Odpoveď RÚVZ Nitra na niekoľko otázok k MMR vakcíne a očkovaniu všeobecne

13.12.2011 07:00

       Jeden čitateľ našej stránky nám preposlal vyjadrenie RÚVZ Nitra k niektorým jeho otázkam. Keďže ide o pomerne obšírne a vcelku zaujímavé vyjadrenie, prinášame vám ho v plnom znení (až na údaje, týkajúce sa výlučne osoby tohto čitateľa resp. jeho dieťaťa):

 

---

 

K bodu č. 7 a č. 8: „Ako sa zabezpečuje zachovávanie chladiaceho reťazca a ako sa kontroluje či je chladiaci reťazec zachovaný, či nedochádza ku kontaminácii vakcín a či je kontrola kvality dôkladná“ uvádzame nasledovné :

       Realizácia výkonu očkovania v ambulancii lekára patrí k štandardným výkonom v rámci poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti. Za správne uskladnenie počas transportu od výrobcu až po lekáreň zodpovedá distribútor. ktorý má na takúto činnosť povolenie MZ SR na distribúciu liekov a liečivých prípravkov pri znížených teplotách, náležité technické vybavenie a odborne vyškolený personál Všetky vakcíny, ktoré sa dodávajú do ambulancie očkujúceho lekára sú prevážané za stanovených podmienok, t.j. pri určitej teplote. Očkovacie látky sa dovážajú v izotermických vozidlách a nádobách s chladiacimi vložkami V centrálnom sklade u veľkodistribútora sa skladujú vakcíny za prísne monitorovaných podmienok (kontinuálna kontrola teploty, alarmový systém v prípade výpadku elektrickej energie, resp. pri poruche zariadenia). V lekárňach sú vakcíny uskladnené v chladničkách s kontinuálnym meraním teploty s denným záznamom. Kontrolu vykonáva zaškolený personál. V ambulanciách praktických lekárov sú očkovacie látky uskladnené maximálne 1 mesiac odo dňa dodávky do ambulancie. Pri kontrole očkovania sleduje RÚVZ okrem iného aj uchovávanie a manipuláciu s očkovacími látkami. Kontrola zabezpečovania skladovania vakcín od vybavenosti ambulancie chladničkou, teplomerom na meranie teploty, kontrola chladového režimu a jeho evidencie zdravotným personálom ambulancie sú súčasťou výkonu štátneho zdravotného dozoru tak v čase výkonu kontroly očkovania, ako aj v inom období v rámci plánovaného harmonogramu výkonov štátneho zdravotného dozoru. V čase výkonu štátneho zdravotného dozoru (ďalej len ŠZD) sa odčíta aktuálna teplota v chladničke na používanom teplomeri, zároveň sa vykoná meranie kalibrovaným teplomerom v chladničke pracovníkom regionálneho úradu verejného zdravotníctva

       V ambulancii MUDr. XYZ v období kontroly očkovania v roku 2011 bol uskutočnený výkon ŠZD v zmysle § 54 a § 55 zákona č. 355/2007 Z.z. pracovníkmi oddelenia epidemiológie aj so zameraním sa na kontrolu zabezpečenia skladovania vakcín v rámci tohoročnej kontroly očkovania dňa 7.I X.2011 a 14.XI.2011 Počas výkonu neboli zistené žiadne nedostatky. Chladnička bola vybavená teplomerom, aktuálne namerané kontroly teploty sa pohybovali v rozmedzí od 2 °C do 8 °C. funkcia chladiaceho zariadenia je monitorovaná denne zdravotníckym personálom ambulancie, odčítané teploty boli písomne zaznamenané v zošite na to určenom.

