Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 20. Nákazlivá žltačka typu B a očkovanie proti nej

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       časť strany 66, stranu 67 a časť strany 68 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Nákazlivá žltačka typu B a očkovanie proti nej

„Lekári podávajú lieky,
o ktorých vedia málo,
na choroby,
o ktorých vedia ešte menej,
ľuďom,
o ktorých nevedia vôbec nič.“

Voltaire

       Mali by sa deti očkovať proti nákazlivej žltačke (= infekčnej hepatitíde = vírusovému zápalu pečene) typu B? Aké je skutočné riziko nakaziť sa touto chorobou?

       Keď bola očkovacia látka proti žltačke typu B prvýkrát uvedená na trh, bola zameraná na vysoko rizikové skupiny osôb, ako sú intravenózni (drogu do žily si pichajúci) narkomani, prostitútky, väzni a homosexuáli. Tento trh je však obmedzený. Keďže vývoj očkovacej látky stojí milióny dolárov, na federálnu vládu bol vyvinutý tlak, aby doplnila očkovanie proti žltačke typu B do očkovacieho kalendára pre bábätká.

       Výrobcovia vakcín a NHMRC (= National Health and Medical Research Council = Štátna rada pre zdravotnícky a lekársky výskum) presvedčili naše (austrálske — pozn. prekl.) ministerstvo zdravotníctva, aby zaviedlo žltačku typu B do beztak už prepchatého očkovacieho kalendára, a to na základe argumentov, že bábätká matiek, nakazených žltačkou typu B, majú 85%-né riziko ochorenia na chronickú (dlhotrvajúcu až doživotnú) žltačku typu B a že očkovaním všetkých zdravých bábätiek ochránime tieto deti, keď vo veku dospievania začnú pohlavne žiť.

       Podľa výrobcu očkovacej látky proti žltačke typu B:

„Dĺžka trvania ochranného účinku očkovania nie je v súčasnosti známa a potreba posilňovacej (booster) dávky nebola zatiaľ stanovená.“

       Len toľko k údajnej ochrane našich detí, keď budú staršie a začnú pohlavne žiť.

       Údaje o výskyte žltačky typu B, zozbierané austrálskym Štátnym systémom pre dohľad nad povinne hlásenými ochoreniami (angl. National Notifiable Disease Surveillance System):

       Majme na pamäti, že v priebehu týchto rokov sa zaočkovanosť zvýšila. Pôvodne sa očkovali len dospelí, teraz sa už očkujú aj deti. Avšak dnes, keď už je veľká väčšina obyvateľov zaočkovaná, počet prípadov žltačky typu B naďalej rastie. (platí pre Austráliu, nie pre Slovensko — pozn. prekl.)

       Príbalový leták od výrobcu vakcíny, kniha „Harrison's Principles of Internal Medicine“, príručka od firmy Merck (výrobca vakcín) spolu so správou Výskumného ústavu lekárskeho (Institute of Medicine = IoM) v USA zhodne tvrdia:

„Nákazlivá žltačka typu B sa šíri priamym stykom s nakazenými telesnými tekutinami, ako sú krv alebo semeno.“

       Koľkých bábätiek sa to týka? Podľa časopisu CDI zo 14.X.1996 (ročník 20, číslo 21) bolo v Austrálii v roku 1995 hlásených 321 prípadov žltačky typu B, z toho väčšina vo vekovej skupine 20–24 rokov.

       Žltačka typu B sa najviac vyskytuje v Ázii a Afrike (u 10% obyvateľstva), pričom najnižší výskyt je v USA, Západnej Európe (0,1% až 0,5%) a v Austrálii.

       Prečo je potrebné očkovať každé v Austrálii narodené dieťa, aby sa tým riešil problém Ďalekého Východu a Afriky?

       V 90%–95% prípadov žltačky typu B dôjde k úplnému uzdraveniu po 3–4 týždňoch nevoľnosti, únavy, bolestí hlavy, kašľa, artralgie (bolesti kĺbov), žltačky (zažltnutia pokožky a očného beľma) a oslabenia pečene. Prekonanie ochorenia zanecháva trvalú imunitu.

       Prečo bolo potrebné vystrašiť verejnosť, aby verila, že vírus žltačky typu B je smrtonosný a nakazí tak veľa ľudí, že každé austrálske dieťa musí byť očkované proti tejto chorobe?

       Smrtnosť (letalita) žltačky typu B je nízka. Umiera 0,1% až 1,4% tých, čo sa nakazia. (mne to zas tak málo nepríde, tých 1 z 1000 až 1 zo 70 — pozn. prekl.)

       V roku 1994 IoM hlásil, že sú vedecké dôkazy o tom, že očkovanie proti žltačke typu B môže spôsobiť šok a/alebo smrť. Vykonalo sa príliš málo štúdií na to, aby sa presvedčivo určilo, či jestvuje súvislosť medzi očkovaním proti žltačke typu B a Guillain-Barrého syndrómom, demyelinizačnými ochoreniami mozgu, ako napr. transverzná myelitída, optická neuritída (zápal očného nervu) alebo roztrúsená skleróza, akútnou alebo chronickou artritídou (zápalom kĺbov) či syndrómom náhleho úmrtia dojčaťa (angl. Sudden Infant Death Syndrome = SIDS).

       V lekárskych kruhoch sa oficiálne vie, že 30%–50% z ľudí, čo si po troch dávkach očkovacej látky vytvoria dostatok protilátok, nemožno po 7 rokoch zistiť akékoľvek protilátky proti žltačke typu B (tzn. test na prítomnosť protilátok im vyjde negatívne — pozn. prekl.).

       Výskumný ústav prenosných ochorení (angl. Communicable Disease Institute = CDI) oznámil, že väčšina nových prípadov žltačky typu B nastáva vo vekovej skupine 20–24 rokov. Preto očkovanie novorodencov nevedie k ochrane vysoko rizikovej skupiny.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>