Očkovanie – pomocné informácie pre Vaše slobodné rozhodnutie (časť 5.)

11.05.2010 16:48

 

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť

 

        Pôvodnú nemeckú verziu týchto informácií v aktualizovanom vydaní dostať vo forme brožúry ako zošit at2/2 2009. Vydalo:

 

gesudheit aktiv – anthroposophische heilkunst e.V.
(občianske združenie „zdravie aktívne – antroposofické liečebné umenie“)
Johannes Kepler-Str. 56
75378 Bad Liebenzell
Tel.: +49 7052 9301-0
Fax: +49 7052 9301-10

       Pôvodný nemecký článok nazvaný "Impfungen – Hilfen zur freien Entscheidung" nájdete tu:
https://www.drkummer.de/jom/index.php?option=com_content&view=article&id=14&Itemid=105

       Z nemčiny preložila Lucia Pastuchová. Preklad doladil a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

Očkovania, ktoré odporúča STIKO pre dojčatá a deti (stav k júnu 2008) - 3. časť

  

Očkovanie proti osýpkam

 

       Osýpky sú detskou chorobou. Preto si ich problematiku rozoberieme podrobnejšie. Každopádne, od prelomu tisícročí sa ich lekársky význam citeľne zmenil.
       Osýpky patria v Nemecku od roku 2001 k prenosným chorobám, ktoré musia byť hlásené podľa spolkového zákona o nákazlivých chorobách (IFSG), podobne ako tuberkulóza alebo mor: ak si dnes otvoríme učebnicu zdravotnej starostlivosti o deti, budú v nej osýpky vykresľované ako veľmi nebezpečná choroba. Očkovanie považuje väčšina lekárov za bezpečný prostriedok na predchádzanie týmto rizikám. Súčasná pro-očkovacia politika má za cieľ úplne vyhubiť osýpky v Európe do roku 2010. Aj nemecká vláda sa k tejto povinnosti zaviazala, a to bez predchádzajúceho informovania verejnosti.
       Cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie (= World Health Organization = WHO – pozn. red.) je osýpky vyhubiť celosvetovo. To je vcelku pochopiteľné, lebo v krajinách tretieho sveta (obzvlášť v Afrike a Ázii) zomrelo v roku 2005 približne 345.000 detí na osýpky. Závažnými príčinami pre vysokú úmrtnosť v treťom svete tvorí sociálno–ekonomické prostredie, predovšetkým obmedzené možnosti bývania. Ak ochorie dieťa v osemčlennej rodine žijúcej v malej chalúpke, nedokážu súrodenci ujsť pred extrémnym množstvom zárodkov, ktoré sa prenášajú aj vykašliavaním. Tu vyvstáva otázka, či môžu pre celý svet platiť tie isté ciele zdravotníckej politiky. Aj v priemyselných štátoch sa i napriek rozšírenému očkovaniu vždy znova vyskytujú opakujúce sa menšie epidémie osýpok u starších detí alebo mladistvých. V Taliansku ochorelo v roku 2002 takmer 30.000 ľudí na osýpky, v Bulharsku približne 12.000. Menšie epidémie sa vyskytli v Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku, naposledy v Nemecku v roku 2007 a 2008.
       Aj napriek všetkému úsiliu je dnes otázne, či vôbec niekedy bude existovať svet bez osýpok. Všetky tieto skutočnosti a ich následky pre celosvetové zdravie boli kritickými lekármi opísané už pred 20 rokmi.

       Osýpky majú typické príznaky, typické vyrážky a typický priebeh. Po inkubačnej dobe v dĺžke asi jedenásť až dvanásť dní prichádza k opuchnutiu tváre a slizníc očí, nosa a úst, k silnej nádche a silnému zápalu spojiviek. Osýpky mávajú často krátke prvotné štádium s jednodennou prestávkou pred prepuknutím choroby. Samotná choroba začína vysokou horúčkou, často až nad hranicou 39 °C, silným, často až trýznivým kašľom a intenzívnym pocitom choroby a utrpenia. Chorí ľudia sa cítia „skutočne chorí“. Spolu s týmito známkami sa objaví vyrážka, fľakatá, sčasti tmavo červená, ktorá sa začína za ušami a potom sa tiahne ďalej smerom nadol. Veľa detí trpí na svrbenie na pokožke alebo má hnačky. Horúčka a príznaky choroby pretrvávajú asi týždeň. Zvyšky vyrážok je často vidieť aj po niekoľkých týždňoch, takže sa musí počítať s obmedzením dieťaťa až po dobu štyroch týždňov.
       Dieťa, ktoré ochorelo na osýpky, potrebuje predovšetkým pokoj, a to pokoj na lôžku. Aj v dobe rekonvalescencie je potrebné sa šetriť. Ukázalo sa, že opatrenia na znižovanie horúčky a utíšenie kašľa prinášajú viac škody ako úžitku.