 

K bodu č. 14: „Aký je výskyt choroby, proti ktorej má byť dieťa očkované, na Slovensku a v okolitých štátoch, resp. kedy naposledy bol zaznamenaný posledný výskyt danej choroby na Slovensku“ uvádzame nasledovné:

       V posledných rokoch prebehli na Ukrajine a v Rumunsku veľké epidémie, ktoré sa stali základom pre výskyt osýpok aj v ďalších európskych krajinách Od začiatku roka 2011 prebieha v Európe rozsiahla epidémia osýpok. Evidovaných bolo viac ako 21.000 prípadov tejto infekcie a 7 prípadov úmrtia Mnoho prípadov sa vyskytlo v typických turistických destináciách vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku alebo napríklad v Belgicku. Zvýšený výskyt zaznamenali aj Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Macedónsko, Turecko, Nemecko, Nórsko, Holandsko, Rusko, Švajčiarsko a Veľká Británia.

 

napr. Belgicko

       Od začiatku roka 2011 do 11.V.2011 bolo hlásených 251 prípadov osýpok v Belgicku, z toho 122 prípadov bolo laboratórne potvrdených. Epidémia osýpok v Belgicku sa začala v antroposofickej škole a Rómskej komunite vo Flanders. Ochorenia na osýpky sa v 87% vyskytovali u neočkovaných osôb. V 55% z neočkovaných detí boli deti z antroposofickej školy. V 136 prípadoch boli pri osýpkach hlásené komplikácie. 19% prípadov si vyžiadalo hospitalizáciu. Spolu 20 ochorení z celkového počtu prípadov sa vyskytlo u detí s pozitívnou cestovateľskou anamnézou vo Francúzsku.

Francúzsko

       Od roku 2008 hlásilo Francúzsko spolu viac ako 14.500 prípadov osýpok s piatimi úmrtiami. V októbri 2010 začala vo Francúzsku epidémia osýpok, v ktorej bolo do konca marca 2011 hlásených spolu 9.000 potvrdených prípadov, z toho len v marci 2011 bolo hlásených 3.000 prípadov. Ochorenia skončili v dvoch prípadoch úmrtím a v 13 prípadoch nastali u chorých osôb neurologické komplikácie. Najviac prípadov osýpok od októbra 2010 bolo hlásených u detí vo veku menej ako 1 rok, ktoré neboli očkované. Osýpky sa vyskytovali predovšetkým v Juhovýchodnej časti Francúzska.

 

Španielsko

       Tento rok do marca hlási Španielsko 786 prípadov osýpok. z toho 685 prípadov bolo laboratórne potvrdených. Epidémia osýpok je hlásená z 9 celkovo zo 17 autonómnych provincií Španielska. Veľa ochorení je hlásených aj z Madridu, Barcelony a Seville. Najviac prípadov osýpok sa vyskytuje v skupine detí vo veku menej ako 15 mesiacov, ktoré ešte nedostali prvú dávku vakcíny proti osýpkam. dospelých vo veku medzi 25 – 40 rokov, ktorí neboli dostatočne očkovaní, osôb prichádzajúcich z krajín s vysokým rizikom osýpok a u neočkovaných zdravotníckych pracovníkov.

 

       Osýpky patria medzi závažné ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápal pľúc, zápal priedušiek, zápal mozgu a zápal stredného ucha. Pred zavedením očkovania proti osýpkam každoročne ochoreli a zomreli vo svete milióny detí. V krajinách, kde očkovanie nepatrí medzi povinné alebo sa nachádzajú neočkované skupiny obyvateľstva, sa stále vyskytujú lokálne epidémie.

       K nákaze osôb pri pobyte v zahraničí dochádza v tomto roku pomerne často.

       Každoročná vysoká zaočkovanosť vytvorila predpoklad pre elimináciu osýpok na Slovensku. Chorobnosť v rokoch 1985 – 1990 klesla až na hodnoty blízke nule. Menší vzostup chorobnosti, ku ktorému došlo v rokoch 1991 – 1993 a 1997 – 1998 bol podmienený lokálnymi epidémiami v niektorých okresoch Východoslovenského regiónu, kde mali rozhodujúci podiel na šírení nákazy rómske deti, ktoré sa vyhli očkovaniu. V ďalších rokoch boli evidované už len ojedinelé ochorenia zavlečené zo zahraničia, ktoré sa ďalej nešírili. Koncom roka 2003 vznikla epidémia u cudzích štátnych príslušníkov v troch utečeneckých táboroch, v súvislosti s ktorou sa zistilo jedno ochorenie u 3-ročného neočkovaného dieťaťa. Začiatkom roka 2004 bol zachytený cudzineckou políciou na hraniciach a následne hospitalizovaný utečenec s klinickými príznakmi osýpok. Na infekčnom oddelení sa od neho nakazila slovenská lekárka.

