Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 55. Homeoprofylaxia — prevencia detských prenosných chorôb pomocou homeopatických liečiv

22.11.2017 00:17

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

 

    Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
    časť strany 195, strany 196–199 a časť strany 200 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 

Homeoprofylaxia — prevencia detských prenosných chorôb pomocou homeopatických liečiv

    Nedávne tragické úmrtia na čierny kašeľ v Novom Južnom Walese a Victorii viedli k volaniu po povinnom očkovaní všetkých austrálskych detí.

    Verím, že väčšina Austrálčanov bude súhlasiť s cieľom vlády pokúsiť sa predísť potenciálne ne­bezpečným prenosným chorobám, ako je čierny kašeľ či Hib (baktéria Haemophilus influenzae typu b) u čo najviac austrálskych detí. Či je podobne potrebné predchádzať aj miernym chorobám, ako sú príušnice (mumps) a osýpky, je otázne, keďže o týchto chorobách je známe, že pomáhajú imunit­nému systému dozrieť.

    Stúpenci farmaceutickej medicíny tvrdia, že jedinou prevenciou prenosných chorôb je očkovanie. V skutočnosti sú však rozhodne dostupné aj iné — nefarmaceutické — spôsoby predchádzania cho­robám. Tie spadajú do dvoch základných skupín:

1. všeobecná ochrana (posilnenie imunitného systému ako takého),
2. špecifická ochrana (proti konkrétnej chorobe).

    Všeobecná ochrana spočíva vo potravinových, vitamínových, bylinkových, chiropraktických, homeopatických, konštitučných a proti-miazmatických liečbach, zameraných na zlepšenie celkovej životaschopnosti (vitality) a schopností imunitného systému. Takéto liečby majú vždy vysokú hod­notu, podobne ako povedomie o zdravom spôsobe života (životnom štýle). Čím je imunitný systém vo všeobecnosti silnejší, tým menej závažné budú príznaky prípadnej prenosnej choroby.

    Špecifickú ochranu poskytujú homeopatické liečivá, vybraté pomocou pravidla podobnosti, pro­ti konkrétnym chorobám. Často sa používajú nozódy (homeopatické lieky, vyrobené priamo z pô­vodcov choroby), ale určite sú dostupné aj iné liečivá a proti niektorým chorobám sú aj vhodnejšie než nozódy (napr. Lathyrus sativus proti vírusovej detskej obrne, čiže poliomyelitíde). Takáto och­rana sa zameriava na konkrétnu chorobu a poskytuje voči tejto chorobe lepšiu úroveň ochrany než všeobecná ochrana.

    Ak si rodičia zvolia oba spôsoby ochrany, ich deti budú mať jednak celkovo dobré zdravie, jed­nak vysokú úroveň ochrany proti tým chorobám, ktorých sa rodičia obávajú.

    V tomto článku si preberieme homeopatický spôsob špecifickej ochrany, ktorý sa nazýva homeo­profylaxia (HP).

 

Krátke dejiny homeopatického lekárstva

    Homeopatia bola založená na sklonku 18. storočia nemeckým lekárom Dr. Samuelom Hahne­mannom. Dr. Hahnemann plynule hovoril niekoľkými jazykmi a bol schopný porozumieť starým lekárskym textom, vrátane prác Hippokrata, Paracelsa a ďalších. Hahnemann bol oboznámený s prí­rodným zákonom, podľa ktorého látky, ktoré môžu u ľudí vyvolávať určité príznaky, majú aj schop­nosť liečiť. Jedného dňa Hahnemann zažil tento zákon v akcii, čo ho viedlo k preformulovaniu a prepracovaniu jeho zistení tak, aby boli v živote užitočné.

    Sformuloval Zákon podobnosti, ktorý je základom homeopatického lekárstva. Podľa tohto záko­na látka, ktorá spôsobuje u zdravej osoby určité príznaky, je schopná odstrániť podobné príznaky u osôb nezdravých.

    Jednoduchým príkladom je použitie Ipecacu. Lekári predpisujú Ipecac, aby vyvolali zvracanie u ľudí, ktorý potrebujú vyprázdniť obsah žalúdka kvôli otrave apod. Homeopati používajú potenco­vaný Ipecac na liečbu pacientov, ktorým je sústavne nevoľno a zvracajú (obzvlášť pacientom s čis­tým, vlhkým jazykom). Ipecac teda môže spôsobiť zvracanie u zdravých ľudí a odstrániť zvracanie u chorých ľudí.

