Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 3. Obsah a účinky vakcín

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       strany 10 až 15 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Očkovacia výstraha: Dôvod pre opatrnosť pred očkovaním (pokrač.)

Obsah a účinky vakcín

• Vakcíny sú extrémne jedovaté a sú podozrievané zo spôsobenia viac škôd viacerým ľuďom, než by spôsobila pôvodná choroba

  Tento bod je stále predmetom sporu a je ho ťažké kvantitatívne dokázať kvôli zle stanoveným diagnózam, skresleniam a nehláseniu zo strany lekárov a zdravotníckeho personálu. Dôkazy na podporu tohto tvrdenia možno vidieť každý deň v každej škole, na každom súde a v každom väzení v USA a vo zvyšujúcej sa miere aj v ďalších povinne očkujúcich krajinách, kde sa podiel ľudí s poruchami správania sa, poškodeniami mozgu a sociálnymi dysfunkciami zvyšuje rýchlejšie než v akejkoľvek inej krajine, ktorá si nevynucuje povinné očkovanie veľmi malých batoliat a detí. Vzťah medzi očkovaním a poruchami mozgu sa stáva čoraz viac zjavným pre všetkých s výnimkou tých, čo ho nechcú vidieť (viď Harris L. Coulter: „Vaccination, Social Violence and Criminality: The Medical Assault on the American Brain“, North Atlantic Books, 1990, Berkeley/Kalifornia)

• Očkovanie neposkytuje dlhodobú ochranu, ani nechráni očkovanú osobu od nákazy danou chorobou v čase očkovania či v neskoršom živote.
• Očkovanie vážne ovplyvňuje a potláča imunitný systém, čím ponecháva očkovanú osobu napospas iným nákazám a chorobám.
• Dieťa, ktoré je choré (bez ohľadu na príčinu) nesmie byť očkované. Mierna choroba už totiž podľa NHMRC (National Health and Medical Research Council = Národná rada pre výskym zdravia a lekárstva) nie je kontraindikáciou očkovania.
         Zatiaľčo odolnosť je znížená a imunitný systém sa snaží vysporiadať s chorobou, telo dojčaťa nie je schopné vysporiadať sa s masívnou jedovatou záťažou z vakcíny.
• Z biologického hľadiska je nemožné vyhubiť nejakú chorobu očkovaním.
         O pravých kiahňach sa tvrdí, že boli vyhubené očkovacou kampaňou WHO (World Health Organization = Svetová zdravotnícka organizácia). V skutočnosti má tento vírus obrovské rezervoáre mimo ľudí, v ktorých naďalej prežíva a ďalej môže nakaziť ľudí, avšak takéto prípady sú „tvorivo diagnostikované“ a hlásené pod iným menom (napr. ako „opičie kiahne“ — pozn. prekl.).
         Boli hlásené mnohé prípady, kedy sa plne zaočkované obyvateľstvo nakazilo chorobou, proti ktorej bolo očkované. Čo je horšie, mnohé choroby boli očkovaním vyrobené a rozšírené (pokiaľ ide o živé vakcíny, napr. proti detskej obrne — pozn. prekl.).
         K poklesu úmrtnosti najviac prispela lepšia výživa, vyššia životná úroveň, dodávky nezávadnej pitnej vody, kanalizácia a odvoz odpadu.
• Čím vyšší je počet napichaných vakcín, tým vyšší je počet živých bytostí, ktoré sú v štádiu spracovania týchto vakcín, tým vyššie je riziko rekombinácie genetického materiálu, obzvlášť u DNA vakcín a vírusových zložiek, čo vedie k vzniku nových foriem života.
  

  Gén z DNA vakcíny sa môže zapracovať do ľudských chromozómov a poškodiť ich, takže vakcína si vlastne vyžiada od tela, aby tvorilo protilátky proti DNA, ktoré možno nájsť u ľudí s autoimunitnými ochoreniami, ako napr. lupus (Science 1997; 1711–1714).
         „Moderné očkovacie programy, zdá sa, ignorujú vysoký potenciál vírusov mutovať. V roku 1986 bolo zistené, že zmes neškodných vírusov môže spôsobiť chorobu pomocou komplementácie a rekombinácie. Team z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) očkoval myši dvomi kmeňmi neškodného vírusu Herpes simplex typu 1. Väčšina z tých myší, čo dostali zmes týchto dvoch kmeňov v pomere 1:1, zomrela. Avšak tie myši, čo dostali aj 100-násobnú dávku iba jedného kmeňa, prežili. Vznikli tu virulentné (chorobu spôsobujúce) rekombinácie.
         Už v roku 1984 de Long varoval, že plošné očkovanie niekoľkými živými vírusovými vakcínami môže zvýšiť pravdepodobnosť genetickéj rekombinácie a môže vyústiť do nových chorôb.“