       V rokoch 2005 – 2010 bol výskyt nulový. V tomto roku boli hlásené 2 ochorenia u dospelých mužov, z toho 1 ochorenie bolo zavlečené z Francúzska. Zachytenie týchto ochorení, ich ohraničenie a zabránenie následného šírenia infekcie v populácii SR je dôkazom kvalitnej realizácie dohľadu nad osýpkami v SR.

 

       Proti Rubeole sa na Slovensku začalo očkovať v roku 1982. Vďaka pravidelnému očkovaniu je trend chorobnosti na rubeolu od roku 19X6 dlhodobo klesajúci. Od roku 1997 sa chorobnosť na rubeolu pohybovala okolo 1/100.000 obyvateľov, od roku 2000 sa udržovala na hodnote nižšej ako 1/100.000 obyvateľov. V roku 2007 boli hlásené dve ochorenia na rubeolu (chorobnosť 0.04/100.000 obyvateľov). Od r. 2008 je nulový výskyt rubeoly.

       Okolité krajiny v Európe pritom hlásia ojedinelé epidémie rubeoly, spravidla v skupine neočkovaných jedincov.

 

       Parotitída (mumps) sa vyskytuje v krajinách, kde je zaočkovanosť nízka, alebo sa vôbec neočkuje. Na Slovensku je ročne zaznamenávaných niekoľko prípadov ochorenia a to najmä u osôb, ktoré neboli očkované. V rokoch 2007 – 2009 po 5 ochorení, v roku 2010 to boli 2 ochorenia. V septembri 2011 bolo hlásené 1 ochorenie. Jednalo sa o 34 ročnú ženu.

 

K bodu č.: 15 „Akým spôsobom sa možno danou chorobou nakaziť? Naozaj hrozí, že sa danou chorobou nakazí aj moje dieťa? Aké sú rizikové faktory nákazy danou chorobou?“ uvádzame nasledovné:

       Osýpky, mumps a rubeola sú vysoko nákazlivé akútne infekčné ochorenia. Vyvolávateľom nákazy sú vírusy. Vstupnou bránou nákaz sú dýchacie cesty. K prenosu nákazy dochádza vzdušnou cestou (kvapôčková infekcia), čiže kýchaním, kašľaním, kontaminovanými predmetmi, ale aj bezprostredným kontaktom, napr. bozkávanie. Nakazená osoba môže prenášať ochorenie ešte pred objavením sa prvých príznakov ochorenia. (aj niekoľko dni)

       Ochorenia sa vyskytujú v krajinách, kde je nízka zaočkovanosť. alebo očkovanie v rámci realizácie národného imunizačného programu nie je povinné. Osýpky sú vysoko nákazlivé ochorenie a vzhľadom k vysokej migrácii obyvateľstva (dovolenky v zahraničí, štúdium v zahraničí, ale aj pobyt cudzincov na Slovensku) je riziko ochorenia u neočkovaných resp. čiastočne očkovaných vysoké. Ak sa nachádzate v blízkosti chorého človeka na osýpky s nezaočkovaným dieťaťom (napr. nákupné centrá), určite ochorie. Infekciozita ochorenia je veľmi vysoká a manifestnosť ochorenia je 100%. Po prekonaní infekcie môže vírus pretrvávať v mozgu a po čase sa aktivovať. Vzniká degeneratívne smrteľné ochorenie subakútna sklerotizujúca panencefalitída. Manifestnosť ochorenia na rubeolu je 50 %. Vírus rubeoly prechádza transplacentárne na plod a dochádza ku generalizovanej infekcii, poškodeniu plodu, potratu alebo predčasnému pôrodu. Ak je plod infikovaný počas infekcie matky, vznikajú vývojové vady. Infikovaní novorodenci môžu byť infekční až do 1 roka veku. 30% až 40% prípadov ochorení na mumps prebieha skryto. Manifestnosť klinických príznakov ochorenia na mumps je u mužov asi dvakrát vyššia ako u žien. Prameňom nákazy môže byť človek chorý ale aj osoba so skrytou formou infekcie.

