Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde: nekontrolovaný pokus na ľuďoch

12.01.2018 17:28

Ehgartners.info — 23.III.2017 — Bert Ehgartner

 

    Pôvodný článok „FSME-Impfung: unkontrollierter Menschenversuch“
    z nemčiny preložila Martina a preklad upravil Ing. Marián Fillo.

 

    Očkovanie proti vírusom kliešťovej encefalitídy (kliešťového zápalu mozgu) znižuje pravdepodobne riziko ťažkého zápalu mozgu u dospelých. Platí to aj u detí? A ako je to s nežiaducimi účinkami? Čoraz častejšie sa objavujú správy, že očkovanie spôsobuje reumu, cukrovku alebo roztrúsenú sklerózu. Je na tom niečo pravdy?

    S príchodom jari sa reklama na „očkovanie proti kliešťom“ zintenzívni. Človek si všíma reakcie na ňu v kruhu svojich známych: Čoraz častejšie vznikajú otázky, či sa má dať muž, žena alebo dieťa zaočkovať. Pozrieme sa teda, ako je to s pomerom prínosov a rizík očkovania proti kliešťovej encefalitíde a aké sú o tom dôkazy.

    Najskôr by som chcel uviesť niekoľko otázok, ktoré by stáli za to, aby ich všetci mali vedecky správne a zrozumiteľne zodpovedané. Len so spoľahlivými poznatkami je totiž informované rozhodnutie o zmysluplnosti očkovania proti kliešťovej encefalitíde vôbec možné.

 

Zdravotnícke úrady ako reklamný partner výrobcov vakcín

   Najprv tu však vyvstáva otázka, či človek žije v jednej z takzvaných rizikových oblastí a čo to vôbec znamená. Rakúsky denník „heute“ — po očividne dôkladnom preštudovaní dostupných informácií, poskytnutých výrobcom vakcín — ju zodpovedal takto:^[1]

„V Rakúsku existuje celonárodné riziko kliešťovej encefalitídy.“

    Aby to nebolo málo, tento strach naháňajúci výrok doplnili ďalším:

„Podľa súčasného stavu znalostí nie je liečba kliešťovej encefalitídy možná.“

    Jedinou účinnou ochranou, ako uvádza odborné pojednanie „heute“, je „aktívne očkovanie“. A to je asi aj záver, ktorý má sprostredkovať pohľad na mapu: Ten, kto má v úmysle opustiť z času na čas svoj byt, vstupuje do rizikovej oblasti, zamorenej kliešťami!

    Mimoriadne rafinovaná je súčasná definícia Výskumného ústavu Roberta Kocha (Robert Koch Institut = RKI):^[2]

„Za rizikovú oblasť sa považuje podľa definície taký okres, v ktorom počet zaznamenaných ochorení KE v aspoň jednom časovom období 2002–2006, 2003–2007, 2004–2008, 2005–2009, 2006–2010, 2007–2011, 2008–2012, 2009–2013, 2010–2014 alebo 2011–2015 v okrese ALEBO v okresnom regióne (pozostávajúcom z príslušného okresu a všetkých okolitých okresov) je štatisticky významne (p < 0,05) vyšší než očakávaný počet prípadov pri výskyte na úrovni 1 prípad na 100.000 obyvateľov. Vzhľadom k tomu, že nebol za posledných 20 až 30 rokov zaznamenaný žiadny zánik prírodných ohnísk KE v existujúcich rizikových oblastiach, a keďže sa zaočkovanosť od roku 2006 výrazne zvýšila, na jednom zasadnutí odborníkov na KE v novembri 2011 v RKI bolo prijaté rozhodnutie, že by si okresy mali zachovať svoj status rizikovej oblasti najmenej 20 rokov.“

    Pochopil to vôbec niekto?

