otca a druhú od matky, všetky bunky ľudského tela sú diploidné s výnimkou pohlavných buniek, ktoré sú haploidné
DNA – DNK – deoxyribo-nukleová kyselina – nukleová kyselina, ktorá je základom genetickej (dedičnej) informácie, uložená prevažne v bunkovom jadre, malá časť aj v mitochondriách
E
Elektroforéza (ELFO) – fyzikálno-chemická separačná (deliaca) metóda, ktorá využíva na oddelenie látok ich odlišnú pohyblivosť (na základe veľkosti náboja) v jednosmernom elektrickom poli
Eliminácia nákazy – stav trvalého teritoriálneho prerušenia procesu šírenia nákazy, výsledkom je zníženie chorobnosti takmer na nulu, zostáva však možnosť výskytu sporadických, zavlečených ochorení a preto sú preventívne protiepidemické opatrenia naďalej v platnosti
Endemická oblasť – geografická oblasť, kde dochádza k endemického výskytu určitého ochorenia
Endemický výskyt - dlhodobý až trvalý výskyt určitej nákazy alebo pôvodcu ochorenia v danej geografickej oblasti
Endokrinné žľazy – žľazy s vnútorným vylučovaním – žľazy, ktoré nemajú vývod a svoje produkty – hormóny – vylučujú priamo do krvi, medzi najdôležitejšie endokrinné žľazy patria hypotalamus, hypofýza, epifýza, štítna žľaza, prištítne telieska, nadobličky, Langerhansove ostrovčeky podžalúdkovej žľazy, vaječníky a semenníky
Endotoxín – toxín, látka obsiahnutá v stene Gram-negatívnych baktérií, jeho chemickou podstatou je lipopolysacharid, masívne sa uvoľňuje až po zániku baktérie
Enzým – biokatalyzátor – bielkovina, ktorá je v malom množstve schopná urýchliť priebeh biochemickej reakcie
Epidémia – náhly a hromadný výskyt a šírenie infekčného ochorenia v určitom mieste a čase
Epidemický proces – proces vzniku a šírenia infekčného ochorenia v populácii
Epitel – výstelka, krycie tkanivo - pokrýva povrch tela ako súčasť kože a vystiela aj vnútorný povrch dutých orgánov
Epitop – viď antigénna determinanta
Eradikácia nákazy – stav globálneho zlikvidovania pôvodcu ochorenia a teda i globálneho vymiznutia príslušného infekčného ochorenia (napríklad pravé kiahne)
F
Fagocyty – bunky schopné fagocytózy
Fagocytóza - proces pohlcovania cudzorodých pevných častíc z okolitého prostredia bunkami
FDA – u.s. Food and Drug Administration = úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA; obdoba slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL)
FHA – filamentózny hemaglutinín (vláknitý hemaglutinín) – dôležitý faktor virulencie baktérie Bordetella pertussis, zodpovedný za adhéziu baktérií a ich rozšírenie v dýchacom systéme. Ide o bielkovinu, ktorá sa nachádza na povrchu baktérie, ale zároveň je baktériou aj vylučovaná, FHA je súčasťou acelulárnych vakcín proti čiernemu kašľu.
Fibroblasty kuracie embryonálne (CEF) – chicken embryo fibroblasts, kuracie zárodočné fibroblasty - primárne bunkové línie používané na kultiváciu vírusov, určených aj na výrobu vakcín napríklad proti chrípke, osýpkam, besnote, mumpsu
Fibroblasty humánne embryonálne – ľudské zárodočné fibroblasty – bunkové línie na kultiváciu vírusov, určených aj na výrobu vakcín, napríklad vírusu ružienky, ovčích kiahní, hepatitídy A; patria k nim línie MRC-5 a WI-38
Fyziologický roztok – 0,9% roztok NaCl (chloridu sodného známeho ako kuchynská soľ). Používa sa ako placebo.