 

K bodu č. 16: „Koľko % ľudí, čo príde do styku s nosičmi ochorenia, sa nakazí? U koľko % nakazených sa rozvinie choroba? U koľko % chorých na danú chorobu nastávajú vážne komplikácie, prípadné úmrtia? Aké sú rizikové faktory vážnych komplikácii danej choroby?“ uvádzame nasledovné:

       Chorobnosť na osýpky - sú tak nákazlivé, že prakticky každé dieťa, ktoré nemá imunitu proti osýpkam, pri kontakte s chorým ochorie t.j. 100% chorobnosť. Po očkovaní viac ako 90% detí získava imunitu.

       Komplikácie pri ochorení na osýpky:

• asi 1 z 10 chorých detí dostane zápal stredného ucha
• 1 z 20 chorých detí dostane zápal pľúc
• 1 z 1000 prekoná zápal mozgu
• 1 z 1000 zomiera
   

       Komplikácie pri ochorení na parotitídu – najčastejšie je to zápal mozgových blán (5% – 10%), zápal mozgu, ktorý môže vyvolať aj neurologické poruchy (napr. ochrnutia), u chlapcov orchitída – zápal pohl. žliaz (20% – 30%), ktorá môže viesť v neskoršom veku k neplodnosti u mužov, menej časté sú zápaly štítnej žľazy, myokardu, obličiek, pankreasu, dúhovky a tiež poruchy sluchu. Infekcia u gravidnej ženy môže viesť aj k potratu.

       Komplikácie pri ochorení na rubeolu – u detí nie sú časté, ale pri ochorení v dospelosti dochádza k zápalu drobných kĺbov a môže sa vyskytnúť aj zápal mozgu, ktorý má až 20% smrtnosť.

       Na stav imunitného systému jedinca vplývajú rôzne faktory. Imunitný systém môže byť v danom okamihu, keď sa dieťa stretne s infekciou, oslabený a vzniká tak väčšie riziko ochorenia na danú nákazu.

 

K bodu č. 17: „Aké sú alternatívy k očkovaniu, tzn. ako inak než očkovaním sa dá danej chorobe predchádzať a s akou úspešnosťou?“ uvádzame nasledovné:

       Jediným špecifickým preventívnym opatrením proti týmto nákazám je očkovanie, ktoré je súčasťou Imunizačného programu SR. Ak je dostupná očkovacia látka, každé úmrtie na chorobu, ktorej sa dá predísť očkovaním, je zbytočné.

 

K bodu č. 18: „Aké sú možnosti liečby danej choroby a s akou úspešnosťou?“ uvádzame nasledovné:

       Liečebné postupy všetkých infekčných ochorení, vrátane ochorení na osýpky, mumps a rubeolu, patria do rúk klinických lekárov, prípadne lekárov pracujúcich v odbore infektológia.

 

K bodu č. 19: „Aká je skutočná úspešnosť očkovania, tzn. koľko % zaočkovaných pri kontakte s nosičom neochorie“ uvádzame nasledovné:

