Neutíšiteľný plač, apatia a paralýza po očkovaní Infanrix Hexa + Prevenar 13

Mirka z Lučenca

       Som mamou 14-mesačného chlapčeka, a tak ako veľa rodičov, aj ja mám negatívnu skúsenosť s vakcínami. Po očkovaní proti tuberkulóze sme až do 10-tich mesiacov veku liečili na pľúcnom hnisavé ložisko na ramene s odkladom ďalšieho očkovania Infanrix Hexa a Prevenar 13. Potom prišla poradňa a v nej oznámenie, ani nie od lekárky, ale od sestričky, že dnes budeme očkovat a to bolo všetko. Ani proti čomu a ani čím a uz vôbec niečo také ako príbalový leták nebol k dispozícii. Malého zaočkovali a poslali nás domov s tým, že môže byť mierne
podráždený a nemáme chodiť vonku.

       Po 5 hodinach od očkovania z (podľa lekárky) "mierneho podráždenia" prepukol neutíšiteľný plač, ktorý sa striedal s prestávkami od vyčerpania. Synček apaticky ležal a nebol schopný hýbať nožičkami, ako by ich mal paralyzované (a to už 10-mesačný aj liezol). Musel mať veľmi silné bolesti pretože dýchal veľmi tažko a pri výdychu zadržiaval dych, ako človek, ktorého niečo veľmi bolí. Teplota mu v priebehu pol hodiny stúpla z 38 na 39,5 °C a nebyť podania liekov neviem, až kam by stúpla. Večer zaspal neobvykle tvrdým spánkom a prespal bez pohnutia a zobudenia sa celu noc, čo sa nám za celý čas
nestalo (budil sa 2-3 x na dojčenie).

       Počas ďalších dvoch dní mal stále teplotu nad 38,5 °C a potom ešte pár dní zvýšenú teplotu. Tento stav som oznámila lekárke a tá aj so sestričkou na mňa hľadeli spôsobom, akoby som si vymýšľala, s takouto reakciou sa vraj ešte nestretli. Po oznámení, že chcem tieto nežiadúce účinky hlásiť ma
odbili zapísaním tohto stavu do zdravotného záznamu dieťaťa a tam to celé zhaslo. Takže žiadne hlásenia, žiadne komplikácie.

       Ostávajú len rodičia s dieťaťom, krorí nevedia, ako sa majú ďalej rozhodnúť, či dať alebo nedať dieťa očkovať, pretože na Slovensku to funguje sytémom zastrašovania a nie objektívnej debaty zo strany kompetentných (lekárov). Očkovanie je propagované ako spása sveta, bez ktorého by
sme asi pomaly boli na pokraji vyhynutia. Vyznie to morbídne a v tom momente mi to nenapadlo, ale dnes viem, že ako jediný dôkaz, ktorý by
mal nejakú váhu pre lekára, je nahrať si tieto stavy po očkovaní na videokameru. Je smutné, že na Slovensku je v podstate nemožné dočkať sa nejakej podpory zo strany lekárov a nejakých alternatív ohľadne očkovania.

       O tejto negatívnej skúsenosti som napísala aj na stránku sprievodcaockovanim.sk, kde mi zo strany lekárov prišla odpoveď:

"Je mi ľúto, že Váš syn musel pretrpieť takúto reakciu. Pri jej popise ju možno zaradiť medzi predpokladané reakcie so zvýraznenou imunitnou odpoveďou organizmu. Pri očkovaní hexa a prevenar očkujeme proti 7 infekčným ochoreniam (z toho 3 typy detskej obrny a 7, event. 10 alebo 13 sérotypov pneumokokov). Je zrejmé, že na to musí byť citeľná zápalová ochrana organizmom, ktorá je spôsobená imunitnou reakciou. Čím väčšia reakcia, tým pravdepodobnosť viac kvalitnej ochrany do budúcnosti, dlhšej ochrany. Aj keď je priamo reakcia zle znášaná, má výhodu, že Váš syn má dobrý imunitný systém pre zabezpečenie ochrany pred infekciou (je to test) a tiež, že proti ochoreniam (očkovaným) bude dobre chránený."

       Takže podľa pána lekára môžeme veselo očkovať ďalej a čím silnejšia reakcia tým lepšie. O tom, že neutíšiteľný plač je podľa viacerých zdrojov, kontraindikáciou ďalšieho očkovania nepadlo ani slovko.

Zverejnenie (jazyková korektúra + grafická úprava) tohto príbehu zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 15 minút čistého času.