MUDr. Katarína Šimovičová: „Džína z fľaše ste už ale vypustili Vy a bude preto veľmi ťažké obrátiť názor laickej verejnosti na inú stranu“ + odpoveď MUDr. Ludmily Elekovej
mesačník Dieťa — 13.III.2013 — Ing. Renáta Krausová, šéfredaktorka
Nakoľko v posledných dňoch (marec 2013 — pozn. red.) prebieha v redakcii mesačníka Dieťa diskusia ohľadom rozhovoru s MUDr. Ludmilou Elekovou o očkovaní (Dieťa 3/2013), pripájame ďalší z ohlasov, ktorý sme dostali do redakcie 12.III.2013 od pediatričky MUDr. Kataríny Šimovičovej. Veríme, že podnieti aj ďalších odborníkov, ako aj rodičov a ostatných, ktorých zaujíma problematika očkovania, aby vyjadrili svoj konštruktívny názor a postoj. Ďakujeme vám za Vaše reakcie a príspevky.
Reakcia MUDr. Kataríny Šimovičovej na rozhovor s MUDr. Ludmilou Elekovou
Vážená pani šéfredaktorka,
prečítala som si článok v marcovom čísle časopisu Dieťa na stranách 34–38 o očkovaní detí.
Pracujem ako detská obvodná lekárka už 25. rok, a tak som zažila v mojom profesionálnom živote niekoľko druhov vakcín, ktorými bola očkovaná detská populácia v SR resp. ČSSR plošne. Súčasne som bola svedkom aj nepriaznivých reakcií po vakcinácii.
Spomínaný článok, uverejnený ako informácia pre rodičov, ma mimoriadne pobúril. Už som čítala od rôznych autorov rôzne informácie, s ktorými ako skúsená lekárka nesúhlasím, ale ten posledný je naozaj vrchol všetkého. Ako môže taký časopis, ako je Dieťa, uverejniť pre laických a starostlivých rodičov toľko klamstva a zavádzania? Keby to bol nejaký bulvár, ktorý chce upozorniť na seba a finančne na tom získať — aj na strachu sa to dá — tak len mávnem rukou. Už som si zvykla.
Od kolegyne MUDr. Elekovej je vrcholne neetické, aby sa ako všeobecná lekárka pre dospelých a alternatívna liečiteľka vyjadrovala k takej zložitej problematike, ako je vakcinácia. Od časopisu, ktorého ste šéfredaktorka, je veľmi nemúdre (snažím sa vyjadrovať mierne), aby uverejnil názory lekára, ktorý nemá s plošným očkovaním detskej populácie žiadne skúsenosti z vlastej medicínskej práce.
Teoretizovanie kolegyne MUDr. Elekovej patrí do sféry odbornej diskusie. V takomto prostredí by som si dovolila vymeniť si názory na plošné očkovanie v SR. Jej názory ale nepatria do časopisu, určeného pre laickú verejnosť.
V článku šíri poplašné správy — čo sa dá považovať dokonca za trestné, — klame o erudícii pediatrov, ktorí detskú populáciu očkujú, odporúča napr. „vygooglovať“ SOAP STUDY OF KARACHI — kde upozorňuje na podmienky v Indii, ktoré sú neporovnateľné s našou krajinou, — „poučuje“ o zavedení mydla a pitnej vody v Afrike, čo je zase neporovnateľné so Slovenskom, aj zdroje na konci rozhovoru sú o podmienkach detí v krajinách so zásadne iným hygienickým štandardom a kultúrnymi tradíciami.
Tvrdenie, že neočkované deti sú zdravšie (!!!), že majú jasnejší pohľad a zdravší vzhľad, lepšiu motoriku, rýchlejší vývoj, lepšiu reč, neprítomnosť porúch správania, sú zdravšie… a nechcem pokračovať v tých hlúpostiach, ktoré sú následne vymenované…
Pani šéfredaktorka, takéto scestné informácie pre laickú rodičovskú verejnosť si žiaden lekár NESMIE dovoliť! Tvrdenia MUDr. Elekovej sú v celej šírke nepravdivé a ich šírenie je dôvodom, aby sa tým zaoberala Česká lekárska komora. V redakčnej rade Vášho časopisu sú 3 erudované detské lekárky. Vyžiadali ste si ich názor na vakcináciu v SR na základe tvrdení MUDr. Elekovej?
