Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 40. Príbeh J. Moultona ● Príbeh Bena Hawkinsa

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       časť strany 138, stranu 139 a časť strany 140 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Príbeh J. Moultona

J. Moulton,
Carlisle, Západná Austrália

    Ako mnohí iní, aj ja by som rád získal skutočné odôvodnenia a odpovede na našu otázku ohľadne reakcií na očkovanie. Väčšina rodičov nedbá na riziká očkovania svojich detí a pritom je to povinná súčasť života každého dieťaťa. Poznám manželský pár, ktorý má dieťa, čo na očkovanie reagovalo nepriaznivo a následne mu bol diagnostikovaný autizmus. Nanešťastie ich syn utrpel veľmi vážnu reakciu a zostal čiastočne zdravotne postihnutý.

    Aj ja mám dieťa, ktoré nepriaznivo reagovalo na preočkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (angl. Diphtheria, Tetanus, Pertussis = DTP) v 5 rokoch života. Môj syn bol očkovaný 7.X.1996 a do 4–5 hodín od očkovania mu bolo nesmierne nevoľno, blúznil a dostal kŕče, ktoré nikdy predtým nemal. Trvalo to 48 hodín. Ďalších 48 hodín trpel záchvatmi závratov, neschopnosťou koncentrácie, nevoľnosťou, stratou chuti do jedla, dehydratáciou, vysokými teplotami a celkovou slabosťou.

    Mal tiež červenú škvrnitú vyrážku, ktorá pokrývala jeho rameno od pleca až k lakťu, pričom mu toto rameno napuchlo do ohromnej veľkosti, a tak ním nebol schopný hýbať 5 dní. Aj po 7 dňoch od očkovania to bolo stále bolestivé. Môj syn mal však väčšie šťastie než niektorí iní a nemám slová na to, aby som popísal úzkosť, ktorú som cítil, obzvlášť keď mi povedali, že to je len normálna reakcia.

    Podobné javy sa dejú čoraz častejšie. A ja sa pýtam: Prečo?

Príbeh Bena Hawkinsa

pani Hawkins,
Lithgow, Nový Južný Wales, Austrália

    21.III.1996 bol môj syn Ben očkovaný proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (DTP) a tiež proti baktérii Haemophilus influenzae typu b (Hib) a ústnou vakcínou proti detskej obrne (angl. Oral Polio Vaccine = OPV).

    Reakcie: Vysoké teploty okolo 38 °C, dostal Panadol, sústavne plakal, na tretí deň sa mu objavil ekzém, ktorý trval približne 4 týždne.

    Zotavil sa z toho a znova bol sám sebou až tesne pred tým, ako prišiel čas na ďalšie očkovanie. 23.V.1996 bol Ben druhýkrát očkovaný vakcínami DTP, Hib a OPV.

    Reakcie: Vysoké teploty 38–39 °C, dostal Panadol, opäť sústavne plakal, v noci sa silne potil vyše mesiaca, na tretí deň opäť dostal ekzém, v skorých ranných hodinách mal kašeľ s hustým hlienom, 8 dní mal hnačku.

    Keď som sa s Benom vrátila k lekárovi, odbil to tým, že to je len náhoda a myslel si, že Ben začína mať astmu. Povedal mi teda, by som kúpila antihistaminiká (Demazine). Tiež som sa spojila s ministerstvom zdravotníctva a popísala som reakciu môjho syna na očkovanie. Povedali mi, aby som sa vrátila za lekárom pre ďalšie informácie. Ministerská úradníčka mi povedala, že to, čo sa stalo Benovi, nijakým spôsobom nesúvisí s očkovaním. Bola úsečná a nebola ochotná pomôcť mi.

    Zdravotná sestra na našom Obecnom zdravotnom stredisku taktiež zmietla zo stola moje obavy tvrdením, že Ben v žiadnom prípade netrpel následkom očkovania, ktoré absolvoval. Povedala však, že pri ďalšom očkovaní už nebudú očkovať proti čiernemu kašľu.

    Terénna zdravotná sestra na stretnutí dojčiacich matiek v Lithgowe povedala, že nie všetky deti by mali byť očkované, pretože niektoré majú vážne reakcie na očkovanie.

    Tentokrát Benovi trvalo 6 týždňov, kým sa vrátil do normálu. Zostal plne dojčený. Aj moje druhé dieťa malo závažné reakcie na očkovanie. Taktiež neutíšiteľne vrieskala, avšak podľa lekárov to „nikdy nemalo súvislosť“ s očkovaním. Bola sústavne chorá a stále plakala, mala ekzém, astmu a hnačku. Mnoho lekárov, ktorých som sa pýtala, obviňovalo z týchto problémov kŕmenie z fľaše (teraz má 16 rokov). Teraz si už však nie som tak istá tým, že kŕmenie z fľaše bolo príčinou problému, keďže som v lekárskych časopisoch našla články o tom, že vakcíny proti čiernemu kašľu a detskej obrne sú podozrivé z toho, že spôsobujú astmu, ekzémy a iné príbuzné problémy. Nahlásila som Benove reakcie na očkovanie Výboru pre hodnotenie liekov (angl. Drug Evalutation Committee). Odpovedali mi listom zo 16.X.1996.
 

    Pri mojej poslednej návšteve u lekára, ktorý očkoval môjho syna, som si zobrala so sebou zoznam otázok. Bolo to v piatok 20.IX.1996.

    Otázka: Hlásil ste Benovu reakciu na očkovanie? Ak áno, kedy sa tak stalo?

    Odpoveď: Nie, lebo som ju považoval za náhodu a môj vlastný syn reagoval 10x horšie než Ben, ale ani to som nenahlásil. Bez ohľadu na to, aká zlá bola reakcia na očkovanie, choroby, ktorým toto očkovanie predchádza, sú oveľa horšie.

    Otázka: Prečo ste mi neponúkol príbalový leták k vakcíne? A mohol by ste mi ho dať teraz?

    Odpoveď: Nevidel som vtedy dôvod dávať Vám príbalový leták, ale áno, môžem Vám ho dať teraz, ak chcete. (Doposiaľ som však žiaden nedostala.)

    Otázka: Viete, že základ vakcíny pozostáva z formaldehydu, ortuti a hliníka?

    Odpoveď: Nie, neviem.

    Otázka: Skúmal ste vakcíny sám?

    Odpoveď: Verím, že lekárska veda dokázala, že očkovanie predchádza ochoreniam a bez ohľadu na informácie, ktoré ste našla a nechala mi tu na prečítanie, nezmením názor. Mal by som ďalej očkovať Bena napriek tomu, že utrpel nejakú „reakciu“.

    Otázka: Prečo teraz niektorí lekári už neočkujú?

    Odpoveď: Niektorí lekári prechádzajú k alternatívnej medicíne, lebo tam sa dá lepšie zarobiť.

    Môj syn Ben pred očkovaním nebol vôbec chorý. Odkedy sa zotavil z následkov druhého kola očkovaní, po ktorom som ho už viac nedala očkovať, tiež nebol chorý. Teraz bude mať 10 mesiacov a je stále plne dojčený.

    Rada by som povedala, že plne rešpektujem a obdivujem svojho lekára, ktorý bol nejaký čas naším rodinným lekárom. Myslela som, že vám pošlem tento príbeh ako doklad toho, že nežiaduce účinky očkovania u môjho syna i u mnohých iných detí nie sú lekármi hlásené na príslušný úrad. V našej oblasti je mnoho iných detí a bábätiek, ktoré trpia podobnými reakciami na očkovanie, ale lekári ich rodičom hovoria, že je to čistá náhoda. Myslím, že moje obavy sú plne oprávnené a hoci nechcem vyvolať v spoločnosti žiadne nepokoje, domnievam sa, že výskum očkovacích látok by mal byť dostupnejší a malo by sa o ňom diskutovať.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>