Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 32. Príbeh Hannah
Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873
Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
časť strany 113, strany 114–115 a časť strany 116 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
Príbeh Hannah
Hannah bola očkovaná načas v 2 a 4 mesiacoch života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, baktérii Haemophilus influenzae typu b (Hib) a živou Sabinovou vakcínou proti detskej obrne. Odvtedy ju nedávame očkovať kvôli neblahým reakciám v oboch prípadoch, ktoré mňa ako matku viedli k ďalšiemu skúmaniu otázky očkovania/imunizácie.
Keď mala Hannah dostať prvé očkovanie v 2 mesiacoch života, hrdo som ju niesla k miestnemu všeobecnému lekárovi. Keďže som s ňou uňho doteraz nebola, bola som trochu vzrušená, keďže som sa domnievala, že to bude jej prvý vývinový míľnik. Bola pekne oblečená, keďže sme chceli vyzerať dobre a urobiť dobrý prvý dojem. Keď som lekárovi volala, aby som si dohodla stretnutie, povedal mi, aby som Hannah dala Panadol baby skôr než prídeme, pretože pomáha dojčaťu vysporiadať sa s očkovaním, keďže po očkovaní deti bežne mávajú mierne zvýšenú teplotu. Nevedomky som to prijala ako súčasť bežného chodu vecí. Odchádzala som z domu vzrušená, že moje bábätko začína s očkovacím kalendárom, ako sa o tom píše vo všetkých brožúrkach o starostlivosti o deti.
Hannah sa veľmi tešila zo stretnutia s miestnym všeobecným lekárom a hrkútala. Po rýchlej výmene otázok a odpovedí ohľadne všeobecného zdravia, pôrodu, výživy a spánkových návykov — bez akejkoľvek zmienky o akýchkoľvek nežiaducich účinkoch očkovania — jej lekár so šťastným úškrnom len-tak medzi rečou podal ústnu živú vakcínu proti detskej obrne. Potom ma poprosil, aby som Hannah držala, pretože dostane prvú injekciu proti Hib do ľavej nohy. Keď sa tak stalo, Hannah sa rozvrešťala. Lekár ma ubezpečil, že to je bežné, a povedal mi, aby som ju držala veľmi tesne. Predviedol mi najlepší úchop, aby mohol vraziť druhú ihlu s troj-kombináciou záškrt+tetanus+čierny kašeľ (DTP) do jej pravého stehna. Teraz musím priznať, že som z toho už bola dosť na nervy, keďže moje bábo bolo veľmi rozčúlené, ale lekár ďalej hovoril, že to je celkom bežné. Hovoril to počas úzkostného volania o pomoc mojej dcérky. Vtedy som mala zvieravý pocit v žalúdku, že vo veci je možno niečo viac, než navonok vidno. Tento lekár nás poslal domov s tým, že mám len dať Hannah viac Panadolu a sledovať jej telesnú teplotu, keby začala rýchle stúpať.
Prišli sme domov a utešovala som ju dojčením. Zaspala, ale všimla som si, že jej pravé stehno začalo puchnúť a veľmi sčervenelo. Uložila som ju tak, aby som na ňu mala výhľad, pokým spí, a sledovala som ju, kým sa nezobudila. Teplota jej stúpla a opuch ani začervenanie neustupovali, tak som zavolala lekárovi. Ten mi len povedal, že to je bežné a že jej mám dávať Panadol, pokým teplota neklesne. Medzitým som zavolala manželovi, aby prišiel domov skôr, keďže som už začínala byť veľmi nervózna z toho, čo sa v ten deň prihodilo.
Nasledujúce tri dni sme pokračovali v podávaní Panadolu, zatiaľčo som bola stále v spojení s lekárom. Hannah mala na stehne v mieste vpichu hrču s priemerom takmer 3 cm počas zhruba 6 týždňov.
V období medzi očkovaniami som zašla do miestnej detskej nemocnice, kde zdravotná sestra z ministerstva zdravotníctva rečnila o očkovaní a púšťala strach vzbudzujúce video. Bola som potom uistená, že reakcie Hannah na očkovanie boli celkom bežné, a cítila som sa, ako keby som bola príliš úzkostlivá, a že bude pre dobro Hannah i pre dobro spoločnosti, ak budeme v očkovaní pokračovať, pretože riziko chorôb prevažuje nad rizikom očkovania. Nikdy mi nikto nepovedal o syndróme náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS), cukrovke, astme, ekzéme, poškodení mozgu, poruche pozornosti či dokonca úmrtí ako následkoch týchto bežných očkovaní, a už vôbec nie o tom, čo tieto vakcíny obsahujú.
Potom som sa rozhodla, že začnem sama skúmať a pýtať sa iných rodičov na nežiaduce účinky očkovania, na ich poznatky o očkovaní a s ním spojených rizikách. Jediná vec, na ktorú som prišla pred očkovaním vo veku 4 mesiacov života, bola, že väčšinu nežiaducich účinkov spôsobuje zložka proti čiernemu kašľu v DTP vakcíne a že je možné očkovanie rozložiť a vynechať čierny kašeľ.
A tak som šla za inou všeobecnou lekárkou. Rozhodla som sa vyskúšať inú, lebo som o nej počula, že je „starostlivejšia“. Ale ani ona mi nepovedala o žiadnych iných rizikách, než sú zvýšená teplota a opuch v mieste vpichu. Povedala mi však, že keď Hannah vtedy tak kričala, teraz ju položíme a lekárka ju rýchlo zaočkuje, kým bude držať nohy Hannah, aby sa nehýbala. To by malo minimalizovať opuch a začervenanie. A zabralo to! Lekárka mi ukázala nejaké štatistiky, ktoré znovu vyzerali oveľa presvedčivejšie než čokoľvek, čo bolo proti očkovaniu, a opäť ma ubezpečila, že čierny kašeľ by bol oveľa horší než očkovanie proti čiernemu kašľu. Uistila ma, že robím pre Hannah i pre spoločnosť to najlepšie, čo môžem.
Lekárka mi povedala, aby som dala Hannah pred očkovaním Panadol, ale mala som obavy z malých vyrážok, ktoré mala Hannah okolo krku. Keď som sa lekárky pred očkovaním opýtala, čo by to mohlo byť a či by sme nemali očkovanie odložiť, dozvedela som sa, že to je istý druh dermatitídy, že jej mám do kúpeľa dať Alpha Keri olej (značka kozmetiky s liečivými účinkami na pokožku — pozn. prekl.) a že mám používať sorbolén (obsahuje vodu, glycerín a sorbitol — pozn. prekl.) namiesto mydla. Hannah potom bola zaočkovaná ešte v to ráno. Keď sme sa vrátili domov, neniesla to dobre. Rozhodla som sa teda okúpať ju s novým olejom, ako mi odporúčala lekárka, a myslela som si, že ju to utíši. V čase obeda som už bola späť v ambulancii, keďže vyrážka sa jej zhoršila, bola veľmi nepokojná a mala miernu horúčku. Lekárka, ktorá ju zaočkovala, bola zaneprázdnená, takže som vyhľadala iného lekára z toho istého zdravotného strediska. Ten mi povedal, že to je reakcia na olej a dal mi nejakú kortikoidovú masť. A samozrejme, s očkovaním to vraj nemá vôbec nič do činenia.
Do polnoci Hannah nespala veľmi dobre. Mala len miernu horúčku, ale vyrážka sa jej pomaly šírila na celé telo. O piatej ráno som ju zobrala do nemocnice na testy, keďže som už z toho bola úplne rozhodená, a bolo mi zle od žalúdka, vediac, že na vine je očkovanie. Hoci som mala pochybnosti, s dôverou som sa spoľahla na tých, ktorí by mali vedieť, čo činia — však sú to starostliví lekári! Hnevala som sa sama na seba, mala som strach o svoju dcérku a bolo mi zle z pocitu viny, že som si pred očkovaním toho nenaštudovala viac. Tá noc zmenila celé moje zmýšľanie o lekárskej obci. Bola som veľmi mainstreamovou občiankou a verila som, že to, čo je dobré pre spoločnosť, je dobré pre všetkých. Keď na to teraz spomínam, vidím, aká som bola naivná, keď som neverila, že ľudia v tak dôveryhodnom povolaní by mohli klamať a byť tak dezinformovaní, že povedú širokú verejnosť slepo do priepasti. Som odborníčkou vo svojom odbore a zverila som môj najväčší poklad — moju dcérku — niekomu, o kom som sa domnievala, že je odborníkom na poli zdravotníctva. Vždy som si myslela, že keď chcem, aby nejaká práca bola urobená správne, treba na to zavolať odborníka, takže keď išlo o zdravie, verila som, že lekár je tým odborníkom. Ale ako obvykle, treba si veci overovať, ba aj 2x overiť, kým dostaneme správne výsledky.
Po vykonaní krvných testov sa potvrdilo, že nešlo o žiadnu z chorôb, proti ktorým bola Hannah očkovaná, a že očkovanie pravdepodobne spustilo túto reakciu. Mali sme teda ísť domov a vrat to pravdepodobne spôsobil ten olej. Akonáhle moja mama videla Hannah, povedala, že to je ekzém, čo nasledujúci deň potvrdil odborník na pokožku. V našej rodine máme astmu a ekzémy v mojom pokolení a v pokolení mojej dcéry. Deti vo veku Hannah z manželovej rodiny mali tiež reakcie na očkovanie, o ktorých už teraz viem. Stále neviem, čo spôsobilo pôvodnú vyrážku, ale domnievam sa, že šlo o spojenie môjho jedálnička (Hannah bola v tom čase plne dojčená) s mydlami, ktoré sme používali — tie mydlá boli asi viac na vine.
Po tejto reakcii som začala oveľa viac študovať otázku očkovania a bola som členkou zakladajúceho výboru Združenia pre povedomie o očkovaní na Zlatom Pobreží (angl. Gold Coast Vaccination Awareness Group) a dúfam, že sa nám podarí údaje o očkovaní sprístupniť širokej verejnosti, aby si rodičia boli vedomí rizík očkovania, aby sa vzdelávali pred očkovaním a mohli činiť informované rozhodnutia v tejto veci. Každé jedno dieťa je veľmi svojské. Rodič musí niesť zodpovednosť za chorobu svojho dieťaťa a za rozhodnutia, ktoré učinil v otázke zdravia svojho dieťaťa, i za ich následky, nech už budú akékoľvek.
Ekzém sa nám podarilo zvládnuť kúpeľmi s prídavkom bavlníkového oleja a používaním sorbolénovej masti namiesto mydla. Postupne zmizol v priebehu 2 mesiacov a viac sa už neobjavil. Hannah bola plne dojčená do svojich 6 mesiacov a potom dostávala len malé ochutnávky ovocných a zeleninových kašičiek, až po celé jedlo raz denne vo svojich 12 mesiacoch. Mäso, mliečne výrobky či vajcia sme zaviedli až v 2. roku života, ale len v obmedzenom množstve. Pšenicu sme tiež zavádzali len pomaly a naša dnešná výživa je prevažne v BIO kvalite. Akúkoľvek chorobu alebo zdravotný problém liečime homeopaticky alebo naturopaticky, ale chorí sme len zriedkavo.
Hannah je vychovávaná v láskyplnom a starostlivom prostredí a jej rodičia sú stále mainstreamoví, ale teraz už veria, že poznanie je vašou najlepšou obranou a zdravie vašou jedinou imunitou.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