Tento článok veľmi pobúril odbornú pediatrickú verejnosť v SR a iste sa bude brániť cez Slovenskú lekársku komoru aj Slovenskú lekársku spoločnosť.
Džína z fľaše ste už ale vypustili Vy a bude preto veľmi ťažké obrátiť názor laickej verejnosti na inú stranu.
P.S.: Ak by som si chcela postaviť dom, iste by som si nevzala rady od domovníka, aj keď domu určite rozumie viac ako obyčajný laik.
MUDr. Katarína Šimovičová
pediatrička v primárnej starostlivosti
Odpoveď redakcie mesačníka Dieťa na e-mail MUDr. Kataríny Šimovičovej
Dobrý deň, pani doktorka.
Ďakujem Vám pekne za Váš príspevok. Rovnako ako všetky iné príspevky ho budeme, samozrejme, publikovať.
Píšete v závere: „Tento článok veľmi pobúril odbornú pediatrickú verejnosť v SR a iste sa bude brániť cez Slovenskú lekársku komoru aj Slovenskú lekársku spoločnosť. Džína z fľaše ste už ale vypustili Vy a bude preto veľmi ťažké obrátiť názor laickej verejnosti na inú stranu.“
Dovoľujem si ohradiť sa voči tomu, že naša redakcia vypustila nejakého ducha odniekiaľ… Prepáčte, ale nie je to tak. Pokúsim sa Vám to objasniť v mojej odpovedi a dúfam, že bude zrozumiteľná. V podstate Vám zopakujem informácie z mojich e-mailov, ktorými som odpovedala na e-mail, ktorý mi adresovala pani doktorka Špániková, nakoľko tam je uvedené všetko podstatné, len ešte doplním zopár informácií.
Úvodom vlastne len zopakujem slová, ktoré som napísala v svojom „Slove na úvod“ v Dieťati 3/2013, teda aspoň zhrniem + pridám ešte pár slov:
- V časopise sa nám množia reakcie čitateľov, ktorí sú nespokojní s našou prácou tak, ako sme ju doteraz robili — že sme nenechali priestor na vyjadrenie aj tým, ktorí proti očkovaniu namietajú, najmä proti tomu, že je u nás povinné. Že nás označili ako zaplatených farmaceutickými firmami, o tom Vám asi netreba zdĺhavo rozprávať — iste sú Vám takéto a podobné obvinenia, s ktorými sa stretávajú aj Vaši kolegovia, známe — naposledy zazneli aj v rozhlasovom vysielaní, kde som si vypočula rovnako ako ďalší poslucháči, ako sa musel pred takýmito obvineniami priamo v éteri Slobodného vysielača obhajovať prof. Dluholucký (pre prehratie zvukového záznamu relácie je nutné sa najprv zaregistrovať na VK.com — pozn. red.). Určite mu to bolo veľmi nepríjemné. V našom prípade nehodlám hazardovať s mienkou verejnosti, pretože akékoľvek spájanie nášho časopisu ako podplateného farmaceutickými firmami je nepravdivé a pre mňa neprípustné. Tieto názory ma však viedli k zamysleniu, že naozaj to, že neposkytujeme priestor aj proti-strane, môže vo verejnosti vzbudzovať tento dojem. Skutočne treba dať za pravdu tvrdeniam, že v Dieťati dosiaľ neodznela za 19 rokov jeho publikovania jediná vetička, ktorá by akokoľvek iným spôsobom nazerala na túto problematiku a všetko, čo okolo nej zostáva na Slovensku neriešené — na rozdiel od demokratických krajín všade vo svete. Za všetky takéto reakcie, ktorých sa nám dostalo neúrekom z úst čitateľov a aj pri osobnom stretnutí na veľtrhu „Dieťa a rodina“, si napokon môžete prečítať jednu v Dieťati č. 2/2013, ktorá vyšla pod názvom „Očkovanie — nič nie je čierno-biele“, ktorú podnietil záver článku „Cocoon strategy“ (Dieťa č. 12/2012).
