Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 18. Osýpky, príušnice, ružienka

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       strany 63, 64 a časť strany 65 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Osýpky, príušnice, ružienka

Základným podvodom medicíny je
predstava, že lekári majú nejaké
zvláštne liečivé sily. Táto myšlienka,
vyznávaná ako lekármi tak aj pacientmi,
je súčasťou našej kultúry a jej korene
siahajú až k počiatkom medicíny.
Je zdrojom systematických chýb
vo výkone lekárskeho povolania.

Dr. Thomas A. Preston:
„The Clay Pedestal“

       Témou tejto knihy je, že tu máme tak veľa vážnych otázok a neistôt ohľadne hodnoty a účinnosti očkovania, že povinné (plošné a vynucované) očkovanie je morálne, eticky a vedecky neospravedlniteľné. Hromadné očkovacie kampane proti osýpkam sú nádhernou prípadovou štúdiou, ktorá túto myšlienku podčiarkuje.

       V rámci diskusie o šírení osýpok časopis Bulletin of Medical Ethics z júla/augusta 1995 (č. 110, str. 5) v článku „The epidemic that never was“ uviedol, že

„Nikto nevie, do akej miery sa prenášajú osýpky medzi 10–14-ročnými deťmi. Údaje pre 5–9-ročné deti sú odvodené z čias pred zavedením plošného očkovania, keď len veľmi málo prípadov osýpok nastalo medzi 10–14-ročnými deťmi.“

      Všimnite si, že pred zavedením očkovania bolo u 10-ročných a starších len veľmi málo prípadov osýpok. Po zavedení očkovania nastávala polovica až tri štvrtiny prípadov osýpok u osôb starších než 10 rokov. To naznačuje, že očkovanie len posúva náchylnosť dostať osýpky do vyššieho veku, ale celkovo pred touto chorobou nechráni.

       Účinnou ochranou pred komplikáciami osýpok (a následnými poškodeniami zdravia) je zabezpečenie dostatočnej hladiny vitamínu A.

       V britskej očkovacej kampani proti osýpkam v roku 1994 bola predpovedaná veľká epidémia osýpok práve keď sa veľké množstvo osýpkových vakcín blížilo k dátumu exspirácie. Ako tieto vírusy vedia, že na trh prichádza nejaká vakcína? Alebo je to tak, že vírus zostáva rovnaký, to len hrozba choroby sa zveličuje a tvrdí sa, že choroba je nebezpečnejšia, aby boli ľudia vystrašení a súhlasili s očkovaním? Podľa časopisu Bulletin of Medical Ethics, druhé vysvetlenie je to správne.

Epidémia osýpok v západnej časti Sydney

The Medical Journal of Australia,
7.VIII.1995, Greg T. Beattie

       McDonnell, Jorm a Pattel tvrdia, že ich článok o epidémii osýpok v západnej časti Sydney v roku 1993 „… poskytol najpresnejší odhad účinnosti očkovania proti osýpkam v austrálskych podmienkach“ (McDonnell LF, Jorm LR, Patel MS: „Measles outbreak in western Sydney. Vaccine failure or failure to vaccinate?“, Med J Aust, 1995, 162(9):471–475). Ich štúdia porovnávala zaočkovanosť 79 školákov, ktorí mali osýpky počas spomínanej epidémie, so 159 zodpovedajúcimi školákmi v kontrolnej skupine, ktorí osýpky nedostali. Účinnosť očkovania bola vyčíslená na 81% (na základe údajov o očkovaní od rodičov) a 94% na základe overených zdravotných záznamov o očkovaní. Vo výbere kontrolnej skupiny sa však dopustili zásadnej chyby. Keďže prekonanie osýpok zanecháva spravidla celoživotnú imunitu, skupina školákov s osýpkami logicky musela byť zložená takmer výlučne z detí, čo osýpky neprekonali, a teda boli náchylné ochorieť. Naproti tomu kontrolná skupina, vybratá hlavne na základe neochorenia na osýpky počas tejto epidémie, mohla čiastočne pozostávať z detí, čo si osýpkami prešli a vďaka tomu sú imúnne. Z týchto dôvodov nemali byť skupina chorých a kontrolná skupina považované za rovnako náchylné ochorieť.