    Homeopatia sa osvedčila pri epidémiách prenosných chorôb, ktoré nivočili Európu začiatkom 19. storočia — týfusu, malárie, šarlachu a cholery. Lekárske záznamy, ktoré sa v tých časoch viedli v európskych mestách, ukazujú, že táto nová liečba bola preukázateľne úspešná ako v liečbe, tak aj pri predchádzaní chorobám.

    V roku 1801 napísal Dr. Hahnemann článok „Liečba a predchádzanie šarlachu“, v ktorom popi­soval použitie lieku Belladonna ako na liečbu, tak aj na predchádzanie šarlachu u mnohých pacien­tov. To bol počiatok homeoprofylaxie.

 

Homeoprofylaxia

    Podobne ako homeopatická liečba, aj homeoprofylaxia sa točí okolo Zákona podobnosti. Možno to vyjadriť dvomi spôsobmi:

1. Látka, ktorá je schopná vyvolať u mnohých zdravých osôb skupinu príznakov, podobnú ty­pickým príznakom danej prenosnej choroby, je schopná predchádzať týmto typickým prí­znakom u väčšiny predtým nechránených osôb. Napr. Hahnemannov „proving“ lieku China, čo je prostriedok na predchádzanie malárii. Ďalším príkladom sú nozódy.
2. Látka, ktorá je schopná odstrániť typické príznaky danej prenosnej choroby u mnohých na­kazených pacientov, je schopná predchádzať podobným typickým príznakom u predtým ne­chránených osôb. Napr. Hahnemann používal liek Belladonna na liečbu i predchádzanie šar­lachu.

    Čitatelia, ktorí by radi hlbšie preskúmali túto oblasť, môžu siahnuť po mojej knihe „Homoeopro­phylaxis — A Practical and Philosophical Review“ („Homeoprofylaxia — praktický a filosofický prehľad“).

    Program HP je preto zostavený z liekov, vybraných podľa Zákona podobnosti, ktoré majú priamy vzťah k chorobe, ktorej majú predchádzať.

    Tieto lieky sú podávané pravidelne, ale bez častého opakovania ktoréhokoľvek z týchto liekov. Týmto spôsobom nedochádza k precitliveniu pacienta vinou predávkovania.

    Teraz popíšem moju osobnú skúsenosť s používaním programu HP, ktorý je pripravený ako sada.

 

Konkrétny homeoprofylaktický program

    Moja prvá sada bola pripravená v roku 1986. Odvtedy bola 2x zmenená. Pridal som liek na Hib a použil tri dávky tam, kde to je namieste.

    Tento program zahŕňa čierny kašeľ, tetanus, vírusovú detskú obrnu, záškrt, Hib, osýpky a príušni­ce. Pokyny pre rodičov uvádzajú, že ak si prajú ochranu len proti niektorým z týchto chorôb, tak je to v poriadku, a taktiež môžu zmeniť načasovanie podávania liekov, ak si to prajú. Nižšie uvádzam formulár, ktorý možno ukázať v predškolských zariadeniach apod. Je v ňom odporúčané načasova­nie tohto programu.

 

Výsledky používania homeoprofylaktického programu

    Od spustenia tohto programu som vyzýval rodičov, aby mi každoročne posielali vyplnené dotaz­níky, vďaka čomu možno výsledky tohto programu lepšie vyhodnotiť.

    Do dnešného dňa (rok 1997 — pozn. prekl.) som zozbieral vyše 1.200 odpovedí, z ktorých každá pokrývala jeden rok života jedného dieťaťa. Hoci tento prieskum nie je zo štatistického hľadiska dokonalý, predstavuje slušné množstvo údajov a poskytuje spoľahlivé vodidlo ohľadne bezpečnosti i účinnosti HP.

 

Bezpečnosť

    Homeopatické lieky nie sú jedovaté (toxické), obzvlášť keď ich človek porovnáva s potenciálne smrteľnou zmesou, ktorá tvorí očkovaciu látku (vakcínu). Avšak okolo 10% detí, používajúcich ten­to program, zakúsi určité reakcie. Tieto sú zvyčajne veľmi mierne a krátkodobé.

