Miško sa stal po povinnom očkovaní otrokom inzulínových ihiel
Ing. Jana Klimková, Kysucké Nové Mesto
Pred povinným očkovaním trojvakcínou proti detskej obrne, tetanu a záškrtu dňa 12.I.2009 bol môj syn Michal zdravý chlapec. 12.I.2009 absolvoval preventívnu prehliadku, na ktorej bol posúdený za zdravého a schopného prijať očkovaciu látku. Dovtedy mal nula vymeškaných hodín v škole, bol výborný žiak, fyzicky veľmi aktívny. Po pár dňoch musel byť akútne hospitalizovaný v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni, kde zistili u neho nevyliečiteľnú cukrovku 1. typu (tzv. detskú cukrovku - pozn. red.). Nasadili mu pichanie inzulínu 4x denne. Súčasne mu bola diagnostikovaná znížená činnosť štítnej žľazy. Uvedená choroba mu znemožnila vykonávať jeho záľuby tak, ako to bolo ešte nedávno. Bola som vyrozumená, že syn nebude z dôvodu choroby môcť študovať také zameranie, aké mal v životných plánoch – chcel byť policajtom.
Tak sa z môjho syna stal v najkrajšom veku občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Dnes je z bezstarostného chlapca otrok inzulínu. Je na naň odkázaný a bez neho je jeho život v súčasnom období nemysliteľný. Musí si niekoľkokrát denne merať hladinu cukru v krvi – glykémie, čo má za následok dopichané prsty a veci, čo s tým súvisia – tras rúk, škaredé písmo... Ale to nie je všetko. Okrem toho si štyrikrát denne pichal dávku inzulínu. Do ruky, do nohy, do stehna, do brucha...
Od septembra 2010 bol syn zaradený do liečby inzulínovou pumpou, s čím napriek lepšej kompenzácii máme ďalšie výdavky. Platíme si za batérie do pumpy a doplácame aj za inzulínové náplne, pričom predtým sme mali inzulín bez doplatku.
Na základe vyššie uvedených skutočností som podala sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, odkiaľ som dostala odpoveď, že uvedená sťažnosť nie je v ich kompetencii a mám sa sťažovať na Štátny ústav pre kontrolu liečiv a Ministerstvo zdravotníctva, čo som aj urobila. Odpoveď uvedených inštitúcií ma však neuspokojila a tak som sa rozhodla podať trestné oznámenie za ublíženie na zdraví s trvalými následkami. Trestné oznámenie z apríla 2009 je riešené v „zrýchlenom“ konaní a vyšetrovanie dodnes (1.VI.2011) nie je ukončené.
Ja za chorobu môjho syna, ktorú utrpel počas zákonom stanovenej lekárskej prehliadky v 13. roku života obviňujem systém tohto štátu, ktorý rozhodol, že môj syn bude v 13. roku veku očkovaný. Povinné očkovanie zničilo náš život, ale to tento štát nezaujíma.
Požiadala som osobným listom bývalého premiéra Fica aj súčasnú premiérku Radičovú o riešenie odškodnenia za ublíženie na zdraví. Odpovede ich úradníkov svedčia o tom, že štát dáva ruky preč a nemá záujem situáciu riešiť. Jeden poslanec sa dokonca snaží z nás urobiť špekulantov, ktorí chcú z tohto dôvodu zarobiť na verejných financiách.
Preto pripravujem žalobu, aby štát zaplatil odškodné za trvalé zdravotné postihnutie môjho syna, ktoré utrpel pri povinnom očkovaní. V minulosti môj syn takmer nebýval chorý, pričom jeho zdravotný stav sa rapídne zmenil po uvedenom povinnom očkovaní.
Máme právo na to, aby štát, keď niečo celoplošne prikazuje, bol zároveň aj zodpovedný za následky, ktoré z jeho príkazov a nariadení vyplynú, a preto je štát povinný nás odškodniť, aj keď nám to zdravie nevráti. No pomôže to rodine i dieťaťu lepšie zvládnuť situáciu, do ktorej sme sa nedostali vlastnou vinou, ale na príkaz štátu, dokonca pod hrozbou pokuty za neabsolvovanie očkovania. Mne - ako zákonnému zástupcovi svojho maloletého syna - nebola daná možnosť slobodne odmietnuť očkovanie bez hrozby sankcie.
Nie je pravdou, že takéto prípady na Slovensku nie sú, len človek pri šoku z náhleho ochorenia dieťaťa si veci nedá hneď do súvislosti. A je veľa takých, ktorí si choroby nedávajú do súvislosti s očkovaním, lebo majú dosť starostí s chorým dieťaťom a kašlú na tento štát. Ja som si súvislosti tiež uvedomila, až keď prešiel najhorší šok z ochorenia syna. A ďalšia vec je, že lekári nie sú ochotní nežiadúce účinky hlásiť, jedného času dokonca hlásenie nežiadúcich účinkov „našej“ vakcíny bolo zakázané.
Okrem silnej časovej súvislosti s očkovaním poukazuje na príčinnú súvislosť napr. aj vedecká štúdia (Classen JB: "Risk of Vaccine Induced Diabetes in Children with a Family History of Type 1 Diabetes", The Open Pediatric Medicine Journal, roč. 2008, č. 2, str. 7-10), ktorá tento druh kombinovanej vakcíny spája so zvýšeným rizikom diabetu typu 1. Podľa výsledkov štúdie, deti, ktoré dostali aspoň jednu dávku tohto druhu vakcíny, mali o 60% vyšší výskyt diabetu typu 1 než nezaočkované deti.
Lenže naši úradníci, ktorí môjho syna ani v živote nevideli, ani so mnou nehovorili, od zeleného stola rozhodli, že nejde o príčinnú súvislosť. Žeby nemali na pracoviskách PC s internetom, kde možno takých prípadov a analýz nájsť veľké množstvo??? Alebo im lepšie vyhovuje poslať rovnaké namnožené odpovede, na ktorých len zmenia adresu sťažovateľa, všetkým, čo nájdu odvahu poslať podnet??? A prečo??? Ja tuším, prečo… Lebo Slovensko je zázrak sveta, kde žiadne nežiadúce účinky žiadnych očkovaní neexistujú. Len potom nechápem, prečo v omnoho vyspelejších krajinách majú zriadený fond na odškodňovanie obetí očkovania, z ktorého sú takéto prípady odškodňované. Prečo sa nechodia očkovať na Slovensko?
U nás nie je problém odškodniť bombonosiča, cudzieho vodiča kamiónu, resp. niekoho, komu mešká autobus. Ale zničené zdravie??? Načo, všakže, páni politici a lekári?
Jediný, kto uznal aspoň čiastočne oprávnenosť mojich podaní ohľadom protiústavnosti povinného očkovania, ako aj vo veci odškodnenia takýchto prípadov, bol verejný ochranca práv – ombudsman, za čo mu aj touto cestou ďakujem.
Na záver výrok jedného z horlivých zástancov očkovania: "Očkovaním chránime les, nie strom". Tak sa ho pýtam: Keď ten postihnutý strom bude z jeho rodiny, odhalí svoju pravú tvár a povie pravdu??? Veď aj ústava hovorí, že nikoho nemožno nútiť robiť niečo, čo nie je stanovené zákonom. A povinné očkovanie zákonom stanovené nie je…
Preto mamičky, oteckovia, rozhodnite sa správne!
A ak máte podobné skúsenosti, určite sa ozvite.