       Cieľom očkovania je čo najúčinnejšie chrániť jedinca, ale i celú spoločnosť pred infekčnými chorobami. Očkovanie patri medzi najefektívnejšie spôsoby prevencie proti závažným infekčným ochoreniam. Ľudstvo sa ním začalo chrániť už v roku 1796, kedy sa začalo očkovať proti variole. Vďaka očkovaniu sa podarilo zdolať toto smrteľné ochorenie, ktoré ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bolo príčinou mnohých úmrtí. Slovenská republika sa riadi jednotným Národným imunizačným programom od roku 1986. Program plní v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, v súlade s praxou členských štátov krajín Európskej únie a podľa aktuálnej epidemiologickej situácie. Dnes sú už vakcíny proti desiatkam chorôb. Vďaka očkovaniu sa podarilo vo svete znížiť výskyt viacerých infekčných ochorení. Očkovanie pomáha nielen predchádzať vzniku ochorenia, ale u osôb, ktoré majú oslabený imunitný systém, je očkovanie aj prostriedkom, ako znížiť mieru závažných komplikácií až úmrtí, ktoré pri týchto ochoreniach hrozia. Z hľadiska prevencie mnohých infekčných ochorení je žiaduce, aby sa s očkovaním začalo už v detskom veku, pretože infekciami sú ohrozené najviac malé deti. Hoci dieťa pri narodení má rozvinutý imunitný systém, avšak tento nie je dostatočný. Ochranné protilátky od matky rýchlo po narodení klesajú a pritom matka môže svojmu dieťaťu odovzdať iba tie protilátky, ktoré sama získala prekonaním ochorenia alebo očkovaním. To znamená, že ani protilátky, ktoré má dieťa pri narodení od matky, nedokážu poskytnúť dostatočnú a dlhodobú ochranu dieťaťa pred vznikom infekčných ochorení. Očkovaním v detskom veku sa predchádza výskytu ochorení, ktoré by v dospelosti mohli mať oveľa závažnejší a ťažší priebeh. Očkovanie je preto potrebné začať v prvých mesiacoch života, kedy deti ľahšie znášajú očkovanie a aj vakcíny sú dostatočne účinné. Skutočnosť, že očkovanie je úspešné, potvrdzuje i nízky alebo nulový výskyt infekčných ochorení proti ktorým je možnosť očkovania.

       V súlade so zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji zdravia sa každoročne vykonáva administratívna kontrola povinného pravidelného očkovania, pri ktorej sa vyhodnocuje zaočkovanosť detí očkovaných vzhľadom na dosiahnutý vek, a to na úrovni obvodov, okresov, krajov a celého Slovenska. Podľa kontroly vykonanej k 31.VIII.2010 dosiahla zaočkovanosť proti osýpkam, rubeole a parotitíde u základného očkovania detí 98,5% a preočkovanosť v 11. roku života 99,2%.

       Jednoznačne možno povedať, že zavedením povinného pravidelného očkovania, zlepšovaním kvality očkovacích látok, dodržiavaním chladového reťazca pri manipulácii s vakcínami došlo k podstatnému zníženiu výskytu infekčných ochorení v detskej populácii. V krajinách, kde očkovanie nepatrí medzi povinné alebo sa nachádzajú neočkované skupiny obyvateľstva, sa stále vyskytujú lokálne epidémie. Príkladom toho sú lokálne epidémie osýpok v 12 severovýchodných regiónoch Bulharska v roku 2009, kedy bolo zaznamenaných 1.879 prípadov ochorení na osýpky. V 5-tich prípadoch ochorenia skončili úmrtím. Zvýšená migrácia neočkovaných osôb predstavuje riziko šírenia prenosných ochorení a nie je vylúčený import týchto ochorení aj na Slovensko.

       Nízky, ba až nulový výskyt niektorých ochorení v našej republike je odrazom vysokej úrovne zaočkovanosti a vytvorením dobrej individuálnej i kolektívnej imunity.

 

K bodu č. 20: „Ako dlho trvá v priemere ochranný účinok očkovania proti danej chorobe a s akým rozptylom“ uvádzame nasledovné:

       Podstatou a úlohou očkovania je stimulácia a aktivizácia príslušných buniek imunitného systému, ktoré začnú vytvárať príslušné protilátky a tzv. pamäťové bunky. Množstvo protilátok v krvi vzniknutých po očkovaní postupne klesá, až dôjde k poklesu pod množstvo, ktoré je ešte dostatočné na boj s pôvodcami infekcií. Aby sa tak nestalo, je u mnohých očkovaní doporučené podanie ďalšej dávky očkovacej látky (posilňujúcej), nazývané preočkovanie.

