Očkovanie - rodičovská dilema - DOPLNENÉ
Polonia Christiana - V./VI.2009 - Bogna Białecka
Pôvodný článok "Szczepionki - dylemat rodzica"
z poľštiny preložila Ing. Stanislava Iwicka a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.
Farár z našej farnosti nás prednedávnom oboznámil s úmrtnosťou zo začiatku 20. storočia, ktorá vyplýva z knihy úmrtí (matriky) tejto farnosti. Priemerne 7 z 10 pohrebov sa týkalo dojčiat a detí. V roku 2008 sme vo farnosti mali iba 1 úmrtie novorodenca. Za to vďačime rozvoju medicíny, lepšej zdravotnej starostlivosti a povinným očkovaniam. A predsa nad zdravím našich detí visí chmára mravnej nejednoznačnosti - tzv. očkovacie látky neetického pôvodu. O tom, ako málo o tomto probléme vedia osoby s medicínskym vzdelaním, svedčia slová bývalého poľského ministra zdravotníctva Marka Bialického z 2004: "Neraz opakovaná námietka o neetickom pôvode spomínaných očkovacích látok (vytvorených pomocou bunkových kultúr WI-38 a MRC-5 - pozn.red.) nie je argumentom a nezakladá sa a faktoch."
Už 40 rokov farmaceutické firmy vyrábajú očkovacie látky z buniek umelo potratených detí. Takto vyzerajú dejiny:
V 60. rokoch minulého storočia Leonard Hayflick z Wistar Institute - výskumného ústavu Pennsylvánskej univerzity (University of Pennsylvania) - začal robiť výskumy s tzv. diploidnými bunkami z ľudských plodov, inak povedané - s bunkami pochádzajúcimi z mŕtvoliek detí z umelých potratov. V roku 1964 sa mu podarilo vytvoriť bunkovú kultúru WI-38 (Wistar Institute 38) - živnú pôdu, na ktorej sa dali vypestovať špeciálne oslabené(atentuované) vírusy využívané na očkovanie. Východiskovým materiálom pre vytvorenie WI-38 boli pľúca švédskeho dievčatka zabitého v 3. mesiaci tehotenstva.
V článku zverejnenom v roku 1969 v časopise American Journal of Diseases of Children (Americký časopis o detských chorobách)1 sa píše nasledovné:
"Plod špeciálne na tento účel vybral Dr. Sven Gard. Obidvaja rodičia sú známi - doposiaľ žijúci, zdraví manželia, bývajúci v Stockholme. Rozhodli sa pre umelý potrat, lebo mali príliš veľa detí. Rodinná anamnéza oboch rodičov neobsahuje žiadne dedičné choroby ani výskyt rakoviny."
Prečo bol tak veľmi potrebný dôkladný výber umelo potrateného dieťaťa? Zistilo sa, že najživotaschopnejšie bunkové kutúry, ktoré boli dovtedy používané ako živná poda, boli napadnuté rakovinovými bunkami. Vedci sa snažili tomuto problému pre budúcnosť predísť.
Využitie príležitosti, či zabitie dieťaťa kvôli očkovacej látke?
V dejinách tejto záležitosti sa treba zamerať na spôsob získania buniek. Veľmi často slýchavame argument, že ak už sa vykonal umelý potrat, využíva sa materiál po ňom na ušľachtilý cieľ - vytvorenie očkovacej látky zachraňujúcej ľudské životy. S diploidnými bunkami pochádzajúcimi z umelo potratených ľudských plodov je to však podobné ako s transplantáciou orgánov - dajú sa použiť iba ak sú živé. Orgány na transplantáciu sa berú z tiel ľudí v stave tzv. mozgovej smrti, kedy telo (okrem mozgu a miechy) ešte dobre funguje. Orgány sa odoberajú len ak ešte bije srdce. Podobne je to s odobratím bunkových tkanív z umelo potrateného dieťaťa: vzorky tkanív sa odoberajú bezprostredne po zákroku (najlepšie počas neho) so zachovaním maximálnej sterility. Lekár, ktorý vykonáva umelý potrat, je pripravený na úmyselné odobratie živých tkanív, a musi sa snažiť získať ich v čo najlepšom stave. Spolupráca Svena Garda s Leonardom Hayflickom zahŕňala nielen veľmi dôkladný výber dieťaťa na umelý potrat, ale aj spôsob zákroku za účelom získania kvalitatívne najlepšieho materiálu na ďalší výskum. Tkanivá boli veľmi rýchlo dopravené do USA. Ťažko hovoriť o "využití situácie". Dá sa povedať, že matku príslušného "materiálu" presvedčili argumentom, že "tovar tehotenstva" bude využitý na záchranu ľudských životov. Výsledok najnovších výskumov potvrdzuje, že tento argument je u určitej časti matiek rozhodujúci, ak predtým váhali, či dať alebo nedať zabiť svoje dieťa.2
Druhá bunková kultúra neetického pôvodu sa nazýva MRC-5 a pochádza z tela anglického chlapca zabitého v 14. týždni tehotenstva v 70. rokoch 20. storočia. Umelý potrat bol ospravedlnený "psychiatrickými dôvodmi" (čo bol v tých časoch diplomatický názov umelého potratu "na želanie"). "Materiál" - podobne ako v prípade bunkovej kultúry WI-38 - bol v dokonalom zdravotnom stave. Obe bunkové kultúry -:WI-38 i MRC-5 - sú v Svetovej bunkovej banke, kde sú prístupné farmaceutickým firmám vyrábajúcim očkovacie látky. Sú "živnou pôdou" pre atenuované (oslabené) vírusy.