- Na základe nespokojnosti a obvinení čitateľov sme sa rozhodli dať široký priestor všetkým názorom odborníkov, ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Uvedomujem si s plnou vážnosťou, že dlhoroční spolupracovníci Dieťaťa nemusia súhlasiť s uverejňovaním všetkých článkov a názorov, preto som to aj uviedla v zmienenom „Slove na úvod“, aby nemohli byt členovia redakčnej rady spájaní s uverejneným rozhovorom:
„Dovolíme si však upozorniť, že názory jednotlivých oslovených odborníkov z oblasti medicíny, vedy a výskumu, prípadne iných súvisiacich oblastí i názory rodičov, ktoré budeme postupne uverejňovať, sa nemusia zhodovať s názormi odborníkov, ktorí dlhodobo spolupracujú s redakciou časopisu Dieťa.“
V Dieťati tak dostávajú priestor pro- aj proti-vakcinačné názory. Konkrétne v č. 4/2013 sa bude téme očkovania venovať podľa dlhodobého plánu seriálu „Imunitný šlabikár“ doc. Jeseňák, v č. 5/2013 by sme mali uverejniť odpovede doc. Krištúfkovej, ktorá dostala od nás rovnakú sadu otázok ako Dr. Eleková. Plus sa budeme venovať ďalším ohlasom a aspektom očkovania z rôznych strán. Nikdy však už nedopustíme situáciu, aby široká verejnosť obviňovala našu redakciu, že nedáva priestor aj názorom druhej strany, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. Považujem si za povinnosť na základe výziev našich čitateľov poskytnúť priestor vyjadreniu širokej palety názorov tak, ako po tom občania volajú. - Otázky, položené Dr. Elekovej, ktoré má k dispozícii na zodpovedanie aj doc. Krištúfková, sú otázky, ktoré som zostavila na základe toho, čo sa nás najviac pýtali čitatelia, čo ich najviac trápi a na čo chceli poznať aj názor druhej strany. Odpovede boli dozaista veľmi zaujímavé aj pre mňa, nakoľko ma naozaj nenecháva ľahostajnou, keď som sa z odpovedí Dr. Elekovej dozvedela ľahko overiteľné skutočnosti napr. ohľadne nekompletných údajov v príbalových letákoch — naozaj nemôžem svojim rozumom pochopiť, ako môže európska legislatíva vôbec tak laxne pristupovať k uvedeniu zvyškových látok z výroby vakcín. Poviem Vám úprimne, veľmi si potrpím na sledovanie zloženia potravín a všetko, čo dávam mojej rodine na tanier, prechádza mojou citlivou kontrolou. Vôbec nepochybujem, že na dôležitosť sledovania zloženia potravín upozorňujete mamičky vo Vašej praxi. Je pre mňa absolútne nepredstaviteľné, že keď mám prehľad o každom jednom „Éčku“ v potravine, ktorú dám zjesť svojmu dieťaťu, nemala by som mať rovnaký prehľad o každej jednej zložke vakcíny, ktorú moje dieťa dostane priamo do organizmu. Najmä, keď iste viete, že aj naši vedeckí pracovníci z Chemicko-technologickej fakulty aj v už dávnejšie odvysielaných dokumentoch upozorňujú na nebezpečnosť aj veľmi nízkych stopových dávok adjuvantov na ľudský organizmus. Apelujeme na mamičky, aby v prvom roku života dieťaťa napr. nesolili, a o tom, čo dostane ich dieťa vo vakcíne ich žiadny pediater podrobne neinformuje… A ani žiadny článok, uverejnený v nejakom mamičkovskom časopise. Na tieto informácie má verejnosť dozaista právo a ostro protestuje proti ich zamlčiavaniu, a to nie je náš výmysel. V tomto smere absolútne chápem rodičov, ktorí majú výhrady. Veľmi rada by som poznala aj Vaše stanovisko k týmto skutočnostiam a k mnohým ďalším, ktoré znepokojujú verejnosť, ktorá je neustále chlácholená PR aktivitami namiesto toho, aby sa otvorene povedali nielen pozitíva, ale aj všetky negatíva a vedľajšie účinky.