       Osýpky pretvárajú celý organizmus: ak vznikne vyrážka, musí byť znova odbúraná. To sa rovná „veľkému upratovaniu“ v organizme s preukázateľne pozitívnymi následkami: zo séra ľudí, ktorí prekonali osýpky, možno izolovať faktory, ktoré môžu zabrániť vzniku tumorov. Po osýpkach je aj výskyt alergií zriedkavejší. Aké ďalekosiahle je toto dianie, možno vidieť napríklad na tom, že tuberkulínová skúška, pomocou ktorej je možné testovať obranyschopnosť voči tuberkulóze, dopadne tri mesiace po prekonaných osýpkach najprv negatívne, neskôr sa znova objaví imunitná odpoveď. 

       V rozpore s plánmi očkovania je účinnosť tohto očkovania u jednotlivých detí obmedzená. Len približne 90 percent očkovaných získa ochranu po prvej dávke. Odporúčané druhé očkovanie po šiestich až ôsmych týždňoch túto ochranu u zaočkovaných ľudí nezlepšuje vôbec, alebo len v zanedbateľnej miere. Tvorba protilátok má už tri roky po preočkovaní východiskovú hodnotu. Na rozdiel od očkovania proti tetanu neexistujú ani „booster“ dávky (umocňovanie účinku očkovania po každom ďalšom očkovaní). Druhé očkovanie slúži predovšetkým na to, aby sa zvýšil počet úspešne reagujúcich ľudí z 90 asi na 95 percent; ale ani na druhé očkovanie mnohí ľudia vôbec nereagujú. Okrem toho môže roky po prvom očkovaní preočkovanie zlyhať. Účinným sa môže stať pravdepodobne až vtedy, keď úplne pominie ochranný účinok prvého očkovania. Človek je teda znovu náchylný ochorieť na osýpky skôr, než je možné ho účinne preočkovať. Preto je otázne, či rutinne vykonávané preočkovanie jednotlivých ľudí chráni, i keď celkový počet ochorení na osýpky klesá.
 
       Predovšetkým však stále chýba akýkoľvek dôkaz, že očkované deti sú neskôr (keď sa z nich stanú dospelí) v čoraz nevýhodnejších vekových skupinách chránené. Očkovanie síce výrazne znižuje výskyt osýpok, ale či je táto ochrana naozaj účinná, zatiaľ vôbec nie je jasné. Najnovšie výskumy tiež ukázali, že viac ako 10% dospelých po preočkovaní nezíska žiadnu obranu voči osýpkam. Takže obavy zdravotníckych úradov, že aj zaočkovaní ľudia sú ohrození epidémiami osýpok, sú oprávnené. Na druhej strane nie je jasné, či ide o následky plošného očkovania. Dôležitejšie je, že nízka úroveň ochrany obyvateľstva sa zlepšuje opätovnými malými epidémiami osýpok.

       Na rozdiel od očkovania získava takmer každý, kto príde do styku s „pravými“ osýpkami, doživotnú ochranu, obzvlášť človek, ktorý už bol zaočkovaný. Podobne to platí pre ružienku (rubeolu) alebo príušnice (mumps), prípadne ovčie kiahne. Približne od roku 1998 sa vyskytujú osýpky len v malých ojedinelých lokálnych epidémiách. V celkovom obyvateľstve už teda necirkulujú. Predtým štandardne vykonávané preočkovanie u všetkých ľudí - od mladých až po najstarších – sa už nevykonáva. Všeobecná ochrana klesá. Práve preto, že osýpky sa vyskytujú menej často, chýba neustály boj s chorobou. Tým vzniká nebezpečenstvo, že sa osýpky budú vyskytovať vo vyšších vekových skupinách, kde však majú nepriaznivejší priebeh.
       Týmto narastá aj riziko osýpok pre novorodencov alebo počas tehotenstva. Čoraz menej matiek má dostatočnú ochranu proti osýpkam, pretože toto ochorenie ako deti neprekonali, takže túto ochranu nemôžu poskytnúť svojmu nenarodenému dieťaťu a malému dojčaťu. V budúcnosti sa teda môže stať, že zažijeme novorodencov s osýpkami – čo je riziko, ktoré tu doteraz nebolo.
       Podľa najnovších výskumov sa dokonca aj ochrana po prekonaní choroby, ktorá bola doteraz považovaná za celoživotnú, stala otáznou!