Zlo bez možnosti výberu?
Nie všetky očkovacie látky sú vypestované na WI-38 a MRC-5, Veľa z nich má etické náhrady (alternatívy). To znamená, že v žiadnej chvíli počas výroby sa nevyužívajú tkanivá z tiel umelým potratom zabitých detí. Žiaľ, na súčasnom trhu sú 3 očkovacie látky, ktoré nemajú etickú alternatívu: proti ružienke, ovčím kiahňam a nákazlivej žltačke (vírusovému zápalu pečene) typu A.
Rozoberme si prípad prvej takejto očkovacej látky - v roku 1964 bola v USA epidémia ružienky (rubeoly). Táto choroba je nebezpečná pre zdravie dieťaťa (plodu) v prvých 3 mesiacoch tehotenstva. Niektorí lekári odporúčali umelý potrat pacientkam, ktoré boli v styku s nakazenými osobami. Získali vďaka tomu izolát vírusu dnes označovaný ako RA 27/3, čo je skratka v ktorej R znamená chorobu Ružienka, A označuje spôsob získania materiálu - Abortion, tzn. umelý potrat, 27 je poradové číslo zdroja, tzn. za týmto účelom vykonaného umelého potratu a 3 je poradové číslo odobratého tkaniva z tohto zdroja (tzn. v poradí 3. pokus o odobratie tkaniva z v poradí 27. umelo potrateného plodu). Úspešnému získaniu dostatočne kvalitného preparátu s aktívnym vírusom ružienky tak predchádzalo 27 umelých potratov. Virus bol ďalej pestovaný na bunkovej kultúre WI-38. Zaujímavé je, že vírus sa dal získať aj výterom z krku chorého dieťaťa - nielen umelým potratom. Týmto spôsobom vytvorili očkovaciu látku Japonci. V roku 1964 existovali 2 etické a účinné očkovacie látky proti ružienke (Cendehill a HPV-77 od firmy Merck - obe s už platnou registráciou), ktoré sa mohli kedykolvek vrátiť na trh, keďže japonská očkovacia látka nie je dostupná v USA ani v Európe. Sotva teda môžno mať pochybnosti o tom, že americkí vedci chceli úmyselne využívať tkanivá z ľudských plodov. Načo?
Zbraň vo vojne o ospravedlnenie zaobchádzania s človekom ako s vecou
Očkovacie látky neetického pôvodu sa bežne používajú, čo vyvoláva dojem, že sú všeobecne akceptované. Tento argument sa využíva napr. na ospravedlnenie výskumu kmeňových buniek pochádzajúcich z ľudských plodov.
Počas vypočúvania podvýboru senátu USA ohľadne výskumu kmeňových buniek pochádzajúcich z ľudských plodov bola použitá takáto argumentácia: Prečo vyhadzovať na smetisko "nepotrebné" plody, ktoré zostali po oplodnení in vitro (= v skúmavke - pozn. red.), ak môžu poslúžiť pre spoločné dobro? Univerzita štátu Nebraska (University of Nebraska) veľakrát použila ten istý argument na ospravedlnenie pokusov na bunkových tkanivách ziskaných z umelých potratov. Dr. Drew Miller z univerzitného výskumného tímu doslova povedal: "Som pro-life (= za život = proti umelým potratom - pozn. red.). Súhlasím s katolíckymi biskupmi a ďalšími ľuďmi, čo považujú umelé potraty za zlo. Ale ak sa zlo už vykonalo, nechcem ďalšie zlo - ničenie čohosi, čo sa môže použiť na záchranu ľudského života." Inak povedané: namiesto toho, aby boli umelo potratené deti dôstojne pochované, treba ich telá využiť na medicínske pokusy v mene machiavelistického "vyššieho dobra".
Taká je logika súčasnej civilizácie smrti. Prijímaním základného zla - využívania počatého dieťaťa ako predmetu, či skôr tovaru - otvárame vrátka k ďalšiemu "zvecneniu" človeka (tzn. k tomu, že sa človek bude chápať ako vec, nie ako bytosť) a ospravedlneniu pokusov, ktoré nás vedú späť do medicínskych praktík nacistickej Tretej ríše.