G
Gamaglobulín – bielkovinová zložka krvného séra obsahujúca protilátky, vyznačuje sa charakteristickou elektroforetickou pohyblivosťou
Genotyp – súhrn všetkých dedičných vlôh jedinca uložený v génoch
Gramovo farbenie – jedno z najbežnejších spôsobov farbenia baktérií, na základe ktorého sa baktérie delia na Gram-pozitívne a Gram-negatívne, toto rozdelenie je založené na chemických a fyzikálnych vlastnostiach ich bunkovej steny, zaviedol ho Christian Gram v roku 1884
Gram-negatívne baktérie – viď baktérie Gram-negatívne
Gram-pozitívne baktérie - viď baktérie Gram-pozitívne
H
Haploidný – obsahujúci len jednu sadu chromozómov; v ľudskom tele sú haploidné pohlavné bunky, spojením dvoch haploidných buniek vzniká bunka diploidná
Haptén – neúplný antigén, látka s nízkou molekulovou hmotnosťou, ktorá má schopnosť vyvolať imunitnú odpoveď až po väzbe na vysokomolekulovú látku
Hayflickov limit – maximálny počet delení, ktoré môže normálna bunka uskutočniť, Hayflickov limit neplatí pre kmeňové, embryonálne a nádorové bunky alebo z nich získané bunkové línie
HeLa bunky – najstaršia a najčastejšie používaná bunková línia, získaná z nádorových buniek krčka maternice pacientky menom Henrietta Lacks dňa 8. februára 1951. Odvtedy sa HeLa bunky používajú na rôzne vedecké účely, okrem iného aj pri vývoji prvej vakcíny proti detskej obrne
Hemofília – dedičné ochorenie, ktoré sa prejavuje zvýšenou krvácavosťou pre poruchu krvnej zrážanlivosti spôsobenú nedostatkom určitého faktoru krvného zrážania, ochorenie postihuje mužov, prenášačom ochorenia sú ženy
Heterológne sérum – viď sérum heterológne
Hib – Heamophilus influenzae typ b – najvirulentnejší typ baktérie H. influenzae, pôvodca závažných ochorení ako napríklad zápalu hrtanovej príchlopky, zápalov pľúc, hnisavých zápalov mozgových blán, sepsy
Homológne sérum – viď sérum homológne
Hormóny – zlúčeniny, ktoré v mnohobunkových organizmoch prenášajú chemickú informáciu od jednej bunky (alebo skupiny buniek) k druhej, väčšinou majú charakter bielkovín, tvoria sa v endokrinných žľazách odkiaľ sú vylučované priamo do krvi
Hostiteľ – človek alebo zviera, v ktorého organizme sú prirodzené podmienky pre uchytenie a prežitie infekčného agens
HPV – Human Papilloma Virus (ľudský papilómový vírus) – pohlavne prenosný vírus, ktorý je považovaný za hlavného vinníka rakoviny krčka maternice
Humánne embryonálne fibroblasty – viď fibroblasty humánne embryonálne
Humorálna imunita – viď imunita protilátková
CH
Chorobnosť – morbidita – pomer počtu chorých k počtu všetkých obyvateľov v danej oblasti; vyjadruje sa v relatívnych číslach ako incidencia alebo prevalencia
Chromozóm – vláknitá štruktúra bunkového jadra, v ktorej je vo forme DNA uložená genetická informácia; človek ma 46 chromozómov (2 sady po 23 – jedna sada od matky, druhá sada od otca)
I
Imunita – obranyschopnosť organizmu proti mikroorganizmom a iným cudzorodým látkam
Imunita aktívna – vytvorenie protilátok po styku s antigénom
Imunita bunková – celulárna imunita – imunita zabezpečovaná T-lymfocytmi, ktoré majú na svojom povrchu receptory na rozpoznanie špecifického antigénu a tzv. CD-markery, na základe ktorých rozoznávame 3 základné typy T-lymfocytov – cytotoxické (Tc), pomocné (Th) a supresorové (Ts)
Imunita nešpecifická – vrodená imunita – obranné pochody, ktoré zabezpečujú prirodzenú obranu organizmu, môžu fungovať samostatne aj bez predchádzajúceho styku s antigénom, reaguje ihneď po vniknutí cudzorodých látok do tela, jej úlohou je rozpoznať cudzorodosť, usmrtiť mikroorganizmy a zosilniť pôsobenie špecifickej imunity
Imunita pasívna – vpravenie hotových protilátok do organizmu
Imunita protilátková – humorálna imunita - imunita zabezpečovaná B-lymfocytmi, ktoré sa po kontakte s antigénom aktivujú a menia na plazmatické bunky produkujúce protilátky (imunoglobulíny)
Imunita špecifická – získaná imunita – formuje sa počas života na základe kontaktu s antigénmi, ktoré neodstránila nešpecifická imunita. Je založená na imunologickej pamäti, to znamená, že si dokáže antigén zapamätať a pri opakovanom stretnutí ho rozpozná a prakticky okamžite naň reaguje; má zložku bunkovú, ktorá zabezpečuje bunkovú (celulárnu) imunitu a zložku humorálnu, ktorá je zodpovedná za protilátkovú (humorálnu) imunitu
Imunitná odpoveď – biologická reakcia organizmu na cudzorodý antigén
Imunitný systém – predstavuje komplex orgánov, tkanív, buniek, molekulových látok a reakcií, ktoré sú navzájom prepojené, centrálne regulované a ktoré spoločne zabezpečujú ochranu organizmu
Imunizácia – umelé vytváranie odolnosti proti určitým infekciám
Imunodeficiencia – strata schopnosti organizmu adekvátne reagovať imunitnou odpoveďou
Imunogén – viď antigén
Imunogénny – vyvolávajúci imunitnú odpoveď
Imunoglobulíny (Ig) – ochranné bielkoviny – viď protilátka
Imunologická pamäť – schopnosť imunitného systému uchovať v pamäti cudziu povrchovú štruktúru a pri opakovanom kontakte s rovnakým pôvodcom nákazy reagovať silnejšie a s väčšou produkciou protilátok než pri prvom stretnutí
Imunosupresia – stav organizmu, kedy je znížená alebo úplne utlmená bunková alebo protilátková imunita napríklad vplyvom niektorých liekov alebo ochorení
Imunoterapia – liečba ochorení zásahom do imunitného systému s cieľom zvýšiť alebo znížiť jeho činnosť (liečebné podanie hyperimúnnych imunoglobulínov pri tetane, imunoterapia nádorov atď.)