    Prečítal som si to niekoľkokrát a dospel som k záveru, že úradom vôbec nejde o to, aby tomu ľudia rozumeli. Ide skôr o efekt. A táto definícia nakoniec viedla k tomu, že s výnimkou mestského územia Mníchova je veľká väčšina Bavorska a Bádensko-Württemberska rizikovou oblasťou.^[3] A preto platí verejné odporúčanie RKI očkovať proti KE pre takmer všetkých obyvateľov južného Nemecka vo veku nad 2 roky.

    Steffen Rabe uvádza k tomu na stránke spolku „Lekári za individuálne rozhodovanie o očkovaní“^[4] zábavný príklad z predchádzajúceho roka: Ako uvádza sám RKI, napríklad v okrese Aichach-Friedberg, ktorý je považovaný od roku 2005 za rizikovú oblasť, nebol výskyt KE „ani v okrese, ani v okresnom regióne“ štatisticky významne nad magickou hranicou 1 prípad na 100.000 obyvateľov. Pretože sa však dnes očkuje viac než kedysi, podľa RKI by práve to mohlo byť príčinou, prečo sa nevyskytujú žiadne prípady KE. Steffen Rabe k tomu sarkasticky poznamenal:

• Definujeme nejakú rizikovú oblasť, ktorá (ako sa neskôr ukáže) vôbec nie je skutočnou rizikovou oblasťou.
• Keďže však následkom našej definície dôjde k vyššej zaočkovanosti, čo si beztak prajeme, radšej túto chybu nenapravíme ďalších 20 rokov… (!!!)

    Toľko náhľad do pohnútok zdravotníckych úradov, ktoré už dlhšie možno chápať v otázke očkovania výhradne ako očividného reklamného partnera farmaceutického priemyslu. Ešte zábavnejšie to prebiehalo mnoho rokov v Rakúsku, kde jeden z vynálezcov očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde pomáhal rovno aj definovať rizikové oblasti. Jedna jeho spolupracovníčka mi rozprávala, ako to vtedy zhruba prebiehalo:

„Slečna, nemali sme v poslednom čase nejaký prípad KE v obvode Korneuburg? – Nie? – Nespomínate si? – No, pre istotu to napriek tomu zafarbíme na červeno.“

    Takéto fušerstvo a úplne nejasné posúdenie skutočného rizika neumožňuje občanom žiadne zhodnotenie ich vlastného ohrozenia. Niet ani žiadneho odstupňovania napr. na vysoké, stredné a nízke riziko, aby sa človek napr. mohol vyhnúť oblastiam, kde KE hrozí s vysokou pravdepodobnosťou, alebo ak v nich žije či často sa v nich zdržiava, dal sa proti KE zaočkovať.

 

Deti majú len malé riziko KE

    Ďalej treba objasniť, aké vysoké je riziko ochorenia po uhryzutí kliešťom. Ale aj tu môžeme len hádať. Odhady o tom, aké škody napáchajú kliešte, sa do značnej miery líšia. Mnoho rokov platil približný údaj, že približne jeden z 1000 kliešťov je nakazený a pri každom stom uhryznutí nakazeným kliešťom dôjde ku KE. V poslednom čase sa však spomínajú oveľa vyššie čísla. Reinhard Kaiser — profesor neurológie na univerzite vo Freiburgu — vychádza napríklad z toho, že v rizikových oblastiach sú až 3% zvierat nakazené vírusom KE. Podľa Kaisera sa KE rozvinie u každého tretieho človeka, ktorého uhryzne nakazený kliešť. Podľa Kaisera by teda stačilo 100 až 300 uhryznutí kliešťom, aby došlo k prípadu KE. To by bolo nesmierne vysoké riziko. Kaiser však neposkytuje pre svoje údaje žiadne dôkazy. Niet ani žiadnej spoľahlivej štúdie o tom, koľko kliešťov je v skutočnosti nositeľom vírusov, ani pokusov s nakazenými kliešťami na zvieratách, aby sa overilo, koľko z nich prenesie vírusy KE na svojich hostiteľov a ako sa to následne prejavuje.

