Očkovanie – pomocné informácie pre Vaše slobodné rozhodnutie (časť 3.)

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť

gesudheit aktiv – anthroposophische heilkunst e.V.
(občianske združenie „zdravie aktívne – antroposofické liečebné umenie“)
Johannes Kepler-Str. 56
75378 Bad Liebenzell
Tel.: +49 7052 9301-0
Fax: +49 7052 9301-10

       Pôvodný nemecký článok nazvaný "Impfungen – Hilfen zur freien Entscheidung" nájdete tu:
https://www.drkummer.de/jom/index.php?option=com_content&view=article&id=14&Itemid=105

       Z nemčiny preložila Lucia Pastuchová. Preklad doladil a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

Očkovania, ktoré odporúča STIKO pre dojčatá a deti (stav k júnu 2008)

Očkovanie proti tetanu (úrazový traumatický tetanus)

       Na tetanus sa treba pozerať ako na druh otravy po poranení: zo zeme v záhrade alebo z konského hnoja môžu do rany preniknúť „zárodky“ baktérií (ich spóry). Tieto spóry sú odolné voči všetkým vplyvom ako je horúčava alebo chlad. Za bežných okolností ranu očistí samotné krvácanie a telu vlastný imunitný systém odstráni spóry („zárodky“), z ktorých by sa mohli vyvinúť baktérie tetanu. Takže pravdepodobnosť vzniku tetanu v prípade dobre sa hojaceho povrchového zranenia je nízka. Baktérie sa dokážu množiť, rásť a vyrábať jedovaté látky len v zle prekrvenom tkanive, ktoré neobsahuje dostatok kyslíka, keď sa rana zle hojí.

       V prípade dieťaťa, ktoré má vždy dobre prekrvené, rastúce tkanivo, je riziko vzniku tohto tetanu nízke. Aj podľa starších lekárskych príručiek spred éry očkovania, napríklad z doby po prvej svetovej vojne, sa tento tetanus u detí prakticky nevyskytoval, teda nie vtedy, ak boli zdravé a dostatočne živené. Tetanus je u detí v priemyselných krajinách vyslovene zriedkavým javom. Celkom iná situácia je v chudobných krajinách tretieho sveta, kde je skrz hlad, zlú hygienu a chronické hlavné choroby (ako tuberkulóza, AIDS alebo malária) časť úmrtnosti dojčiat zapríčinená novorodeneckým tetanom.

       Okrem toho sú ohrození starší dospelí ľudia, ktorí majú zníženú hojivosť rán alebo majú poruchy prekrvenia, napríklad pri cukrovke (Diabetes mellitus). Týmto sa rozhodne odporúča očkovanie. V posledných rokoch sa rozvíjajúca intenzívna medicína síce prognózu prepuknutého ochorenia značne zlepšila, ale tetanus je aj v prípade intenzívnej lekárskej starostlivosti smrteľný u približne 10% chorých, bez intenzívnej lekárskej starostlivosti u zhruba 50%.

       Po poranení vytvorí očkovanie proti tetanu ochranu rýchlejšie, než môže choroba prepuknúť. Jeho vedľajšie účinky sú nízke. Takzvané základné očkovanie pozostáva spravidla z troch očkovaní v kratšom časovom úseku a z neskorších preočkovaní. Veľké časové intervaly medzi očkovaniami, teda osem a viac týždňov, vedú k dlhodobo lepšej imunitnej odpovedi. V prípade očkovania proti tetanu podstatne k tomu prispieva tzv. „Booster“ efekt: už druhé očkovanie vedie k podstatne vyššej ochrane ako prvé, a tretie očkovanie vedie k vzniku protilátok, ktoré sú rádovo účinnejšie. Skutočné Boostery jestvujú len u toxoidných očkovacích látok (proti jedovatým látkam z baktérií).

       Po poranení je rozšírené takzvané pasívne očkovanie. Tu sa vstreknú očistené protilátky tetanu z krvi intenzívne očkovaného človeka. Táto pasívna imunizácia má svoje miesto v jednotlivých prípadoch u ťažko poranených alebo u ľudí so zvýšeným nebezpečenstvom tetanu, väčšinou však nie je potrebná.

       Pretože ochrana po očkovaní pomaly klesá, malo by sa očkovanie opakovať po zhruba desiatich rokoch. V posledných rokoch sa zistilo, že účinok je trvalejší, ako sa pôvodne predpokladalo. Kto má základnú ochranu proti tetanu, potrebuje len „oživenie“, nemusí dostať znova od začiatku úplné očkovanie. Naproti tomu: priveľa očkovaní môže skrz prehnané reakcie viesť k zdravotným problémom. Pretože tetanus sa vyskytuje len u poranených osôb, je očkovanie potrebné len v tom prípade, ak si dieťa dokáže samé privodiť a spôsobiť znečistenú ranu – teda prakticky nie pred vekom desiatich až dvanástich mesiacov.

