Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 16. Damonov príbeh

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       strany 58, 59 a časť strany 60 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Damonov príbeh

Sue Brown,
Echuca, Victoria, Austrália

       Som matkou troch — zanedlho štyroch — detí a som strašne rozčarovaná nedostatkom informácií a schopnosti liečiť od/u zdravotníkov a zdravotníckych úradov počas Damonovho utrpenia. Toto je Damonov príbeh:

       3.X.1989, keď mal Damon 6 mesiacov, bol zaočkovaný 3. dávkou DTP vakcíny (proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu). Nežiaduce účinky sa prejavili už 20 minút po očkovaní. Prestal ma rozpoznávať a začal súvisle kričať. Po 6 dní mal teplotu 39 °C, nedokázal jesť ani spať celých 10 dní.

       4.X.1989 som ho zobrala k lekárovi, ktorý ho zaočkoval. Damon mal sklený pohľad, jeho tvár bola opuchnutá a trpel silnou bolesťou, zvíjajúc sa v kŕčoch. Doktor to vyhodnotil ako reakciu na očkovanie a poradil podávať paracetamol každé 4 hodiny.

       6.X.1989 som sa vrátila k spomínanému lekárovi, keďže Damonov stav sa nezmenil. Poslal nás k pediatrovi, ktorý povedal, že Damon pravdepodobne chytil nejaký vírus a poradil nám paracetamol a antibiotiká. Vykonal testy krvi i moču, ale vzorky boli znečistené, a tak sa z nich nedalo nič vyvodiť. Možnosť, že by šlo o reakciu na očkovanie, tento pediater podcenil. Nedala som Damonovi žiadny paracetamol, lebo som sa domnievala, že je nebezpečné potlačiť jeho nervovú sústavu v stave, v akom bol, a miesto toho som mu dala homeopatikum Chamomilla. Samozrejme, nedala som mu žiadne antibiotiká.

       8.X.1989 som sa obrátila na homeopata, ktorý mi odporučil Lisu Lovett, chiropraktičku z Melbourne (Austrália), ktorá lieči očkovaním poškodené deti. Poradila mi podávať mu vitamín C, horčík a vápnik vo veľkých dávkach. To som aj urobila.

       18.X.1989 kŕče slabli. Damon už spal v krátkych časových úsekoch, aj keď v noci naďalej kričal. V tom čase bol vždy vystresovaný a vyčerpaný.

       Koncom októbra 1989 dostal chrípkový kašeľ, nachladol, tieklo mu z nosa, kýchal a zatekalo mu to do krku.

       V strede novembra 1989 — 6 týždňov po očkovaní — dostal Damon impetigo (kožné ochorenie, ľudovo nazývané „sladké chrasty“ — pozn. prekl.) a čierny kašeľ. Ten trval až do februára 1990. Počas tohto obdobia dostával kŕče rôzneho stupňa závažnosti. V niektoré dni nemal vôbec žiadne kŕče.

       V marci 1990 som objavila Isaaca Goldena, homeopata z Geelongu (blízko Melbourne, Austrália — pozn. prekl.), ktorý sa zameriava na homeopatickú imunizáciu a liečbu. Isaac Golden začal liečiť Damonovu reakciu na očkovanie. V nasledujúcich 5 mesiacoch došlo k určitému zlepšieniu — znížil sa počet kŕčov. Príznaky chrípky a tekutina v hrdle však pretrvali. Damon si nemohol ľahnúť bez toho, že by si tým privolal problémy s dýchaním. Mnoho nocí som sedela pri ňom, aby som mu pomáhala s dýchaním. Homeopatická liečba zrejme nad touto ťažkosťou nezvíťazila.

       V auguste 1990 mi Ian Gawler načrtol možnosti celostnej (holistickej) liečby. Spojila som sa s duševným liečiteľom, ktorý vykonal veľký kus práce so znižovaním Damonovho strachu z očkovania a s jeho rozbitým imunitným systémom.

