Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 52. Tradičná čínska medicína — najlepší spôsob prevencie

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       časť strany 171, strany 172–174 a časť strany 175 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Najlepší spôsob prevencie

    Vždy bolo a vždy bude mojím presvedčením, že pochopenie je to najlepšie pre predchádzanie chorobám. Počas svojich 6-tisíc-ročných dejín sa čínska akupunktúra snažila práve o to: o podporu lepšieho porozumenia otázkam zdravia a o ponúkanie fungujúcich riešení ťažkostí, s ktorými sa po­týkali početné pokolenia Číňanov. Čo lepšie teda ponúknuť čitateľovi, ktorý sa zaujíma o očkovanie a jeho alternatívy?

    Hoci koncept očkovania je v západnom svete starý len niečo vyše dve storočia, Číňania si už veľ­mi dávno uvedomili, že človek neprestajne bojuje so zdravotnými ťažkosťami a chorobami. V sku­točnosti už v knihe Huang di Nei džing (klasika Žltého cisára o internej medicíne), ktorá je považo­vaná za najstaršiu lekársku knihu na svete (okolo roku 300 pred Kristom), je zaznamenané:

„Keď nastane päť druhov moru alebo epidémií, môže dochádzať k prenosu z jednej osoby na druhú. Bez ohľadu na to, či bude priebeh choroby závažný alebo nie, tieto choroby sú podobné.“

    To svedčí nielen o tom, že epidemické choroby sa vyskytovali aj pred tisíckami rokov, ale aj o tom, že starí Číňania ich boli schopní rozpoznávať, diagnostikovať a rozlišovať. Navyše sa týmto čínske lekárske skúsenosti s týmito epidémiami nekončia. Počas stáročí boli napísané početné knihy a pojednania o prenosných chorobách, ich patogenéze a ich liečbe. V čase, keď západné imperialis­tické sily pristáli na brehoch Číny v 15. storočí, prinesúc so sebou celú paletu nových epidémií, miestni lekári boli už pomerne dobre pripravení na vysporiadanie sa s týmto tvrdým úderom. Jedi­né, čo bolo treba, bolo určité menšie prispôsobenie a vývoj už zavedených postupov.

Vývoj chápania

    Keď ide o zvládanie a liečbu epidemických chorôb, spomedzi všetkých slávnych čínskych leká­rov najviac vyčnievajú dvaja: Je Tian Ši a Wu Tang. Obaja títo lekári významne prispeli k vývoju teórie TČM (Tradičnej Čínskej Medicíny) o patogenéze epidemických a prenosných chorôb počas poslednej čínskej cisárskej dynastie — dynastie Ding (1644–1911) — najprv Je Tian Ši s jeho štyr­mi úrovňami (stupňami) horúčkovitej choroby a potom Wu Tang s jeho „tromi deleniami tela“.

    Stojí za zmienku, že Je Tian Ši-ho teórie sa obzvlášť dobre uplatňujú v modernej čínskej lekár­skej praxi. Napr. lekári v USA i Číne sa zhodujú na tom, že choroby, ako je AIDS, takmer dokonale zapadajú do Je Tian Ši-ho pohľadu na patogenézu epidémií. Keď zvážime, že títo lekári majú ne­smierne úspechy v liečbe AIDS (viď napr. Dr. Michael O. Smith, Lincoln Hospital, New York), sú tieto závery viac než oprávnené.

    Čo teda môžu čínski lekári, ako je Je Tian Ši, povedať o epidemických chorobách? Ako v skutočnosti epidemické choroby fungujú, keď napádajú ľudské telo?

Štyri úrovne

    Podľa Je Tian Ši-ho musí každá prenosná choroba, ktorá telo napadne, zasiahnuť jednu alebo viac zo štyroch rôznych úrovní tela. Najprv pôvodca choroby (patogén) napadne to, čo je známe ako úroveň „wej“ (angl. wei) alebo ochrannej čchi (angl. qi), teda energie, čím vyvstanú vonkajšie, ale len menšie povrchové príznaky, t.j. ten druh príznakov, ktoré sú bežne spájané s prechladnutím ale­bo chrípkou. V druhom rade sa patogén dostane ďalej na úroveň „čchi“ (angl. qi), čo už prinesie silnejšie a závažnejšie príznaky choroby, ako je napr. silná horúčka, potenie sa, dýchavičnosť, nepo­koj, nesmierny smäd, hnačku, ťažobu na hrudi atď. Následne môže silnejší vpád do tela zasiahnuť tretiu úroveň, zvanú „jing“ (angl. ying), teda vyživujúcu. Príznakom toho sú horúčky, vyrážky a de­lírium.

    Nakoniec hrozí, že v neskoršom štádiu choroby bude zasiahnutá aj úroveň „süe“ (angl. xue), teda krvi. Ak sa tak stane, môže dôjsť k oveľa vnútornejším príznakom, ako je krvácanie, hluchota, pís­kanie, hučanie či zvonenie v ušiach (tinnitus), návaly tepla na hrudi, dlaniach a pätách, začervenanie tváre apod., viď obrázok 1.

    V súčte naznačujú vyššie zmienené známky a príznaky choroby, bez ohľadu na to, aké meno im dala západná medicína (napr. zápal pľúc, osýpky, príušnice, pravé kiahne, či dokonca AIDS), nazna­čovať, kde v tele choroba spočíva a odkiaľ ju treba vyhnať. Navyše k tomu každá z vyššie zmiene­ných úrovní tiež zodpovedá rôznym orgánom tela, tzn. pľúca úrovni wej; hrudník, bránica, pľúca, žalúdok, črevá a žlčník úrovni čchi; srdce a osrdcovník úrovni jing a pečeň s obličkami úrovni süe.

    Ak teda bola ktorákoľvek z týchto rôznych úrovní silne zasiahnutá pôvodcom choroby, čo zvon­ku vpadol do tela, treba navyše očakávať aj poškodenie príslušných orgánov. Môžete sa teda napr. neúplne vyliečiť z nejakej choroby, čo v ďalších rokoch povedie k závažnej degeneratívnej chorobe.

    Nie je to také prekvapujúce či fantastické, ako by to mohlo znieť. Mnoho ľudí má napr. v detstve „bolesti z rastu“. To je v skutočnosti reumatická horúčka, ktorej jedným z nežiaducich účinkov mô­že byť vznik reumatického ochorenia srdca, ktoré zase môže viesť k Alzheimerovej chorobe o neja­kých 40–50 rokov neskôr. Ďalším, ešte výstižnejším príkladom je nákazlivá žltačka (infekčná hepa­titída typu B. Vieme, že táto prenosná choroba môže viesť k cirhóze, teda stvrdnutiu pečene alebo dokonca k rakovine pečene. Je Tian Ši-ho štyri úrovne úplne a dokonale vysvetľujú tieto choroby a mnoho ďalších.

Ako chápať očkovanie

    Iróniou osudu to boli práve Číňania, kto ako prvý vymyslel očkovanie. To už dnes uznáva a po­tvrdzuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (angl. World Health Organisation = WHO). Treba si však všimnúť, že pôvodné vykonávanie a používanie „ren du“ očkovania proti pravým kiahňam je veľmi odlišné od súčasných očkovacích postupov. V prvom rade: Číňania túto formu očkovania po­užívali iba proti pravým kiahňam, nikdy nie proti akejkoľvek inej chorobe. Zjavne nikdy neverili, že by to bolo potrebné. V druhom rade: takéto očkovanie nepoužívalo žiadne vpichy (injekcie) ani akékoľvek iné narúšanie pokožky. Namiesto toho boli na prach rozdrvené chrasty po pravých kiah­ňach fúknuté do nosa, aby pracovali na tých oblastiach, ktoré budú s najvyššou pravdepodobnosťou zasiahnuté divokým vírusom.

    S týmito čínskymi skúsenosťami a chápaním patogenézy (pôvodu) prenosných chorôb sú dopady tejto informácie obrovské. V zásade to znamená, že vpichovanie očkovacích látok priamo do krvné­ho riečišťa, alebo dokonca do povrchu pokožky, dávame ľuďom malú dávku tej choroby, proti kto­rej sa očkujú (viď obrázok 2).