- Bola by som veľmi nerada, keby odborná obec vnímala Dieťa ako časopis, ktorý ide proti záujmom lekárov. Nie je to pravda. Dr. Špániková mi písala, že aj ona má vo svojej pediatrickej praxi rodičov, ktorí odmietajú očkovanie. Tých rodičov sme si nevymysleli, ani nevyprodukovali my v Dieťati. Je ich v našej spoločnosti čím ďalej, tým viac. Pri súčasnej navrhovanej zmene legislatívy (neviem, do akej miery ste o nej informovaná a či s ňou súhlasíte) nastáva pediatrom obrovský problém, ktorý otvorením tejto témy chceme pomôcť riešiť. Predstavte si, pani doktorka, že podnety na otvorenie diskusie o očkovaní dostávame aj od Vašich kolegov, ktorí by radi túto debatu otvorili, ale sami sa boja vystúpiť verejne. Kladú si otázku, prečo nie je možné na Slovensku zrušiť povinné očkovanie a prikloniť sa k ceste dobrovoľného očkovania, po ktorej kráča vyspelá Európa (i Rusko, Estónsko a Litva — pozn. red.). (Dovolím si tu podotknúť, že dokonca v českom spravodajstve včera odznela správa o tom, že v Česku sa zvažuje zrušenie povinného očkovania a zavedenie dobrovoľného tak, ako v mnohých demokratických štátoch.) Vy sa neobávate, čo prinesie najbližšia doba z titulu predloženej novely? Stotožníte sa s tým, že novela sprísňuje pravidlá a priamo Vám nariaďuje povinnosť udávať rodičov odmietajúcich očkovanie? Nepripadá Vám to ako návrat do temnej minulosti? Vôbec sa nečudujem, že mnohým pediatrom prekáža navrhovaná právna úprava, ktorá len zhorší vzťah lekár-rodič dieťaťa. Ak i Vy máte rodičov odmietajúcich očkovanie, i Vy budete vystavená situáciám, keď sa Vám bude s nimi vychádzať veľmi ťažko vďaka chystanej novele zákona. My nie sme nepriateľmi pediatrie. Len vidíme dnes to, čo možno Vy uvidíte až zajtra či o mesiac či o rok — že počet rodičov, ktorí volajú po slobodnej voľbe v očkovaní, stúpa a bude stúpať nezávisle od toho, či my o tom písať budeme, alebo nie. Tým, že si ako spoločnosť strčíme hlavu do piesku a budeme sa tváriť, že problém neexistuje, ho ale nevyriešime, ani neodstránime. Dnes majú aj pediatri jedinečnú možnosť zdvihnúť svoj hlas za slobodnú voľbu v očkovaní a odmietnuť tvrdosť zákona, ktorý im nariaďuje absurdné povinnosti. Pritom môžu len získať, nie stratiť.
- Na záver ešte pár slov k tomu vypustenému duchovi: Obrat v situácii rozhodne nespôsobil jeden časopis Dieťa. My sme len hromozvodom, po ktorom momentálne „beží“ to, čo vrie v našej spoločnosti už dlho. Podstatné výhrady len veľmi stručne zhrniem, dozaista nie všetky:
- Rodičia sa sťažujú na informovanosť v ambulanciách pred podpísaním informovaného súhlasu, ktorým preberajú zodpovednosť na seba a snímajú zodpovednosť z pliec pediatra, pričom im nie sú poskytnuté úplné údaje o kompletnom zložení vakcín a o všetkých rizikách očkovania. Nedodržiava sa ani súčasný právny stav!!! A to by sme mali my — ako demokratické médium — zamlčiavať? Viete, čo od nás žiadate???
- Rodičia sú čoraz viac rozčúlení, že nežiaduce účinky vakcín sa u nás nepriznávajú, nenahlasujú, odmieta sa ich súvis s očkovaním, bagatelizujú sa.
- Rodičia volajú po zriadení fondov na odškodnenie. Nemôžu pochopiť, že u nás nie sú podobné fondy ako napr. v Nemecku, ktoré by odškodňovali obete očkovania.
- Rodičia volajú po dobrovoľnom očkovaní…
- atď. atď. Myslím, že ich požiadavky sú Vám známe.