Imúnny jedinec – jedinec, ktorý je chránený pred infekčným ochorením prípadne aj pred infekciou špecifickým infekčným agens
Inaktivovaný – zbavený aktivity; inaktivovaný vírus = vírus, neschopný množenia a teda ani vyvolania ochorenia
Inaktivovaná vakcína – viď vakcína inaktivovaná
Incidencia – pomer počtu novo zistených prípadov daného ochorenia k počtu obyvateľov danej oblasti za určité časové obdobie
Infekcia – nákaza - vstup infekčného agens do organizmu hostiteľa, kde dochádza k jeho pomnoženiu alebo vývoju, celý tento proces je sprevádzaný imunitnou odpoveďou
Infekčná dávka – množstvo patogénnych mikroorganizmov, ktoré vnikli do organizmu hostiteľa
Infekčné ochorenie – klinicky manifestná infekcia
Infekčný agens – každý organizmus, ktorý je schopný vyvolať imunitnú odpoveď
Inkubačná doba – čas od vniknutia infekčného agens do organizmu hostiteľa až po objavenie sa prvých klinických príznakov ochorenia
Interferón (IFN) – látka bielkovinovej povahy, produkovaná bunkami hostiteľa pôsobením induktorov, najčastejšie vírusov. IFN sa obvykle delia do dvoch skupín – Interferón I a Interferón II. Majú význam ako spúšťače a stimulátory nešpecifickej i špecifickej imunitnej odpovede. Využívajú sa aj v liečbe niektorých ochorení (napríklad nádorové ochorenia, nákazlivá žltačka typu C, roztrúsená skleróza)
Interferón I - skupina interferónov (IFN), ktorých zástupcom je IFN-α a IFN-β; sú produkované vírusom napadnutými bunkami, uplatňujú sa ako spúšťače nešpecifickej imunitnej odpovede a majú výrazné protivírusové účinky
Interferón II – skupina interferónov (IFN), ktorých jediným zástupcom je IFN-γ; sú produkované T-lymfocytmi a NK bunkami, spúšťajú špecifickú imunitnú odpoveď a uplatňujú sa v boji proti nádorovým bunkám a parazitom
K
Kapsula – viď puzdro bakteriálne
Karanténa – obdobie, počas ktorého je osoba alebo skupina osôb podozrivá z infekcie alebo infekcii vystavená, držaná v izolácii, aby sa zabránilo zavlečeniu alebo šíreniu ochorenia
Karanténne opatrenia – súbor opatrení obmedzujúcich styk osoby podozrivej z nákazy s okolím
Kolostrum – prvé mlieko, mimoriadne bohaté na výživné a ochranné látky, prirodzená potrava pre dieťa v prvých dňoch po pôrode
Konjugácia – spojenie (k. chemických látok, k. baktérií, k. elektrónov)
Konjugovaná vakcína – viď vakcína konjugovaná
Kontagiozita – viď nákazlivosť
Kontaminácia - dočasná prítomnosť infekčného agens na povrchu tela, predmetov alebo v substanciách ako voda, mlieko, potraviny, krvné preparáty alebo vakcíny; známe sú prípady kontaminácie krvných preparátov pre hemofilikov od firmy Baxter vírusom HIV a hepatitídy C alebo vakcín Rotarix a Rotateq proti rotavírusovým nákazám vírusom PCV-1 a PCV-2 (cirkovírus ošípaných typ 1 a typ 2)
Kovalentná väzba – chemická väzba, ktorá vzniká medzi dvomi atómami, ktoré majú jeden alebo viac nespárených elektrónov a ich rozdiel elektronegativít je malý
Kultivačné médium – 1. živná pôda na kultiváciu mikroorganizmov v laboratórnych podmienkach
2. prostredie pre bunkové a tkanivové kultúry
Kultivácia – pestovanie a rozmnožovanie buniek, tkanív, mikroorganizmov na živných pôdach na to určených
Kuracie embryá – kuracie zárodky – živná pôda pre kultiváciu niektorých vírusov, napr. chrípky
Kuracie embryonálne fibroblasty – viď fibroblasty kuracie embryonálne
L
LAK bunky – aktivované NK bunky
Letalita – viď smrtnosť
Ligand – mediátor – molekula, ktorej funkciou je prenos alebo sprostredkovanie informácie v bunke alebo v organizme
Lipidy – tuky a látky tukom podobné, organické zlúčeniny nerozpustné vo vode, v organizme majú množstvo funkcií (zásoba a zdroj energie, súčasť bunkových membrán, napomáhajú vstrebávaniu niektorých vitamínov, sú potrebné pre tvorbu hormónov apod.)
