Očkovanie proti nákazlivej žltačke typu B ničí pečeň, ktorú by malo chrániť
GreenMedInfo.com — 29.II.2012 — Sayer Ji
Pôvodný článok "Hep B Vaccine Damages The Liver It Is Supposed To Protect"
z angličtiny preložila Ing. Viera Špačková a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.
"Podľa Hippokratovskej tradície musí byť úroveň bezpečnosti v preventívnej medicíne veľmi vysoká, keďže preventívna medicína je zameraná na ochranu ľudí pred ochoreniami, ktorými sa možno ani nenakazia."
Dr. Marc Girard: "Autoimunitné riziká vakcíny proti hepatitíde B"
Časopis Apoptosis uverejnil nový prekvapujúci výskum, ktorý naznačuje, že vakcína proti hepatitíde B, ktorej cieľom je zabrániť poškodeniu pečene vírusom nákazlivej žltačky (infekčnej hepatitídy) typu B, v skutočnosti ničí pečeňové bunky.
V štúdii s názvom „Vakcína proti hepatitíde B spôsobuje apoptotickú smrť Hepa1-6 buniek“ („Hepatitis B vaccine induces apoptotic death in Hepa1-6 cells“) si výskumníci stanovili cieľ:[1]
"... vytvoriť mimotelový (in vitro) modelový systém, v ktorom by bolo možné mechanicky preskúmať cytotoxicitu vyvolanú vakcínou proti hepatitíde B a prešetriť mechanizmus smrti buniek, ktorú vakcína spôsobuje."
Zistili, že vakcína proti hepatitíde B v bunkách pečene, ktoré boli vystavené malému množstvu tejto vakcíny obsahujúcej adjuvant (pomocnú látku na vyvolanie silnejšej imunitnej odpovede — pozn. red.), „spôsobuje stratu mitochondriálnej integrity, vyvoláva apoptózu a smrť bunky". Ako adjuvant použili hydroxid hlinitý, ktorý sa čoraz častejšie označuje za jednu z príčin autoimunitných ochorení u očkovaného obyvateľstva.
Zistenie, že vakcína proti hepatitíde B poškodzuje pečeň (hepatotoxicita) potvrdzuje pravdivosť skorších zistení (1999). Podľa nich vakcína zvyšuje výskyt problémov s pečeňou u detí v USA do 6 rokov o 294% v porovnaní s nezaočkovanou kontrolnou skupinou.
Ďalšia štúdia, zverejnená v časopise Hepatogastroentology v roku 2002, zaznamenala, že očkovanie proti hepatitíde B štatisticky súvisí s gastrointestinálnymi reakciami (= reakciami, týkajúcimi sa žalúdka a čriev) vrátane: hepatitídy, gastrointestinálneho ochorenia a abnormálnych výsledkov testov funkčnosti pečene v porovnaní s nezaočkovanými kontrolnými skupinami.
Lenže toto je len špičkou ľadovca...
V prevratnej štúdii, zverejnenej v júni 2011 v časopise Molecular Biology Reports, výskumníci preukázali, že vakcína proti hepatitíde B pozmení počas 1 dňa od očkovania expresiu 144 génov v pečeni myší, pričom 7 z nich súvisí s funkciou zápalu a s metabolizmom. Autori poznamenali:
"Farmaceutické spoločnosti zvyčajne vykonávajú testovanie bezpečnosti vakcín, ale všetky požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie a liekopisov sa týkajú testovania všeobecnej toxicity. Štúdia génovej expresie u vakcíny proti hepatitíde B nebola vykonaná v rámci bežného testovania kvality vakcíny."
Mohol by vplyv vakcíny proti hepatitíde B na expresiu génov byť jedným z dôvodov, prečo jestvuje vyše 60 ničivých dopadov na zdravie (vrátane náhleho úmrtia dojčaťa), spojených s touto vakcínou, ako uvádza recenzovaná (peer-reviewed) biomedicínska literatúra?
Medzi ďalšie potenciálne mechanizmy, ktoré spúšťajú nebezpečné nežiaduce účinky vakcíny proti hepatitíde B patria:
- Vakcína proti hepatitíde B môže byť kontaminovaná polymerázou vírusu hepatitídy B, ktorá môže u niektorých očkovaných jedincov spustiť autoimunitný proces nasmerovaný proti myelínu (ochrannému obalu nervov).
- Vakcína proti hepatitíde B môže prostredníctvom mechanizmu nazývaného „molekulárne mimikry“ medzi vakcinačným antigénom (HBsAg), Epstein-Barrovej vírusom a ľudským myelínom spôsobiť autoimúnne demyelinizačné ochorenie.
Prečo očkujú dojčatá proti vírusu hepatitídy B?
Skutočným nebezpečenstvom je, že plošné očkovanie proti vírusu hepatitídy B môže spôsobiť viac škody než úžitku. V skutočnosti sú to naši najmenší — dojčatá, ktoré sú najviac vystavené riziku nevratného poškodenia zdravia. CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) — pozn. red.) totiž zaradilo do očkovacieho kalendára v USA očkovanie proti hepatitíde B niekoľko hodín po narodení, ďalej medzi 1-2 mesiacom a znovu medzi 3-6 mesiacom života (Na Slovensku sa očkuje v rámci hexavakcíny v 3., 5. a 11. mesiaci života — pozn. red.).
