Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 22. „Sú tri stupne lži: lož, bezočivá lož a štatistika“
Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873
Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
stranu 73 a časť strany 74 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
„Sú tri stupne lži: lož, bezočivá lož a štatistika“
Benjamin Disraeli,
predseda vlády Veľkej Británie v 19. storočí
Členovia AVN (= Australian Vaccination Network = Austrálska očkovacia sieť; združenie austrálskych rodičov) a ďalší znepokojení rodičia a opatrovníci sledovali s rastúcou nevôľou vývoj kampaní na „vzdelávanie“ rodičov o očividných „výhodách“ očkovania ich detí. Bežné detské choroby boli vnímané ako banálne a nepredstavujúce žiadnu hrozbu pre inak zdravé deti, až kým neboli proti nim vyvinuté očkovacie látky. Zmena v hodnotení rizika týchto chorôb je tak výrazná, že vyzerá ako obchodný trik. Len veľmi málo ľudí je ochotných veriť, že súbeh uvedenia nových očkovacích látok a zmeny vnímania (kedysi) bežných detských chorôb je len „náhoda“ (čo je, mimochodom, veľmi obľúbené slovo tých, ktorí popierajú škody, spôsobené očkovaním). Nepochybné je, že dôraz na novo objavené možné poškodenia zdravia, spôsobené prirodzeným ochorením, veľmi dobre zapadá do kampaní, ktorých cieľom je zvýšiť ochotu dať sa zaočkovať resp. dať zaočkovať svoje deti.
Od januára 1998 budú v Austrálii rodičia alebo opatrovníci, odmietajúci očkovanie svojich detí, pokutovaní krátením rodičovského príspevku, až kým nepodpíšu výhradu svedomia. Počas epidémií „očkovaním predchádzateľných (preventabilných)“ ochorení môžu neočkovanému dieťaťu zakázať vstup do školy či škôlky. Tieto zákazy môžu byť tak časté, že neočkované deti môžu vymeškať veľkú časť vyučovania. Ak sú obaja rodičia zamestnaní a nemajú nijakú inú možnosť starostlivosti o svoje deti, jeden z rodičov musí zostať s deťmi doma. Týmto spôsobom — bez toho, aby očkovanie bolo zo zákona povinné — vyvíjajú vlády a presadzovatelia očkovania tak veľký tlak na rodičov, že rodičia — vidiac znevýhodnenia ich detí — pochopiteľne zvolia cestu menšieho odporu a dajú svoje deti zaočkovať.
Ak očkovanie chráni deti tak, ako sa tvrdí, žiadna očkovaná osoba nie je vystavená riziku nákazy od neočkovanej osoby.
V jadre debaty o očkovaní stojí týrajúca neistota o rozsahu možných rizík v porovnaní s možnými prínosmi očkovania. V našom každodennom živote robíme takéto rozhodnutia porovnávaním rizika a prínosu takmer každú hodinu. Riadenie auta obnáša značné, vypočítateľné a známe riziko poškodenia zdravia alebo úmrtia, ale väčšina z nás toto riziko prijíma bez toho, že by sa nad tým nejak zvlášť zamýšľala, sadne do auta a odvezie seba, svoje deti, svojich priateľov, svojich zákazníkov, kamkoľvek sa nám zachce. S očkovaním to nie je tak jednoduché. Rodičia a opatrovníci, postavení pred otázku porovnania prínosov a rizík očkovania, sú často bezradní a nevedia, čo majú urobiť: aké sú prínosy a aké sú riziká?
Odpoveď na túto otázku závisí takmer úplne od akosti údajov, použitých na výpočet pomeru prínos/riziko. Kameňom úrazu, ktorý rozdeľuje podporovateľov a odporcov povinného očkovania, je, ako vyhodnotíme akosť údajov — ich presnosť, podrobnosť a dôveryhodnosť.
AVN rieši tieto problémy:
- povinné očkovanie;
- nekritické plošné podávanie medikamentov (očkovacích látok);
- chybný zber údajov, ich zaznamenávanie a výklad. Pri nežiaducich účinkoch očkovania sa uplatňujú neskutočne obmedzujúce podmienky, ktorých výsledkom je vylúčenie takmer všetkých nežiaducich účinkov z úradných štatistík, snáď s výnimkou len tých najkrajnejších a okamžitých reakcií na očkovanie;
- neochota úradov priznať očkovaním spôsobené poškodenia zdravia či úmrtia a následne ich odškodniť;
- používanie nátlaku, nactiutŕhania, citového vydierania, diskriminačného pozastavenia vyplácania štátnych dávok a vyhrážania sa neprijatím dieťaťa do školy či škôlky. Tieto spôsoby používajú vládni úradníci, obzvlášť súčasný minister zdravotníctva a služieb rodine, Dr. Michael Wooldridge.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
