Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 56. Zdravie — jediná skutočná imunita

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

    Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
    časť strany 200 a strany 201–205 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Zdravie — jediná skutočná imunita

    Tým, čo si prečítali kapitoly „Toxémia“ a „Skutočná podstata choroby“ z knihy Iana Sinclaira „Vaccination — The Hidden Facts“ („Očkovanie — utajené skutočnosti“), musí byť zrejmé, že jestvuje len jedna jediná ochrana pred prenosnou chorobou — zdravie.

    Skutočné zdravie na telesnej úrovni je stav, v ktorom je vnútro nášho tela čisté a hygienické. Za takýchto okolností k prenosnej chorobe nemôže dôjsť a ani nedôjde. Bez ohľadu na počet mikróbov, ktorým je človek vystavený, k chorobe nedôjde, pokiaľ tieto mikróby nemajú dobrú živnú pôdu. Tá­to živná pôda musí pozostávať z rozkladajúcej sa organickej hmoty spolu s ďalšími jedovatými od­padmi. Bez takejto živnej pôdy sa nemajú mikróby čím živiť a nemôžu sa množiť.

    Preto skutočný kľúč k ochrane pred prenosnými chorobami nespočíva v tvorbe umelej imunity voči údajne choroboplodným mikróbom, ale v zabránení vzniku toxémie, ktorá je prvým predpokla­dom pre vznik chorôb. Keďže toxémiu vyvoláva nezdravý život, konkrétne podvýživa či nesprávna výživa, nezdravé životné podmienky, prepracovanosť atď., jediným spôsobom, ako sa vyhnúť toxé­mii, je prijatie zdravých životných návykov, tzn. správnej výživy, zdravého životného prostredia, čistý vzduch, pobyt na slnku atď.

    Dovoľte mi uviesť tu časť odborného posudku, ktorý podporuje tento pohľad na vec. Vo svojej knihe „Natural Therapeutics“ („Prírodná liečba“), zväzok 1 — „Philosophy“ („Filosofia“), sa Dr. Henry Lindlahr pýta:

„Čo je rozumnejšie a múdrejšie? Snaha vytvoriť imunitu voči chorobe tým, že urobíme z ľudského tela hrniec na pomyje, do ktorého budeme dávať všemožné choroby, nákazy, jedovaté antibiotiká a antivirotiká, alebo vytvoriť prirodzenú imunitu normálnou krvo­tvorbou, čistením tela od chorobo­plodnej hmoty a jedov, nápravou mechanických úra­zov a pestovaním správneho nastavenia mysle? Ktorá z týchto dvoch možností s väčšou pravdepodobnosťou povedie k chorobám a ktorá ku zdra­viu?“

    Herbert Shelton nám hovorí:

„Skutočná prevencia choroby nemá nič do činenia s vakcínami, sérami, protijedmi (anti­toxínmi), liekmi, operáciami apod. Skutočná prevencia zahŕňa vhodnú výživu, čistý vzduch, dostatok slnečného žiarenia, správne telesné cvičenie, dostatok oddychu a spán­ku, čistotnosť, pokoj v duši, ako aj absenciu všetkých ubíjajúcich zvykov a sebazničujú­cich výstredností.“

    Vo Veľkej Británii vydala Howeyho nadácia (Howey Foundation) leták o „skutočnej imunite“, v ktorom sa uvádza:

„Sme presvedčení, že budovanie priaznivého zdravia dobrou výživou a zdravým živo­tom poskytuje primeranú ochranu pred chorobou… Akútne choroby sú pre telo príleži­tosťou odstrániť nadbytočný jedovatý odpad, hromadenie ktorého predovšet­kým umožní baktériám premnožiť sa. Vakcíny … môžu mať otrasné dlhodobé účinky a nijak priaznivo neprispievajú k zdraviu jednotlivca… Tí, čo vedú zdravý život v hygienickom prostredí, by sa mali dvakrát zamyslieť, kým dovolia úmyselne vpraviť chorobu do svojho tela (do tela svojho dieťaťa).“

    Prírodná hygienička Dr. Virginia Vetrano hovorí:

„Môžeme sa vyhnúť chorobe len udržiavaním výborného zdravia. Baktérie a vírusy, ktorým môžu byť zdraví ľudia vystavení, nespôsobia chorobu, nielen preto, že ich telá odolajú vpádu mikroorganizmov a môžu s nimi skoncovať krátko po ich vpáde, ale aj preto, že zdravé, normálne fungujúce telo nehromadí metabolický odpad, ktorý je základnou príčinou choroby…“

    Dokonca aj Svetová zdravotnícka organizácia (angl. World Health Organization = WHO) sa vy­jadrila, že:

„Najlepšou vakcínou proti prenosnej chorobe je primeraná výživa.“

    Celé to možno zhrnúť takto: Ak skutočne túžite po zdraví a oslobodení od chorôb, musíte byť ochotní a pripravení žiť svoj život v súlade s prírodnými zákonmi. Tieto zákony zahŕňajú správnu výživu, množstvo čerstvého vzduchu a slnka, oddych a spánok, keď to je potrebné, ako aj udržiavať svoju myseľ v šťastí a naplnenú. Kultúry, ktoré sa pridržiavajú týchto zákonov vo svojom každo­dennom živote, napr. Vilacabambani v Ekvádore alebo Hunzovia v severnom Pakistane, sa tešia vý­bornému zdraviu a dlhovekosti, pričom prenosné a degeneratívne choroby, ktoré sužujú našu spo­ločnosť, u nich prakticky nejestvujú.

    Je pravdou, keď povieme, že civilizovaný alebo tradičný život je životom nie prirodzeným ale neprirodzeným (proti prírode). Naše stravovacie návyky sú hrozné a naše jedlo pozostáva z priveľa „mŕtveho“ a denaturovaného (odprírodneného) jedla, máme prevažne sedavým spôsobom života, málo sme na čerstvom vzduchu a na slnku (a keď už sme, tak pre väčšinu z nás platí, že to je v zne­čistenom životnom prostredí), naše spánkové vzorce sú chybné a nestále a naše mysle sú nepokojné a nespokojné.

    Dr. Max Bircher-Benner, ktorý založil svoju preslávenú kliniku, ktorá dodnes funguje vo Švaj­čiarsku, to veľmi dobre zhrnul, keď povedal:

„Nijakí ľudia v celých dejinách ľudstva nežili tak úplne chybne v tak veľa ohľadoch, ako žije väčšina civilizovaných krajín dnes.“

    Prijatie prírodnejšieho spôsobu života neznamená opustenie všetkých výdobytkov civilizácie. Ne­znamená to, že máte opustiť svoje mesto, presťahovať sa na vidiek (cz: venkov) a pestovať klíčky lucerny siatej (alfalfa). Neznamená to vstávať každé ráno o 4:00 a dve hodiny robiť jogu či meditá­ciu. A neznamená to ani opustiť tie občasné pôžitky a potešenia, ktoré pridávajú do vášho života štipku korenia. Nie to, čo robíte 10% svojho času, ale to, čo robíte 90% svojho času, rozhoduje o vašom zdraví.

    Prijatie prírodnejšieho spôsobu života však znamená, že určité zlozvyky treba opustiť, alebo ich prinajmenšom výrazne obmedziť. A v žiadnej inej oblasti to nie je dôležitejšie než v oblasti výživy. Naše tradičné zvyky vo výžive sú zásadným činiteľom pri vzniku prenosných chorôb, ako aj veľkej väčšiny ostatných chorôb, sužujúcich našu spoločnosť. Je to tým, že naše jedálničky obsahujú pri­veľa mäsa, mliečnych výrobkov a priemyselne spracovaných potravín. Tieto potraviny sú nielen ne­vhodné pre naše telo, ale obsahujú aj veľké množstvo jedovatých odpadov vo forme liekov, hormó­nov, chemikálií, znečistení, insekticídov a ďalších škodlivých látok. A aby to ho nebolo málo, nie­lenže tieto potraviny jeme, my sa ich prejedáme!

    Pravdou je, že výživové potreby ľudského tela sú nesmierne jednoduché a najlepšie ich naplní čerstvé ovocie a zelenina. Malé množstvo obilia, semienok a orieškov je povolené na vylepšenie chuti takéhoto jedálnička. V rozpore s tradičným názorom nie sme mäsožravce, ale plodožravce, ako to dosvedčuje veda menom komparatívna (porovnávacia) anatómia. Jeden z najslávnejších ana­tó­mov, prof. Baron Cluvier vo svojej knihe „Leàon d'Anatomie Comparative“ hovorí:

„Komparatívna anatómia nás učí, že človek pripomína plodožravé zvieratá vo všetkom, mäsožravé v ničom… Iba zmäkčovanie a maskovanie mŕtveho mäsa kulinárskymi prí­pravkami spôsobuje, že je toto rozžuteľné a stráviteľné, a že pohľad na jeho … krv a su­ro­vý horor nevyvolá odpor a nechuť…

    Človek nepripomína žiadne mäsožravé zviera. Niet žiadnej výnimky (jedine, že by človek bol je­dinou) z pravidla, že bylinožravé zviera má z buniek zložené hrubé črevo. Orangutan je najviac … človeku podobný spomedzi opíc, ale všetky orangutany sú prís­ne plodožravé. Niet takého druhu zvierat, ktorý by sa živil iným druhom potravy, než na aký je anatomicky stavaný.“

    Ovocie obsahuje hojnosť živín, ako aj dôležité aminokyseliny, potrebné pre rast našich tiel. Stojí za zmienku, že obsah bielkovín v ovocí sa pohybuje medzi 0,4% a 2,2%, čo je veľmi podobné ob­sa­hu bielkovín v materskom mlieku (medzi 1% a 2,4%). Najsilnejšie zvieratá — voly, slony a kone — si dokážu udržať svoju veľkosť a silu na výžive, skladajúcej sa z ničoho iného než trávy. Gorila, ktorej tráviaca sústava a fyziologické rysy sú podobné človeku, si dokáže udržať svoju značnú silu a veľkosť na výžive, skladajúcej sa z pomarančov, banánov a manga.

