Nanútené očkovanie, vláda a verejný záujem

National Health Federation - 3.XII.2009 - Dr. Russell L. Blaylock

       Pôvodný článok "Forced Vaccinations, Government, and the Public Interest"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

       Tí všímavejší si všimli nebezpečný trend v USA, ako aj iných krajinách sveta, ktorým je uchyľovanie sa rôznych vlád na rôznych úrovniach k požadovaniu povinného očkovania širokej verejnosti. Štát Mississippi, v ktorom žijem, je jedným z najobmedzujúcejších štátov USA, čo sa týka výnimiek z povinného očkovania. Výnimky sú tu povolené len na základe odporúčania lekára. Iróniou osudu je to len na papieri, keďže mnohí mali až troch praktických lekárov, ako aj odborníkov na neurologické poškodenia, spôsobené očkovaním, ktorí im poskytli písomné žiadosti o výnimky z očkovania, len aby boli zamietnuté štátnym úradníkom verejného zdravotníctva.

       Horšie sú na tom štáty ako Massachusetts, New Jersey a Maryland, kde nútené očkovanie bolo buď požadované súdmi, štátnymi zákonodarnými zbormi alebo v ktorých je takáto právna úprava v príprave. Všetky takéto politiky silne pripomínajú ríše národných socialistov (nacistov), stalinistické krajiny alebo komunistickú Čínu.

       Keď sa úradníkov verejného zdravotníctva opýtate na morálnu oprávnenosť takýchto drakonickým opatrení, ako je nútenie ľudí dať sa zaočkovať niečím, čo považujú za jasné a prítomné nebezpečenstvo pre seba a svojich milovaných, obzvlášť ak mali osobnú skúsenosť s vážnymi nežiaducimi účinkami týchto očkovacích látok, úradníci sa zvyčajne uchýlia k potrebe chrániť verejnosť.

       Človek by si hneď pomyslel, že ak je očkovanie tak účinné, ako tvrdia predstavitelia verejného zdravotníctva, prečo by sa mal vôbec kto báť neočkovaných ľudí? Očkovaní by mali zrejme byť chránení aspoň na 95%. Takáto otázka stavia úradníka do ťažkej pozície. Zvyčajnou odpoveďou je, že "malé" percento očkovaných nebude mať dostatočnú ochranu a bude ohrozené. Nuž, ak pripustia to, čo sa dočítame v lekárskej literatúre, totiž že percento zlyhaní očkovania je oveľa vyššie než 5%, ako oni tvrdia, potom musia čeliť ďalšej zjavnej otázke: Prečo by sa ktokoľvek mal dávať očkovať, ak tu je významná pravdepodobnosť, že ho očkovanie neochráni?

       Ak na nich budete ďalej tlačiť, uchýlia sa k ich obľúbenému ospravedlneniu, k svätému grálu obhajcov očkovania - ku kolektívnej imunite. Táto hypotéza sa zakladá na myšlienke, že 95% (a niektorí teraz hovoria 100%) obyvateľstva treba zaočkovať, aby sa predišlo epidémii. Výška zaočkovanosti, údajne potrebnej na kolektívnu imunitu, však postupne rastie. Už som o tejto otázke nejaký čas uvažoval pred tým, ako mi napadla odpoveď. Kolektívna imunita je z väčšej časti mýtus a skutočná kolektívna imunita sa týka len prirodzenej imunity, tzn. samotného ochorenia na danú chorobu.

Je kolektívna imunita skutočná?

       Podľa pôvodného popisu kolektívnej imunity sa ochrana širokej verejnosti objavovala len keď ľudia prekonali choroby prirodzeným spôsobom. Dôvodom je, že prirodzene získaná imunita trvá až do smrti. Propagátori očkovania rýchlo uchmatli tento koncept a použili ho na očkovaním vytvorenú imunitu. Lenže bol tu jeden významný problém - očkovaním vytvorená imunita trvala len relatívne krátky čas, väčšinou od 2 do 10 rokov, pričom ide len o humorálnu (protilátkovú) imunitu. Preto potichu začali navrhovať posilňovacie dávky (boostery) u väčšiny očkovacích látok, dokonca aj u bežných detských chorôb, ako sú ovčie kiahne, osýpky, príušnice (mumps) a ružienka.

       Potom odhalili ešte väčší problém: posilňovacie dávky účinkovali len 2 roky alebo menej. Preto teraz vídame ako podmienku prijatia na vysokú školu (pre)očkovanie proti viacerým chorobám, dokonca aj očkovacími látkami, ktoré údajne majú doživotnú účinnosť, ako je napr. MMR. To isté sa odporúča dospelým. Iróniou osudu sa nikto v médiách či lekárskych kruhoch nepýta, čo sa to tu deje. Jednoducho prijmú tvrdenie, že to-či-ono očkovanie je nevyhnutné.

       Dokázať, že očkovaním vytvorená imunita je takmer vždy len mýtus, je vcelku jednoduché. Keď som ja bol na lekárskej fakulte, učili nás, že všetky detské očkovacie látky účinkujú nadosmrti. Takéto myslenie pretrvávalo vyše 70 rokov. Až pomerne nedávno sa zistilo, že väčšina týchto očkovacích látok stratí účinok 2 až 10 rokov po očkovaní. To znamená, že najmenej polovica obyvateľstva už nemá nijakú očkovaním vytvorenú imunitu proti žiadnej z tých chorôb, protí ktorým bola v ranom detstve očkovaná. Takže najmenej 50% obyvateľstva bolo nechránených po celé desaťročia.

       Ak načúvame súčasným "múdrostiam", všetci sme ohrození návratom masívnych epidémií, ak zaočkovanosť klesne pod 95%. Napriek tomu sme však všetci žili 30 či 40 rokov s tým, že len 50% alebo menšia časť obyvateľstva mala očkovaním vytvorenú ochranu. To znamená, že kolektívna imunita v tejto krajine nejestvovala dlhé desaťročia, ale žiadny návrat epidémií sa nekonal. Očkovaním vytvorená kolektívna imunita je klamstvom, ktoré má vystrašiť lekárov, predstaviteľov verejného zdravotníctva, ostatných zdravotníkov a verejnosť, aby súhlasili s očkovaním.

       Ak preskúmame vedeckú literatúru, zistíme, že ochranný účinok mnohých očkovacích látok bol 30% až 40%, čo znamená, že 60% až 70% verejnosti bolo bez očkovaním vytvorenej ochrany. To znamená, že pri účinnosti očkovania 30% až 40% v spojení s faktom, že väčšina zaočkovaných stratila očkovaním vytvorenú ochranu v priebehu 2 až 10 rokov od očkovania, drvivá väčšina z nás bola bez magických 95%, potrebných na kolektívnu imunitu. Preto obhajcovia očkovania tvrdia, že očkovanie má 95%-nú účinnosť.

       Bez mantry o kolektívnej imunite by títo predstavitelia verejného zdravotníctva neboli schopní ospravedlniť nútené plošné očkovanie. Lekárom, ktorí spochybňujú moje tvrdenie, že kolektívna imunita je mýtus, dávam zvyčajne jednoduchý príklad. Keď som bol študentom medicíny pred cca 40 rokmi, učili ma, že očkovanie proti tetanu má doživotný účinok. Potom, 30 rokov odkedy sa toto očkovanie stalo povinným, sme zistili, že jeho ochranný účinok netrvá viac než 10 rokov. Potom sa spýtam toho pochybujúceho lekára (tej pochybujúcej lekárky), či videl(a) vôbec niekedy prípad tetanu? Drvivá väčšina nevidela. Potom im poviem, nech sa pozrú na údaje o výskyte tetanu v jednotlivých rokoch. Nevidno nijaký náras počtu prípadov tetanu. To isté možno povedať o osýpkach, príušniciach a ďalších detských chorobách. Kolektívna imunita bola a stále je len a len mýtus.

       Celé opodstatnenie núteného plošného očkovania sa spolieha na tento mýtus a je dôležité, aby sme túto myšlienku vyvrátili. Neil Z. Miller vo svojej najnovšej knihe "Vaccine Safety Manual for Concerned Families and Health Practitioners" poskytuje presvedčivé dôkazy o tom, že kolektívna imunita je mýtus.