    Údaje, vychádzajúce zo skutočne zhromaždených faktov, máme zo Švajčiarska. Vo Švajčiarsku (na rozdiel od Nemecka alebo Rakúska) úrady odporúčajú očkovať deti až od 6 rokov. Napriek tomu sa očividne prípady KE sotva vyskytujú u mladších detí, hoci tieto deti zväčša nie sú očkované. V jednej štúdii, trvajúcej vyše 5 rokov a zahŕňajúcej všetky prípady KE vo Švajčiarsku, malo KE 55 detí. 84% z nich bolo nad 5 rokov. Vo všeobecnosti prebiehajú ochorenia na KE u detí obvykle mierne. Christoph Berger — profesor na detskej klinike v Zürichu — zhrnul túto situáciu v časopise švajčiarskych detských lekárov takto:^[5]

„Riziko ťažkého ochorenia na KE po uhryznutí kliešťom nejaké je, ale je veľmi nízke.“

    Dôvodom je hlavne to, že KE sa u detí prejavuje obvykle len ako kliešťová meningitída (KM; meningitída = zápal mozgových blán). Deti zväčša neochorejú na KE, ale „len“ na KM. Pacienti v tomto štádiu choroby mávajú horúčku nad 38 °C, výrazné zhoršenie celkového zdravotného stavu, ako aj bolesti hlavy, zvracanie a stuhnutosť šije. To, že KE má u dospelých horšiu prognózu, spočíva v tom, že zápal mozgových blán (meningitída, KM) častejšie prerastie do zápalu mozgu (encefalitídy, KE). Riziko, že KM prerastie do KE, sa zvyšuje od 5% u detí až na 60% u starších ľudí.

    Podobný odhad rizika pre deti uvádza jedna štúdia,^[6] ktorá bola uskutočnená v Štajersku — v tej spolkovej krajine, ktorá má s vysokým náskokom najviac obetí KE v Rakúsku. V rokoch 1981–2005 tam napočítali 116 prípadov KE u detí do 16 rokov. Vo väčšine prípadov prebiehala choroba mierne. Celkovo len 6 detí muselo pobudnúť na jednotke intenzívnej starostlivosti. Päť z nich sa úplne vyliečilo, iba jedno zostalo ochrnuté na pol tela. A práve toto dieťa bolo plne zaočkované proti KE.

 

Nedbalé zaobchádzanie so zdravím

    Deti majú teda veľmi nízke riziko trvalých následkov KE a ani očkovanie im pred nimi neposkytne úplnú ochranu. U dospelých môže byť však priebeh KE oveľa záväznejší. Preto je pre informované rozhodnutie nutné poznať riziko samotného očkovania proti KE. Bolo by napr. napríklad zaujímavé urobiť štúdiu, ktorá by po dostatočne dlhú dobu porovnávala zdravotný stav osôb, očkovaných proti kliešťovej encefalitíde, s neočkovanými osobami. Ale smola! Žiadna taká štúdia doteraz ešte nebola vykonaná.

    Na schválenie vakcíny doposiaľ vždy stačilo, ak výrobcovia vakcín preukázali úradom, že titer protilátok proti vírusom KE sa zvýšil po očkovaní nad určitú hranicu a počas krátkej doby nebol pozorovaný okato vysoký počet nežiaducich účinkov očkovania. Úrady boli pri tom vždy nesmierne ústretové. Keď sa v roku 2000 zmenila receptúra rakúskej vakcíny, neboli predložené ani len najzákladnejšie štúdie bezpečnosti. Avšak po tom, ako očkovanie vyvolalo vysokú horúčku a takmer tretina z prvých očkovaných detí musela byť liečená v nemocnici, nastalo veľké prekvapenie. Výskumný ústav Paula Ehrlicha (Paul Ehrlich Institut = PEI) bol vtedy z „nedbalosti“ výrobcu tak rozčúlený, že jeden rok nebola v Nemecku schválená žiadna vakcína proti KE pre deti do 12 rokov. V Rakúsku boli úrady oveľa povoľnejšie a zriekli sa aj v nasledujúcom roku štúdie, sledujúcej nežiaduce účinky očkovania. Namiesto toho zaviedlo Rakúsko sledovací systém, v ktorom pôsobil celý rad lekárov ako výstraha, ktorá mala za úlohu nahlásiť nežiaduce účinky, ak by sa začali opäť hromadiť. Prví očkovaní boli teda pokusnými králikmi. Takto prebiehalo „testovanie bezpečnosti na rakúsky spôsob“.