       Môžeme sa teda obávať, že v budúcnosti síce zažijeme nižší výskyt osýpok, ale tieto sa vyskytnú v nepriaznivých vekových skupinách: u mladistvých, dospelých a starých ľudí – s oveľa vyšším rizikom. Podobné informácie boli nedávno odhalené aj u očkovania proti ovčím kiahňam.
       Vedecká literatúra takmer ignoruje, že osýpky majú nielen riziká, ale môžu aj pozitívne ovplyvniť vývoj dieťaťa. Po prekonaní osýpok je možné pozorovať: deti lepšie chodia, hovoria plynulejšie a majú šikovnejšie prsty; ich pohľad je jasnejší, robia značné pokroky vo vývoji. Toto preukázali dve empirické štúdie za účasti 1.500 detí chorých na osýpky. V dvoch veľkých medzinárodných štúdiách ohľadne častosti výskytu alergií mali deti zo sedliackych usadlostí menej alergií než mestské deti. Mestské deti, ktoré navštevovali waldorfskú školu, vykazovali menej alergických príznakov ako žiaci v iných školách. Pritom hrali prekonané osýpky závažnú úlohu.
       Ani povinnosť hlásenia nepriniesla doteraz požadované vyhubenie tejto choroby. Osýpky sa síce vyskytujú zriedkavejšie, predsa však zosilnel psychologický nátlak okolia na rodičov, ktorí nechcú dať svoje deti zaočkovať. Ak by sme si boli istí, že očkovanie skutočne chráni pred osýpkami, tak by sme sa správali miernejšie. Ale očividne tu niekto neverí v úspech vlastných odporúčaní. Medzičasom zdravotnícke úrady vylúčili neočkované deti zo školskej dochádzky, keď sa v škole vyskytli osýpky. V Hesensku bol schválený sporný zákon, ktorý umožňuje vylúčenie nezaočkovaných detí zo školy.
       Potrebná kritická a otvorená argumentácia ohľadne výhod a nevýhod plošného očkovania sa tiež stala náročnejšou. Lekári, ktorí poukazujú pomocou kritických argumentov na možné negatívne dlhodobé následky očkovania, sa v médiách, predovšetkým v televízii, takmer vôbec nedostanú k slovu. Argumentácia v podstate prebieha len na úrovni krátkodobých prehľadných ekonomických výkazov ohľadne bezprostredných výdavkov na choroby.

       Treba myslieť aj na to, že mladí lekári už nepoznajú osýpky z vlastnej skúsenosti a ošetrenie tejto choroby ich môže zaskočiť. To dokazuje aj osýpková vlna v meste Coburg: dvaja skúsení lekári používajúci prírodnú liečbu, nemuseli žiadneho z okolo 800 pacientov poslať na kliniku, ich kolegovia však poslali zhruba 20 z okolo 180 pacientov do nemocnice.

       Čo konkrétne teda môžeme urobiť? Vzhľadom k pravdepodobne aj v budúcnosti mnohým deťom chýbajúcej možnosti prekonať osýpky v predškolskom veku, je potrebné myslieť na to, aby boli očkované proti osýpkam pred pubertou. Toto očkovanie je možné vykonať aj pomocou samostatnej očkovacej látky. Tým bude pre obdobie puberty a mladosť, kedy hrozí vyššie riziko ťažkých následkov, dosiahnutá ochrana. Príslušné návrhy už podala Spoločnosť antroposofických lekárov v Nemecku (= Gesellschaft Anthroposophischer Ärzte in Deutschland = GAÄD – pozn. red.).
 

