Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 36. Schickov test a očkovanie ● Aké účinné je očkovanie?
Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873
Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
časť strany 122, strany 123–125 a časť strany 126 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
Schickov test a očkovanie
Článok prvýkrát zverejnil Britský zväz pre zákaz pitvy za živa (vivisekcie).
Podľa zdravotníckych úradov bolo v Novom Južnom Walese (štát v Austrálii — pozn. prekl.) zaočkovaných 160.000 detí, v Queenslande 100.000 detí a obdobne sa v priebehu ostatných 5 rokov očkovalo aj v ďalších štátoch Austrálie. Mal by nastať pokles úmrtnosti, „ak by očkovanie bolo účinným preventívnym opatrením“. Napriek tomu ročenka Austrálskeho zväzu na strane 417 uvádza, že úmrtí na záškrt bolo v roku 1932 celkovo 425, zatiaľčo v roku 1936 bolo 454 úmrtí. V meste Newcastle (Nový Južný Wales) bolo v roku 1936 spolu 784 prípadov záškrtu, 9 úmrtí na záškrt a zaočkovaných bolo 2.300 detí. V roku 1937 bolo 467 prípadov záškrtu a 7 úmrtí na záškrt. Zaočkovaných bolo 3.079 detí. V roku 1938 bolo 530 prípadov záškrtu a 11 úmrtí na záškrt. Zaočkovaných bolo 5.722 detí. Takže pri vyše dvojnásobku očkovaných detí v roku 1938 oproti roku 1936 sa počet úmrtí zvýšil o 2. Za 3 roky bolo v Newcastli zaočkovaných 11.101 detí a na konci tohto obdobia bola úmrtnosť vyššia než na jeho začiatku.
Avšak u očkovaných detí sa záškrt často diagnostikuje ako tonzilitída (zápal krčných mandlí). Ak očkovaný pacient prejavuje známky záškrtu, lekári majú (až na závažné prípady) sklony diagnostikovať túto chorobu ako tonzilitídu alebo čokoľvek iné než záškrt. Veľa sa toho nezmenilo!
Po celom svete bolo dobre zaznamenaných niekoľko úmrtí na následky očkovania proti záškrtu. V Dallase (USA) bolo 10 detí zabitých toxínom (jedom) s antitoxínom (protijedom), ktorý prešiel testom Ministerstva zdravotníctva USA. V Badene blízko Viedne (Rakúsko) bolo zaočkovaných 6 zdravých bábätiek toxínom s antitoxínom, ktorý bol testovaný a vyhlásený za bezpečný, a hneď po očkovaní všetky zomreli. V Bundabergu (Queensland, Austrália) bolo 12 zdravých detí vo veku od 1 do 7 rokov zaočkovaných toxínom s antitoxínom, ktorý už bol použitý na očkovanie iných bez škodlivých následkov. Prežili si noc plnú agónie a nasledujúci deň zomreli. A zoznam pokračuje Francúzskom
(1931), Talianskom (1933)… Očkovači, aby potlačili tento strach a povzbudili austrálske rodiny, aby dali svoje deti zaočkovať, hovorili:
„Teraz máme novú receptúru, ktorá je úplne bezpečná a neškodná. Už nepoužívame toxín s antitoxínom, ale „anatoxín“, čo je značne odlišná látka.“
Je to zas a znovu ten istý starý príbeh. Očkovacie látky sa neustále menia. Dr. Abraham Zingher povedal, že do roku 1924 sa na očkovanie detí používalo 14 rôznych zmesí toxínu s antitoxínom (New York Medical Journal, február 1924).
Max Stemler, autor knihy „The menace of immunisation“ („Nebezpečenstvo očkovania“), sa opýtal spoločnosti CSL (Commonwealth Serum Laboratories = Sérové laboratóriá Austrálskeho zväzu) v Melbourne, aké je skutočné chemické zloženie jej očkovacích látok. Dr. F. G. Morgan, vtedajší riaditeľ CSL, odpovedal:
„Nemám v úmysle prezradiť zloženie „anatoxínu“, keďže verejnosť je nevzdelaná a nerozumela by tomu.“
Avšak noviny Newcastle Morning Herald z 10.III.1939 oznámili, že radnica Newcastlu má v úmysle vydať brožúru, s nasledujúcimi údajmi:
„Anatoxín neobsahuje vôbec žiadne sérum: žiadne choroboplodné zárodky, ani živé, ani mŕtve. Skladá sa len z čistenej chemickej látky, ktorá podnecuje prirodzenú obranyschopnosť tela proti záškrtu. Anatoxín obsahuje formalín a sám o sebe je antiseptický. Pri výrobe sa nepoužíva nijaký zvierací produkt.“
Dr. Chas A. Adey (úradník z CSL) však v časopise Medical Journal of Australia z 8.I.1938 napísal:
„Profylaktická látka, ktorú v Austrálii poznáme pod menom „anatoxín“, pozostáva zo záškrtového toxínu, vyrobeného množením záškrtových baktérií v živnej pôde z teľaťa, ktorý je vďaka ošetreniu formaldehydom netoxický.“
Ako sa získavajú záškrtové baktérie? Výroba séra prebieha nasledovne:
„Proti-záškrtové sérum sa vyrába vstrekovaním zväčšujúcich sa dávok „toxínu“ z „baktérií“ do tela koňa. Potom, po niekoľkých mesiacoch, sa tomuto koňovi odoberie niekoľko litrov krvi zo žily na krku. Tekutá časť, zvaná sérum, sa vysuší a mala by obsahovať látku, zvanú „antitoxín“, ktorá zneutralizuje záškrtový jed, keď sa vpichne do tela človeka.“
Pár výrokov popredných lekárov o očkovaní:
„Je správne a náležité poukázať na to, že predstavitelia verejného zdravotníctva, ktorí naliehajú na očkovanie, dláždia cestu pre zlo, ktoré môže značne presiahnuť to zlo, ktorému chcú očkovaním predísť.“
Dr. C. A. Steward
„Vakcíny a séra sú zásadne zodpovedné za nárast dvoch skutočne nebezpečných chorôb: rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení.“
Dr. Benchetrit
Ročenka Austrálskeho zväzu uvádza, že úmrtia na rakoviny vzrástli z 1 na 43 v roku 1889 na 1 z 8 v roku 1937. Počet úmrtí na rakovinu vzrástol v Austrálskom zväze zo 17.838 v rokoch 1911–1915 na 34.825 v rokoch 1931–1935 a počet úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia vzrástol za tie isté obdobia z 24.358 na 60.227.
Dolná komora parlamentu Južnej Austrálie prejednávala 6.VII.1938 prínosy očkovania. Dr. Southwood, minister zdravotníctva, poznamenal:
„V podstate všetky malé deti sú náchylné ochorieť.“
Basil J. Parkinson, právnik z Melbourne, sa opýtal:
„Ako je potom možné, že 95% z nich tomu unikne? Okolo 4/5 prípadov záškrtu nastáva u detí do 15 rokov a 1/5 u ľudí do 60 rokov či viac.“
Keďže sa však tlak na očkovanie točil okolo detí, niekto v ten deň poznamenal:
„Všetci dospelí, vrátane poslancov parlamentu, úradníkov ministerstva zdravotníctva, lekárov, zdravotných sestier, učiteľov na školách, novinárov, mešťanostov a ďalší veľmi vášniví obhajcovia očkovania proti záškrtu by sa mali dať zaočkovať, ak túžia po vyhubení záškrtu.“
Koľko lekárov, mešťanostov a úradníkov ministerstva zdravotníctva sa podrobilo očkovaniu? Vyhlásenie, ktoré vydali deviati náležite vzdelaní lekári, dospelo k tomuto záveru:
„Viera v očkovanie je jedným zo súčasných módnych výstrelkov lekárskej obce. Nie je nijak podložená zdravým rozumom a je úplne nedôveryhodná. Je to prípad lieku, ktorý je horší než choroba, ktorú má liečiť.
Lekár, ktorý chce očkovať, nevie dať nijakú záruku, že očkovanie nespôsobí žiadne škody, či dokonca že dané dieťa nezabije. Nebezpečné očkovanie proti chorobe, ktorá nemusí nikdy nastať, je vrcholnou hlúposťou a všetci rodičia, čo sú pri zmysloch, ho rozhodne a s konečnou platnosťou odmietnu.“
Zaujímavé!
Očkovanie nie je ani vedecké, ani rozumné, a z celého srdca ho zavrhli mnohí lekári po celom svete, vrátane ministra zdravotníctva štátu Victoria (Austrália) Dr. Angusa Johnstonea, či zdravotníckeho úradníka z Adelaide Dr. Jamesa Wheatlyho, predsedu Spoločnosti zdravotníckych úradníkov (angl. Society of Medical Officers).
To potvrdzuje, že už v 30. rokoch 20. storočia lekári i rodičia vyjadrovali obrovské obavy z nebezpečnosti a neúčinnosti očkovacích látok, používaných v Austrálii. Napriek tomu však ministerstvo zdravotníctva pretláčalo očkovanie naďalej v snahe zaočkovať všetkých!
„Očkovací spravodaj“ z augusta 1938 oznámil, že 58 lekármi podpísaná petícia proti povinnému očkovaniu v Guernsey, uvádza okrem iného:
„Zakladáme naše silné výhrady voči tomuto zákonu na týchto bodoch:
Očkovanie proti záškrtu nerobí to, čo sa o ňom tvrdí. Vo Veľkej Británii sú záznamy o najmenej 1.000 prípadoch záškrtu u detí a dospelých, ktorí boli prehlásení za imúnnych voči záškrtu buď preto, lebo boli proti nemu zaočkovaní, alebo preto, lebo im Schickov test vyšiel negatívne. Jestvujú tiež záznamy o najmenej 23 smrteľných prípadoch záškrtu u očkovaných detí. Manchester mal 148 prípadov záškrtu s 3 úmrtiami, Liverpool 245 s 10 úmrtiami, Cardiff 195 prípadov, Huddersfield 40 prípadov s 1 úmrtím a Leeds 204 prípadov s 1 úmrtím.
Preskúmanie výskytu záškrtu v rôznych krajinách ukazuje, že tento nemá nijaký vzťah s množstvom vykonaných očkovaní proti tejto chorobe. Záškrt prakticky zmizol zo Švédska, hoci sa tam proti záškrtu neočkovalo. Stal sa závažnejším vo Francúzsku a Nemecku napriek zaočkovaniu stoviek tisíc detí. Ak porovnáme anglické mestá, zistíme, že tie, čo nikdy neočkovali, vyjdú z porovnania výskytu záškrtu oveľa lepšie než tie, ktoré proti záškrtu už dlhé roky očkujú.“
Aké účinné je očkovanie?
Brožúrka Ministerstva zdravotníctva Austrálie tvrdí, že očkovanie poskytuje vyše 95% očkovaných ochranu pred osýpkami (cz: spalničkami), príušnicami (mumpsom), ružienkou (cz: zarděnkami), detskou obrnou a záškrtom a 80% očkovaných ochranu pred čiernym kašľom (pertussis). Ministerstvo pripúšťa mierne nežiaduce účinky, ako je mierne zvýšená telesná teplota, nechutenstvo, nachladnutie, kašeľ a opuch žliaz.
V tejto brožúrke nenájdeme žiadne čísla na porovnanie, ani štúdie, ktoré by podporili tieto tvrdenia. Ministerstvo by pravdepodobne uviedlo ako dôkaz veľmi nízku úmrtnosť na prenosné ochorenia v 5 rokoch 1988–1992 v Austrálii: záškrt 2, čierny kašeľ 6, tetanus 8, osýpky 17, ružienka 1. Avšak podľa údaja súčasného (v roku 1997 — pozn. prekl.) ministra zdravotníctva Austrálie Dr. Wooldridgea, že len 54% ľudí je plne zaočkovaných, je zrejmé, že neočkovaní musia byť chránení nejakým iným spôsobom, nie očkovaním vytvorenou kolektívnou imunitou!
Ľudia si vytvorili voči týmto chorobám prirodzenú imunitu (vďaka nezasahovaniu), a to tak, že na ne ochoreli a zotavili sa z nich. Čím viac boli zdraví a v dobrom stave, tým rýchlejšie sa zotavili s menším počtom úmrtí. Hlavným dôvodom boli lepšie životné podmienky, čistejšia voda, vhodnejšia strava, hygiena, kanalizácia a primerané bývanie. V období od roku 1900 do nasadenia tej-ktorej vakcíny v 50. či 60. rokoch 20. storočia sa úmrtnosť na tieto choroby postupne znižovala z veľmi vysokej úrovne na úroveň veľmi nízku.
Úmrtnosť na čierny kašeľ klesla z 619 na milión v roku 1900 na zhruba 15 na milión v roku pred zavedením plošného očkovania proti čiernemu kašľu. Úmrtnosť na osýpky spadla z 533 na milión v roku 1900 na veľmi málo pred zavedením plošného očkovania v roku 1970. Úmrtnosť na šarlach (cz: spálu) ktorá bola v roku 1900 vysoká, klesla na takmer nulu bez akéhokoľvek očkovania (dodnes, 19 rokov po vydaní tejto knihy, nebola žiadna vakcína proti šarlachu schválená — pozn. prekl.). V USA klesol výskyt tuberkulózy z veľmi vysokého v roku 1900 na takmer žiadny dnes, až na nový kmeň tuberkulóznej baktérie, ktorý sa teraz objavil!
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
