Očkovanie proti chrípke? Jedine pre masochistov a samovrahov! (rozhovor pre denník Plus 1 deň)

Ing. Marián FILLO

    V utorok (18.X.2016) sa mi ozvala pani z denníka Plus 1 deň s otázkami okolo očkovania proti chrípke. Aby mi nikto nemohol vytknúť, že si údaje cucám z prstu, dal som si na vypracovaní odpovedí záležať, aby obsahovali aj odkazy na zdroje mojich tvrdení. Pani som požiadal, aby mi dala vedieť, keď vyjde článok, v ktorom budem citovaný. Zatiaľ sa tak ale nestalo. Keďže však v bulvárnom denníku, akým je Plus 1 deň, sa uvádzanie zdrojov spravidla nenosí, dovolil som si uverejniť otázky i odpovede vopred, pretože je prakticky isté, že moje odpovede nebudú v tomto denníku uverejnené celé (ak vôbec):

1. Je očkovanie proti chrípke účinné?

Zástupkyňa hlavného hygienika USA
Dr. Anne Schuchat MPH sa dáva očkovať proti chrípke. Zdroj: Public Health
Image Library (PHIL) / Centers for
Disease Control and Prevention (USA)

    Závisí od toho, proti čomu a u koho. Treba si predovšetkým uvedomiť, že zďaleka nie všetko, čo sa ľudovo označuje za chrípku, je naozaj chrípka. Navyše aj to, čo vyzerá ako ozajstná chrípka, sa len málokedy laboratórne overuje, či ozaj bolo spôsobené chrípkovým vírusom alebo niečím iným. Podľa oficiálnych údajov len 10–15% všetkých akútnych respiračných ochorení počas chrípkovej sezóny sú chrípke podobné ochorenia, a tie nie sú všetky spôsobené chrípkovým vírusom (www.uvzsr.sk/docs/info/epida/Vyhodnotenie_chripkovej_sezony_2015_2016.pdf), pričom vo vakcíne sú len 3 alebo 4 kmene chrípkového vírusu (resp. ich antigény, teda pre imunitný systém podstatné časti), ale chrípkových vírusov poznáme niekoľko desiatok tisíc kmeňov. Takže aj keby sa tí, čo rozhodujú o zložení chrípkovej vakcíny na nadchádzajúcu sezónu (a rozhodujú o tom už vo februári pre sezónu, začínajúcu decembrom), dokonale trafili a v obyvateľstve by kolovali iba tieto tri kmene chrípkového vírusu, aj keby vakcína zabrala u všetkých očkovaných (čo naozaj nehrozí), tak jej reálny dopad (zníženie chorobnosti) môže byť nanajvýš 10–15%, keďže proti iným pôvodcom (vírusom či baktériám) akútnych respiračných ochorení očkovanie proti chrípke nefunguje.

    No a podstatné je tiež, kto je očkovaný. Hoci dospelí v produktívnom veku majú spravidla prijateľné imunitné odpovede na chrípkovú vakcínu, u starších ľudí to neplatí. Preto napr. v USA zaviedli vakcínu pre starších ľudí, ktorá obsahuje 4x viac antigénov (častí chrípkového vírusu) než bežná vakcína proti chrípke (https://www.cdc.gov/flu/protect/vaccine/qa_fluzone.htm). Na Slovensku sa ale táto 4-násobne silnejšia vakcína proti chrípke vôbec nepoužíva, takže sa môžeme právom domnievať, že očkovanie proti chrípke na Slovensku je pre starších ľudí (65 rokov a viac) prakticky úplne nanič.

    Túto skutočnosť podčiarkuje aj prof. Michael T. Osterholm PhD. MPH, riaditeľ Strediska pre výskum prenosných ochorení a súvisiacu politku pri University of Minnesota, USA, keď prehlasuje, že očkovanie proti chrípke v skutočnosti vôbec neznižuje úmrtnosť starších ľudí (https://www.mprnews.org/story/2010/04/27/flu-vaccine-not-effective-in-elderly).

2. Veľa ľudí tvrdí, že keď sa dajú zaočkovať, prežijú celú zimu bez chrípky.

    Zároveň ale veľa ľudí tvrdí, že po tom, ako sa prvýkrát dali očkovať proti chrípke, mali takú silnú chrípku, akú ešte v živote nezažili. Síce je nepravdepodobné, že by to spôsobila priamo vakcína (keďže by mala byť neživá), ale očkovanie oslabí (resp. nevhodným spôsobom nastaví) imunitný systém do tej miery, že prípadná "okoloidúca" nákaza narobí oveľa viac škody než keby človek nebol očkovaný. V súvislosti s tým je tiež zaujímavé, že tí, čo sa dávali pravidelne očkovať proti chrípke každý rok, mali cca 2x vyššie riziko dostať prasaciu chrípku než tí, čo sa každoročne proti chrípke očkovať nedávali (https://journals.plos.org/plosmedicine/article?id=10.1371/journal.pmed.1000258).

    Otázkou tiež je, či by Vami spomínaní ľudia ochoreli na chrípku, keby sa zaočkovať nedali. Keďže chrípke podobnými ochoreniami trpí ročne okolo 5% a zďaleka nie všetky sú skutočnou chrípkou (proti ktorej by mohlo — a nemuselo — účinkovať očkovanie), tak reálna šanca ochorieť na chrípku v danej sezóne je okolo 2–3%. Tzn. štatisticky 97–98 zo 100 očkovaných ľudí by na chrípku neochorelo, ani keby očkovaní neboli.

    Jedna z mála štúdií, ktorá porovnávala očkovaných s úplne neočkovanými, zistila, že očkovaní síce majú nižší výskyt chrípky, majú však zároveň celkovo 5,5x vyšší výskyt respiračných ochorení ako takých:https://cid.oxfordjournals.org/content/early/2012/03/13/cid.cis307.full.pdf Zhrnutie tejto štúdie v češtine tu: https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovani-proti-chripce-vede-k-5-5-nasobnemu-zvyseni-vyskytu-infekci-dychacich-cest/

3. Môže mať očkovanie proti chrípke negatívny vplyv na organizmus?

    Jednoznačne áno. V príbalovom letáku k chrípkovej vakcíne nájdeme medzi nežiaducimi účinkami napr. bolesti hlavy, závraty, spavosť, malátnosť, horúčka, triaška/zimnica, bolesti kĺbov a svalov, čo sú typické príznaky chrípky. Takže očkovať sa proti chrípke a privodiť si tým príznaky chrípky? To mi akosi nedáva zmysel.

    Okrem toho sú tam ale aj zápaly mozgu (encefalomyelitída), nervov (neuritída) či dokonca ochrnutie autoimunitného charakteru (Guillain-Barrého syndróm) a tam už naozaj končí zábava (https://www.adc.sk/databazy/produkty/spc/vaxigrip-874101.html)

4. Existujú rizikové skupiny, ktoré by sa v žiadnom prípade nemali dať očkovať?

    Podľa príbalového letáku (https://www.adc.sk/databazy/produkty/spc/vaxigrip-874101.html) by sa nemali očkovať ľudia s precitlivenosťou na liečivá, na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených alebo na ktorúkoľvek zo zložiek vakcíny, ktoré môžu byť prítomné v stopových množstvách, ako sú vajíčka (ovalbumín, kuracie bielkoviny), neomycín (antibiotikum), formaldehyd a oktoxinol-9. Očkovanie sa má odložiť v prípade stredne závažného alebo závažného horúčkovitého ochorenia alebo akútneho ochorenia.