Očkovanie proti príušniciam (mumpsu)

 
         Podobne ako osýpky, aj príušnice sú bežným ochorením. Napadá predovšetkým žľazy, ako komplikácia aj nervový systém, a to vo forme podráždenia mozgových blán. Príušnice sú približne od roku 1980 veľmi zriedkavé. Ešte častejšie než pri očkovaní proti osýpkam nedokážu ani dve očkovania proti príušniciam vytvoriť bezpečnú ochranu. Ochranný účinok očkovania vydrží len určitú obmedzenú dobu, možno desať rokov. Potom musí byť obnovený. Tak, ako u očkovania proti osýpkam, ani v tomto prípade nie je jasné, či preočkovanie zaberie. Aj keď už ochranný účinok z prvého očkovania pominul, môže preočkovanie zlyhať. Tým vznikajú časové obdobia, počas ktorých ľudia nie sú vôbec chránení. Môžeme sa oprávnene obávať, že podobne ako pri osýpkach zažijeme v budúcnosti epidémie príušníc v doteraz nevídaných rozmeroch.

       Ako dôležitý argument pre očkovanie sa uvádza riziko zápalu semenníkov a tým následná neplodnosť u mužov. Riziko zápalu semenníkov z dôvodu ochorenia na príušnice nie je ale podľa najnovších výskumov vyššie ako pri iných vírusových infekciách. Nie je isté ani to, že toto očkovanie bráni vzniku detskej cukrovky (Diabetes mellitus typu I). Táto diskusia nie je ukončená; bol vyslovený aj opačný názor - že práve očkovanie vyvoláva vznik cukrovky, rovnako tak chronické zápalové ochorenia čriev.

       Očkovacia látka proti príušniciam sa používa v kombinácii s očkovacou látkou proti osýpkam a ružienke (MMR), prípadne aj očkovacou látkou proti ovčím kiahňam (MMRV). Ak dieťa nemá ochranu voči príušniciam, ale je chránené proti osýpkam a ružienke, je zbytočne očkované znova proti osýpkam a ružienke, aby si vybudovalo ochranu aj proti príušniciam. Či tieto nadbytočné očkovania majú negatívne následky, nie je známe.

 

Očkovanie proti ružienke (rubeole)

 

       Ružienka je v detstve chorobou, ktorá takmer vždy prebieha bez problémov. Okrem miernych vyrážok môže dôjsť k zápalu kĺbov. To, že očkovanie proti ružienke sa v očkovacích kalendároch odporúča pre deti staré približne 15 mesiacov, má svoj dôvod v ohrození nenarodených detí počas tehotenstva, ak matka ochorie na ružienku. Táto infekcia spôsobí u nastávajúcej matky závažné poruchy nenarodeného dieťaťa: postihnutie, nedoslýchavosť, poruchy zraku alebo zlyhanie srdca.

       Podobne ako u osýpok, dúfa sa vo vyhubenie ružienky očkovaním. Ale aj dosiahnutie tohto cieľa je otázne. Ochrana očkovaním proti ružienke vydrží len obmedzený čas. Na rozdiel od očkovania proti tetanu, je jednoduché preočkovanie veľmi sporné. Zdá sa, že očkovanie je účinné len vtedy, ak po približne desiatich až pätnástich rokoch už ochrana prvým očkovaním pominula. Aj momentálne odporúčané preočkovanie proti osýpkam, príušniciam a ružienke (MMR) nedokáže chrániť už úspešne očkované deti lepšie, ale účinok má len na tie deti, ktoré nereagovali na prvé očkovanie. To isté platí aj pre preočkovanie, ktoré sa má vykonávať v šiestich rokoch života alebo neskôr. Kvôli dlhodobo zlej ochrane priskorým očkovaním je potrebné sa obávať, že čoskoro bude veľa tehotných žien zle chránených. K tomu už existujú výskumy v USA.
       Pretože aj preočkovanie proti ružienke má veľmi nízky úspech, bolo by dobré odporučiť, aby sa nevykonávalo očkovanie proti osýpkam v detskom veku. Bolo by lepšie, keby veľa dievčat prekonalo ružienku do puberty, a vďaka tomu získalo dlhodobú a bezpečnú ochranu – presne tomuto ale očkovanie bráni podobným spôsobom, ako je to popísané u osýpok.
       Najintenzívnejšie snahy sa musia zamerať na to, aby mali všetky mladé ženy ochranu proti ružienke. Takže približne vo veku 18 rokov by mala byť vykonaná kontrola krvi, aby sa zistilo, či ženy takúto ochranu majú. Následne je možné mladé ženy s nedostatočnou ochranou zaočkovať. Síce aj toto očkovanie vydrží len obmedzenú dobu, ale poskytuje ochranu po dobu možného tehotenstva ženy.

       Proti ružienke existuje aj samostatná očkovacia látka.

 

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť