Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 10. Seminár o neurologických komplikáciách čierneho kašľa a očkovania proti nemu

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       strany 46 až 48 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Seminár o neurologických komplikáciách čierneho kašľa a očkovania proti nemu

       Kvôli svojej významnosti v súčasnej diskusii o encefalitíde a poškodení mozgu z očkovania (obzvlášť z očkovania proti čiernemu kašľu), pojednávame tu o nasledujúcom článku, ktorý zhŕňa závery "Seminára o neurologických komplikáciách čierneho kašľa a očkovania proti nemu":

• J. H. Menkes, M. Kinsbourne: "Workshop on Neurologic Complications of Pertussis and Pertussis Vaccination", Neuropediatrics 1990; 21(4): 171-176
   

       Pri vyhodnocovaní nežiaducich účinkov očkovania proti čiernemu kašľu treba myslieť na nasledovné:

1. Očkovacie látky nie sú štandardizované (líšia sa od výrobcu k výrobcovi).
2. Ani v rámci jedného výrobcu nie sú očkovacie látky štandardizované a líšia sa od šarže k šarži (výrobnej dávke). (Niektoré výrobné dávky očkovacej látky sú známe ako "žhavé" ("hot lot"), pretože sú tak jedovaté, že môžu spôsobiť vyšší počet nesmierne závažných nežiaducich účinkov a úmrtí, než je bežné. Na zistenie, ktorá dávka je "žhavá", a na jej stiahnutie z trhu by bolo potrebné zaznamenávať si číslo šarže u každej osoby, ktorá bola danou očkovacou látkou očkovaná, čo sa však v Austrálskom registri očkovania detí nedeje. AVN požiadala, aby sa to robilo, ale vláda neodsúhlasila zavedenie takéhoto základného bezpečnostného opatrenia v oblasti verejného zdravia. Pozn. prekl.: v rámci každomesačných výkazov povinného očkovania by mali lekári na Slovensku hlásiť Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) aj číslo šarže použitej očkovacej látky)
3. Ak očkovacia látka nie je správne pripravená a chladená, jej sila a reaktivita (potenciál spôsobiť nežiaduce účinky) sa v priebehu skladovania mení. (Niekoľko štúdií, ktoré skúmali očkovaciu prax a poznatky o očkovaní u očkujúcich lekárov zistilo, že množstvo lekárov neuchováva a nepodáva očkovacie látky správnym spôsobom.)
    

       V skutočnosti celá otázka detoxikácie po očkovaní doposiaľ nebola systematicky skúmaná. Pozorované nežiaduce účinky očkovania zahŕňajú (zotriedené vzostupne podľa závažnosti): podráždenosť, neutíchajúci plač v nezvyčajne vysokej tónine, spavosť, kŕče, šokovitý stav nízkeho svalového napätia a zniženej schopnosti odpovedať na podnety, encefalopatia (poškodenie mozgu). (Nie je tam však nikde zmienka o smrti - pozn. vyd.)

       Keďže neurologické komplikácie nie sú špecifické len pre očkovanie proti čiernemu kašľu, časová následnosť po očkovaní je kritickou premennou pre rozhodovanie o príčinnej súvislosti. (Očkovanie proti čiernemu kašľu môže zaútočiť na krvno-mozgovú prekážku (hemato-encefalickú bariéru) priamo alebo vyvolať autoimunitný útok na myelín. Používanie časovej následnosti (spojitosti v čase) na rozhodovanie o príčinnej súvislosti neberie do úvahy dlhý časový interval, ktorý trvá, kým sa prejaví autoimunitné ničenie myelínu. Nie je možné s istotou povedať, že poškodenia mozgu, zistené po určitom čase, zaručene nebolo spôsobené očkovaním proti čiernemu kašľu. Kvôli ohromne silnému adjuvantnému účinku očkovania proti čiernemu kašľu by bremeno dokazovania malo byť na pleciach tých, čo presadzujú vpichovanie tohto jedu, aby dokázali, že očkovanie proti čiernemu kašľu nespôsobuje poškodenie mozgu.)

       Hoci väčšina kŕčov, ktoré nasledujú po očkovaní proti čiernemu kašľu, je spojená s horúčkou, prítomní neurológovia sa zhodli na tom, že nejde o febrilné kŕče, ale sú to nebenígne (tzn. škodlivé) kŕče.

