Očkovanie v Česku (a na Slovensku) očami klinického farmaceuta

02.04.2010 16:16

december/prosinec 2009 - Mgr. Alois Komorous, klinický farmaceut - https://www.nezavislyporadce.cz/

Pôvodina v českom jazyku na stránke rozalio.cz.

 

       Najskôr by som chcel uviesť, že nie som nepriateľom ani očkovania, ani lekárov. Ako študent klinickej farmácie som hltal účinky liekov na človeka a na jeho psychiku a nepochyboval som o ničom, čo bolo v medicínskych knihách napísané. Ale v okamihu, keď som sám na svojom tele začal testovať v rámci výskumu jeden z liekov a keď som ja sám pomocou veľmi presnej meracej metódy pre analýzu látok (tzv. polarografie) dával dokopy výsledky o tomto lieku, som zistil, aké sú výsledky relatívne a závislé na zodpovednosti osoby, ktorá výskum vykonáva; na hľadiskách, ktoré majú osoby na výskume sa podieľajúce, na vyhodnotení výsledkov a na použití metód, ktorými možno dospieť k určitým výsledkom.

       Po niekoľkých rokoch práce vo farmaceutickej firme v Nemecku a po výpovediach kolegov z odboru, ktorí pracovali v najrôznejších farmaceutických firmách, som problematiku pôsobenia liekov a očkovania začal sledovať s odstupom a väčším zameraním sa na overovanie informácií. Bohužiaľ, našiel som množstvo rozporov a uvedomil som si, že laik, ktorý sa liekom a očkovaniu nevenuje, má obrovský problém v tom, ako sa vôbec v tejto oblasti vyznať, ako zverejňované informácie vyhodnotiť, ako sa správne rozhodnúť a ako a kde prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie, obzvlášť za rozhodnutie rodičovské.

       Z prieskumu, ktorý som si robil v rokoch 1987-88, a rešerší, ktoré som vykonával ako v rámci sledovania vedľajších účinkov liekov od r. 1997, tak aj v rámci práce v lekárni či počas práce revízneho lekárnika v zdravotnej poisťovni, pre mňa vyplývajú z oblasti očkovania nasledujúce body:

  1. Štát neposkytuje rodičom dostatočnú a otvorenú informovanosť o problematike očkovania - o rizikách, o zložení očkovacích látok, o prípadnej závažnosti ich rozhodnutia svoje deti dať či nedať zaočkovať. Neexistuje žiadne preventívne vzdelávanie rodičov či poučenie o tom, čo u dieťaťa pred očkovaním a po očkovaní pozorovať a ako dlho (účinky sa môžu prejaviť napr. až po šiestich týždňoch), čo a kam hlásiť atď. Rodičia sú často kvôli rozporuplným informáciám v zmätku, nevedia, komu a čomu majú veriť, a ak sa pýtajú, stávajú sa už len v dôsledku svojej snahy prevziať zodpovednosť "nepriateľmi" očkovania, pretože "otravujú" svojimi otázkami, aby sa mohli správne rozhodnúť.
  2. Aj keď štát nesie finančné následky všetkých výdavkov na očkovanie, nedáva podnety k uskutočneniu potrebných prieskumov, ktoré by kontroloval.
  3. Štát v dobrej snahe pomôcť ľuďom preberá časť zodpovednosti rodičov za deti (tá im je nariadená zákonom), ale súčasne odmieta prevziať zodpovednosť za následky očkovania, pretože nemá nezávislý orgán na ich hodnotenie.
  4. Ak sa niekto zaoberá tzv. "evidence based medicine" (čo je podľa Wikipédie26 znamená: "vedomé, zreteľné a súdne používanie najlepších súčasných dôkazov pri rozhodovaní o starostlivosti o jednotlivých pacientov"), veľmi rýchlo narazí na neprítomnosť štúdií, ktoré by poskytovali dostatočné dôkazy o úžitkovej hodnote očkovania s objektívnymi výsledkami z hľadiska uplatnenia dvojitého slepého pokusu (teda metódy, kedy okrem tých, ktorí dostávajú skutočný testovaný prípravok, dostáva časť skupiny tzv. placebo (t.j. neúčinnú látku podávanú v rovnakej podobe ako testovaný prípravok) a ani lekár nevie, komu dáva účinnú látku a komu len placebo).
           Chýbajúcimi štúdiami a niekedy aj ich nedostatočným rozsahom či nedostatočne zisťovanými dôkazmi sa tak lekárska veda sama zbytočne vystavuje riziku dôvodného podozrenia, že registrácia očkovacích látok nespĺňa zákonné podmienky vyžadované u prípravkov určených pre aplikáciu injekciou. Diskusiu na tému "evidence based medicine" nájdete hlavne na stránkach https://www.impf-report.de, kde je aj množstvo odkazov na ďalšie zdroje informácií. Článok v češtine na tému "medicína založená na dôkazoch" nájdete na stránke https://www.nezavislyporadce.cz/str/clanky3.php.
  5. V súvislosti s chýbajúcimi výsledkami štúdií tak podľa mňa chýbajú aj podklady pre tzv. hodnotu "Number Needed to Treat" (NNT), čiže - voľne preložené - "počet potrebný liečiť". Toto číslo znamená celkový počet osôb, ktoré musia byť liečené, aby bol dosiahnutý zamýšľaný účinok u jednej osoby.
  6. Východzie body pre posudzovanie účinnosti a dopadov očkovania sa neposúvajú v čase, t.j. čerpajú z čias minulého či predminulého storočia, kedy bola úplne iná situácia z hľadiska hygieny, kvality stravovania, možností preventívneho užívania vitamínov, efektívnej práce na svojom psychickom stave, fajčenia, užívania alkoholu, drog, chemických liekov a ich kombinácií, stresu, zamestnanosti, zdravotníckeho povedomia alebo stavu nášho životného prostredia.
           Uvedomujeme si vôbec, že toto všetko môžu byť práve tie faktory, ktoré môžu zasahovať do hodnotenia skorších výsledkov?
  7. Chápem, že žijeme v kapitalizme, kde existujú trhové mechanizmy, ale akú má bežný občan záruku hmotnej nezainteresovanosti zo strany samotných výrobcov, alebo aj lekárov či výskumných pracovníkov, ktorí sú financovaní častokrát rovnakými výrobcami - je už priveľa zverejnených prípadov, kedy finančné záujmy výrazne prevýšili záujem dosiahnuť zdravie či zabrániť chorobám a nežiaducim účinkom liekov.12