Lipopolysacharid (LPS) – veľká molekula zložená z lipidov a polysacharidov spojených kovalentnou väzbou, je hlavnou zložkou vonkajšej bunkovej membrány Gram-negatívnych baktérií a súčasťou endotoxínu
Lymfocyty – druh leukocytov, ktoré sa podieľajú na špecifickej imunite organizmu
Lymfocyty B – druh lymfocytov, ktoré zabezpečujú protilátkovú imunitu
Lymfocyty T – druh lymfocytov, ktoré zabezpečujú bunkovú imunitu
Lymfocyty Tc – cytotoxické T–lymfocyty, ničia nádorové bunky a bunky napadnuté vírusmi a parazitmi
Lymfocyty Th – pomocné T-lymfocyty, delia sa do dvoch skupín a to na Th1-lymfocyty a Th2-lymfocyty, obe vznikajú z prekurzora - Th0-lymfocytu
Lymfocyty Th1 – pomocné T-lymfocyty, ktoré stimulujú bunkovú imunitu, teda hlavne makrofágy a Tc-lymfocyty
Lymfocyty Th2 – pomocné T-lymfocyty, ktoré stimulujú protilátkovú imunitu, teda B-lymfocyty
Lymfocyty Ts – supresorové T-lymfocyty - tlmia nadmernú imunitnú odpoveď
Lyzozým – enzým, ktorý štiepi bunkovú stenu baktérií. Je prítomný v telesných tekutinách, ako sú sliny alebo slzy, ďalej v hliene, krvnej plazme a niektorých leukocytoch
Ľudské diploidné bunky – viď fibroblasty humánne embryonálne
M
Makrofágy – bunky imunitného systému, ktoré sa zúčastňujú procesu fagocytózy
Makroglobulín – krvná bielkovina zo skupiny globulínov s veľkou molekulovou hmotnosťou zvaná aj imunoglobulín M (IgM)
Manifestný – zjavný, viditeľný
Mediátor – viď ligand
Membrána – biologická membrána - stavebný a funkčný prvok všetkých buniek a súčasť mnohých organel, zložená prevažne z tukov a bielkovín. Plní mnohé funkcie, najmä funkciu semipermeabilnej membrány a regulátora špecifickej látkovej výmeny medzi bunkou a okolím respektíve medzi rôznymi reakčnými priestormi vnútri bunky
Membrána cytoplazmatická – druh biologickej membrány, ohraničuje živý obsah buniek, tvorí hranicu medzi bunkou a jej okolím. Zabezpečuje kontakt s vonkajším prostredím. Je semipermeabilná, reguluje výmenu látok medzi bunkou a prostredím. Cytoplazmatická membrána sa u prokaryotov niekedy nazýva aj protoplazmatická alebo plazmatická membrána.
Membrána bunková vonkajšia – vonkajšia membrána Gram-negatívnych baktérií. Obsahuje komplex lipopolysacharidov, ktorých lipidová zložka má úlohu endotoxínu. Súčasťou vonkajšej bunkovej membrány môžu byť aj rôzne proteíny (bielkoviny). Priestor medzi cytoplazmatickou membránou a vonkajšou bunkovou membránou sa nazýva periplazmatický priestor alebo periplazma
Meningokok – baktéria Neisseria meningitidis, pôvodca meningitídy (hnisavého zápalu mozgových blán)
Metabolizmus – látková premena
Mikroorganizmus – mikrób – organizmus viditeľný len pomocou svetelného alebo elektrónového mikroskopu; k mikroorganizmom patria vírusy, baktérie, prvoky, môžu sa k nim zaraďovať aj niektoré jednoduché mnohobunkovce
Mitochondrie – bunkové organely zabezpečujúce bunke energiu, obsahujú vlastnú DNA
MMR – Measles, Mumps, Rubella – vakcína proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke
Morbidita – viď chorobnosť
Mortalita – viď úmrtnosť
MRC-5 – bunková línia získaná z pľúcneho tkaniva 14-týždňového umelo potrateného ľudského plodu mužského pohlavia. Používa sa na kultiváciu vírusov na výrobu vakcín napr. proti ružienke, hepatitíde A alebo ovčím kiahňam
Mykoplazmy – baktérie bez bunkovej steny, ich tvar udržiava iba cytoplazmatická membrána. Niektoré druhy u človeka spôsobujú infekcie dýchacieho, močového alebo pohlavného systému
N
Nákaza – viď infekcia
Nákaza nozokomiálna – infekčné ochorenie, ktoré vzniklo v priamej súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení alebo so zdravotníckym výkonom
Nákaza transmisívna – nákaza, kde sa v procese prenosu uplatňujú článkonožce
Nákazlivosť – schopnosť šírenia sa infekčného agens medzi vnímavou populáciou
Neisseria meningitidis – viď meningokok
Nešpecifická imunita – viď imunita nešpecifická
NK bunky – z anglického názvu Natural Killers (prirodzení zabijaci) – cytotoxické bunky imunitného systému. Radia sa k nešpecifickej imunite, likvidujú nádorové bunky a bunky napadnuté vírusom. Aktivované NK bunky sa označujú ako LAK bunky
Nosič – človek alebo zviera bez klinických príznakov ochorenia, ktorý dočasne alebo trvale vylučuje pôvodcu ochorenia a stáva sa tak potenciálnym zdrojom nákazy pre vnímavého hostiteľa
Nozokomiálna nákaza - viď nákaza nozokomiálna
O
Ohnisko nákazy – miesto, oblasť, v ktorej sa uskutočňuje proces šírenia nákazy
Ohnisko nákazy prírodné - určitý biotop, oblasť s takými prírodnými podmienkami, ktoré umožňujú dlhodobú cirkuláciu pôvodcov niektorých nákaz bez účasti človeka
OMPC – Outer Membrane Protein Complex - komplex bielkovín vonkajšej bunkovej membrány. OMPC baktérie Neisseria meningitidis typ B je súčasťou vakcín proti hemofilovým infekciám PedVaxHib od firmy Merck (MSD).
Opsonizácia – proces, pri ktorom sa na povrch cudzorodej látky viažu opsoníny. Cudzorodá látka je týmto spôsobom „označkovaná“ a pohltená fagocytmi
Opsoníny – látky, ktoré uľahčujú fagocytózu, patria sem imunoglobulíny a zložky komplementu
Organela – štruktúra vo vnútri bunky plniaca špecifické funkcie (napr. ribozómy, Golgiho aparát, mitochondrie)
P
Pandémia – rozsiahla epidémia na geograficky rozsiahlom území, dokonca na viacerých kontinentoch
Pasívna imunita – viď imunita pasívna
Patogenita - schopnosť určitého druhu mikroorganizmu vyvolať v hostiteľskom organizme ochorenie
Patogén – choroboplodný zárodok, infekčný agens
Peptidoglykán – polymér (makromolekula) zložený z polysacharidových a peptidových reťazcov, je súčasťou bunkovej steny baktérií, podmieňuje jej pevnosť, označuje sa aj ako mureín alebo mukopeptid
Peptidy - polyméry, zložené z aminokyselín, zviazaných peptidovými väzbami. Od proteínov sa líšia len počtom zviazaných aminokyselín - do 50 ide o peptidy, nad 50 o proteíny
Periplazma – priestor medzi cytoplazmatickou membránou a vonkajšou bunkovou membránou Gram-negatívnych baktérií. Obsahuje predovšetkým enzýmy a tenkú vrstvu peptidoglykánu
Pinocytóza – pohlcovanie malých kvapiek tekutín bunkou, ide o jeden z mechanizmov prenosu látok do bunky
Placebo – látka podávaná kontrolnej skupine v klinických alebo terénnych kontrolovaných štúdiách. Od skúmanej látky sa líši tým, že neobsahuje aktívnu látku. Podávanie placeba môže mať objektívne preukázateľný účinok, tzv. placebový efekt
Plazma – tekutá zložka krvi, žltkastá tekutina, ktorá sa získava centrifugáciou nezrazenej krvi, tzn. krvi odobranej do skúmavky s obsahom protizrážavého činidla
Plazmocyty – plazmatické bunky, druh leukocytov, ktoré majú za úlohu produkciu imunoglobulínov. Vznikajú z B-lymfocytov po ich styku s cudzorodou látkou
Pneumokok – baktéria Streptococcus pneumoniae, pôvodca pneumokokových invazívnych ochorení
Polypeptidy – proteíny - zložené bielkoviny tvorené mnohými aminokyselinami. V organizme majú množstvo biologických funkcií (štrukturálnu, regulačnú, obrannú, transportnú atď.)
Polysacharidy – zložené cukry – sacharidy zložené z veľkého počtu molekúl jednoduchých cukrov pospájaných kyslíkovými mostíkmi. V organizme majú funkciu zásobnú alebo stavebnú
Pomocné lymfocyty – viď lymfocyty Th
Pôvodca nákazy – akýkoľvek organizmus, ktorý je schopný vyvolať nákazu človeka alebo zvieraťa
Prameň pôvodcu nákazy - najčastejšie živý človek alebo zviera (zriedka rastlina alebo prostredie), v ktorom sa pôvodca nákazy prirodzene vyskytuje, rozmnožuje a je z neho vylučovaný spôsobom, ktorý umožňuje prenos na vnímavého jedinca
Prekurzor – východisková látka resp. východiskový typ bunky
Prenos infekčného agens – spôsob šírenia infekčného agens zo zdroja nákazy na vnímavého hostiteľa
Prevalencia – pomer počtu všetkých existujúcich prípadov daného ochorenia k celkovému počtu obyvateľov v danej oblasti
Prevencia – súbor opatrení, ktorých cieľom je predísť vzniku ochorenia respektíve jeho zhoršeniu; rozoznávame prevenciu primárnu, sekundárnu a terciárnu.
Primárna bunková línia – viď bunková línia primárna
Prión – nebunková infekčná častica tvorená bielkovinami, ktoré vykazujú zmeny vo svojej štruktúre
Prírodné ohnisko nákazy – viď ohnisko nákazy prírodné
Prirodzený rezervoár infekcie – viď rezervoár infekcie prirodzený
Príznak – viď symptóm
PRN – pertaktin – vonkajší membránový proteín baktérie Bordetella pertussis. Podobne ako FHA zohráva úlohu pri adhézii baktérií na bunky dýchacieho systému. Je súčasťou acelulárnych vakcín proti čiernemu kašľu
Proces šírenia nákazy – viď epidemický proces
Prodromálne príznaky – prodrómy - prvé nejasné príznaky ochorenia
Prodromálne štádium – obdobie od zjavenia sa prodromálnych príznakov až po začiatok typických príznakov ochorenia
Prokaryoty – prvobunkové alebo prokaryotické organizmy - jednobunkové organizmy, ktorých typickým znakom je, že majú tzv. nepravé jadro, najčastejšie tvorené jednou kruhovou molekulou DNA a v cytoplazme neobsahujú organely s membránou, všetky prokaryotické organizmy majú bunkovú stenu (okrem mykoplaziem), na základe jej zloženia rozoznávame Gram-pozitívne a Gram-negatívne baktérie. Prokaryoty sa delia na baktérie a archeóny.
Proteíny – bielkoviny, organické zlúčeniny tvorené aminokyselinami. V organizme majú množstvo dôležitých funkcií (štrukturálnu, stavebnú, transportnú, sú súčasťou enzýmov, hormónov, protilátok apod.)
Protilátka – látka bielkovinovej povahy tvorená imunitným systémom, zameraná špecificky proti cudzorodej látke (antigénu, toxínu), ktorý jej tvorbu vyvolal
Protilátková imunita – viď imunita protilátková
PRP – Polyribosyl Ribitol Phosphate (fosforečnan polyribosylribitolu) – kapsulárny polysacharid baktérie Heamophilus influenzae typ b (Hib). Vykazuje antifagocytárny účinok (bráni fagocytóze). Používa sa ako antigén vo vakcínach proti hemofilovým infekciám
Prvoky – protozoa – drobné „živočíšne“ jednobunkové organizmy, ktorých telo tvorí jedna bunka vykonávajúca funkcie celého organizmu
PT – pertusový toxoid – detoxikovaný toxín baktérie Bordetella pertussis. Súčasť acelulárnych vakcín proti čiernemu kašľu
Puzdro bakteriálne – kapsula – štrukturálna časť na povrchu stien niektorých baktérií, zložená z vysokomolekulárnych polymerizovaných látok (ide najmä o polysacharidy a polypeptidy), ktorá chráni baktériu pred niektorými nepriaznivými vplyvmi. Okrem toho má antigénne vlastnosti a antifagocytárny účinok (bráni fagocytóze) a je dôležitým faktorom virulencie baktérií
Puzdro polysacharidové – bakteriálne puzdro tvorené polysacharidmi; antigénna štruktúra a významný faktor virulencie mnohých baktérií napr. pneumokokov
Puzdro polypeptidové – bakteriálne puzdro tvorené polypeptidmi. Ako jediná ma túto antigénnu štruktúru baktéria Bacillus anthracis, pôvodca antraxu
R