Plošné očkovanie proti hepatitíde B bolo odporučené pre novorodencov v USA v roku 1991 (na Slovensku v roku 1998, ale až od 3. mesiaca života — pozn. red.), napriek protirečiacim zisteniam ohľadne jej bezpečnosti. Možno nie náhodou je dnes výskyt autizmu o 1500% vyšší než bol v období tesne pred jej zavedením do plošného očkovania. Zatiaľčo nejestvuje pojem „genetická epidémia“ v tradičnom dedičnom poňatí slova „genetický“, jestvuje pojem enviromentálne spôsobené zmeny v génovej expresii, viď vyššie. Inak povedané: pomocné látky vo vakcíne (napr. ortuť a hliník) a antigény vakcíny sú schopné hlboko ovplyvniť stabilitu genetickej infraštruktúry, od ktorej závisí naše zdravie.
Podľa jednej štúdie, zverejnenej v časopise Journal of Toxicology and Environmental Health v roku 2010, bolo u novorodencov mužského pohlavia očkovaných proti hepatitíde B pred rokom 1999 podľa hlásení rodičmi trojnásobne vyššie riziko autizmu. Prečo pred rokom 1999? CDC totiž 27.VIII.1999 v tichosti uznalo silnú neurotoxicitu, spojenú s používaním thiomersalu (organická zlúčenina ortuti), a schválilo prvú vakcínu proti hepatitíde B, ktorá neobsahuje thiomersal. Žiaľ aj po odstránení ortuti (ktorá bola nahradená zvyšujúcim sa množstvom ďalšej neurotoxickej látky — hydroxidu hlinitého), je výskyt autizmu stále mnohonásobne vyšší, než býval predtým, než CDC výrazne zahustilo očkovací kalendár — na 49 dávok vakcín do dovŕšenia 6 rokov (Na Slovensku je to 28 dávok vakcín do dovŕšenia 6 rokov — pozn. red.).
Ďalším, do očí bijúcim problémom s očkovaním proti hepatitíde B u dojčiat je fakt, že vírus hepatitídy B sa prenáša iba prostrednícvom krvi alebo semena infikovaných jedincov. To sú možnosti nakazenia, ktorým by dojča — prinajmenšom to, ktoré bolo narodené v nemocnici — nikdy nemalo byť vystavené. Platí to prirodzene len v prípade, kedy matka nie je nositeľkou ochorenia. Vtedy môže preniesť ochorenie na dieťa. Ibaže nemocnice môžu a mali by preventívne vyšetrovať matky na nositeľstvo vírusu hepatitídy B, čím by sa predišlo očkovaniu všetkých dôjčiat hlava-nehlava. Navyše, nejestvujú nijaké randomizované kontrolované klinické štúdie, ktoré by zhodnotili účinnosť vakcíny proti hepatitíde B počas tehotenstva a jej schopnosť prevencie proti infikovaniu dieťaťa, hoci práve z tohto dôvodu tehotné ženy podstupujú očkovanie proti hepatitíde B.[2] Taktiež jestvuje výskum, ktorý naznačuje, že očkovanie proti hepatitíde B nezaručuje ochranu proti nákaze týmto vírusom, t.j. táto choroba v skutočnosti celkom nezapadá do skupiny chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním.[3]
POZNÁMKA: Ak Vás zaujímajú ďalšie nežiaduce účinky spojené s bežným očkovaním, ktoré sú nedostatočne hlásené, zľahčované alebo vedome ignorované, navštívte na stránke GreenMedInfo.com Archív výskumu očkovania. Výskumy, týkajúce sa čisto očkovania proti hepatitíde B, nájdete na stránke Očkovanie proti hepatitíde B.
Zdroje
[1] Heyam Hamza, Jianhua Cao, Xinyun Li, Changchun Li, Mengjin Zhu, Shuhong Zhao: „Hepatitis B vaccine induces apoptotic death in Hepa1-6 cells“, Apoptosis, V.2012, 17(5):516-527, PMID: 22249285
[2] Ussanee S. Sangkomkamhang, Pisake Lumbiganon, Malinee Laopaiboon: „Hepatitis B vaccination during pregnancy for preventing infant infection“, Cochrane Database Syst Rev, 2011(3):CD007879. 16.III.2011, PMID: 21412913
[3] G. Rosner, Y. Lurie, L. Blendis, Z. Halpern, R. Oren: „Acute hepatitis B in the era of immunisation: pitfalls in the identification of high risk patients“, Postgrad Med J, 2006, 82(965):207-210, III.2006, PMID: 16517803
Zverejnenie tohto článku (korektúra prekladu + grafická úprava + klikateľné odkazy na zdroje + kontrola odkazov) zabrali šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk vyše 2,5 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