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami

       Tí, čo pretláčajú povinné očkovanie proti čoraz väčšiemu počtu chorôb, sú z rôzneho cesta. Niektorí sú celkom úprimní a skutočne chcú vylepšiť zdravie v USA. Veria mýtu o očkovaním vyvolanej kolektívnej imunite a podobne veria aj tomu, že očkovanie je v zásade účinné a bezpečné. To nie sú zlí ľudia.

       Rastúci počet však tvoria tí, čo majú kolektivistický svetonázor a vnímajú sami seba ako jadro elity múdrych mužov a žien, ktorá by mala zvyšku národa hovoriť, čo má robiť vo všetkých oblastiach života. Považujú nás za nevedomý dobytok, neschopný porozumieť výhodám ich plánu pre USA i celý svet. Ako deti, musíme (chtiac-nechtiac) užiť svoj liek, keďže podľa ich názoru nemáme poňatia o skutočných prínosoch toho zle chutiaceho lieku, ktorým máme byť nakŕmení.

       Zistil som tiež, že malá časť ľudí v regulačných úradoch a úradoch verejného zdravotníctva by rada povedala pravdu, ale sú tak ustráchaní a zastrašovaní vyhadzovom alebo zničením ich kariér, že radšej zostanú ticho. Pre médiá sú úplnými hlupákmi.

       Zistil som, že "reportéri" (dnes máme už len málo skutočných novinárov) sotva kedy rozumejú tomu, o čom píšu, a vždy dôverujú a spoliehajú sa na ľudí, čo sú pri moci, dokonca aj v prípade, že títo ľudia nemajú kvalifikáciu na to, aby o danej téme hovorili. Väčšinou si zabehnú po odpovede do CDC alebo na nejakú lekársku fakultu. Nevládzem spočítať, koľkokrát som videl rozhovory s vedúcimi univerzitných katedier, keď bolo zjavné, že nemajú poňatia o téme, o ktorej bola reč. Sotva ktorý z týchto profesorov si nechá ujsť príležitosť objaviť sa pred kamerou alebo byť citovaný v novinách.

       Treba tiež zvážiť, že takíto reportéri a redaktori sú pod silným ekonomickým tlakom, keďže výrobcovia očkovacích látok sú významnými inzerentmi vo všetkých mainstreamových médiách z pochopiteľného dôvodu: vďaka tomu majú pod kontrolou ich obsah. Celý rad vynikajúcich správ na túto tému sa objavuje každý deň. To znamená, že budeme vždy odkázaní na "okrajové médiá", ako ich mainstream nazýva. Napriek vysokej kvalite novinárskej práce v mnohých "okrajových" médiách, majú tieto oveľa nižší počet čitateľov/divákov/poslucháčov. Ale aj navzdory tomu máme veľmi významný vplyv na prebiehajúcu debatu.

Ako sa verejnosť prebúdza, kolektivisti sa uchyľujú k zúfalým činom

       John Jewkes vo svojej knihe "Ordeal by Planning" pozoroval, že keď britskí kolektivisti začali vnímať vzostup opozície voči ich veľkolepým plánom, stali sa vo svojich reakciách agresívnejšími a uchyľovali sa k zúfalým činom. Započali špehovaciu kampaň, sledovanie svojich oponentov a každé zlyhanie zvaľovali na neochotu ľudí prijať plánovačov diktát bez odvrávania. Nepochybne sme to zažili aj v debate o očkovaní. Oponenti povinného očkovania sú označovaní za okrajových vedcov, čudákov, nevzdelaných, pomätencov a nepriateľov verejnej bezpečnosti - čo pripomína Stalinovu obľúbenú frázu "nepriateľ národa".

