Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 1. Úvod

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       strany 1 až 7 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Úvod

„Akýkoľvek čin, ktorý je diktovaný
strachom alebo nátlakom akéhokoľvek
druhu, prestáva byť morálnym.“

Mahátma Gándhí

       Táto kniha je o očkovaní detí. V podstate vyzýva každého, kto má do činenia s očkovaním, aby bol plne informovaný pred tým, ako dospeje k záveru o očkovaní, a aby rešpektoval právo iných, ktorí môžu dôjsť k inému rozhodnutiu. Kľúčovým bodom je: Ak očkovanie poskytuje takú ochranu, ako sa tvrdí, tak žiadna očkovaná osoba nie je vystavená nijakému riziku ochorenia od neočkovanej osoby.

       Ak ste učinili informované rozhodnutie, že očkovanie bude (alebo nebude) prínosom pre Vaše dieťa, je Vaším právom učiniť toto rozhodnutie a konať v súlade s Vaším rozhodnutím, názorom, úsudkom a svedomím. AVN hovorí, že tieto Vaše práva Vám nesmú byť odňaté. Máte právo vybrať si to, čo si myslíte, že je najlepšie pre Vašu rodinu. Čo sa týka očkovania, určite je mnoho ľudí, ktorí dospeli k rovnakému rozhodnutiu ako Vy a mnohí z nich zmenili svoj názor na opačný bez toho, že by tým privodili koniec sveta.

       Pamätajme, že ľudstvo prežilo dlhé tisíce rokov bez očkovania proti detským chorobám. Nútenie, nátlak, vydieranie, pokutovanie, urážanie, zastrašovanie, zakazovanie, či vyhýbanie sa neočkovaným nesmú byť súčasťou procesu, ktorým federálne, krajské či miestne zdravotnícke úrady ponúkajú a vyzývajú rodičov, aby dali zaočkovať svoje deti.

       AVN je proti akejkoľvek forme nátlaku, ktorý by vynútil de facto povinné očkovanie. Názorom AVN je, že o rizikách a prínosoch očkovania je toľko pochybností, zmätkov a neistôt, že v demokratickom právnom štáte je morálne, eticky a vedecky nemožné ospravedlniť alebo vynútiť si povinné očkovanie.

Sú neočkované deti hrozbou pre očkované deti?

       V hromobití žalôb a obvinení, emócií a mediálnej honby za senzáciami, sa niektorým základným a zjavným faktom nedostáva tej pozornosti, akú by si zaslúžili. Prvý základný fakt sa týka „rizika“ pripustenia styku neočkovaných detí s očkovanými. Často sa vyskytuje strach z toho, že neočkované deti sú nosičmi chorôb a očkované dieťa sa od nich nakazí. Ak by očkovanie poskytovalo takú ochranu, ako sa tvrdí, žiadna osoba, očkovaná proti nejakej chorobe, nemôže chytiť túto chorobu od neočkovanej osoby. Ak ste Vy a Vaše deti očkované, nepodstupujete nijaké riziko — ak Vám očkovanie poskytlo takú ochranu, ako sa tvrdí, že poskytuje. Ak Vy a Vaše deti nie sú očkované, tak môžete ubezpečiť svojich očkovaných priateľov, že žiadne očkované dieťa nemôže chytiť chorobu od Vás a Vašej rodiny. Ak Vám neveria, asi už vedia, že očkovanie neposkytuje takú ochranu, ako sa tvrdí.

       Prečo by malo očkované (a teda „chránené“) dieťa byť uchránené od styku s neočkovaným dieťaťom? Kto tu podstupuje „riziko“ — určite nie ten, čo je očkovaný? Prečo by sme sa potom mali vyhýbať neočkovaným deťom? Prečo by tieto mali mať zakázaný vstup do škôlok a škôl? Odpoveď spočíva vo fakte, že „ochrana“ očkovaním je nespoľahlivá a mnohé deti dostanú chorobu z očkovania alebo napriek očkovaniu. Keď sa obhajcovia očkovania snažia izolovať neočkovaných, aby tým chránili očkovaných, ocitajú sa v smiešnom postavení, pretože konajú spôsobom, ktorý odhaľuje neúčinnosť očkovania.

Rodičia nie sú hlúpi

       Druhý základný fakt je, že rodičia nie sú hlúpi. Rodičia sa navzájom rozprávajú. Porovnávajú. Všímajú si a stanú sa extrémne opatrnými ohľadne ďalších očkovaní, keď prinesú domov čerstvo očkované dieťa a toto dieťa má kŕče alebo neutíšiteľne plače, prehýna chrbát v zjavnej extrémnej úzkosti alebo stratí vedomie, alebo odkväcne ako handrová bábika. Je skutočne prekvapujúce, keď zdravotníci očakávajú, že rodičia budú veriť tomu, že takéto reakcie na očkovanie sú „náhodou“ a nesúvisia s jedovatou injekciou, ktorú dieťa práve dostalo.