 

Za ako dlho je potrebné preočkovanie? Tri, päť alebo desať rokov?

    Dlho platilo pravidlo, že preočkovanie proti KE je potrebné každé tri roky — a aspoň v Rakúsku to dodržiavali tri štvrtiny obyvateľov. Žiadna iná vakcína, ktorá je spoplatnená, nedosiahla takú rekordnú zaočkovanosť. Za podpory očkovacej kampane, ktorá prebiehala každoročne začiatkom jari a ktorá stavala zväčša na bezbrehom strašení, ľudia prúdili k lekárom na očkovanie. Ale to, že by mohol stačiť aj časový odstup päť rokov, alebo — ako sa odporúča vo Švajčiarsku — dokonca až desať rokov, sa už výrobcom až tak nepáčilo. A tak museli zasiahnuť odborníci na očkovanie, aby tomu čelili.

    Napríklad „Medzinárodná vedecká pracovná skupina pre KE“,^[7] v ktorej sa zhromaždilo niekoľko desiatok odborníkov na KE. Túto skupinu vedie viedenská lekárka Ursula Kunze, ktorá sedí okrem toho aj v predstavenstve „Rakúskej ligy za preventívnu medicínu“.^[8] Táto skupina patrí do pôsobnosti „Rakúskeho zeleného kríža“, čo je záujmové združenie, založené výrobcami vakcín. V Rakúsku je už dlhé roky bežné, že poprední „nezávislí“ odborníci na očkovanie účinkujú zároveň aj ako členovia predstavenstva združenia, blízkeho farmaceutickému priemyslu.

    Táto „vedecká pracovná skupina pre KE“, ktorá sa oveľa viac podobá na klub lobistov, bola založená pred 20 rokmi a každoročne sa schádza na konferenciách. Jedno z týchto každoročných stretnutí^[9] bolo venované rozostupom medzi preočkovaniami a riziku KE u ľudí nad 50 rokov. Sú zdravší, bohatší, udržiavajú aktívny životný štýl, píše sa v pracovnom materiáli, a sú preto — skúste hádať! — samozrejme aj častejšie prítomní v oblastiach, kde sa vyskytujú kliešte. Ak by niekto očakával prehľad prínosov a rizík očkovania, bude sklamaný. Namiesto toho správa obsahuje všeobecné tvrdenie, že imunitný systém starších ľudí nie je už taký výkonný, a preto je bezpodmienečne nutné, aby sa preočkúvali proti KE najmenej raz za tri roky, alebo „radšej v ešte kratšom intervale“. Rozhodne však nie je vinou samotnej vakcíny, že účinok je u starších ľudí slabší, pretože „ochranný účinok sa dostaví u vyše 97% očkovaných — bez významnejších rozdielov medzi vekovými skupinami“. Väčšie percento úspešnosti je možné už asi len vo voľbách vo vojenských diktatúrach.

 

Test na protilátky pred preočkovaním proti KE?

    Jedna známa nedávno premýšľala, či sa má nechať preočkovať proti KE. Predtým si však dala spraviť test, či má ešte dostatok protilátok v krvi. Test bol pozitívny. 12 rokov po poslednom preočkovaní mala ešte protilátky vysoko nad ochrannou hladinou. Napriek tomu ju varoval lekár, že tento výsledok je málo spoľahlivý a nevypovedá nič o skutočnej ochrane. To isté bolo aj v písomnej správe z laboratória, vrátane odporúčaní nechať sa radšej naďalej preočkúvať v päťročných intervaloch.

    Bola preto trochu bezradná a pýtala sa ma, čo to má znamenať:

„Ako dospelo laboratórium k tomu aby spochybnilo svoje vlastné výsledky meraní takýmito odporúčaniami, keď protilátky predsa preukazujú ochranu už z definície?“

    Táto argumentácia v skutočnosti ukazuje, po akom tenkom ľade sa pohybuje vedecká istota, keď ide o očkovanie. Výška titra (koncentrácie) protilátok nie je žiadnym dôkazom ochrany pred chorobou, počúvame od odborníkov na očkovanie. Zároveň však práve na tomto titri protilátok je postavený dôkaz, že vakcína je účinná. Aby bola vakcína schválená, stačilo vždy preukázať, že zaočkovaní dosiahli dostatočné titre protilátok. Ide o takzvaný náhradný ukazovateľ, čiže o nepriamy dôkaz. Spočíva teda ochrana očkovaním na omyle?

    V skutočnosti neexistujú žiadne štúdie očkovacej látky proti KE, ktoré by jednoznačne dokázali, že zabraňuje ochoreniu, napr. štúdia, v ktorej by sa preukázalo, že očkovaní jedinci majú menšie riziko ochorenia na kliešťovú encefalitídu. Jestvujú síce náznaky — ako je pokles prípadov kliešťovej encefalitídy v porovnaní s dobou pred očkovaním. Ale aj to by mohlo byť zavádzajúce, pretože ochorenia podliehajú vždy výkyvom či vlnám.
    Ale možno vychádzajú vyjadrenia proti testu na protilátky len od výrobcov vakcín, ktorí sa obávajú, že čoraz viac ľudí kvôli jeho pozitívnemu výsledku odloží očkovanie na neskôr.

 

Spôsobuje očkovanie reumu, Hashimotovu chorobu, cukrovku či roztrúsenú sklerózu?

    Zas a znovu dostávam otázky od ľudí, ktorí po vakcíne proti KE vážne ochoreli — na roztrúsenú sklerózu, reumatoidnú artritídu, Hashimotovu chorobu a iné autoimunitné choroby. Dnes dopoludnia mi prišiel e-mail od jedného mladého muža, ktorý dostal v armáde vo veku 18 rokov dvojitú dávku očkovania: do ľavého horného ramena proti hepatitíde, do pravého proti KE. Po druhej dávke očkovania ochorel na akýsi druh letnej chrípky s vysokou horúčkou. Nechal si urobiť test a hladiny protilátok vyskočili tak vysoko, že jeho lekár povedal, že už nepotrebuje žiadne ďalšie dávky.

    Postupne sa však začali v priebehu nasledujúcich mesiacov prejavovať príznaky, ktoré sa nakoniec ukázali ako cukrovka 1. typu: jeho ultra-agresívny imunitný systém zničil bunky, vyrábajúce inzulín v pankrease. Odvtedy si musí pichať inzulín a neustále merať hladinu cukru v krvi. Tento mladík mi teraz kladie otázku, či očkovanie môže byť spúšťačom poškodenia jeho zdravia. A ja môžem len odpovedať: Táto vec nebola skúmaná.

    Je to naozaj príšerný škandál! Výrobcovia vakcín zarábajú už desaťročia slušné peniaze predajom vakcín. Po celej krajine sa robí reklama na očkovanie v réžii štátnych úradov. Ale, žeby naši dobre platení úradníci dali vypracovať — alebo sami vypracovali — aspoň jeden jediný spoľahlivý výskum bezpečnosti vakcíny? Ani náhodou!