         Vírusy fungujú tak, že zapracujú svoj vlastný genetický materiál do DNA hostiteľskej bunky, čím jej prikážu tvoriť kópie vírusu. Preto tu je potenciál, že vírusy zapracujú svoj vlastný a možno aj nejaký sprievodný bakteriálny genetický materiál do chromozómov detí, ktoré boli očkované. Keď sa tieto úplne nové formy života začnú v telách detí množiť, bude už príliš neskoro na zastavenie tohto šialenstva (insanity). V angličtine šialenstvo (insanity) v doslovnom význame znamená nečistotu.
• Niektoré úrady tvrdia, že nedostatočná zaočkovanosť je dôvodom úmrtí na bežné detské choroby, ktorým by inak bolo možné zabrániť.
         Štatistiky, ktoré sú používané na podporu tohto tvrdenia, sú vážne chybné a nespoľahlivé. Je pravdepodobné, že len menej než 10% nežiaducich účinkov očkovania je aj hlásených a zanesených do štatistík ako následky očkovania. V strachu zo súdnej žaloby a/alebo z osobného presvedčenia a viery v prínosy očkovania je väčšina očkujúcich lekárov neochotná hlásiť poškodenia zdravia, spôsobené očkovaním.
• Mýtus, že neočkovaná osoba ohrozuje chorobami každého iného, odhaľuje lži o účinnosti očkovania. Ak by totiž očkovanie chránilo, ako by mohla „chránená“ osoba ochorieť od neočkovanej osoby?
• V USA, kde je očkovanie povinné a kde bolo vynucované vyše 20 alebo viac rokov (keďže kniha bola vydaná v roku 1998, teraz to už bude 35 alebo viac rokov — pozn. prekl.), sa teraz (v roku 1998 — pozn. prekl.) počet bábätiek s tzv. minimálnym poškodením mozgu a bábätiek poškodených očkovaním odhaduje na 1 zo 4.
• USA majú veľmi vysokú detskú úmrtnosť. V rebríčku nízkej detskej úmrtnosti sú USA okolo 20. miesta (to bolo v roku 1998, teraz sú už na 33. mieste — pozn. prekl.), napriek tomu, že má najvyšší možný štandard lekárskej technológie (alebo možno práve vďaka tomu?).
         Dieťa, ktoré sa prirodzene nakazí nejakou detskou prenosnou chorobou, bude mať takmer vždy doživotnú imunitu po prekonaní danej choroby. Túto prirodzenú imunitu vytvára vlastné telo dieťaťa a ak je to dievča, neskôr bude môcť skrz materské mlieko preniesť na svoje bábätko ochranné protilátky. Tento typ imunitnej ochrany sa nazýva pasívna imunizácia, keďže bábätko ju pasívne prijíma od matky, nevytvára ju aktívne imunitný systém bábätka. Vďaka tejto prirodzenej ochrane, získanej od matky, za normálnych okolností nie je život bábätka v ranom detstve vážne ohrozený prenosnými chorobami. Avšak po odstavení potrebuje nezrelý imunitný systém bábätka podnety, aby začal sám pracovať — vytvárať protilátky na svoju vlastnú obranu (aktívnu imunitu). Bežné detské choroby nesú túto dôležitú úlohu podnecovania imunitného systému dieťaťa. Ak bola matka očkovaná ako dieťa, jej bábätká sú doslova okradnuté o časť svojich práv. Nasledujúci vedecký článok o tom vypovedá:
   

        Táto štúdia je dôležitá z viacerých dôvodov. Ukazuje sa, že očkovanie (rovnako ako iné medikamenty) má nepredpovedané a preto nevyčísliteľné dôsledky na príjemcu (očkovanú osobu), ďalšie pokolenie a pokolenia po ňom. Ukazuje sa, že očkovanie znižuje materské protilátky a významne prekáža v procese, ktorým je bábätko chránené v prvých mesiacoch života. Očkovanie v detstve okradlo mladé mamičky o schopnosť preniesť dojčením svoje protilátky (v tomto prípade proti vírusu osýpok) na svoje bábätká.

       Keďže dojčatá boli pripravené o prirodzené materské protilátky, sú teraz oveľa zraniteľnejšie voči osýpkam, než boli pred zavedením očkovania. Pokles v hladinách protilátok je katastrofálny. Medzi spomínanými vekovými skupinami nastal pokles priemernej hladiny protilátok zo 4800 cez 2700 až na 990 — jednu pätinu pôvodnej hladiny. Každé ďalšie pokolenie detí dostane menej a menej protilátok od matky, každé ďalšie pokolenie je menej chránené, takže zvyšujúce sa percento bábätiek odpovie na očkovanie v nižšom veku, pretože budú mať nižšie hladiny pasívne získaných materských protilátok proti osýpkam. Preto tu bude viac „preventabilných“ úmrtí na osýpky, a tieto úmrtia (priamy-to dôsledok zvýšenej zraniteľnosti bábätiek očkovaných matiek) budú potom použité na vybičovanie neinformovanej hystérie a dožadovanie sa rozsiahlejšieho očkovania. Významnosť týchto zistení sa netýka len dojčených bábätiek. Aký pokles ochrany nastal u ešte nenarodených bábätiek v maternici? Nakoniec by bábätká vlastne mali byť očkované už v maternici, aby im bola poskytnutá ochrana, o ktorú prišli vďaka očkovaniu svojich matiek. (Všimnite si paralely s reklamnými kampaňami, ktoré presviedčali ženy v rozvojových krajinách, ako aj v mnohých rozvinutejších krajinách, aby prestali dojčiť a kupovali si umelé, priemyselne spracované, na živiny chudobné, bez obsahu protilátok prášky, vyrobené z kravského mlieka, čo viedlo k podvýžive ich detí.)

       Tento účinok očkovania je známy preto, lebo sa oň niekto zaujímal. Ale aké iné, neznáme alebo známe a nehlásené zmeny normálneho fungovania tela boli spôsobené očkovaním? Nikto na svete vám nepovie všetky nastalé zmeny alebo dlhodobé dopady týchto zmien.

       (Mimochodom: povedal(a) vám lekár(ka), keď ste dávali očkovať svoju dcéru MMR vakcínou (proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke): „Uvedomujete si, že vaša dcéra nebude mať po očkovaní touto vakcínou normálne množstvo protilátok na ochranu bábätka, keď sa stane matkou?“ A ak ste sa s určitým rozčarovaním alebo neistotou, aké vážne to je, potom spýtali, čo ešte môže očkovanie spôsobiť vášmu dieťaťu, povedal(a) vám lekár(ka): „Bolo by čestné varovať vás, že nikto netuší, aké všetky účinky budú mať tieto jedovaté koktejly na vaše deti a vnúčatá.“? Dal(a) vám vôbec lekár(ka) prečítať si výrobcov príbalový leták k vakcíne so všetkými tými varovaniami?)

       Použitie vakcín na vyhubenie chorôb je márnou snahou tvárou v tvár neúprosnej evolúcii. Pravé kiahne boli prehlásené za vyhubené, ale ich vírus si v pohode žije ďalej a číha, čakajúc vo veľkom počte rôznych zvierat. Ľudské prípady pravých kiahní sú tvorivo diagnostikované ako „opičie kiahne“ alebo „biele kiahne“, aby sa predišlo ťažkostiam. Choroboplodné mikróby sa vyvíjajú oveľa rýchlejšie než my. Ich pokolenie sa počíta na minúty, hodiny a dni, naše na roky. My, ľudia, sme zapletení do vojny s týmito patogénmi (pôvodcami chorôb) tak dlho, ako sme a ako oni sú na zemi. Udržme si to, čo imunita a prirodzené obranné mechanizmy získali za tie veky dlhej a tvrdej vojny. Nespoliehajme sa na očkovanie, neskrývajme sa zaň, čoby za umelú obranu proti chorobám. Prijmime, že máme umožniť našim deťom stretnúť sa a prekonať výzvy týchto imunitných podnetov skrz nákazu a prekonanie týchto chorôb, inak si vychováme pokolenia na očkovaní závislých imunitne neschopných ľudí, ktorí si nedokážu vytvoriť schopnú imunitnú obranu proti chorobám, proti ktorým niet žiadnej vakcíny, lebo ich imunitné systémy neboli správnym spôsobom podnecované v ranom detstve. Takzvané verejno-zdravotnícke iniciatívy v podobe očkovacích kampaní sú v skutočnosti skrytými margetingovými ťahmi, ktoré vedú panikou ovládnuté stádo šikovne zmanipulovaných vystrašených pacientov k prijatiu či dokonca DOŽADOVANIU SA čoraz viac vakcín pre svoje deti, a to v čoraz nižšom veku.

       Ak sú rodičia informovaní o bežných detských chorobách a pripravení niesť riziko nimi spôsobeného úmrtia alebo poškodenia zdravia, pričom toto riziko je veľmi veľmi malé u dobre živených detí, potom im musí byť dovolené právo na výber. Ak sa rozhodnú pre očkovanie, aj to je ich rozhodnutie a ich právo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabrali prekladateľovi približne 3,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.