Pani doktorka, dnes žijeme v globalizovanej spoločnosti, mnohí naši rodičia žili dlho v zahraničí, aj mimo Európy, kde majú trvalé kontakty a dostatok informácií aj priamo z lekárskych kruhov, takže dobre vedia, ako sa k problematike očkovania pristupuje vo svete. To len Vy tu u nás označujete za poplašné správy, všade sa o tom otvorene hovorí. Ďalší rodičia si informácie získavajú vďaka slobodným médiám a internetu. Mnohí majú veľmi ťažké srdce na našu spoločnosť, že ich označuje za zanedbateľnú hŕstku sektárov a náboženských fanatikov, pričom doma majú mnohí deti, ktoré sa „zmenili“ po očkovaní, aj keď tu im to nikto neprizná… Či je to tak, či nie je, to nám iste neprináleží riešiť, no ako sa ukazuje, na Slovensku ani nie je inštitúcia, ktorá by to riešila. Nám prináleží verejnosť informovať nezaujate a nejednostranne. Nepripisujte nášmu časopisu väčší význam, ako má — všetky tieto informácie si ľudia získavajú z iných zdrojov z celého sveta. I medzi lekármi sú ľudia, ktorí odmietajú očkovať svoje deti a svojich blízkych. I keď to verejne nepriznajú.
Som veľmi rada, že mi píšete a veľmi rada budem komunikovať s odbornými spoločnosťami verejne, pretože som rozhorčená zo stavu, keď sú rodičia tak nespokojní, že dokonca odmietajú čítať náš časopis pre jeho jednostrannosť a zaujatosť. Pritom aj Vy možno dobre viete, že Dieťa je časopis, ktorý sa priamo zaslúžil na náraste počtu dojčiacich mamičiek po roku 1995 a v následnom období a že naša redakcia obetavo a svedomito koná v prospech matiek, detí a rodín na Slovensku. Vždy sme boli k spolupráci s odbornou verejnosťou ústretoví! Téma očkovania už dlho vrie v našej spoločnosti. Všetky tieto výhrady sa zosypali nám na hlavu a namiesto toho, aby ste sa k nim postavili priamo tvárou Vy, keďže v prvom rade patria na riešenie vám ako lekárom — namiesto toho mi píšete o nejakých duchoch… Napokon, pozrite si názory rodičov v diskusii na facebookovej stránke časopisu Dieťa www.facebook.com/mesacnikDieta — ako aj na mnohých iných portáloch. Pozrite si, ako sú znepokojené známe osobnosti (napr. spevák Robo Papp naposledy…). A, prosím Vás pekne, zaujmite k tejto situácii postoj, ktorý si naša verejnosť zaslúži a dlho po ňom volá. Vysvetlite rodičom, prečo u nás nie je možné aplikovať také základné právo, ako je slobodné rozhodnutie pre lekársky úkon, ktorý má byť vykonaný na dieťati a podľa príbalových letákov vakcín môže spôsobiť aj veľmi vážne následky. My sme rozhodne nie prvé médium, ktoré otvára túto háklivú tému. Budem Vám vďačná za ústretový prístup k rodičom v tejto oblasti — len Vy ako lekári máte tu možnosť zaviesť do praxe také opatrenia, ktoré by vyriešili tieto ťažkosti a priblížili nás k tomu, ako postupujú vyspelé štáty Európskej únie.
Vážená pani doktorka, moje konanie nepovažujem za chybné. Konám podľa najlepšieho vedomia a svedomia, podávajúc ruku každému pediatrovi, ktorému sa nepáči, že sa má stať udavačom svojich pacientov a ktorý by rád žil v slobodnej spoločnosti. Neodmietam uverejňovať informácie podporujúce očkovanie, ale nežiadajte odo mňa, aby som informácie lustrovala a neposkytla priestor druhej strane. Podrobnejšiu argumentáciu k rozhovoru a uvedenie odborných zdrojov Dr. Eleková ešte dodatočne časopisu poskytla na základe výhrad MUDr. Marty Špánikovej. Nájdete ju v článku:
- MUDr. Marta Špániková: „Dať priestor odporcom očkovania v časopise Dieťa bolo nesprávne a nešťastné rozhodnutie“ + odpoveď MUDr. Ludmily Elekovej
Po uzávierke aprílového čísla časopisu zostavím všetky reakcie, ktoré prišli do časopisu Dieťa, v ktorých sú uvedené vážne výhrady rodičov voči súčasnému stavu na Slovensku a verím, že to bude pre naše odborné spoločnosti zaujímavým prínosom na zamyslenie, ako riešiť nedostatky v tejto oblasti. O záveroch odborných spoločností, samozrejme, prinesiem verejnosti všetky informácie, ktoré nám poskytnú.