    Nielenže nemáme takéto štúdie, ale niet ani dobrej následnej kontroly možných nežiaducich účinkov vakcín. Väčšinou ani zaočkovaní, ani lekári nepomyslia na možnú súvislosť zdravotných ťažkostí s očkovaním. A v prípade, že pacient má podozrenia a opýta sa svojho lekára, či by nejaký nežiaduci účinok mohol pochádzať z očkovania, tak odpoveď znie zvyčajne:

„Nie! Určite nie!“

    Poznám množstvo prípadov, keď ťažko poškodení pacienti každému lekárovi, ktorý sa s nimi stretol v priebehu ich choroby, spomínali časovú následnosť po očkovaní a ani jeden z nich sa neunúval splniť si svoju zákonnú povinnosť a nahlásiť tieto možné nežiaduce účinky vakcíny.

    To je jedna z mnohých absurdít v očkovacom systéme: nikto nehlási možné poškodenia zdravia očkovaním a následne úrady oznámia, že k žiadnym nedošlo.

    Napr. PEI vychádza vo svojom výpočte rizika očkovacej látky proti KE len z jedného jediného potvrdeného prípadu poškodenia očkovaním. 66 ďalších nahlásených prípadov bolo posúdených ako „pravdepodobne spôsobené očkovaním“. Z toho úrad vypočítal^[10] celkové riziko 1,5 prípadov poškodenia zdravia na 1 milión očkovaní. Vzhľadom k tomu, že úrady v celom nemecky hovoriacom priestore nepovažovali za nutné zaviesť register očkovaní, v ktorom mohlo byť očkovanie spojené s následnými ochoreniami, nie je preto ani výpočtovo možné skúmať následky očkovania empiricky. Niet žiadnych dôkazov. A už vôbec niet žiadnych samostatných nezávislých výskumov, vykonaných štátnymi úradmi.

    Na príklade očkovania proti KE možno stručne zhrnúť, že všetky možné riziká výlučne nesú len zaočkovaní, zatiaľčo do vreciek výrobcov vakcín tečú všetky zisky. Títo darujú časť svojich ziskov odborníkom na očkovanie, ktorí potom poslušne poskytujú štúdie, objednané na zákazku, a vychvália do nebies údajné prínosy očkovania. Štátne úrady si to zase zjednodušujú tak, že výroky odborníkov považujú za pravé, vakcíny chvália a naďalej ich horlivo propagujú.

    Moja odpoveď mladému diabetikovi preto znie:

„Áno! Je veľmi dobre možné, že vakcíny spustili Vaše autoimunitné ochorenia. Neexistujú žiadne použiteľné dôkazy o bezpečnosti vakcín proti KE. A pokým bude tento škandalózny stav pretrvávať, nemôže nikto povedať, že prínos očkovania prevyšuje očkovaním spôsobené škody.“

 

Zdroje:

[1]  https://www.heute.at/life/gesundheit/story/In-diesen-Regionen-wueten-die-Zecken-29833188

[2]  https://www.rki.de/DE/Content/Infekt/EpidBull/Archiv/2016/Ausgaben/18_16.pdf?__blob=publicationFile

[3]  https://www.zeckenbiss-borreliose.com/media/images/fsme_risikogebiete_2013_deutschland_01.jpg

[4]  https://www.individuelle-impfentscheidung.de/index.php/impfen-mainmenu-14/aktuelles-mainmenu-42/130-fsme-2016-muenchen-verpasst-den-titel

[5]  https://www.swiss-paediatrics.org/sites/default/files/paediatrica/vol22/n1/pdf/20-22.pdf

[6]  https://ehgartner.blogspot.sk/2011/07/zum-verlauf-der-fsme-bei-kindern.html

[7]  https://www.ncbi.nlm.nih.gov/labs/articles/26795231/

[8]  https://www.oegk.at/oegk_vorstand.html

[9]  https://www.ncbi.nlm.nih.gov/labs/articles/20632153/

[10]  https://www.dgn.org/leitlinien/3256-030-035-fruehsommer-meningoenzephalitis-fsme-2016