       Autori napísali, že posledná veľká epidémia osýpok v Novom Južnom Walese (štát v rámci Austrálie, angl. New South Wales — pozn. prekl.) bola v roku 1981. Preto  tvrdili, že voľba vekovej skupiny 5–9 rokov pre ich štúdiu je dostatočným opatrením. K nákaze osýpkami však nedochádza len počas veľkých epidémií. Bolo by dosť náročné odstrániť tento problém, pretože aj keby členovia kontrolnej skupiny boli vyšetrovaní, či nemali predtým osýpky, stále je tu možnosť, že mohli mať nezistený, mierny alebo subklinický (bez navonok viditeľných príznakov — pozn. prekl.) priebeh choroby, ktorá potom ovplyvnila ich náchylnosť ochorieť na osýpky. Členovia kontrolnej skupiny boli vyberaní so značným dôrazom na detail, dokonca až do tej miery, že boli vyberaní z tej istej triedy, do ktorej chodil aj niekto zo skupiny chorých. Informácie o prekonaní osýpok v minulosti však autorov nezaujímali. Ak sa neberie do úvahy tak zásadná vlastnosť, akou je imunita z prekonaného ochorenia, výsledky musia byť značne chybné. Podstatným zistením štúdie bolo, že rodičia 73% chorých detí tvrdili, že ich deti boli očkované, hoci iba u tretiny z nich to bolo možné overiť v dostupných záznamoch. To podčiarkuje potrebu dôkladného a presného vedenia záznamov o očkovaní, ak má byť takýmto spôsobom počítaná účinnosť očkovania.

Odpoveď

Louise F. McDonnell, Louisa R. Jorm, Mahomed S. Patel

       Beattieho list poukazuje na zaujímavý problém s metodológiou prípadovo-kontrolných štúdií účinosti očkovania. Do takýchto štúdií je žiaduce zahrnúť ľudí, ktorí dané ochorenie prekonali, obzvlášť keď nie je známe, či naozaj šlo o dané ochorenie. Takýto prístup bude zrejme podhodnocovať účinnosť očkovania, pretože tí, čo predtým danú chorobu prekonali, sú pravdepodobne neočkovaní, ale nie sú náchylní ochorieť. Preto ich zahrnutie do kontrolnej skupiny v prípadovo-kontrolnej štúdii bude znamenať, že neočkovaní sa budú javiť ako pomerne menej náchylní ochorieť než očkovaní. Hoci sme to v našom článku nenapísali, zisťovali sme informácie, či skúmané deti prekonali osýpky. Rodičia 6% chorých detí a 9% detí z kontrolnej skupiny hlásili, že ich deti mali osýpky pred začiatkom štúdie. Deti z kontrolnej skupiny nemali oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že prekonali osýpky, než deti zo skupiny chorých, čo vyvoláva pochybnosti o presnosti údajov od rodičov.

       Matematické modelovanie ukázalo, že zahrnutie osôb, čo prekonali osýpky, do prípadovo-kontrolnej štúdie môže viesť k podhodnoteniu účinnosti očkovania až do 10%. Tento konzervatívny prístup by mal zrejme len malý účinok na výsledky našej štúdie, keď zvážime veľmi vysoký odhad účinnosti očkovania (94% z tých, ktorých záznam o očkovaní bolo možné overiť)

Poznámka autorov knihy

       V Austrálii sa uschovávajú presné záznamy o očkovaní len ostatné dva roky (1994 a 1995 — pozn. prekl.). Keď boli očkované 5-ročné (nar. 1990) či 9-ročné (nar. 1986) deti, len veľmi málo rodičov dostalo záznamy o očkovaní resp. záznamy o očkovaní len malej časti detí boli uschovávané na bezpečnom mieste.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>