    Tým nechceme naznačiť, aby ste sa stal(a) fruitariánom (človekom, ktorý sa živí výlučne ovo­cím), ale len zdôrazniť dôležitosť ovocia vo vašom jedálničku, a zároveň poukázať na omyl, že mä­so a mlie­čne výrobky sú pre človeka dôleži­tý­mi potravinami. V skutočnosti sú úplne nevhodné pre telo, keď­že majú priveľa tuku, bielkovín a cholesterolu, úplne postrádajú vlákninu a mnohé zásadné živiny a vytvárajú v tele jedovatý odpad, ktorý poskytuje výbornú živnú pôdu pre rast baktérií. Za­držiava­nie tohto odpadu nakoniec spôsobí degeneráciu buniek, ktorá vedie k chorobám, ako je artri­tída, reumatizmus, cukrovka, ochorenia ob­ličiek a dokonca aj rakovina.

    Ak dokážete prijať tento uhol pohľadu a ste pripravení prispôsobiť svoj jedálniček prirodzenejšej výžive, tak treba začať množstvom (kvantitou) a nasledovať akosťou (kvalitou). Začnite obmedzo­vaním mäsa, mliečnych výrobkov a priemyselne spracovaných potravín. Nahrádzajte ich čerstvým ovocím a zeleninou. Zmena musí byť postupná, aby sa vaše telo a chuťové poháriky stíhali prispô­sobiť. Cieľom je, aby váš jedálniček pozostával z 80% z ovocia a zeleniny a zo zvyšných 20% z obilia, strukovín (cz: luštěnin), orieškov a semienok. Mäso a mliečne výrobky by mali byť na úpl­nom minime, ak vôbec nejaké.

    U detí by sa mali uplatniť rovnaké pravidlá. Výživa s vysokým obsahom čerstvého ovocia a zele­niny im poskytne všetky potrebné bielkoviny a ďalšie zásadné živiny, potrebné pre rast a vývin ich tiel. Takáto výživa zároveň obsahuje minimum jedovatých zvyškov (pesticídov a insekticídov, ak sa nedostanete k ekologicky (BIO) pestovanej zelenine a ovociu), vďaka čomu nemôže dôjsť k toxé­mii. Všimnime si, že telo dokáže vylúčiť určité množstvo chemických znečistení, prijatých jedlom. Iba keď sa prejedáme a jeme nesprávne potraviny, dochádza k hromadeniu jedov, rozvoju toxémie a následne k vzniku chorôb.

    Príbeh „hopewoodskych“ detí dobre slúži ako ukážka hodnoty tejto výživy pre deti. V roku 1940 prijal zakladateľ Austrálskej spoločnosti pre prírodné zdravie (Australian Natural Health Society) Leslie Owen Bailey do opatery 85 detí, ktoré boli neskôr známe ako „hopewoodske“ deti. Odmietol očkovanie týchto detí a vychovával ich na výžive bez mäsa, ktorá pozostávala výlučne z nerafino­vaných (priemyslene nespracovaných) potravín, predovšetkým z ovocia a zeleniny. Žiadne z týchto detí nedostalo žiadnu z chorôb, proti ktorým mali byť (a neboli) očkované.

    Navyše zdravotné záznamy o ich zuboch odhalili, že mali 16× menej zubných kazov než iné deti zo Sydney v tom čase. V roku 1947 vydal Výskumný ústav zubársky (Institute of Dental Research) brožúru „Každý lekár dietetikom“, ktorá oboznámila svet o výbornom zdraví chrupu „hopewood­skych“ detí. Bolo im priznané, že majú najzdravší chrup spomedzi všetkých skupín, aké kedy boli študované, vrátane detí domorodcov z Novej Guiney, ktoré mali údajne najlepší chrup na svete.

