Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 38. Aké čisté sú očkovacie látky?
Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873
Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
strany 132 a 133 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
Aké čisté sú očkovacie látky?
Eleanor McBean
Postup výroby očkovacích látok je takmer zárukou toho, že budú kontaminované cudzími vírusmi. Zlúčeniny ortuti a formalín (vodný roztok formaldehydu), čo sú samy o sebe jedy, sa používajú na konzerváciu a stabilizáciu očkovacej látky. Dr. Leonard Hayflick v roku 1972, keď bol profesorom mikrobiológie na Stanfordskej univerzite, napísal o týchto problémoch v časopise Science,[1] že očkovacie látky proti ľudským vírusom sa väčšinou vyrábajú na opičích obličkách a kultúrach kuracích embryí, pričom oboje môže byť kontaminované:
„Podstatná časť (25–80%) opičích obličiek, určených na výrobu očkovacích látok, musí byť vyhodená kvôli rozsiahlej kontaminácii jedným alebo viacerými z 20 známych vírusov.
Ročná spotreba živých opíc na výrobu prvotných bunkových kultúr dosiahla také rozmery, že niektorým druhom opíc hrozí vyhynutie.
Prinajmenšom niekoľko stoviek tisíc ľudí v USA bolo zaočkovaných živým vírusom SV40, nachádzajúcim sa vo vakcínach proti detskej obrne, vyrábaných na bunkách opičích obličiek. Tento vírus spôsobuje škrečkom rakovinu a v skúmavke mení normálne ľudské bunky na rakovinové.“
Formalín nedokáže vírus SV40 usmrtiť, vďaka čomu tento vírus prežil aj proces formalinizácie vakcín s usmrteným vírusom detskej obrny.
V časopise Laboratory Practice v roku 1970 Hayflick napísal:[2]
„Psie obličky, používané teraz v USA na výrobu vakcíny proti osýpkam, tiež nie sú bez možnej cudzej vírusovej flóry. U šteniat, ktorých obličky sú zdrojom týchto buniek, bola zistená nákaza vírusom nákazlivej psej hepatitídy. Nákazlivá psia hepatitída je bežnou nákazou, ktorú väčšina psov prekoná v priebehu prvého roku života, pričom je známe, že vírus pretrváva v obličkách. Jeden kmeň vírusu nákazlivej psej hepatitídy údajne spôsobuje u škrečkov rakovinu.“
Louis Pascal v článku, ktorý v roku 1991 zverejnila Univerzita vo Wollongongu (Austrália),[3] naznačuje, že AIDS sa objavil v dvoch oblastiach v Belgickom Kongu (dnes Demokratická republika Kongo, predtým Zair — pozn. prekl.) ako priamy následok plošného očkovania ústnou (orálnou) vakcínou proti detskej obrne, ktoré vykonala Svetová zdravotnícka organizácia (angl. World Health Organization = WHO). Tieto vakcíny boli kontaminované vírusom opičej nedostatočnej imunity (angl. Simian Immunodeficience Virus = SIV). Pascal tvrdí, že výrobný postup takmer zaručoval kontamináciu cudzími vírusmi, ktoré nebolo možné zabiť bez zabitia vírusu detskej obrny.
Hilary Koprowski, výrobca vakcín pre tieto dve oblasti, napísal:[4]
„Ak by niekto skutočne strčil nos do tejto živej vírusovej vakcíny, mohol by nájsť iný vírus než vírus detskej obrny vo všetkých v súčasnosti dostupných prípravkoch.“
Tým nenápadne pripustil, že živá vakcína nebola zbavená iných, možno neznámych vírusov.
Vakcína proti osýpkam, príušniciam a ružienke (angl. Measles, Mumps, Rubella = MMR), ktorá sa používa v Austrálii, sa dováža z USA. Sabinova vakcína proti detskej obrne sa dováža do Austrálie z Belgicka. Vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu sa vyrábajú v Austrálii. Máme snáď zaručenú istotu, že žiadna z týchto vakcín neobsahuje nebezpečné cudzie vírusy?
Kto ryžuje na vakcínach?
Priemysel očkovania ľudí, zvierat a vtákov je 14. najväčší na svete (údaj z roku 1998, dnes už je zrejme vyššie v rebríčku — pozn. prekl.). Cena vakcíny proti čiernemu kašľu v USA bola v roku 1982 0,11 dolára, v roku 1987 11,40 dolárov a v roku 1997 13 dolárov. V tom čase si americký výrobca vakcín odkladal 8 dolárov z každej predanej vakcíny na hradenie odškodného a poplatkov za právnikov.
Spoločnosť Burroughs-Wellcome (dnes súčasť GlaxoSmithKline = GSK — pozn. prekl.), najväčší britský výrobca vakcín, zastavila výrobu vakcín, pretože predstavovala „priveľa odškodného, primálo zisku“. Musela zaplatiť 2,75 milióna libier 24-ročnému mužovi z Írska, ktorý bol mentálne na úrovni 2-ročného kvôli poškodeniu mozgu očkovaním. Vo Veľkej Británii dostalo 600 ľudí v roku 1979 odškodnenie za následky očkovania proti čiernemu kašľu, každý po 30.000 libier.
V USA si mocná očkovacia lobby zariadila, aby vláda USA prevzala hmotnú zodpovednosť výrobcov vakcín. Vláda v roku 1986 zriadila Federálny program na odškodňovanie očkovaním spôsobených poškodení zdravia (angl. National Vaccine Injury Compensation Program = NVICP) a odvtedy vyplatila rodinám 800 miliónov dolárov za očkovaním spôsobené poškodenia zdravia, hlavne vakcínou proti čiernemu kašľu (údaj je k dátumu vydania knihy; k 1.III.2016 to už bolo vyše 3,097 miliardy dolárov vyplateného odškodného — pozn. prekl.). Na vybavenie čaká vyše 2.600 žiadostí o odškodné. Systém pre hlásenie nežiaducich udalostí po očkovaní (angl. Vaccine Adverse Event Reporting System = VAERS), ktorý prevádzkuje Úrad pre dohľad nad potravinami a liekmi v USA (angl. U.S. Food and Drug Administration = FDA), ročne zaznamená okolo 11.000 hlásení, pričom údajne len 10–15% nežiaducich účinkov je do VAERS nahlásených.
Inzercia je hlavným zdrojom príjmu oznamovacích prostriedkov, pričom inzercia farmaceutických a chemických spoločností je kľúčovou časťou tohto príjmu. Rockefellerove farmaceutické spoločnosti minuli v roku 1984 na reklamu na farmaceutické a chemické výrobky 1,1 miliardy dolárov. V Austrálii minuli 200 miliónov dolárov na ochranu tohto podstatného zdroja príjmu. Niet potom divu, že v našich oznamovacích prostriedkoch je len málo správ o poškodení zdravia očkovaním, ak vôbec nejaké!
Obchod s očkovacími látkami naďalej prekvitá napriek katastrofálnym zlyhaniam očkovania, keďže propagátorom očkovania vynáša milióny dolárov, kupuje si vládnu moc a zabezpečuje si ovládanie davov pomocou propagandy.
(výňatky z knihy Eleanor McBean: „The Poisoned Needle“ = „Otrávená ihla“)
Zdroje
[1] Hayflick L: „Human Virus Vaccines: Why Monkey Cells?“, Science, 1972, 176(4036):813–814
[2] Hayflick L: „The choice of the cell substrate for human virus vaccine production“, Lab Pract, 1970, 19(1):58–62
[3] Pascal L: „What Happens When Science Goes Bad. The Corruption of Science and the Origin of AIDS: A Study in Spontaneous Generation“, University of Wollongong, Science and Technology Analysis Research Programme, Working Paper No. 9, December 1991
[4] Hooper E: „Dr Hilary Koprowski - The Man of Many Ideas“, 14.X.2004
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