  8. Na druhej strane je množstvo lekárov, ktorí v Česku (pozn.prekl.: rovnako-tak na Slovensku) nechcú publikovať v časopisoch či prispievať do vychádzajúcich prekladov kníh, ktoré nie sú čisto o očkovaní. A ani nechcú byť menovaní, a to z jedného jednoduchého dôvodu: boja sa postihov už len za samotný zverejnený názor. Tak sa niekedy stane, že ich údaje uvádzam, ale nemožno ich použiť v tlači, pretože nemožno zverejniť zdroj.
  9. Aj keď sme podľa niekoľkých článkov "očkovacia veľmoc", nie je u nás poriadne hlásenie a zaznamenávanie nežiaducich účinkov. Vedeli ste o tom, že u nás vraj niet žiadnych hlásených nežiaducich účinkov po očkovaní? Aj tak bolo napr. v samotných Karlových Varoch, potvrdené už za minulého režimu postihnutie dieťaťa v dôsledku očkovania proti obrne. V krajinách ako Nemecko, Rakúsko či USA, ktoré nie sú "veľmocami", idú počty hlásení do tisícov, takže z hľadiska logiky by sme museli dostať Nobelovu cenu za najnižšiu úroveň nežiaducich prejavov očkovania na svete (pozn.prekl.: platí aj pre Slovensko).14
  10. Podľa mňa sa medicína až príliš sústreďuje na samotné zvládanie prejavov ochorení alebo na zníženie výskytu ochorení (teda na tzv. sekundárnu prevenciu, prípadne i prevenciu dôsledkov ochorenia), namiesto hľadania skutočných príčin ochorení a náchylnosti na prenosné ochorenia z hľadiska psychiky a ďalších spolu-pôsobiacich faktorov (teda tzv. primárnej prevencie).
  11. Vyčleňovanie rizikových skupín je určite zmysluplná práca, ale otáznou je napr. skupina imunodeficitných pacientov, u ktorej sa z môjho hľadiska neriešia dôsledne príčiny, ktoré vedú k poklesu imunity, ale hľadajú sa postupy, ktoré nezhoršia príliš ich stav, alebo prípravky, ktoré budú "šetrné".
  12. Veľmi často chýbajú pohľady, závery či kontrola z hľadiska farmako-ekonómie, t.j. z hľadiska účelnej či racionálnej farmakoterapie vzhľadom k nakladaniu so štátom poskytovanými finančnými prostriedkami samotných daňových poplatníkov.
  13. Na internete nájdete správy o chybách v samotných klinických štúdiách, výpovede o zamlčiavaní alebo skresľovaní výsledkov týchto štúdií.13, 31
  14. U rodičov, ktorým je vnucované očkovanie, nie je zohľadňovaná úroveň vzdelanosti v oblasti zdravia, ich informovanosť či úroveň preventívnych opatrení.7, 8 Tiež je zvláštne, že už za minulého režimu sa mnoho detí lekárov pýšilo tým, že ony na rozdiel od ostatných nemusia byť očkované. Už Vám lekár niekedy povedal, že ním navrhnutú terapiu by on sám na Vašom mieste nepodstúpil?
  15. Rozporuplné údaje o nutnej výške zaočkovanosti obyvateľstva (t.j. počtu obyvateľstva, ktoré musí byť zaočkované, aby nevznikla epidémia, obvykle sa udáva v percentách). Obvykle sa tvrdí, že zaočkovanosť musí mať nejakú úroveň približne okolo 90%), aby sa neobjavila epidémia nejakej choroby. V západných krajinách sa ale občas objavia aj správy, ktoré týmto údajom značne protirečia, pretože sa zistilo, že zaočkovanosť je napr. len 50% alebo aj menej.9, 10, 11, 31 Množstvo rozporuplných údajov o očkovaní v českom jazyku nájdete aj na https://www.nezavislyporadce.cz/str/stripky04-08.php alebo na https://www.nezavislyporadce.cz/str/stripky03-04.php.
  16. Dnešný lekár je viac-menej obeťou systému a jeho ochota pomáhať je veľmi často okliešťovaná niekedy až nadbytočnou administratívou a degradovaná. Lekár je poisťovňami hodnotený hlavne za stanovenie diagnózy a predpísanie prípravkov. Akú máme teda istotu, že nie je ovplyvňovaný na náš úkor?