       Táto ich zúfalosť sa zakladá na ich strachu, že verejnosť môže čoskoro pochopiť, že celý očkovací program sa zakladá na nezmysloch, strachu a z prsta vycucaných rozprávkach. Obzvlášť sa boja toho, že verejnosť môže odhaliť pravdu o kontaminácii väčšiny vakcín množstvom známych (i tých, čo ešte len čakajú na objavenie) vírusov, baktérií, vírusových častíc (fragmentov) a kúskov DNA/RNA. A navyše aj pravdu o tom, že naša veda dokazuje, že tieto kontaminanty môžu viesť k mnohým pomaly sa vyvíjajúcim degeneratívnym ochoreniam, vrátane degeneratívnych ochorení mozgu. O tom sa zriedka kedy hovorí, ale pre túto debatu to má veľký význam.

       Myšlienka, že dospelí a ich deti budú nútení podrobiť sa očkovaniu desiatkami týchto organizmov a organických fragmentov, je strašidelná. Žiaden regulačný úrad nesleduje, či množstvo chronických ochorení u očkovaných osôb stúpa. Predsa však máme presvedčivé dôkazy o prudkom náraste všetkých autoimunitných ochorení, neurodegeneratívnych ochorení a niektorých druhov rakoviny od počiatku dramatického nárastu počtu povinných očkovaní.

       Obzvlášť znepokojujúce je zistenie, že mnohé kontaminujúce organizmy môžu prechádzať z pokolenia na pokolenie. Napr. nové štúdie zistili, že SV-40, významný kontaminant vakcín proti detskej obrne až do roku 1963, nielenže prebýval v tele očkovanej osoby ako latentný vírus až do smrti, ale prechádza na ďalšie pokolenie, v prvom rade skrz spermie. To sa nazýva vertikálnym prenosom. To znamená, že každé ďalšie pokolenie odteraz bude nakazené týmto rakovinotvorným vírusom. Jestvujú tiež presvedčivé dôkazy o tom, že niektoré očkovacie látky proti detskej obrne mohli obsahovať SV-40 aj po roku 1963.

       To, čo robí kontamináciu vírusom SV-40 obrovskou pohromou, je jeho spojitosť s tak veľa druhmi rakoviny, vrátane mezoteliómu, meduloblastómu, ependymómu, meningiómu, astrocytómu, oligodentrogliómu, pituitárneho adenómu, glioblastómu, osteosarkómu, non-Hodgkinovho lymfómu, papilárneho karcinómu štítnej žľazy či anaplastického karcinómu štítnej žľazy.

       Federálna vláda USA podnikla toho veľmi veľa, aby utajila túto spojitosť - napriek silným vedeckým dôkazom, že táto očkovacia látka nakazila najmenej 100 miliónov ľudí po celom svete týmto rakovinotvorným vírusom. Trvalo to vyše 40 rokov, kým došlo k odhaleniu. Spojitosti kontaminácií očkovacích látok a imuno-excito-toxicity s drastickým nárastom výskytu neurodegeneratívnych ochorení to potrvá pravdepodobne ešte dlhšie - kvôli ďalekosiahlemu rastu zabarikádovaných síl vysoko vo vládnych kruhoch a kvôli tomu, že majú pod kontrolou médiá, čo je rovnako ďalekosiahly problém. Fakt, že mocné, nesmierne bohaté nadácie, ako napr. Fordova nadácia, Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, či Rockefellerove nadácie, podporujú násilné očkovanie, ohromne rozširuje moc vlád po celom svete.

       Tieto nadácie pracujú ako šedé eminencie, ovplyvňujú legislatívu a kroky vlád skrz Svetovú zdravotnícku organizáciu (World Health Organization = WHO) a jednotlivé štátne orgány. Za každým jedným volaním po nútenom očkovaní, povinných karanténach a domových prehliadkach možno nájsť jednu z týchto nadácií, ktoré poskytujú ako peniaze, tak aj odborníkov. Pamätajte: najväčší výrobcovia očkovacích látok poskytujú tiež veľa peňazí nadáciám a sedia v ich správnych radách. Rockefellerovci buď priamo vlastnili alebo mali kontrolný balík akcií vo všetkých najvýznamnejších farmaceutických spoločnostiach. To im dalo úplný a nesmierne silný prístup k opratám moci na všetkých úrovniach. Stále však môžu byť porazení pravdou.

Preklad a zverejnenie tohto článku zabrali prekladateľovi približne 3 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, keď našu činnosť podporíte.