Prajem Vám všetko dobré a ešte raz Vám úprimne ďakujem za Váš e-mail. Možno si nájdete čas pozrieť aj reakcie ľudí na spomínaných stránkach a možno v nich nájdete aj odpoveď na otázku, kto vypustil akého džina z fľaše. Akokoľvek, verím, že aj táto rozprávka bude mať dobrý koniec. Rovnako ako verím, že aj domovník môže byť zručným staviteľom, najmä keď vyštudoval príslušnú školu.
Ing. Renáta Krausová
šéfredaktorka časopisu Dieťa
Odpoveď MUDr. Ludmily Elekovej na e-mail MUDr. Kataríny Šimovičovej:
Vážená redakce,
reaguji na e-mail MUDr. Kataríny Šimovičové. Paní doktorka se velmi rozohnila a ve svém svatém zápalu se dopustila některých povážlivých výroků. Kromě toho zjevně nepochopila některé věci.
Konkrétně proberu její výroky, přestože ona konkrétní nebyla a jen mě obvinila ze lži a zavádění. Obvinění ze lži, které je nepodložené, lze považovat za trestný čin pomluvy. To jen pro ilustraci, kdo se pohybuje na tenkém ledu.
Žádám Dr. Šimovičovou, aby dokázala, kde přesně lžu, který z mnou uvedených zdrojů je nepravdivý.
Údajně je neetické, abych se jako lékařka pro dospělé, zabývající se alternativní medicínou, vyjadřovala k očkování. Nechápu proč. Sama mám děti, sama bych měla očkovat své dospělé pacienty a hlavně ve své alternativní praxi úspěšně léčím lidi, poškozené očkováním. Co je na tom neetické? Že říkám „císař je nahý“?
Nemám sice zkušenosti s plošným očkováním, ale s jeho důsledky bohužel ano.
Očkování je složitá problematika: asi ano, když řadoví pediatři netuší nic o přítomnosti a účincích hliníku, rtuti a dalších látek ve vakcínách, netuší, že očkování spouští alergii a autoimunitu. Je to složité, systematicky to studuji několik let. Za těch posledních několik let jsem získala mnohem víc informací o očkování, než mi kdy dalo studium medicíny a oficiální školení. Když jsem jako čerstvě atestovaná lékařka nechávala očkovat své (dnes již velké) děti, byla jsem stejně nevědomá jako pediatři, kteří se nyní rozčilují.
Moje „teoretizování“ prý patří do odborné diskuze. To znamená tajit před rodiči informace, které by mohly narušit jejich víru v očkování? A co právo na informovaný souhlas? Když jdete na jakýkoli zákrok, podepisujete informovaný souhlas, že můžete při operaci umřít, že se může stát to a to. Přestože je riziko mizivé. Neznám pediatra, který by matky seznámil s jinými nežádoucími účinky než mírnou teplotou, mrzutostí a otokem (sk: opuchom — pozn. red.). A když maminka nahlásí symptomy jako „dítě celou noc plakalo, mělo horečku 40 °C a od dalšího dne se neusmívá, nebrouká, nehraje si s ručičkami, což už umělo, je neklidné, špatně spí, budí se každou chvíli s neutišitelným pláčem, nechce pít, má průjem apod.“ — a potíže trvají někdy týdny, matka se dočká odpovědí jako: „to je normální“, „to je jen náhoda“, „to se po Prevenaru nemůže stát“, „děti mají svá období, svou povahu“. To jsou citace skutečných pediatrů. Ani jeden nerozbalil příbalový leták, aby si osvěžil paměť, ani jeden nevolal na SÚKL nebo výrobci, jestli se s něčím podobným setkali. Nedávno jedna matka popsala podobnou reakci výrobci hexavakcíny, firmě GlaxoSmithKline. Okamžitě reagovali, chtěli detaily, čísla šarže apod. Nenapsali, „je to ok, nic se neděje“. Jak to, že to pediatři nevědí, proč je firma v tomto smyslu neinformuje na školeních, které sponzoruje?