       V októbri 1990 istý akupunkturista konečne súhlasil s poskytnutím laserovej akupunktúry Damonovi a 9.X.1990 prešiel Damon prvou kúrou. Veľmi sa upokojil a v tú noc spal až do 23:00 a potom hodinu kričal. V tú hodinu sa kŕče značne zhoršili. Potom zaspal a nasledujúci deň sa mu veľmi polepšilo. Druhou kúrou laserovej akupunktúry prešiel o týždeň neskôr. Tá nijak nepomohla a zdá sa, že Damon to vedel vopred, pretože proti nej bojoval. Kŕče skončili, čo bola preňho (i pre mňa) veľká úľava.

      Stále však bol veľmi oslabený a chytil čokoľvek, čo sa mihlo okolo, takže bol každú chvíľu prechladnutý. Na šiji a v krku mal veľké hrče, bielych krviniek mal nesmierne veľa a červených krviniek zase veľmi málo. Lekár si myslel, že Damon možno má niečo ako nákazlivú mononukleózu, ale nevedel odporučiť akúkoľvek liečbu. (To bol iný lekár, ktorý sa práve v tom čase presťahoval do nášho mesta). Damon nepribral ani nepodrástol počas uplynulých 6 mesiacov.

       Počas septembra 1990 som hľadala ďalšie alternatívne liečby. Damon dostal Agnus castis na lymfatickú sústavu, Echinaceu na imunitný systém, Biovital, zinok a zvýšené dávky vitamínu C na stavbu tela. Zobrala som ho ku kineziológovi, duchovnému liečiteľovi, dala som ho Vega-testovať (testovať pomocou elektro-akupunktúrneho zariadenia, podobného EAV — pozn. prekl.), pracovala som duševne s ďalším liečiteľom a zmenila som mu meno na Damon (až dovtedy sa volal Damien), pokračujúc s homeopatickou liečbou Isaaca Goldena. Vega test zistil alergie na pšenicu, pomarančovú šťavu a čiernu pleseň (vláknitú hubu Aspergillus niger — pozn. prekl.). Pšenicu a pomarančovú šťavu sme z Damonovho jedálnička vylúčili a v našom novom dome nebola žiadna čierna pleseň.

       Koncom januára 1991 Damon trochu pribral a podrástol. Krvinky už mal v poriadku a tekutina i hrče v krku zmizli.

       Očkujúci lekár nedávno vyplnil formulár „Hlásenie podozrenia na nežiaduci účinok lieku“ a poslal ho Výboru na hodnotenie liekov (Drug Evaluation Committee) vo Wodene. V novembri 1989 mi tento lekár dal aj potvrdenie, že neodporúča Damona viac očkovať.

       Hovorila som s Kráľovskou detskou nemocnicou (Royal Children's Hospital) a Ministerstvom zdravotníctva (Department of Health) v Melbourne ohľadne nežiaducich účinkov očkovania, ich zaznamenávania a vedenia ich zoznamu. Nestretla som sa s nijakou ochotou z ich strany. Vyslovene ich to nezaujímalo.

       Počas Damonovho trápenia sa som zistila pár vecí, ktoré stoja za zmienku, aj keď nenachádzajú podporu zo strany lekárov. Ak dieťa trpí Candidou (oparom) v puse alebo v plienkovej oblasti apod., je to známka nestálosti imunitného systému, a preto očkovanie dieťaťa s oparom (akým bol aj Damon) môže byť vyslovene nevhodné. Moja snaha prediskutovať to s Ministerstvom zdravotníctva, lekármi a zdravotnými sestrami skončila neúspechom.

       Iná vec je čierna pleseň. Dom, v ktorom sme žili v čase Damonovho očkovania, bol ňou celý prešpikovaný. Táto pleseň môže mať vo všeobecnosti zákerné účinky na imunitný systém. Spolu s oparom a tým, že išlo už o tretiu dávku DTP vakcíny, sa v spätnom pohľade ukazuje, že som si koledovala o problémy, keď som dala Damona zaočkovať.

       Sú to len návrhy, ale rodičom sa odporúča nedávať očkovať svoje deti, keď trpia nejakou virózou apod., tak prečo k tomuto zoznamu nepridať aj opar?

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>