    K týmto reakciám často dochádza u detí, ktoré už boli očkované. Samé o sebe predstavujú určité „upratovanie“ nejakého vnútorného neporiadku v dieťati. Určite sú známkou toho, že dieťa, ktoré takto reaguje, bude mať vysoké riziko omnoho drsnejšieho zásahu v podobe očkovania.

 

Účinnosť

    Ku dnešnému dňu (rok 1997 — pozn. prekl.) sa účinnosť homeoprofylaktických liekov javí byť 89%. To je len orientačné číslo, ale ukazuje tri veci:

1. Tieto údaje potvrdzujú historické záznamy, podporujúce používanie HP.
2. Žiadny program nemôže zaručiť 100% úspešnosť ochrany pred prenosnými chorobami.
3. Účinnosť HP je veľmi dobre porovnateľná s účinnosťou očkovania, ktorá sa prinajlepšom pohybuje v rozmedzí 75%–95%.

    Praktické skúsenosti teda jasne ukazujú, že HP poskytuje alternatívu k očkovaniu, ktorá je jednak netoxická, jednak porovnateľne účinná. Je to výborná alternatíva, ktorú by rodičia mali zvážiť.

 

Formulár: Homeopatický program predchádzania prenosným chorobám

    Meno: ……………………… je chránený/á proti týmto prenosným chorobám pomocou vysoko po­tencovaných homeopatických liekov. Klinické štúdie za vyše 200 rokov ukazujú, že tento program je porovnateľne účinný ako bežné očkovanie, pričom je netoxický. Nasledujúca tabuľka ukazuje sú­časný stav programu u daného pacienta a bola odátumovaná a podpísaná rodičom, ako aj homeopa­tom, ktorý tento program zostavil.

Vek dieťaťa	Liek	Potencia	Dátum podania	Podaný kým
1 mesiac	Pertussin	200
2 mesiace	Pertussin	200, M, 10M
4 mesiace	Lathyrus Sativus	200
5 mesiacov	Haemophilus	200, M, 10M
6 mesiacov	Haemophilus	M
7 mesiacov	Haemophilus	M, M, M
9 mesiacov	Diphtherinum	200
10 mesiacov	Diphtherinum	200, M, 10M
11 mesiacov	Tetanus Toxin	200
12 mesiacov	Tetanus Toxin	200, M, 10M
13 mesiacov	Pertussin	200, M, 10M
14 mesiacov	Morbillinum	200
15 mesiacov	Morbillinum	200, M, 10M
16 mesiacov	Lathyrus Sativus	200, M, 10M
17 mesiacov	Haemophilus	M, M, M
19 mesiacov	Parotidinum	200
20 mesiacov	Parotidinum	200, M, 10M
22 mesiacov	Diphtherinum	200, M, 10M
24 mesiacov	Tetanus Toxin	200, M, 10M
26 mesiacov	Lathyrus Sativus	200, M, 10M
28 mesiacov	Haemophilus	M, M, M
32 mesiacov	Pertussin	200, M, 10M
41 mesiacov	Tetanus Toxin	200, M, 10M
46 mesiacov	Haemophilus	M, M, M
50 mesiacov	Diphtherinum	200, M, 10M
54 mesiacov	Morbillinum	200, M, 10M
56 mesiacov	Lathyrus Sativus	200, M, 10M
60 mesiacov	Tetanus Toxin	200, M, 10M

    Tetanus Toxin = tetanus; Diphtherinum = záškrt; Pertussin = čierny kašeľ, Lathyrus Sativus = vírusová detská obrna; Haemophilus = Hib; Partidinum = príušnice; Morbillinum = osýpky

 

Argumenty proti homeoprofylaxii

    Stojí za to prebrať aspoň stručne pár najčastejších argumentov proti HP, vznášaných jednak vak­cinačnou lobby, jednak niektorými homeopatmi.

    Sotva môže prekvapiť, že stúpenci farmaceutickej medicíny tvrdia, že HP nefunguje. Tvrdia tiež, že ani homeopatická liečba nefunguje. V tomto smere sú lekári v Austrálii mnoho rokou pozadu za lekármi v zámorí, keďže v mnohých krajinách homeopatiu používajú aj pravoverní (ortodoxní) le­kári.