       Rodičia si všímajú, že očkované deti sú večne u lekára, berú jedny antibiotiká za druhými na ochorenia uší či mandlí a chytia čokoľvek, čo sa mihne okolo. Možno nepoznajú koncept očkovaním vyvolaného oslabenia imunitného systému, možno nevedia, že by mali ako „náhodu“ označiť náhly úpadok zdravia dieťaťa po očkovaní, ale začínajú si uvedomovať, že o rizikách očkovania sa nehovorí dostatočne a že prínosy očkovania sú preceňované.

       Ak by sa mohli voľne zmiešať očkované a neočkované deti, pričom IBA neočkované deti by chytili chorobu, čo práve prešla okolo, a NIJAKÉ očkované dieťa by ju nechytilo, potom by aj tej najzapredsudkovanejšej osobe muselo byť jasné, že očkovanie môže mať nejakú hodnotu. Mohli by potom byť dlhé rady ľudí, čo by sa dožadovali očkovania seba a svojich detí, pričom by neboli potrebné žiadne hrozby, pokuty ani všetky tie ďalšie špinavé triky. Tieto špinavé triky sú tu na to, aby sa nimi tlačilo na rodičov, pričom rodičia odolávajú tomuto tlaku, pretože rodičia nie sú hlúpi. Vedia, že tí, čo volajú po slobode v očkovaní, nedostávajú za to žiadne peniaze — v skutočnosti to stojí veľa osobného času, súkromných peňazí a úprimnej snahy odolať tlakom, ktoré sa snažia potlačiť a odstrániť tieto práva.

       Na druhej strane tejto debaty sú tí, čo vyzývajú na odstránenie rodičovskej slobody voľby v očkovaní. Vo výsledku tvrdia, že každý človek, čo sa narodí v tejto krajine (čo tam po zvyšku sveta?) MUSÍ dostať aspoň 15 vakcín (v čase písania knihy — v roku 1998 — to mohlo byť 15, dnes už to bude najmenej 30 — pozn. prekl.) pred tým, ako nastúpi na základnú školu. Výrobcovia vakcín z toho majú obrovské a rastúce zisky. Sú v tejto debate zainteresovaní. Rodičia nie sú hlúpi — drvivá väčšina z nich si pamätá, že choroby, ktoré sa teraz označujú za významné hrozby pre veľké počty detí, boli pred vynájdením príslušnej vakcíny čímkoľvek, len nie horormi, za ktoré sú dnes označované.

Strata dôvery

       To, nad čím sa rodičia oprávnene asi najviac pohoršujú, je strata istoty a dôvery vo svojich lekárskych poradcov. Debata o očkovaní vyniesla na svetlo Božie konflikt záujmov v rámci lekárskeho povolania, ktoré je na jednej strane založené, sponzorované a podporované farmaceutickým priemyslom. Na druhej strane, keď sa ľudia obrátia na lekára, hľadajúc nezaujatú informovanú radu o očkovaní, v skutočnosti sa obracajú na platených agentov výrobcov vakcín, ktorí dostávajú drvivú väčšinu informácií o vakcínach od ich výrobcov. Ako môže mať človek istotu, že starostlivosť o pacienta (teraz nazývaného „klient“) je prvoradým cieľom takýchto lekárov?

       Dôvera a istota, ktorá tu kedysi mohla byť, sa veľmi rýchlo stratí, keď lekári šikanujú ustarostených a zmätených rodičov, aby dali zaočkovať svoje bábätká navzdory ich nezodpovedaným otázkam, keď lekári hľadajú všemožné výhovorky na to, aby odmietli rodičom ukázať príbalový leták vakcíny, v ktorom výrobca veľmi neochotne uvádza najmenšie možné minimum strašidelných dopadov očkovania.

       Základným faktom č. 3 je, že bábätká sú príliš nezrelé na to, aby boli očkované vo veku 2 mesiacov, s preočkovaniami vo veku 4 a 6 mesiacov (na Slovensku sa preočkovanie vo veku 6 mesiacov nevykonáva — pozn. prekl.). Už dlho sa vie, že prakticky akékoľvek očkovanie môže viesť k neinfekčnej zápalovej reakcii, zahŕňajúcej nervovú sústavu... Spoločným menovateľom je vaskulopatia (narušenie cievnej steny — pozn. prekl.), ktorá je často spojená s demyelináciou (narušenie ochranného puzdra okolo nervov — pozn. prekl.).

       Možno niektorí rodičia neočkujú preto, lebo im to je jedno alebo sa im len nechce, ale toto pokolenie rodičov je lepšie informované a uvedomelejšie, než akékoľvek predtým. Drvivá väčšina rodičov má veľké obavy z toho, že by ich dieťa mohlo ochorieť na život ohrozujúcu chorobu. Ak si myslia, že prínosy očkovania ospravedlňujú s očkovaním spojené riziko, budú očkovať. Ak nie, nebudú očkovať.

       Pretože očkovanie je invazívnym lekárskym zákrokom s možnými vážnymi či dokonca smrteľnými následkami, každý človek, čo zvažuje očkovanie seba alebo svojho dieťaťa, musí byť plne a korektne informovaný o rizikách pred tým, ako podpíše informovaný súhlas. Nemá zmysel riskovať očkovanie, ak riziko poškodenia danou chorobou nie je veľké. Tvrdí sa, že očkovanie znižuje závažnosť ochorenia, ak sa ním nakazí očkovaná osoba (!), ako aj že očkovanie pomáha predchádzať budúcim epidémiám a že plošné očkovanie vyhubí príslušné choroby. O tom pojednáme neskôr.

       Pre väčšinu detí, ktoré majú byť očkované, je riziko s očkovaním spojeného poškodenia zdravia neprijateľne vysoké v porovnaní s údajnými alebo nasľubovanými pochybnými prínosmi. Diskusia o očkovaní sa sústredí okolo zváženia rizík oproti prínosom — či prínosy ochrany, poskytovanej očkovaním, ospravedlňujú riziko poškodenia zdravia alebo úmrtia, spôsobeného daným očkovaním. Pravda je prvou obeťou vojny a diskusia o očkovaní zdegenerovala na virtuálnu vojnu medzi obhajcami a odporcami povinného očkovania. Táto diskusia je zohyzdená osobnými útokmi proti tým, čo spochybňujú hodnotu očkovania. Zverejnené vedecké dôkazy sú ignorované. Otázky, adresované zodpovedným úradom sú zametené nabok bez toho, že by boli zodpovedané. Médiá sú zmanipulované alebo vedome spolupracujú na hrubom zavádzaní verejnosti. Lekárom sú ponúkané „peniaze za očkovanie“. Federálna vláda porušila svoj sľub nezahrnúť informácie o očkovaní do databáz štátnej zdravotnej poisťovne. Je tu celý rad ďalších problémov, ktoré musia znepokojiť každého, kto verí v demokraciu a právo každej osoby na informovanú voľbu pred súhlasom s invazívnym lekárskym zákrokom.

       Australian Vaccination Network (AVN; Austrálska sieť o očkovaní) je hlboko znepokojená tým, že mnoho informácií o očkovaní je nepravdivých a zavádzajúcich. AVN sa domnieva, že prínosy odporúčaných očkovaní sú neúnosne zveličované, riziká očkovania zase podceňované, nežiaduce účinky (telesné i duševné poškodenia, ako aj úmrtia) hlásené len vo veľmi málo prípadoch, vďaka čomu sú podhodnotené, potenciál dlhodobých hrozieb (pre druhé a ďalšie pokolenia) vo veľkom ignorovaný a zásadné informácie k tejto téme zamlčiavané. AVN sa ďalej domnieva, že čím menšie je dieťa v čase očkovania, tým väčšie je riziko vážnych až smrteľných následkov.

       AVN nepodporuje ani neodporuje očkovaniu ako takému, nielen kvôli nedostatku spoľahlivých údajov, ale aj z etických dôvodov. AVN verí, že je právom každého jednotlivca slobodne sa rozhodnúť v tejto otázke ohľadne seba a svojich detí. V súlade s touto filosofiou možnosti voľby je AVN silne proti povinnému očkovaniu. Povinnosť je zmarením práva na výber. Preto bola táto kniha napísaná ako obhajoba a podpora slobody voľby v očkovaní a ako odpor proti de facto povinnému očkovaniu.

       Je neúprimné, zavádzajúce a nesprávne tvrdiť, že v Austrálii v súčasnosti (rok 1998 — pozn. prekl.) nie je očkovanie povinné. Je povinné vo všetkých ohľadoch, len sa povinným nenazýva. Podľa Ústavy Austrálie, článok 51, odsek 23A, „občianske povinnosti“ — čo zahŕňa akékoľvek povinné lekárske úkony — je povinné očkovanie protiústavné. Takže federálna vláda, krajské vlády i miestne úrady vykonávajú nátlakové kampane, ktoré sa zastavia len tesne pred výslovnou právnou povinnosťou očkovať. Tieto očkovacie kampane ponúkajú veľké peňažné odmeny za očkovanie a hrozia pokutami za odmietnutie očkovania. Médiá nekriticky spolupracujú na vytvorení ovzdušia strachu a nenávisti: strachu z detských prenosných ochorení, ktoré sú pre zdravé neočkované deti z lekárskeho hľadiska bezproblémové, aby vytvorili tlak okolia na rodičov novorodencov a šírili zavádzajúcu propagandu.

       Jedným veľmi zjavným dôvodom, pre ktorý Vláda Austrálie odmieta urobiť očkovanie oficiálne povinným, je, že by potom musela odškodňovať obete očkovania. V súčasnosti nie sú v Austrálii vyplácané žiadne odškodnenia za očkovaním spôsobené poškodenia zdravia a nič také ani nie je v pláne. Skúsenosti z krajín ako Veľká Británia či Japonsko, a tiež z USA, kde je očkovanie povinné, ukazujú, že odškodňovanie dopadov očkovania si vyžaduje od vlády veľké množstvo peňazí. Austrálska vláda zrejme dúfa, že dosiahne deklarovaný cieľ takmer úplnej zaočkovanosti bez toho, že by musela platiť účet za škody, ktoré takéto kampane nevyhnutne prinášajú.

       Obhajcovia povinného očkovania argumentujú, že osobné slobody a práva jednotlivca musia ustúpiť spoločnému dobru. Etickým problémom tu je, že členovia tejto spoločnosti sú pod duševným a finančným tlakom, sú nútení, tlačení, vydieraní alebo pokutovaní, aby súhlasili s invazívnym lekárskym zákrokom na sebe a svojich deťoch, o ktorom je známe, že môže mať vážne až smrteľné dopady. Tí čo podporujú tieto zastrašovacie kampane (alebo prinajmenšom neodporujú im) majú morálnu povinnosť dokázať prínosy očkovania. Odmietnuť a odporovať očkovaniu nepredstavuje žiadnu hrozbu pre nikoho iného, pretože ak očkovanie poskytuje takú ochranu, ako sa tvrdí, žiadna očkovaná osoba nie je vystavená akémukoľvek riziku ochorenia od neočkovanej osoby.

       Vláda zosilnila svoje odhodlanie hrozbami, že pozastaví vyplácanie rodičovského príspevku, obmedzí prístup do materských škôl a rozvráti vzdelávanie detí, čo neboli očkované (na Slovensku to zatiaľ tak ďaleko nezašlo a okrem pokuty v súhrnnej výške do 331,- € + trovy konania 16,- € neočkujúcim rodičom nič nehrozí — stav k 6.XI.2012 — pozn. prekl.). Kampane na vynútenie si očkovania používajú citové vydieranie, namierené voči jednej z najzraniteľnejších častí obyvateľstva — lekársky nevzdelaným rodičom a bezmocným deťom.

       Mnoho ľudí, ktorí preskúmajú tému očkovania, je udivených a nahnevaných, že im predtým nikto nepovedal o faktoch, ktoré objavili. V niektorých prípadoch majú rodičia informácie o nebezpečnosti očkovania, ktoré ich lekársky poradca (a pravdepodobný vakcinacista) nevie. Keď položíte priame otázky o bezpečnosti a účinnosti očkovania politikom, ich odpovede budú obmedzené, uhýbavé a veľmi neuspokojivé. Tento fakt sám o sebe vysiela varovný signál tým, čo hľadajú spoľahlivé informácie o prínosoch očkovania. Pretože politici nedávajú žiadne záruky ohľadne bezpečnosti očkovania a pretože je takmer nemožné donútiť lekára k priznaniu s očkovaním spojeného poškodenia zdravia či úmrtia, rodičia už nedôverujú a neveria, že „prínosy sú vyššie než riziká“.

       Väčšina verejnosti nemá príslušné poznatky, vďaka ktorým by mohla porozumieť vedeckej literatúre a na základe nej učiniť informované rozhodnutie v tejto oblasti. Hľadali tieto informácie u lekárov. Mnohí majú pocit, že odpovede, akých sa im dostalo, sú výsledkom hlbokého zlyhania lekárov v plnení si svojej povinnosti chrániť a starať sa o tých, čo sa k nim obrátia s prosbou o pomoc. Nielenže rodičom a opatrovníkom NEHOVORIA o nebezpečnosti očkovania, ale mnohí lekári nerozpoznajú (alebo odmietajú priznať), že nejaká reakcia u nedávno zaočkovaného dieťaťa môže byť priamym následkom očkovania. Uchopenie pravdy sa stáva ešte ťažším, keď zistíte, že dieťa ani nemusí mať závažnú akútnu reakciu, a predsa môže utrpieť závažné, dlhodobé alebo trvalé neurologické poškodenie.