       Výskyt po-očkovacej (postvakcinačnej) encefalopatie (poškodenia mozgu) je ťažké odhadnúť. Najstarostlivejšie vypracovaná retrospektívna prípadovo-kontrolná (case-control) štúdia (The National Childhood Encephalopathy Study) tvrdí, že relatívne riziko nástupu choroby, vedúcej vo výsledku k encefalopatii s trvalou invaliditou u predtým normálneho dieťaťa, je 4,2x väčšie počas prvých 3 dní po očkovaní proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu (DPT) oproti kontrolnej (neočkovanej) skupine. Táto štúdia vypočítala riziko trvalého poškodenia mozgu po očkovaní DPT na 1:310.000 dávkam. (1 z 310.000 dávok znamená skutočné riziko pre 1 z 62.000 detí, keď počítame, že každé dostane 5 dávok. Toto číslo však pochádza z The National Childhood Encephalopathy Study, ktorá nezahŕňala deti s kŕčmi, trvajúcimi menej než 30 minút, a ktoré neboli hospitalizované ako následok týchto kŕčov. Tieto výberové kritériá boli silne kritizované: "Väčšina detí s vážnym poškodením mozgu bola vylúčená nesprávnym kritériom výberu len tých detí, čo mali kŕče 30 a viac minút." (viď Wolfgang Ehrengut: "Pertussis Vaccine", Br Med J (Clin Res Ed), 1981, 283(6289):494). Je naozaj dôležité vždy pamätať na to, že vážne, chronické, dlhodobé a trvalé poškodenie mozgu môže nastať napriek absencii zjavnej alebo postrehnuteľnej akútnej reakcie.)

       Prítomní (obzvlášť neurológovia) sa zhodli, že hoci očkovanie môže prípadne urýchliť neurologické príznaky u niektorých detí, pričom malá časť očividných komplikácií môže byť náhodná, niet tu podstatných ťažkostí pri priraďovaní príčinnej súvislosti medzi očkovaním a následnými trvalými neurologickými dopadmi. (To znamená: očkovanie DPT bolo príčinou trvalého poškodenia nervov.)

       Pri preukazovaní viny očkovania proti čiernemu kašľu na vzniku následných neurologických dopadov hrá významnú podpornú úlohu starostlivé zváženie mechanizmu vzniku očkovaním spôsobeného poškodenia mozgu. Bolo dokázané, že toxín (jed) čierneho kašľa pozmeňuje bunkovú signalizáciu. Taktiež ovplyvňuje katecholaminergické a GABAergické systémy (dva typy látok na prenos nervových vzruchov) v mozgu.

       Hoci za normálnych okolností by bielkovina veľkosti toxínu čierneho kašľa neprešla krvno-mozgovou prekážkou, medzi činitele, o ktorých je známe, že narúšajú krvno-mozgovú prekážku, patria krátke epizódy hypertenzie (zvýšeného krvného tlaku), ktoré môžu nastať počas paroxyzmálneho kašľa, hypoxia (nedostatok kyslíka) a dlhšie trvajúce kŕče, či už sú alebo nie sú sprevádzané hypoxiou. Navyše, priamy, endotoxínom sprostredkovaný útok na endoteliálne bunky môže vytvoriť lokálnu poruchu krvno-mozgovej prekážky. (Mozog je chránený krvno-mozgovou prekážkou, ktorá za normálnych okolností bráni určitým látkam dostať sa k citlivým bunkovým tkanivám samotného mozgu. Táto ochranná prekážka však nie je u novorodencov a dojčiat ešte dobre vyvinutá. Je narúšaná kašľaním a vďaka tomu ňou toxín čierneho kašľa prenikne.)

       Vo výsledku prítomní dospeli k zhode, že jestvuje dostatok experimentálnych údajov na to, aby sa pripísala ako endotoxínu, tak aj toxínu čierneho kašľa (pertusickému toxínu = PT) vina na nežiaducich neurologických reakciách na očkovanie proti čiernemu kašľu. (viď J. H. Menkes, M. Kinsbourne: "Workshop on Neurologic Complications of Pertussis and Pertussis Vaccination", Neuropediatrics 1990; 21(4): 171-176)

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabrali prekladateľovi približne 2 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, keď našu činnosť podporíte.