Mýtus "nesmrteľnosti" očkovacej látky
Ďalší argument - že v súčasnosti sa nepoužívajú tkanivá umelo potratených detí na výrobu očkovacích látok, - je tiež nepravdivý. Už v roku 1964 Hayflick a Moor dokázali, že bunkové kultúry majú ohraničenú dĺžku života, hoci bunky pochádzajúce z plodov (ľudských či zvieracích) žijú dlhšie, než tie od dospelých jedincov. V 90. rokoch 20. storočia sa zistilo, že životnosť tkanivových kultúr WI-38 a MRC-5 sa blíži ku koncu. Samozrejme by sa očakávalo, že budú nahradené bunkovými kultúrami etického pôvodu, ale nie je to tak. Nové bunkové kultúry sa pripravujú tými istými metódami ako slávne WI-38 a MRC-5.
Napr. Coriell Institute for Medical Research (Corrielov ústav pre lekársky výskum) pripravil bunkovú kultúru IMR-90 spôsobom maximálne podobným spôsobu prípravy WI-38, aby mohli prebiehajúce výskumy plynule prejsť z WI-38 na IMR-90. Ďalšou bunkovou kultúrou, používanou ako základ pre výrobu nových (resp. práve vyvíjaných) očkovacích látok, sa stala PER.C6, ktorú vytvorila holandská farmaceutická firma Crucell. "Materiálom" tu bolo zdravé dieťa, umelo potratené v 18. týždni tehotenstva "jednoducho preto, lebo žena sa chcela zbaviť plodu",3 ako píšu tvorcovia tejto bunkovej kultúry. Licenciu na PER.C6 kúpilo už vyše 50 farmaceutických firiem.
Tisíc dolárov za neporušený mozog dieťaťa
A to je len špička ľadovca. Schválenie vecného využívania "zvyškov po umelom potrate" na vedecké účely vytvorilo trh s časťami tiel umelo potratených detí. Jednu z prvých zmienok o tejto skutočnosti priniesol v roku 1999 program "60 minutes" TV stanice CBS, v ktorého šľapajách šli noviny Asheville NC Tribune, ktoré zverejnili cenník bunkových tkanív. Výskumníci tak mohli dostat napr. mozog dieťaťa zabitého umelým potratom za cenu od 150 dolárov (ak bolo dieťa potratené skôr než vo 8. týždni tehotenstva) do 999 dolárov (za mozog dieťaťa potrateného v neskoršom štádiu tehotenstva. Ak boli orgány poškodené, predajcovia ponúkali zľavy. Časopis World zverejnil správu o tom, ktoré bunkové tkanivá sú najvyhľadávanejšie. Výskumníci najviac hľadali časti tiel detí s váhou okolo 1 kg, čiže z neskorých potratov vykonaných v 18. až 24. týždni (5. až 6. mesiaci) tehotenstva. Niektorí platili priamo províziu potratovým klinikám za vhodne pripravené bunkové tkanivá. Tieto výskumy (podľa správy Children of God for Life z roku 2005) vykonáva napr. firma Crucell (vynálezca PER.C6). Rozdiel medzi staršími a súčasnými výskumami vykonávanými vo farmaceutických firmách je v miere, v akej sa využíva "materiál". V 60. rokoch bolo ťažké zohnať pozostatky umelo potratených detí, lebo napr. v USA boli povolené umelé potraty len zo zdravotných dôvodov. V čase všeobecnej dostupnosti umelého potratu na želanie tehotnej ženy sa pri vývoji nových výrobkov využívajú státisíce "preparátov", čiže mŕtvoliek umelo potratených detí. Heslo "účel svätí prostriedky" sa stalo neoficiálnym mottom súčasných biotechnologických firiem. Neprotestuje proti tomu takmer nikto.
Hlas Katolíckej cirkvi
V roku 2004 poslankyňa Anna Sobecka v poľskom parlamente protestovala vo veci "sprístupnenia na trhu a používania v Poľsku očkovacích látok vyrobených použitím diploidných ľudských buniek pochádzajúcich z umelo potratených plodov". Vtedajší poľský minister zdravotníctva Marek Balicki označil problém za "fiktívny", čím uzavrel verejnú debatu ohľadne potreby získania alternatívnych, etických zdrojov očkovacích látok. Napísal okrem iného: "Nie sú mi známe výhrady uznávaných autorít v oblasti lekárskej etiky (vrátane Katolíckej cirkvi) k otázke prijateľnosti rozmnožovania bunkových kultúr pochádzajúcich z ľudí."