    Faktom je, že mnohí „vedci“ sa prestanú správať vedecky, keď príde na pretras otázka očkova­nia. Vydávajú nepravdivé prehlásenia na podporu očkovania a zľahčujú jeho nežiaduce účinky. Úto­čia aj na HP a tvrdia bez akéhokoľvek dôkazu, že je neúčinná.

    Množstvo pokusov vyvrátiť HP bolo pomätených, keďže sa pri nich ukázala neznalosť predmetu skúmania na strane ohováračov. Ostatne, sám som musel stráviť doslova stovky hodín čítaním le­kárskych časopisov, aby som na túto tému mohol písať. Ešte som však nenašiel lekára, ktorý by strávil aspoň 100 minút štúdiom HP pred tým, ako „vedecky“ prehlásil, že nefunguje.

    Niektorí homeopati nesúhlasia s HP, čo má spravidla jednu z týchto troch príčin:

1. Nevedomosť — nanešťastie nie všetci homeopati sú znalí dejín a používania HP. Niekto­rých dokonca prekvapí, že HP vôbec jestvuje. Našťastie, väčšina špecializovaných vysokých škôl teraz napráva tento nedostatok.
2. Strach — niektorí homeopati sa boja prenasledovania zo strany zdravotníckych úradov, ak by ich prichytili, ako sa vyjadrujú proti očkovaniu. V prípade lekárov-homeopatov sa to dá pochopiť, keďže sa im môžu vyhrážať odobratím povolenia na výkon lekárskeho povolania apod., ak nebudú očkovať. Tento strach stojí za stanoviskom Austrálskej homeopatickej le­kárskej fakulty, podporujúcim očkovanie. To ale, samozrejme, nijak neznižuje klinicky pre­ukázaný prínos HP.
3. Filosofické dôvody — niektorí homeopati sa domnievajú, že by sme mali dieťaťu dovoliť dostať všetky choroby a potom liečiť ich príznaky. Niečo na tejto myšlienke je a priaznivci Steinerovho systému budú tiež oslovení týmto argumentom.
       Osobne s týmto prístupom nemám problém, ak ho prijímajú aj rodičia, aj homeopat. Ar­gumentoval by som sa však, že v prvom rade na použití HP nie je nič filosoficky nesprávne­ho, čo dokladá aj pôsobivý zoznam homeopatov, ktorý ju používajú. V druhom rade to pred­pokladá, že je vždy po ruke skúsený homeopat, aby vyliečil závažnú akútnu chorobu. V pra­xi to ale tak nemusí byť.

    Niektorí iní homeopati sa obávajú použitia nozód, niektorí sa obávajú podávať pravidelné dávky liekov, niektorým sa jednoducho nepáči niečo, čo osobne nezažili/nevyskúšali. Jediné, čo môžem povedať po 10 rokoch intenzívneho používania HP a po tom, ako som videl, že v niektorých prípa­doch chorobe nezabráni, je, že drvivá väčšina rodičov bez toho, aby som ich k tomu vyzval, hovorí, že ich deti sú úžasne zdravé, prinajmenšom v porovnaní s ich očkovanými rovesníkmi.

    Je mnoho ďalších súvisiacich otázok ohľadne používania HP. Čitatelia, čo sa o to zaujímajú, sa môžu dočítať viac v mojej knihe „Vaccination? A Review of Risks and Alternatives“ („Očkovanie? Prehľad rizík a alternatív“).

 

Záver

    Cieľom tohto článku nebolo pojednať o značných nežiaducich účinkoch očkovania. O nich po­drobne pojednávajú iné publikácie. Bolo však preukázané, že rodičia, čo sa rozhodnú neočkovať, ktorí však chcú chrániť svoje deti pred konkrétnymi chorobami metódou, ktorá je jednak netoxická, jednak porovnateľne účinná, majú inú možnosť.

    Homeopatické lekárstvo pomáhalo pri predchádzaní prenosným chorobám vyše 200 rokov a po­núka rodičom výbornú alternatívu k očkovaniu, ktorá nijak neochromí zdravie ich detí.

 

O autorovi

    Isaac Golden, Ph.D. (MA), D.Hom., N.D., B.Ec.(Hon) je predsedom Austrálskeho zväzu homeopatov (pobočky vo Victorii) a riaditeľom Austrálskej vysokej školy Hahnemannovskej homeopatie.

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>