V databázi mám víc patologických reakcí na očkování, než bylo za celý rok hlášeno. Ani jedna z reakcí, které mi rodiče sdělili, hlášena nebyla. Šlo o závažné stavy, křeče, encefalopatie, regres ve vývoji apod. Ty děti existují. Jenže dokud je vše, co se nehodí do krámu a stane se po očkování, pouhou náhodou, do té doby budou vakcíny naprosto bezpečné.
A jak dlouho by měly debaty o očkování patřit do odborných kruhů? Deset let? Nebo déle, stejně jako lékařům trvalo veřejně uznat škodlivost kouření a varovat před ním? Přestože to bylo jasné dávno předtím? Mezitím umřely milióny lidí na rakovinu plic.
Paní doktorce vadí moje odkazy na studie v rozvojových zemích. Vůbec nepochopila, proč jsem je uvedla. Stále se tvrdí, že jen a jen díky očkování nemáme epidemie a straší se jejich návratem, kdyby se přestalo očkovat. Uvedené studie jsou pro ilustraci, co dokáže hygiena, přibližují nám naši historii (v 19. století jsme tu žili jako v dnešním Karáčí), ukazuje, že očkování nemoci nevymýtilo. Porovnání výsledků této studie ukazující snížení nemocnosti na nemoci v těchto podmínkách smrtelné (pneumonie a průjmy zabijí ročně 3,5 miliónů dětí, tj. systematické zavedení osobní hygieny by ročně zachránilo možná milión z nich) s výsledky očkování v Africe (zvýšení úmrtnosti — opakovaně, na různých místech) by mělo podnítit myšlení. Pediatři běžně straší matky úmrtností na spalničky v rozvojových zemích — ti nešíří poplašné zprávy?
Tvrzení, že neočkované děti jsou zdravější, není jen moje. Pozorují to instruktorky kojeneckého plavání — nápadně často pozorují zhoršení vývoje v době prvního očkování, pozorují to fyzioterapeuti, cvičitelé s dětmi, ale i maminky neočkovaných dětí. Ovšem, je-li norma pro „zdraví“ 10 zánětů ucha ročně, 5 angín ročně, nějaký ten zápal plic, astma a alergie, pak chápu, že neočkované děti proplují pod radarem. Ony se totiž v ordinaci pediatra ukáží jen na preventivních prohlídkách. Dr. Martin Hirte, autor knihy „Očkování pro a proti“, kterého jako pediatra jistě nelze obvinit z nekompetentnosti, to také pozoroval: očkované děti jsou nemocnější. Uvedla jsem studie a důkazy. Nevidí to jen ten, kdo vidět nechce. (Dr. Eleková doplnila ešte tvrdenia, uvedené v rozhovore, vo svojej reakcii na výhrady pediatričky MUDr. Marty Špánikovej v článku „Dať priestor odporcom očkovania v časopise Dieťa bolo nesprávne a nešťastné rozhodnutie“ — pozn. red.)
Moje tvrzení jsou údajně „v celej šírke nepravdivé“. OK, dokažte to. Kde přesně nemám pravdu? Co je nepravdivé na studii z časopisu Lancet, JAMA, Vaccine, na materiálech CDC apod.?
K mému přirovnání k domovníkovi: četla autorka rozhořčeného dopisu někdy studie, které uvádím? Četla všechny další, které mám v počítači? Četla kdykoli cokoliv z jiného než farmaceutickými firmami posvěceného zdroje?
Česká lékařská komora řeší etické a právní přestupky. Veřejné sdělení výsledků vědeckých studií je legální a etické. Kromě toho máme svobodu slova, zaručenou ústavou. Můžu si říkat, co chci, zejména mám-li důkazy na podporu svých tvrzení. Je mi líto, že se to někoho dotklo, ale to není můj problém. Své emoce nechť si řeší s psychoterapeutem.
MUDr. Ludmila Eleková,
praktická lékařka pro dospělé