Očkovanie proti záškrtu (diftérii)

       Záškrt je choroba detského veku, ktorá začína v pažeráku a hrtane. Hrozia predovšetkým dve veci: opuchnutím hrdla môže dôjsť k zaduseniu sa. Okrem toho môže jed z baktérií viesť k zlyhaniu krvného obehu ešte pred tým, ako sa vytvorí ochrana tvorbou protilátok.
V Európe záškrt prakticky vymrel. Po druhej svetovej vojne si táto choroba (označovaná aj „anjel smrti pre deti“) vyžiadala veľa obetí. Teraz ešte existuje v krajinách tretieho sveta. Aj vo Východnej Európe a Rusku je riziko záškrtu (v rozpore s mnohými vyhláseniami) veľmi nízke. Pretože záškrt sa vyskytuje len zriedka, lekári ho z vlastnej skúsenosti takmer nepoznajú. Tým vzniká riziko, že nebude včas identifikovaný a preto zásah proti nemu príde príliš neskoro.

       Očkovacia látka obsahuje oslabené toxické látky z baktérií záškrtu, ale vo všeobecnosti je dobre znášaná. Vedľajšie účinky sa vyskytujú len zriedka, a to v oblasti nervového systému. Osvedčilo sa očkovať dieťa vo veku desať až dvanásť mesiacov kombinovanou očkovacou látkou proti záškrtu a tetanu. Táto kombinácia je prakticky rovnako bezpečná a znesiteľná ako samotné očkovanie proti tetanu, ak nie je podaná príliš malému dojčaťu. Okrem toho je v súčasnosti v ponuke kombinácia záškrt–tetanus ako „Booster“ dávka, ktorá obsahuje nízke množstvá účinného toxoidu záškrtu (pre očkovanie vhodná oslabená jedovatá látka). V praxi sa zdá byť účinok rovnako dobrý.

Očkovanie proti detskej obrne (poliomyelitíde)

       Pred všeobecným podávaním orálnej (ústami podávanej) vakcíny od roku 1962 bola detská obrna chorobou, pred ktorou malo veľa ľudí oprávnený strach. Po zdanlivo normálne prebiehajúcej chrípke došlo zrazu k ochrnutiu. Treba však vedieť, že zďaleka nie každý človek ochrnie, ale len asi jedno percento zo všetkých ľudí, ktorí na toto ochorenie ochoreli. Pomocou vysoko účinného očkovania sa podarilo počas už pred dobrými 30 rokmi detsknú obrnu takmer vyhubiť – aj napriek zlej ekonomickej situácii v rozvojových krajinách. Tým sa očkovanie proti obrne stáva jedným z mála očkovaní, ktoré (až na ojedinelé prípady) doviedli nejakú chorobu k vymiznutiu. Momentálne existuje na celom svete asi 1000 až 2000 prípadov, a to predovšetkým v Nigérii, Afganistane, Pakistane a Indii. Postihnuté sú teda predovšetkým chudobné oblasti a vojnové regióny so zlou lekárskou starostlivosťou.

       Pretože v Európe nehrozí žiadne akútne nebezpečenstvo ochorenia na detskú obrnu, cieľom očkovania je udržať dostatočný počet zaočkovaných ľudí. Je možné bez rizika vykonávať očkovanie v neskôr, napr. až po prvých narodeninách. Ak si rodičia želajú pre svoje dieťa len najnevyhnutnejšie očkovania v čo najnižšej miere, môžu sa rozhodnúť, že sa spoľahnú na dobrú všeobecnú ochranu v Nemecku a svoje dieťa zaočkovať nedajú. Len v prípade ciest do rizikových oblastí tretieho sveta (obzvlášť Strednej Afriky, Indie či Pakistanu) je takáto individuálna ochrana potrebná.

       Štandardná, ústami podávaná vakcína, ktorá sa používala dlhú dobu, spôsobovala vylučovanie vírusu do stolice, moču a slín, bolo teda na druhej strane možné sa z tejto očkovacej látky touto chorobou nakaziť. Preto sa v Nemecku očkuje už len inaktivovanou „mŕtvou vakcínou“ (IPV). Existuje aj samostatná očkovacia látka; znášanlivosť moderných kombinovaných očkovacích látok (záškrt, tetanus a detská obrna) je však častokrát lepšia.

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť