Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 25. Tlak na hlásenie nežiaducich účinkov očkovania

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       časť strany 80 a strany 81 a 82 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Tlak na hlásenie nežiaducich účinkov očkovania

Australian Doctor, 18.VIII.1995

       Nežiaduce účinky očkovania detí sa podľa epidemiológa Dr. Johna Sheridana stanú povinne hlásenými chorobami. Tento krok prichádza ako súčasť celoštátnej snahy zvýšiť hlásenosť vážnych nežiaducich účinkov. Územie hlavného mesta Austrálie (Australian Capital Territory = ACT; provincia v Austrálii — pozn. prekl.) hlásilo najvyšší počet nežiaducich účinkov, z čoho vyplýva, že v iných štátoch sa hlási len malá časť nežiaducich účinkov. Hoci nebolo možné zaručiť hlásenie každého nežiaduceho účinku, zavádzajú sa mechanizmy, ktoré by mali povzbudiť lekárov k hláseniu a formalizovať tento proces. V Queenslande (iná provincia v Austrálii — pozn. prekl.) boli pozmenené formuláre, zavedené na zber informácií o tom, proti čomu bolo dieťa očkované, tak, aby obsahovali aj zoznam nežiaducich účinkov, ktoré by mali byť hlásené:

       Výskyt jedného či viacerých z nasledujúcich zdravotných problémov do 48 hodín od očkovania:

• súvislý neutíšiteľný plač v trvaní najmenej tri hodiny
• teplota 40,5 °C alebo viac, nevysvetlená inou príčinou
• anafylaxia (život ohrozujúca alergická reakcia)
• šok
• hypotonicko-hyporesponzívna epizóda (kolaps)

       Výskyt jedného či viacerých z nasledujúcich zdravotných problémov do 30 dní od očkovania:

• encefalopatia (poškodenie mozgu)
• aseptická meningitída (nebakteriálny zápal mozgových blán)
• akútna chabá obrna (ochrnutie)
• kŕče
• trombocytopénia (chorobný úbytok krvných doštičiek)
• smrť
• iný vážny zdravotný problém, ktorý by mohol mať spojitosť s očkovaním

       Predchádzajúce queenslandské formuláre nechávali voľné miesto, kam mal lekár zapísať podrobnosti o akejkoľvek nežiaducej reakcii, ale väčšina lekárov si nenašla čas na to, aby tam čokoľvek napísala. Zber lepších údajov umožní úradom odhaliť zlé výrobné dávky (šarže) očkovacích látok a odhaliť spojitosť medzi určitou očkovacou látkou a nežiaducou reakciou. Na to je potrebné sledovať aj číslo šarže, čo sa doposiaľ v Austrálii nerobilo. Queensland doposiaľ nestiahol z trhu žiadnu výrobnú dávku vakcíny, aj keď Brazília v roku 1997 stiahla dve zlé výrobné dávky, spojené s vysokým počtom nežiaducich reakcií a úmrtí.

       Dr. Sheridan povedal:

„Tieto problémy môžeme riešiť naozaj len vďaka vedeniu si dobrých záznamov.“

       Dr. Simon Latham, bývalý riaditeľ obecných zdravotníckych služieb pre deti pri Ministerstve zdravotníctva Queenslandu, povedal, že prijal kritiku proti-očkovacej lobby, že chýbal zber údajov o nežiaducich účinkoch:

„Ak si budeme robiť svoju prácu lepšie, ľudia si nebudú robiť starosti a zaočkovanosť bude dostatočná na ochranu detí.“

Poznámka autorov knihy

       Všimnite si, že smrť nie je uvedená v prvom zozname (do 48 hodín), hoci je uvedená v druhom zozname (do 30 dní od očkovania). Viac k tomu v ďalšej kapitole.

       Neznámo prečo však AVN (Australian Vaccination Network = Austrálska očkovacie sieť; združenie austrálskych rodičov a lekárov, skeptických voči očkovaniu — pozn. prekl.) stále dostáva hlásenia od rodičov, ktorých deti mali nežiaduce účinky očkovania vo vyššie uvedenom časovom rámci, pričom drvivá väčšina dotknutých lekárov odmietla tieto udalosti hlásiť s odôvodnením, že to boli normálne reakcie, a povzbudzovala rodičov do ďalšieho očkovania.

       V USA sa odhaduje, že len 10% lekárov hlási nežiaduce účinky, hoci je tam zákonná povinnosť hlásiť všetky nežiaduce účinky. Poškodeným deťom tam bolo vyplatených už 830 miliónov dolárov (v čase vydania knihy; v túto chvíľu je to už vyše 3 miliardy dolárov — pozn. prekl.) ako odškodné za nežiaduce účinky očkovania v rámci NVICP (National Vaccine Injury Compensation Program = Federálny program na odškodňovanie obetí očkovania).

Očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (DTP): možná príčina náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS)

William C. Torch,
Reno, Nevada, USA

       Správa o 8 úmrtiach bábätiek v súvislosti s DTP vakcínou v Tennessee a vedomosť o ďalších 4 náhlych úmrtiach od 3 a pol hodiny do 19 hodín od očkovania v Nevade (3 dojčiat a jedného 3-ročného dieťaťa) podnietilo štúdiu o vzťahu syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa (angl. Sudden Infant Death Syndrome = SIDS) k očkovaniu DTP v 200 náhodne hlásených prípadoch SIDS.

       Predbežné údaje o prvých 70 skúmaných prípadoch ukazujú, že dve tretiny z nich bolo očkovaných krátko pred smrťou. 1., 2. a 3. dávka DTP vakcíny boli podané spravidla v 2, 4 a 6 mesiacoch života.

       V skupine, kde došlo k úmrtiu po DTP vakcíne (dnes sa ako DTP vakcína používa hexavakcína Infanrix Hexa — pozn. prekl.), nastalo 6,5% úmrtí do 12 hodín od očkovania, 13% do 24 hodín od očkovania, 26% do 3 dní od očkovania a 37%, 61% resp. 70% do 1, 2 resp. 3 týždňov od očkovania. Významný zhluk prípadov SIDS nastal v prvých 2 až 3 týždňoch od očkovania 1., 2., 3. či 4. dávky DTP vakcíny. Deti v skupine spojenej s DTP vakcínou boli v čase úmrtia vo veku 59 dní až 3 roky (stredný vek: 3 mesiace), deti v druhej skupine boli vo veku 17 až 172 dní (stredný vek: 2 mesiace). SIDS vrcholili vo veku 2 mesiacov v skupine nespojenej s DTP vakcínou a mali dva vrcholy vo veku 2 mesiace a 4 mesiace v skupine spojenej s DTP vakcínou. 1. a 2. dávka DTP vakcíny boli spojené s vyšším výskytom SIDS než 3. a 4. dávka (pomer 30:11:4:1). Chlapci boli postihnutí rovnako ako dievčatá.

       V skupine nespojenej s DPT vakcínou bolo najviac úmrtí v jesennom/zimnom období, ale v skupine spojenej s DTP vakcínou nebol výskyt úmrtí závislý od ročného obdobia (tzn. približne rovnaký počet úmrtí nastal na jar, v lete, na jeseň i v zime — pozn. prekl.). K úmrtiam došlo najčastejšie v spánku u inak zdravých, nealergických detí po krátkých príhodách podráždenosti, plaču, otupenosti, porúch spánku či ochoreniach horných dýchacích ciest. Autopsie zistili u oboch skupín príznaky typické pre SIDS (tzn. petéchie v pľúcach, pohrudnici, osrdcovníku a týmuse; upchatie ciev; opuch pľúc; zápal pľúc; opuch mozgu).

       Vo výsledku tieto údaje ukazujú, že očkovanie DTP vakcínou môže byť zatiaľ ešte všeobecne neuznanou hlavnou príčinou náhleho úmrtia dojčiat a malých detí a že riziká tohto očkovania môžu byť vyššie než jeho prípadné prínosy.

       Z tejto štúdie vyplýva potreba prehodnotenia a prípadnej zmeny súčasných postupov pri očkovaní.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>