Jednak Pápežská akadémia pre život (Pontificia Academia pro Vita) vo dokumente "Morálne úvahy o vakcínach pripravených na bunkách odvodených z potratených ľudských plodov" z roku 2005 zdôrazňovala, že hoci využitie očkovacích látok nemravného pôvodu je ospravedlniteľné v prípade, že chýba iná dostupná alternatíva, treba hľadať cesty k získaniu takýchto možností. Problém upresnil dokument Dignitas personae z roku 2008, v ktorom si môžeme jasne prečítať: "vo vedeckých výskumoch ako aj v tvorbe ockovacich latok alebo inych výrobkov bývaju niekedy využívané bunkové kultúry, ktoré vznikli neetickým zákrokom nasmerovaným proti ľudskému životu alebo fyzickej integrite ľudského bytia. (...) Takže napr. ohrozenie detského života oprávňuje rodičov k použitiu očkovacej látky vyrobenej z bunkových kultúr neetického pôvodu, ale povinnosťou všetkých zostáva, aby vyjadrili svoj nesúhlas a požadovali od osôb zodpovedných za zdravotníctvo, aby boli sprístupnené iné druhy očkovacích látok."
Preto má každý katolícky rodič morálnu povinnosť dožadovať sa etických alternatív a aktívne vyjadrovať svoj odpor proti všeobecne panujúcemu morálnemu terorizmu.
Čo môžeme urobiť?
Nakoniec si môžeme položiť otázku: Naozaj nemáme na výber? V Poľsku (i na Slovensku - pozn. red.) je jedinou povinnou očkovacou látkou, pri ktorej nie je na výber etická alternatíva, očkovanie proti ružienke (rubeole) - podávané ako súčasť kombinovanej očkovacej látky proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke (MMR). V Poľsku sú dostupné tri rôzne MMR vakcíny:
- Priorix od firmy GlaxoSmithKline (GSK),
- M-M-R II od firmy Merck & Co. a
- Trimovax od firmy Sanofi Pasteur,
pričom vo všetkých troch je zložka proti ružienke vyrábaná na bunkovej kultúre MRC-5.
Čo môžeme urobiť? Na jednej strane jestvujú samostatné očkovacie látky proti príušniciam a osýpkam. Ružienka prekonaná v detskom veku má ľahký priebeh a hlavnou príčinou očkovania je ohrozenie žien v tehotenstve (resp. vyvíjajúcich sa plodov v maternici). Nákaza ružienkou v prvých troch mesiacoch tehotenstva máva vážne následky pre vyvíjajúce sa dieťa. Odporúča sa preto ženám, aby si pred tehotenstvom dali zistiť odolnosť proti ružienke a v prípade potreby sa dali zaočkovať (najneskôr 3 mesiace pred plánovaným otehotnením). Ak dôjde ku styku tehotnej ženy s chorobou, podá sa jej injekčne gamma-globulín (IGIM), ktorý poskytuje odolnosť na 3-5 mesiacov a nie je škodlivý pre dieťa. Rozumnou alternatívou by bolo navrhnúť povinné vyšetrenie odolnosti voči ružienke na začiatku tehotenstva, prípadne podanie gamma-globulínu. Takýmto spôsobom možno zrušiť povinné očkovanie proti ružienke.
Nechcem byť obvinená z toho, že odhováram rodičov od povinného očkovania, pretože podľa mňa je v tejto situácii najlepším riešením bude zakaždým napísať písomný protest proti nútenému používaniu očkovacích látok neetického pôvodu a zúčastniť sa aktivít, ktorých cieľom bude zmena tohto stavu. Ako som už písala, jestvuje napr. veľmi dobrá japonská očkovacia látka proti ružienke, ktorá však nie je v Poľsku (ani na Slovensku - pozn. red.) dostupná.
Pri ďalších očkovaniach je možné dohodnúť sa na etických alternatívach, pretože poľských lekárov kontroluje Sanepid (poľská obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva - pozn. red.), ktorý ich môže napadnúť, ak pod nich spadajúce deti nie sú očkované v stanovenom termíne. Dostupnosť etickej alternatívy je teda aj v záujme lekárov.
Autori správy Children of God for Life píšu: "čím dlhšie bude mať farmaceutický priemysel zisk z verejnej akceptácie očkovacích látok neetického pôvodu, tým viac sa situácia bude zhoršovať. V dejinách na to nájdeme dostatok dôkazov."
1 - G.Sven, S.Plotkin, K.McCarthy: "Gamma Globulin Prophylaxis; Inactivated Rubella Virus; Production and Biological Control of Live Attenuated Rubella Virus Vaccines", American Journal of Diseases of Children, 1969, 118(2):372-381.
2 - Canadian Medical Association Journal, 153/1995, str. 545-552
3 - https://www.fda.gov/ohrms/dockets/ac/01/transcripts/3750t1_01.pdf