    Západná medicína to pripúšťa a vlastne tvrdí, že to je základ jej pohľadu na očkovanie. Keď to však robí, tak namiesto prípravy tela na útok určitých pôvodcov chorôb v skutočnosti západní lekári zavádzajú malé dávky choroby do rôznych úrovní ľudského tela. Výsledok? Nuž, krátkodobo sa ob­javia menšie či väčšie príznaky chorôb, proti ktorým je človek očkovaný. Dlhodobo vzaté si však pôvodcovia chorôb nachádzajú cestu skrz rôzne úrovne do rôznych orgánov, čo spôsobí pestrú pale­tu rôznych ochorení a degeneratívnych chorôb. Niet divu, že čoraz viac výskumov dochádza k prá­ve tomuto záveru:

„Výskum na Rutgerovej univerzite ukázal, že živé vírusové vakcíny, používané proti bež­ným chorobám, ako je chrípka či osýpky, môžu pripraviť priestor pre množstvo chorôb, ktoré sa prejavia až neskôr. Niektoré enzýmy alebo vírusy môžu napadnúť genetický kód očkovanej osoby. Neskôr to vedie k chorobám, ako je roztrúsená skleróza, artritída, či dokonca rakovina. Z dlhodobého hľadiska môžu nastať komplikácie, vyvolané očkova­ním, s priebehom, ktorý v čase očkovania nikto nepredpokladal.“

(Cynthia Cournoyer: „What about immunisation? Exposing the vaccine philosophy“ = „A čo očko­vanie? Odhalenie pravej tváre očkovacej filozofie“, 5. vydanie, Nelson's Books, 1986, str. 66)

    Namiesto náhlych nečakaných akútnych zdravotných ťažkostí, spôsobených epidémiami prenos­ných chorôb v minulosti, sa môžeme očkovaním v skutočnosti otvárať oveľa zradnejším podobám pomalé­ho umierania.

Riešenie

    Čínska medicína a akupunktúra po stáročia rozumeli tomu, že pre liečbu a predchádzanie ochore­niam a chorobám je potrebné „posilniť to pravdivé a obmedziť to zlé“. Bez ohľadu na to, ako smieš­ne to spočiatku môže znieť, v zásade to znamená, že je potrebné použitím čínskej medicíny (vrátane akupunktúry, byliniek, masáží, diéty a cvičenia) okrem vypudenia akýchkoľvek útočiacich patogé­nov aj posilniť imunitu tela. To je niečo, čo je v západnej medicíne úplne neslýchané. Tá nevie vy­lepšiť ľubovoľnú časť ľudského tela bez toho, aby poškodila nejakú inú stránku zdravia daného člo­veka. Ukážkovým príkladom je AZT (azidotymidín/zidovudín), ktorý potláča tvorbu kostnej drene, čím môže pri dlhodobom užívaní pacienta veľmi oslabiť a spôsobiť mu závažnú anémiu.

    Vo výsledku potom podľa mňa je najlepším spôsobom, ako zabrániť šíreniu choroby, zlepšiť ve­domosti ľudí o tom, ako telo v skutočnosti pracuje, zlepšiť úroveň hygieny v spoločnosti, obmedziť konzumáciu jedál, oslabujúcich imunitný systém (napr. McDonald, KFC apod., mastné jedlá, sladké lepkavé jedlá, priemyselne spracované potraviny atď.) a okamžite vyhľadať pomoc tradične cviče­ného a orientovaného praktika čínskej medicíny alebo akupunkturistu, ak už človek naozaj dostane nejaký nebezpečný vírus. Ak sa na to pozrieme historicky a logicky, porozumenie je bezpochyby najlepším spôsobom predchádzania chorobám.

Andrew McPherson B.A., Dip.AC,
akupunkturista,
40 Northcote Street, East Brisbane, Queensland 4169, Austrália

Zdroje

• Neijing Suwen & Maoshing Ni: „The Yellow Emperor's classic of internal medicine“, Shambhala, Boston, 1995
• Yin Huihe & Shuai Xue-Zhong: „Fundamentals of traditional chinese medicine“, Foreign Languages Press, Beijing/Peking, 1995
• Zhang Zhongjing: „Treatise on febrile diseases caused by cold with 500 cases“, New World Press, Beijing/Peking, 1993
• „Warm diseases study“, Study Skills Press, Shanghai, 1991 (v čínštine)
• Guan Zunhui: „On the theory and clinical applications of channels and collaterals“, Yunnan Peoples Press, 1984 (v čínštine)
• Cynthia Cournoyer: „What about immunisation? Exposing the vaccine philosophy“, Nelson's Books, 1986
• Michio Kushi & Alex Jack: „AIDS and beyond: Dietary and lifestyle guidelines for new viral and bacterial disease“, One Peaceful World Press, 1995

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>