       Celý tento príspevok by sa v podstate dal zhrnúť do jednej jedinej otázky, ktorá bežne človeku možno ani nenapadne:

       Ak človek nemá všetky informácie za a proti, môže sa správne a slobodne rozhodnúť, či sa má alebo nemá dať zaočkovať?

 

Zdroje:
  1. Dr. med. Gerhard Buchwald: "Očkování - obchod se strachem" str. 43-67, Alternativa, Praha, 2003 a 2009 (dotlač), pôvodné nemecké vydanie 1994
  2. Karel Křepela: "Současná situace očkování proti TBC", Kazuistiky v alergologii,pneumologii a ORL, ročník 4 (2007), suplementum
  3. "Rodina - aplikace subkutánní" - internetový článok
  4. https://www.ratschlag24.com/index.php/tuberkuloseimpfung-unterschiede-und-auswirkungen-_64645/ - článek od Silke Koppers
  5. https://www.aok.de/kids/htm/jungefam/tuberkol.php - článek německé zdravotní pojišťovny AÖK, poslední aktualizace prosinec 2008
  6. https://de.wikipedia.org/wiki/Tuberkulose
  7. Petri-Apotheke Olching z 21.III.2003, https://www.petri-apotheke-olching.de/themen/gesund/impfen_2.htm
  8. https://www.rki.de/INFEKT/EPIBULL/2003/09_03.PDF
  9. https://www.aerztezeitung.de/docs/2003/10/07/179a0802.asp?cat=/medizin/impfen
  10. https://www.ostsee-zeitung.de/wi/start_112742_825975.html
  11. Impf-Report Nr. 24/2003 (https://www.impf-report.de/jahrgang/2003/24.htm), část o nízkom počtu proočkovaných tureckých dětí, SRN
  12. Deutsche Apotheker Zeitung, Nr. 13, ze dne 28.III.2002, SRN, (farmaceutický průmysl a určování standardních postupů u nemocí)
  13. Zdroj: arznei-telegramm 2004; Ročník 35, č.8, 20.VIII.2004, na internetu: https://www.augusta.de/~efi/presse/totgeschwiegen.pdf
  14. Impf-Report Nr. 13/2004 (https://www.impf-report.de/jahrgang/2004/13.htm) z 25.III.2004, SRN, na internetu: https://www.vaers.org
  15. Etzel Gysling: "Evidenz und Ehik", Infomed Pharma-Kritik, ročník 18, č. 13-14, 1997 Švýcarsko, https://www.infomed.org/pharma-kritik/pk13e-96.html,
    česky na https://www.nezavislyporadce.cz/cla/clanek006.php
  16. "Trial of BCG vaccines in south India for tuberculosis prevention: first report", Bulletin of the World Health Organization (WHO). 1979; 57(5):819-27.
  17. "Hrozí nám rezistence", 25.VI.2007, Zdravotnické noviny
  18. "WHO rät bei HIV-Patienten von TBC-Impfung ab", Impf-Report Nr. 10/2007 (https://www.impf-report.de/jahrgang/2007/10.htm), část [07] 
  19. "Spanische Grippe in Wahrheit ein globales Impfdisaster?", Impf-Report Nr. 23/2005 (https://www.impf-report.de/jahrgang/2005/23.htm), část [01] 
  20. https://www.merkur-online.de/lokales/nachrichten/infektionskrankheiten-vormarsch-25498.html
  21. https://www.vakciny.net/pravidelne_ockovani/BCG%20SSI%20PI.pdf (informace pro použití u BCG vakcíny)
  22. Arzneineben- und Wechselwirkungen, Ein Handbuch und Tabellenwerk für Ärzte und Apotheker, H.P.T. Ammon, Wissenschaftliche Verlagsgesellschaft Stuttgart, 1991, strana 898 a 902
  23. Josef Pazdera: "Kuřáci a epidemie TBC", https://www.osel.cz/index.php?clanek=382, 20.VIII.2003
  24. "BCG Revisited", The Indian Journal of Tuberculosis, New Delhi, Vol. 47, January 2000, No. 1
  25. https://www.vakciny.net/pravidelne_ockovani/TBC.htm
  26. https://cs.wikipedia.org/wiki/Evidence_Based_Medicine
  27. Tala-Heikkilä MM, Tuominen JE, Tala EOJ. Bacillus Calmette-Guérin revaccination questionable with low tuberculosis incidence. AM J RESPIR CRIT CARE MED 1998; 157: 1324-1327.
  28. "Světový den boje proti tuberkulóze a tuberkulóza v ČR v roce 2006 podle předběžných dat z Registru tuberkulózy", Aktuální informace Ústavu zdravotnických informací a statistiky České republiky, Praha, č.13/2007, 10.IV.2007, str. 1
  29. "Výskyt tuberkulózy v ČR v roce 2005", Aktuální informace Ústavu zdravotnických informací a statistiky České republiky, Praha, č.36/2006, 3.VIII.2006, str. 1
  30. "Očkování proti TBC bych zrušil", Lidové noviny 20.XI.2007, https://www.lidovky.cz/ockovani-proti-tbc-bych-zrusil-dzh-/ln_noviny.asp?c=A071120_000142_ln_noviny_sko&klic=222525&mes=071120_0
  31. https://www.nezavislyporadce.cz/str/stripky04-08.php nebo https://www.nezavislyporadce.cz/str/stripky03-04.php

 

Štítky:

Späť