Receptor – špecifická štruktúra, schopná prijať signál, ktorý môže mať fyzikálnu alebo chemickú podstatu. V širšom slova zmysle ide o bunku alebo orgán, ktorý je schopný previesť podnet na vzruch (napríklad oko, ucho). V užšom slova zmysle ide o bielkovinu, ktorá po naviazaní ligandu zmení svoje priestorové usporiadanie s následnou kaskádou dejov, ktoré ovplyvňujú lokálne alebo celkovo činnosť bunky
Rekombinantná vakcína – viď vakcína rekombinantná
Rekonvalescencia – zotavovanie sa z ochorenia
RES – retikulo-endotelový systém – sústava fagocytujúcich buniek roztrúsená v orgánoch, predovšetkým v pečeni, slezine, pľúcach, kostnej dreni a lymfatických uzlinách
Rezervoár infekcie prirodzený – živé i neživé prostredie, v ktorom infekčný agens prežíva, množí sa alebo prekonáva určitý vývoj a na ktorom je závislý ako na substráte (napríklad prirodzeným rezervoárom vírusov chrípky je divoké vodné vtáctvo, vírusu kliešťovej encefalitídy sú drobné hlodavce)
S
Semipermeabilný – polopriepustný, hlavne v súvislosti s biologickou membránou – priepustný len pre určité látky v závislosti od ich veľkosti, náboja, chemických vlastností a tvaru molekúl
Senzibilizácia – precitlivenosť, získaná stykom s určitou látkou
Sepsa – septikémia - otrava krvi
Sérologická reakcia – vyšetrovacia metóda, ktorá sa používa na dôkaz infekčného agens vo vyšetrovanom materiále pomocou známych protilátok
Sérum – žltkastá časť krvi, ktorá zostáva po jej zrazení nad krvnou zrazeninou, získava sa centrifugáciou zrazenej krvi, tzn. krvi odobranej bez protizrážavého činidla. Od plazmy sa líši tým, že neobsahuje určité bielkoviny, ktoré sa spotrebovali pri zrážaní krvi
Sérum heterológne - sérum získané z hyperimunizovaných zvierat, najčastejšie koní
Sérum homológne - sérum získané z plazmy ľudí obvykle krvných darcov
Smrtnosť – letalita – pomer počtu zomrelých na určité ochorenie k celkovému počtu osôb, ktoré na túto chorobu ochoreli. Vyjadruje sa v percentách
Spóry – mimoriadne rezistentné pokojové formy baktérií, s minimálnym metabolizmom, ktoré im umožňujú prežiť v nepriaznivých podmienkach
Sterilizácia – súbor opatrení na ničenie všetkých mikroorganizmov v prostredí, vrátane spór, helmintov a ich vajíčok
Supresorové lymfocyty – viď lymfocyty Ts
Surveillance – epidemiologická bdelosť – komplexné a sústavné získavanie informácií o procese šírenia nákazy a sledovanie všetkých podmienok a faktorov, ktoré tento proces ovplyvňujú za účelom stanovenia systému účinných opatrení k potlačeniu alebo likvidácii danej nákazy
Symptóm – príznak - určitý prejav ochorenia, môže byť pre niektoré ochorenia typický – špecifický (napríklad charakteristická vyrážka) alebo sa vyskytuje pri mnohých ochoreniach a je preto nešpecifický (napríklad horúčka, malátnosť)
Syndróm – súbor typických príznakov charakterizujúcich ochorenie
Š
Špecifická imunita – viď imunita špecifická
T
Tc-lymfocyty – viď lymfocyty Tc
Th-lymfocyty – viď lymfocyty Th
Th1-lymfocyty – viď lymfocyty Th1
Th2-lymfocyty – viď lymfocyty Th2
Titer protilátok – prevrátená hodnota titra séra, ktorá vyjadruje koncentráciu celkových protilátok v krvi
Titer séra - najvyššie riedenie séra, ktoré dáva ešte pozitívnu reakciu v sérologických reakciách
Tkanivová kultúra – bunková kultúra z tkaniva mnohobunkového organizmu in vitro, teda v laboratórnych podmienkach. Tieto bunky môžu byť získané od darcov, z primárnej bunkovej kultúry alebo z bunkovej línie. Termín tkanivová kultúra sa často používa aj na označenie bunkovej kultúry a naopak
T–lymfocyty – viď lymfocyty T
Toxicita – jedovatosť - schopnosť chemickej látky spôsobiť poškodenie organizmu
Toxín – jedovatá látka produkovaná živými organizmami
Toxoid – anatoxín – umele upravený toxín, využívaný na výrobu očkovacích látok, ktorý je zbavený škodlivých účinkov, ale je stále schopný vyvolať tvorbu protilátok
Transmisívna nákaza – viď nákaza transmisívna
