Očkovanie proti suchotám bolo zrušené (Rodná cesta 1/2012)

Ing. Marián Fillo

       Od prvého dňa tohto roku (1.I.2012) už očkovanie proti suchotám (tuberkulóze, TBC) nepatrí medzi povinné očkovania. Vraj preto, lebo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pri tak malom výskyte TBC, aký máme, plošné očkovanie neodporúča. Ako keby sme neboli svojprávni, ale museli sa ako malé deti stoj-čo-stoj riadiť usmerneniami „matičky“ WHO, o ktorej nezištných úmysloch však možno úspešne pochybovať – obzvlášť po nesmierne prehnanom rozruchu okolo prasacej chrípky, na ktorom sa výrobcovia očkovacích látok, ktoré nakoniec nikto nechcel, rozprávkovo nabalili.

       Medzi štyrmi očami mnohí lekári priznajú, že množstvo i závažnosť nežiaducich účinkov očkovania proti TBC boli neúnosné a že oni sami sú proti tomuto očkovaniu. Aj podľa úradných údajov nežiaduce účinky očkovania proti TBC tvorili viac než polovicu všetkých hlásených nežiaducich účinkov očkovania. Český hlavný hygienik (čosi ako hlavný dozorca nad očkovaním a ďalšími oblasťami tzv. „verejného zdravotníctva“) dokonca priznal, že v uplynulých rokoch toto očkovanie spôsobilo niekoľko úmrtí, a tak ho v Česku zrušili už od 1.11.2010. Pritom Rakúšania proti TBC neočkujú už od prvej polovice 90. rokov, podobne Nemci, hoci výskyt TBC u nich v tom čase ešte nezodpovedal smernici WHO, „dovoľujúcej“ zrušiť plošné očkovanie proti TBC v krajine.

       Smutno-smiešne je, ako sa toto očkovanie rušilo u nás. Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva (MZ SR) pre detské pľúcne choroby už niekoľko mesiacov pred zrušením hovoril, že očkovanie proti TBC síce je viac na škodu než na úžitok, ale kým platí súčasná vyhláška, má sa poslušne očkovať ďalej. Máme tu snáď vyhlášky MZ SR na to, aby zdraviu viac škodili než osožili? Prečo nebolo toto očkovanie zrušené už vo chvíli, keď bolo jasné, že je viac na škodu než na úžitok? Prečo človek, čo toto očkovanie odmietol 31.12.2011, nezodpovedne „ohrozoval verejné zdravie“, ale ten, čo ho odmietol o deň neskôr, je slušným, rozumným a zodpovedným občanom?

       Očkovanie proti TBC sa vykonávalo v nemocnici 4 dni po narodení dieťaťa. Poznám mamičku, čo chcela rodiť doma, ale nakoniec jej to nevyšlo, tak šla do pôrodnice. Po pôrode neustále opakovala, že odmieta očkovanie svojho bábätka proti TBC, tak jej „vysvetlili“, že je nezodpovedná a ohrozuje život svojho dieťaťa i verejné zdravie. Keď si „nedala povedať“, zavolali na ňu psychiatra. Chcela odísť z nemocnice skôr, ale jej muž ju v tom nepodporil. Následne bez jej vedomia a proti jej vôli bábätko zaočkovali, o čom sa dozvedela, až keď jej poštou prišiel očkovací preukaz. Najprv si myslela, že to je zlý vtip, ale neskôr sa na pliecku bábätka objavila zväčšujúca sa rana, takže to nebol vtip, ale krutá skutočnosť. A to sa nestalo za komunistických tyranov, ale minulý rok, keď už bolo aj odborníkom úplne jasné, že toto očkovanie je viac na škodu než na úžitok!!!

       Suchoty môžu byť veľmi nepríjemné ochorenie a neraz aj smrteľné, hlavne ak nie sú liečené. Našťastie však treba na 50% pravdepodobnosť nákazy pobývať v priemere pol roka 8 hodín denne v blízkosti aktívneho „tuberáka“. Preto sa TBC šíri hlavne v podmienkach, kde ľudia žijú hlava na hlave a sú dlho spolu, napr. v ukrajinských väzniciach. Nákaza počas jednej cesty autobusom či vlakom je teda krajne nepravdepodobná. Očkuje sa však vakcínou so živými baktériami kravskej TBC, takže aj samotné očkovanie proti TBC môže vyvolať určité druhy TBC u očkovaných osôb.

       Očkovanie proti TBC pritom pred vznikom TBC nijak nechráni, ale údajne len o čosi znižuje riziko niektorých zriedkavých ťažkých komplikácií tejto choroby. V Indii sa koncom 70. rokov zúčastnilo pokusu s týmto očkovaním vyše 300.000 ľudí. Výsledok: v očkovanej polovici sa TBC vyskytovala o niečo častejšie než v neočkovanej polovici. V USA sa proti TBC nikdy plošne neočkovalo, aj tak tam výskyt TBC klesol rovnako ako v Kanade, kde sa proti TBC plošne očkovalo.

       MZ SR však očkovanie proti TBC zrušilo spôsobom „niečo za niečo“. Do novely vyhlášky, ktorou sa toto očkovanie ruší, pridalo aj novú povinnosť lekárov – hlásiť úradom každé odmietnutie povinného očkovania, čím sa z detských lekárov stávajú udavači „neposlušných“ rodičov. To vzbudilo veľkú nevôľu verejnosti (hromadnú pripomienku k novele za necelé 4 dni podpísalo vyše 2000 občanov. Napriek tomu MZ SR nijak nedbalo na názor verejnosti a schválilo novelu aj s povinným udávaním. Smerujeme tak k novej totalite pod zámienkou ochrany „verejného zdravia.“

Napísanie a zverejnenie článku zabralo autorovi vyše 1 hodinu čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.