    Dokonca aj lekárov to zaujalo, takže lord Lorimer Dodds a Dr. Clements z Ministerstva zdravot­níctva Austrálie sledovali zdravie týchto detí 9 rokov. Podľa časopisu Natural Health (Prírodné zdravie) z novembra/decembra 1990:

„Skúmali krčné a nosné mandle a povedali, že ešte nikdy nevideli skupinu tak bezprob­lémových detí, ako sú „hopewoodske“ deti, napriek tomu však nedokázali prijať, že to je výsledok ich jedálnička a prirodzeného spôsobu života.“

    Možno sa vôbec diviť, že neuzreli túto spojitosť? Drvivá väčšina lekárov je len málo školená vo vede o zdraví. Napr. svetoznáma Lekárska fakulta Harvardskej univerzity vykonala u lekárov zá­kladný test o výžive, v ktorom 80% z nich prepadlo!

    Zatiaľčo správna výživa má pre ľudské zdravie zásadný význam, nie je činiteľom jediným. Musí byť sprevádzaná všetkými ostatnými vyššie zmienenými činiteľmi: čerstvý vzduch, slnko, pravidel­ná obľúbená telesná činnosť, odpočinok a vo všeobecnosti priaznivý postoj k životu. Stav mysle je nemenej dôležitý. Tiež si vyžaduje správnu výživu v podobe radosti, smiechu, veselosti a všetkých ostatných pozitívnych emócií. Negatívne emócie strachu, depresie, úzkosti, obáv apod., robia pre vznik choroby toľko isto, čo robí zlá výživa a nedostatok telesného cvičenia. Koľko nositeľov víru­su HIV je dokonale zdravých až do dňa, keď im povedia, že sú nakazení? Niet silnejšieho činiteľa pri vzniku choroby, než je emócia strachu.

    Je jeden príbeh o epidémii cholery, postupujúcej smerom na Bagdad, ktorá po ceste stretla arab­skú karavánu. Jeden z Arabov sa opýtal, že kam ide. Cholera na to odpovedala:

„Som na ceste do Bagdadu, aby som tam zabila 5.000 ľudí.“

    Onedlho zasiahla epidémia cholery Bagdad a zomrelo 45.000 ľudí. Na ceste späť prechádzala cholera okolo tej istej karavány a ten Arab jej povedal:

„Klamala si mi. Povedala si, že ideš zabiť iba 5.000 ľudí.“

    Cholera na to odpovedala:

„To je aj pravda. Zvyšní zomreli od strachu!“

    Strach, poháňaný nevedomosťou, je pravdepodobne najsilnejším samostatným činiteľom pri vzniku choroby, a to kvôli tomu, že doslova zmrazí životaschopnosť tela, teda práve tú silu, ktorá je zodpovedná za každú metabolickú činnosť v našom tele. Možno to prirovnať k odrezaniu elektric­kého vedenia, zásobujúceho domácnosť elektrinou. Všetko, čo je na elektrinu, sa zastaví. Keď sa to stane v tele, okamžite dochádza k nárastu metabolického odpadu, čo okamžite spustí ľubovoľnú la­tentnú (ne­činne/skryto prítomnú) bakteriálnu alebo vírusovú chorobu.

    Iba porozumením skutočnej podstate choroby a jej vývinu v našich telách možno prekonať náš strach z choroby. Ak vaše telo nie je zdravé kvôli zlej výžive, nedostatku telesného cvičenia, nega­tívnym emóciám atď., a zažijete akútnu chorobu, ako sú príušnice (mumps), osýpky (cz: spalničky), chrípka či herpes (opar), tak vaše telo využíva príležitosť vylúčiť zo seba nadbytok jedovatého od­padu. Nie je to niečo, čoho by sme sa mali báť, ale niečo, z čoho by sme sa mali tešiť, keďže je to známkou toho, že naše telo je stále dosť silné na spustenie takejto očisty.

    Akonáhle tomu porozumiete, zbadáte, že pokusy chrániť sa pred chorobou prostriedkami, ako sú očkovacie látky a séra, sú smiešne, a to z jednoduchého dôvodu: tieto choroby nie sú škodlivé, ale prínosné, a v skutočnosti sú navrhnuté tak, aby nás chránili. Choroba nie je niečo, čo na nás útočí zvonku, ale je to niečo, čo vzniká zvnútra.

    Naším jediným prostriedkom na predchádzanie chorobám je zabezpečiť, aby sme nevytvorili podmienky, potrebné pre vznik toxémie a následne choroby. Asi tým vydesím očkovacích nadšen­cov, ale podľa mňa niet inej cesty.

„Slepá viera ľudí vo farmaceutickú medicínu je na zaplakanie a nevedomosť verejnosti je desivá. Niet sa čomu diviť, pretože o zavádzajúce a úplne mylné údaje nie je núdza, niekedy v najuznáva­nejších zdrojoch. A hoci „príbehy starých mám“ majú určitú prav­divú podstatu, oveľa viac údajov rozširujú „odborníci“, čo je úplne zle a často ide len o názor, založený na zbožnom prianí.“

Ross Horne:
„The Health Revolution“ („Revolúcia v zdravotníctve“), 1997

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>