       Nakoľko mienkotvorní lekári neuznávajú a nehovoria o týchto obetiach — „sprievodných škodách“, spôsobených očkovacími kampaňami — nikto by sa nemal spoliehať na pomerne malé množstvo dôkazov o poškodení zdravia očkovaním. Táto kniha predstavuje niekoľko prípadov miernejších až vážnych zmien správania sa, zdravotných postihnutí a úmrtí, ktoré nasledovali po očkovaní. Množstvo nehlásených, nerozpoznaných, zle diagnostikovaných alebo zamlčaných prípadov poškodenia zdravia očkovaním možno len odhadovať. Použijúc údaje amerického FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA; obdoba slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) — pozn. prekl.) však môžeme predpokladať, že očkovaním spôsobených poškodení zdravia je najmenej 9x viac, než sa vykazuje (na Slovensku to je podľa Farmakologického ústavu LF UK najmenej 100x viac, než sa vykazuje — pozn. prekl.).

       Z rôznych dôvodov nie sú mnohé reakcie vykazované v oficiálnych štatistikách. V USA, kde je 90% až 95% ľudí povinne očkovaných, odhaduje zamestnanec FDA David Kessler, že len 1 z 10 nežiaducich účinkov očkovania je aj hlásený. K 90% nehlásených nežiaducich účinkov očkovania pridajte množstvo nežiaducich účinkov očkovania, ktoré sú diagnostikované, ako keby boli spôsobené niečím iným (nie očkovaním), a celkový počet nezaznamenaných, nehlásených a nerozpoznaných poškodení zdravia a úmrtí, spôsobených očkovaním, sa stane závratným číslom.

       Táto známa a priznávaná chyba o najmenej 90% úplne znehodnocuje akúkoľvek štatistiku, podľa ktorej je nežiaducich účinkov očkovania zanedbateľné množstvo a tie, ktoré sú zaznamenané, sú označené za „nezávažné“. Verili by ste akýmkoľvek záverom, vyvodeným zo štatistiky, ktorá nezahŕňa najmenej 90% údajov?

       Pamätajte tiež, že informácie o vývoji očkovacích látok sa považujú za vlastníctvo výrobcov vakcín — sú chránené a nie sú zverejňované, — a tak musia výskumníci a štátni úradníci ukrývať potenciálne bezpečnostné problémy pred kritickým okom verejnosti. Táto cenzúra je ospravedlňovaná vysoko presvedčivým argumentom, že očkovanie nemožno verejne kritizovať, pretože verejnosť by ho mohla začať odmietať.

       Inými slovami: nám (verejnosti) nesmie byť povedaná pravda alebo aspoň nie celá pravda o (ne)bezpečnosti očkovania z komerčných dôvodov — aby neklesol predaj vakcín po vystrašení spotrebiteľov správami o nebezpečnosti a neúčinnosti očkovania. Iným spôsobom, ako zabezpečiť čo najvyšší obrat, je, samozrejme, urobiť očkovanie povinným.

       Skupiny neočkujúcich rodičov po celej Austrálii vytiahli do boja, keď federálna vláda a niektoré krajské vlády ohrozovali prístup ku vzdelaniu a do materských škôl, ako aj pozastavením vyplácania sociálnych dávok tým rodičom, ktorí sa rozhodli neočkovať svoje deti. AVN dúfa, že vydanie tejto knihy pomôže nazbierať prostriedky, potrebné na právne poradenstvo, neskreslený a rozsiahly výskum tejto problematiky a na zaistenie slobody voľby, ktorá nebude nikdy ohrozovaná diskrimináciou, nátlakom, spoločenskou segregáciou či zosmiešňovaním.

„Domnievate sa, že dieťa niekoho iného by malo zomrieť, aby Vaše dieťa mohlo žiť? Ste pripravení na to, že vaše dieťa bude 1 zo 100.000 detí, ktoré zomrie kvôli očkovaniu? Ak ste odpovedali „nie“ na obidve otázky, nemusíte byť pripravení na riziká očkovania. Riziko je vždy 100%, ak sa to stane vášmu dieťaťu!“

Stephanie Messenger,
Vaccination Awareness & Information Service,
Brisbane, Austrália

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Preklad a zverejnenie tohto článku zabrali prekladateľovi približne 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.