Ú
Úmrtnosť – mortalita - pomer počtu zomrelých na určité ochorenie k celkovému počtu obyvateľov v danej oblasti. Vyjadruje sa v relatívnych číslach
V
Vakcína – očkovacia látka, preparát, ktorý obsahuje antigény jedného alebo viac patogénnych mikroorganizmov a ktorý po aplikácii navodí vznik aktívnej imunity
Vakcína atenuovaná – očkovacia látka, obsahujúca živé oslabené mikroorganizmy, ktoré stratili alebo majú výrazne zníženú patogenitu, ale zachované imunogénne vlastnosti (napríklad BCG vakcína alebo vakcína proti osýpkam)
Vakcína inaktivovaná – „usmrtená“ vakcína – očkovacia látka, obsahujúca bakteríny alebo usmrtené vírusy, ktoré nie sú schopné množiť sa v hostiteľskom organizme (napríklad vakcína proti čiernemu kašľu alebo hepatitíde A)
Vakcína konjugovaná – očkovacia látka, ktorá vzniká spojením polysacharidov bakteriálneho puzdra s bielkovinovým nosičom (napríklad vakcína proti pneumokokom), ktorým typicky býva záškrtový alebo tetanový toxoid
Vakcína rekombinantná – očkovacia látka, pripravená pomocou génového inžinierstva, kedy sa gény pre tvorbu antigénov určitého mikroorganizmu zavedú do genetického materiálu bunkových systémov (napríklad kvasiniek alebo baktérií), ktoré potom produkujú žiadaný antigén. Takýmto spôsobom sa pripravuje vakcína proti hepatitíde B
Vektory prenosu – zložky prostredia, predmety denného používania alebo rôzne druhy článkonožcov, ktoré sa uplatňujú pri prenose pôvodcov ochorenia zo zdroja nákazy alebo rezervoáru infekcie na vnímavého hostiteľa
VERO bunky – bunkové línie získané z epiteliálnych buniek obličiek opíc druhu mačiak (African green monkey). Názov VERO predstavuje skratku pre Verda Reno, čo v esperantskom jazyku znamená zelená oblička. Prvýkrát boli izolované 27. marca 1962. VERO bunky sa používajú na pomnoženie vírusov, používaných aj na výrobu vakcín napríklad proti besnote
Virémia – prítomnosť vírusových častíc v krvi, pričom vírus môže byť naviazaný na leukocyty alebo voľne v krvi
Virulencia – miera schopnosti infekčného agens vyvolať ochorenie
Vírusy – najmenšie infekčné agens, ktoré tvorí molekula RNA alebo DNA, uzatvorená v bielkovinovom puzdre. Sú schopné množiť sa iba pomocou živých buniek, neprijímajú potravu, nevylučujú nestrávené zvyšky potravy, nerastú. Niektorí odborníci ich preto ani nepovažujú za živé.
Vonkajšia bunková membrána – viď membrána bunková vonkajšia
Vrodená imunita – viď imunita nešpecifická
Vstupná brána infekcie - systém alebo trakt, ktorým sa infekčný agens dostane do hostiteľského organizmu, pričom tento systém nemusí byť postihnutý ochorením
W
WI-38 – bunková línia získaná z pľúcneho tkaniva 3-mesačného umelo potrateného ľudského plodu ženského pohlavia. Používa sa na kultiváciu vírusov na výrobu vakcín napr. proti ružienke či ovčím kiahňam
Z
Zdroj nákazy – viď prameň pôvodcu nákazy
Získaná imunita – viď imunita špecifická
Zoonóza – infekčné ochorenie zvierat, prenosné aj na človeka (napríklad tularémia, antrax)
Ž
Živná pôda – 1. tekutá alebo tuhá pôda, ktorá slúži na kultiváciu mikroorganizmov, predovšetkým baktérií a kvasiniek, v laboratórnych podmienkach. Tuhé pôdy sa väčšinou pripravujú z tekutých pridaním agaru alebo želatíny a podľa potreby sa ďalej obohacujú rôznymi prídavnými látkami (krv, laktóza, žlčové kyseliny, antibiotiká atď.);
2. prostredie pre kultiváciu vírusov alebo buniek v laboratórnych podmienkach; vírusy a bunky nie je možné pestovať na umelých živných pôdach. Vyžadujú si osobitné podmienky, napr. na pomnoženie vírusov sa používajú živé bunkové modely – kuracie embryá, bunkové a tkanivové kultúry alebo bunkové línie
Zverejnenie tohto slovníka (grafická úprava + odkazy) zabralo šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk približne 9 hodín čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
