Očkovaním vytvorené protilátky môžu súvisieť so vznikom leukémie

26.12.2011 00:39

Gaia Health - 17.XII.2011 - Heidi Stevenson

 

       Pôvodný článok "Vaccine-Produced Immune Cells May Be Associated with Leukeumia"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

       Nový výskum ukazuje, ako očkovanie spôsobuje, že sa biele krvinky delia na neidentické dcérske bunky. Výskumníci sa domnievajú, že to môže vysvetliť, ako sa krvinky môžu stať rakovinovými, čím spôsobia leukémiu.

       Výskumníci na Perelmanovej lekárskej fakulte Pennsylvánskej univerzity (University of Pennsylvania’s Perelman School of Medicine) zistili, ako B-lymfocyty tvoria neidentické dcérske bunky, čoby súčasť procesu tvorby protilátok. Vo svojom článku o tejto štúdii - "Asymmetric B Cell Division in the Germinal Center Reaction" ("Asymetrické delene B-buniek počas reakcie zárodočného centra") - podotkli, že:

"Doživotné protilátkové odpovede na očkovanie si vyžadujú reorganizáciu lymfatického tkaniva a dynamickú medzibunkovú komunikáciu, zvanú reakcia zárodočného centra."

       To znamená, že tvorba protilátok skrz očkovanie mení povahu lymfy a spôsobu, ktorým bunky navzájom komunikujú. To je významná a závažná trvalá zmena spôsobu fungovania imunitného systému. Samotní autori dospeli k záveru, že ich zistenie môže vysvetliť, ako sa krvinky stanú rakovinovými.

       Nanešťastie, títo výskumníci nevidia alebo si nechcú pripustiť skutočný význam svojho zistenia: Očkovanie môže spôsobiť leukémiu.

       Namiesto toho vidia svoj objav ako príležitosť vynájsť lepšie vakcíny! Tie sa rýchlo stávajú hlavným zdrojom príjmu farmaceutických molochov, takže takéto tvrdenie sa v základnom výskume objavuje čoraz častejšie. Ak výskumník chce dostať ďalšie peniaze na svoje štúdie, musí naznačiť, že to, čo zistil, môže napomôcť v šialenej honbe za čímkoľvek, čo povedie k novým vakcínam.

 

Tvorba protilátok

       Makrofág je z gréčtiny pochádzajúci výraz pre "veľkého jedáka" (pažravca). Bunky, zvané makrofágmi, vyhľadávajú a požierajú votrelcov, ako sú baktérie. Bielkoviny zo zožratej baktérie rozložia na súčiastky (peptidy). Tieto peptidy sa potom pripevnia na povrch makrofágu.

       Keď T-lymfocyty (bežne nazývané T-bunkami; kriticky dôležité pre pacientov s AIDS) zacítia rovnaký peptid na B-bunke, aký je aj na makrofágu, podnietia B-bunky k tvorbe protilátok.

       Protilátky sa potom naviažu na votrelcov, vďaka čomu je pre biele krvinky ľahšie týchto votrelcov pohltiť. V niektorých prípadoch sa protilátky spoja s nejakým prvkom krvnej plazmy, vďaka čomu môžu votrelcov rovno zabiť.

 

Rozdiel medzi prirodzenou a očkovaním vyvolanou imunitou

       Neustále počúvamie, že náš imunitný systém nerozlišuje medzi prirodzenými a oslabenými votrelcami, či kópiami zvyškov ich tiel, ktoré sa v dnešných očkovacích látkach bežne používajú. To je však na míle vzdialené pravde. V skutočnosti tieto oslabené patogény (choroboplodné zárodky) a úlomky z nich nevytvoria ozajstný antigén, čo jednoducho znamená, že makrofágy rozlišujú medzi pravými votrelcami a vpichnutými pseudo-votrelcami.

       Preto sa do vakcín pridávajú adjuvanty. Tie podnecujú makrofágy k vyvolaniu tvorby protilátok. Na čo presne makrofágy reagujú? To nie je známe. Aký druh peptidov si pripájajú na povrch svojich buniek? Prečo by sme mali veriť, že tieto peptidy sú presne tie isté ako tie, ktoré sú vytvorené v odpovedi makrofágov na vpád pravých votrelcov?

       Nakoniec by sme sa mali opýtať, čo tieto pseudo-patogény v spojení s adjuvantami robia makrofágom. Vyrábajú zmutované bunky? Nevieme.

 

Výskum

       Táto štúdia skúmala, ako sa tvoria protilátky po očkovaní. Už dlho sa vie, že sa to deje iným spôsobom než po prirodzenej nákaze

 

Tvorba dcérskych buniek B-bunkami

       Ako som uviedla vyššie, B-bunky, vytvorené na podnet makrofágov, vyrábajú protilátky po "výzve" od T-buniek. Tento nový výskum sa zameral na tento proces. Na podnet sa B-bunky delia. Avšak na rozdiel do bežného delenia buniek, kedy vznikajú dve identické dcérske bunky, B-bunky sa delia na dva rôzne typy buniek.

       Jedna z dcérskych buniek obsahuje tri typy bielkovín, ktoré určujú, aké protilátky sa majú vyrábať, a tieto B-bunky sa delia na kópie samých seba. Druhý typ dcérskej bunky očividne vylepšuje kvalitu vytvorených protilátok.

Leukémia v krvi pod mikroskopomKrvný náter lymfocytózy pri B-bunkovej leukémii. Svetlé bunky sú lymfocyty. Na obrázku vidno tri vážne poškodené rakovinové bunky. (fotografia je voľne šíriteľná a pochádza od Armádneho ústavu pre výskum patológie (Armed Forces Institute of Pathology) v USA, Digitálneho laboratória PEIR)


       To vrhá tieň pochybnosti na povahu buniek, ktoré sú výsledkom očkovaním vytvorených peptidov na makrofágoch. Skutočne zodpovedajú ozastným votrelcom? Môžu viesť k tvorbe defektných B-buniek, dokonca rakovinových? B-bunky sú typom bielych krviniek a jestvuje typ leukémie, zvaný B-bunková leukémia.

       Ak možno ukázať ľubovoľnú možnú spojitosť medzi nárastom počtu očkovaní a nárastom výskytu leukémie, opatrnosť by nás mala rozhodne viesť k tomu, aby sme preskúmali potenciál očkovania vyvolať leukémiu. Ako sa ukazuje, takúto spojitosť tu už máme.

Graf výskytu leukémie vo Veľkej Británii

Výskyt nových prípadov leukémie vo Veľkej Británii (graf pochádza od Cancer Research UK = Britský výskum rakoviny)

 

       Tento graf od Cancer Research UK ukazuje jasnú spojitosť medzi rastúcim počtom očkovaní a rastúcim výskytom leukémie vo Veľkej Británii. I keď výskyt leukémie v posledných rokoch mierne klesol, nevyzerá to na zvrátenie trendu. Ako možno vidieť z grafu, dočasné poklesy nastali aj predtým bez toho, že by zvrátili celkový trend.

       Treba poznamenať, že B-bunková akútna lymfocytová leukémia (ALL) je najčastejšie diagnostikovaná deťom. 63,6% prípadov ALL je diagnostikovaných ľuďom do 20 rokov. Keďže B-bunky sú významné pri očkovaním vyvolanej imunite, môže nárast ALL byť významnou časťou cekového nárastu výskytu leukémie? Ukazuje sa, že áno. V rokoch 1982 až 2001 sa výskyt B-bunkovej ALL v severských krajinách zvýšil z 2,92 na 3,59 na 100.000, čo predstavuje 23% nárast u detí.

       Korelácia medzi nárastom B-bunkovej leukémie u detí a zvýšením počtu očkovaní jestvuje. Takže máme koreláciu s B-bunkovou leukémiou i s leukémiou vo všeobecnosti. Navyše táto štúdia ukazuje, že mechanizmus očkovaním vytvorených protilátok používa B-bunky.

       Je preto rozumné povedať, že môže jestvovať príčinná súvislosť medzi očkovaním a leukémiou. Dôkazy takéhoto potenciálu však nevyzývajú lekársku vedu ani tak k výskumu nových typov vakcín, ako skôr k vyšetrovaniu rizika očkovaním spôsobenej leukémie.

 

Pomätený imunitný systém

       Nielenže je leukémia možným nežiaducim účinkom očkovania, čo som preberala v iných článkoch, ale trend zhoršovania zdravia detí môže tiež byť následkom očkovania. Táto štúdia poukazuje na riziko pomätenia imunitného systému následkom očkovania. Môžeme tiež pochopiť, že očkovaním vytvorená imunita voči chorobám (ak vôbec nejaká jestvuje) je pravdepodobne defektná. 

       Sme svedkami rapídneho nárastu chronických chorôb, obzvlášť u detí — autizmu, rakoviny, alergií, astmy, cukrovky, neurologických porúch. Veriť, že to všetko je spôsobené veľkým posunom v genetike, si vyžaduje poriadnu dávku dôverčivosti. Ťažko možno spochybniť, že nárast týchto chronických chorôb u detí — nehovoriac o chorobách u dospelých, ako napr. Alzehimerova choroba — približne kopíruje nárast počtu očkovaní.

       Keďže teraz je očividne v stávke zdravie a blaho prakticky celého ľudstva, čas postaviť sa tárou v tvár tomuto problému už dávno nastal. Musíme požadovať poctivý výskum príčin všetkých týchto chorôb so zameraním sa na pravdepodobnú spojitosť s očkovaním.

 

Poďakovanie

       Srdečne ďakujem Jagannath Chatterjee za upozornenie na tento výskum.

 

Zdroje

 

Preklad tohto článku zabral prekladateľovi približne 2,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Štítky:

|

Späť