Očkovacie látky Dr. Frankensteina
Niedziela - 16.IV.2006 - Paweł Milcarek
Pôvodný článok "Szczepionki doktora Frankensteina"
z poľštiny preložila PaedDr. Janka Klieštiková a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.
Žijeme vo svete, v ktorom skôr, než kedykoľvek predtým, môžeme byť spolupracovníkmi zla: vedome, napol vedome či nevedome. Je isté, že len málokto vie napr. že niektoré očkovacie látky, ktoré sú masovo používané, sú vyrobené na základe buniek pochádzajúcich z umelo potratených detí.
Vecou pôvodu niektorých očkovacích látok, ktoré sú nám v posledných rokoch pod nátlakom veľkých farmaceutických koncernov (Merck, Sanofi Pasteur alebo GlaxoSmithKline) vnucované bez možnosti výberu alternatívy, sa prakticky nikto nezaoberá. Mlčí sa o tom a nikto nám nepovie, že očkovacie látky proti ružienke alebo iným chorobám pochádzajú a sú vypestované na bunkách z dvoch detí usmrtených v štádiu plodu.
Vďaka odbornému pojednaniu pripravenému v minulom roku odborníkmi z Pápežskej akadémie pre život to máme čierne na bielom. Život tých detí bol prehlásený za nehodný pokračovania, ale bunky z ich telíčok boli výborne zužitkované súčasným Dr. Frankensteinom z renomovaných farmaceutických laboratórií.
Máme sa vari podieľať na vražednom nakladaní so životom iba preto, lebo očkovacie látky renomovaných firiem údajne chránia naše deti pred strašnými chorobami? Túto otázku si kladie v spomínanom pojednaní Pápežská akadémia pre život. Pojednanie rozlišuje 3 stupne spolupráce so zlom:
- najväčšiu zodpovednosť nesú výrobcovia
- menšiu tí, ktorí sa zúčastňujú na distribúcii
- najmenšiu tí, ktorí potrebujú očkovanie zo zdravotných dôvodov
Problém spočíva v tom, že aj keby nikto z týchto troch kategórii nesúhlasil s umelými potratmi spomínaných dvoch detí, všetci využívajú ich smrť pre svoje potreby. Isté je, že najväčšia zodpovednosť je na osobách alebo firmách, ktoré vyrábajú očkovacie látky založené na morálne neprijateľných základoch, a potom ich predávajú. Svoj podiel na zle majú aj orgány štátnej správy, ktoré povoľujú zrovna morálne neprijateľné očkovacie látky, alebo ich dokonca nasilu vnucujú. V prípade lekárov a rodičov očkovaných detí je spolupráca so zlom nie až tak bezprostredná. Ale aj táto "pasívna spolupráca so zlom" má svoj význam, pretože - ako píšu autori pojednania - "použitie takýchto vakcín prispieva k vytvoreniu všeobecného spoločenského súhlasu s konaním farmaceutického priemyslu, ktorý ich vyrába nemravným (amorálnym) spôsobom." Preto "je povinnosťou lekárov a otcov rodín prejsť k alternatívnym vakcínam (ak existujú) i vytvárať tlak na politických predstaviteľov a zdravotníctvo, aby boli sprístupnené také vakcíny, ktoré by neboli mravne (morálne) problematické." Autori pojednania zdôrazňujú, že treba použiť výhradu svedomia a domáhať sa výroby očkovacích látok nezapletených do umelých potratov. Avšak v prípade, keď nie je iná možnosť, rodičia aj lekári môžu (resp. sú niekedy donútení) dočasne používať morálne problematické očkovacie látky v prípade vážneho ohrozenia zdravia, ale aj vtedy "zostáva tu mravná (morálna) povinnosť pokračovať v boji a použiť všetky zákonné prostriedky na sťaženie života farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa správajú bezohľadne a nemravne (neeticky)."
Toto pojednanie aj s jeho závermi bolo prijaté vatikánskou Kongregáciou pre náuku viery, možno ho teda chápať ako stanovisko Katolíckej Cirkvi k tejto otázke. Cirkev sa ozýva a prebúdza svedomie vo veci, o ktorej "netreba nahlas hovoriť". Ktokoľvek ten hlas počuje, nemôže sa tváriť, že nič nevie, ani hovoriť, že "to nie je žiaden problém."