       Vakcína MMR je živá vakcína, obsahujúca vírusy osýpok, mumpsu a rubeoly, ktoré sú „atenuované“ (oslabené) a nespôsobujú ochorenie. Všetko dostáva dieťa v jednom vpichu. Prevažná väčšina detí (viac ako 95%) po očkovaní získava imunitu, ktorá vytvára ochranu proti ochoreniu prakticky na celý život, neposúva riziko ochorenia do dospelosti.

       Očkujú sa 2 dávky vakcíny – prvá v období 15 mesiacov života, druhá v 11. roku je tzv. vychytávacia, teda má „zachytiť a posilniť imunitnú odpoveď“ tých, u ktorých sa z rôznych dôvodov nemusela vytvoriť dostatočná imunologická pamäť po prvej dávke. Teoreticky aj prakticky podľa výsledkov sledovania imunogenicity a účinnosti vakcín v štúdiách stačia dve dávky vakcíny.

 

K bodu č. 21: „Ako dlho trvá ochranný účinok prirodzeného prekonania danej choroby a s akým rozptylom?“ uvádzame nasledovné:

       Po prekonaní ochorenia na osýpky, mumps vzniká celoživotná imunita. Reinfekcia po prekonaní ochorenia na rubeolu sa vyskytuje asi u 4 % nákaze exponovaných osôb, ak majú nízke hladiny protilátok.

       Osýpky sú závažné pre vysokú infekciozitu, ale najmä pre komplikácie, ktoré spôsobujú. Ochorenie býva komplikované zápalom pľúc, zápalom stredného ucha, zápalom mozgu a mozgových blán, po prekonaní následnou mentálnou retardáciou. 1 z 1000 detí na osýpky zomiera.

       Parotitída (mumps) sa môže komplikovať zápalom mozgových blán. Ďalšími komplikáciami býva zápal podžalúdkovej žľazy a pohlavných žliaz u chlapcov s následnou neplodnosťou. Ojedinele sa vyskytuje zápal mozgu. Následkom mumpsu môže byť aj hluchota. Na ochorenie zomiera 1 z 10.000 detí.

       Samotné ochorenie na rubeolu predstavuje veľké nebezpečenstvo pre tehotné ženy a ich nenarodené deti. Po ochorení ženy na ružienku v prvých troch mesiacoch tehotenstva dochádza v 80% k poškodeniu plodu, dieťa sa narodí slepé alebo hluché, s poškodením mozgu, s vrodenou srdcovou vadou či s duševným postihnutím. Následkom ochorenia môže dôjsť aj k potratu počas tehotenstva. Ochorenie môže spôsobiť zápal kĺbov, asi u 1 z 5000 chorých osôb zápal mozgu.

       Očkovanie proti týmto ochoreniam sa vykonáva vakcínou, ktorá obsahuje živé, oslabené vírusy, ktoré navodia stav imunity bez toho, aby dieťa ochorelo.

 

K bodu č. 22: „Ako pôsobí očkovanie na imunitný systém dieťaťa?“ uvádzame nasledovné:

       Imunitný systém je komplex orgánov (vysoko špecializovaných buniek a cirkulujúceho systému, oddeleného od krvných ciev) pracujúcich koordinovane s cieľom odstrániť z tela infekciu. V kostnej dreni sú produkované bunky, ktoré sa vyvinú do mnohých typov špecializovaných buniek. Najdôležitejšie z pohľadu vakcinácie sú lymfocyty, ktorých je v tele takmer tisíc miliárd. Dve najdôležitejšie triedy lymfocytov sú B bunky, ktoré dozrievajú v kostnej dreni a po kontakte s antigénom sa menia na plazmatické bunky produkujúce protilátky (imunoglobulíny), a T bunky, ktoré dozrievajú v týmuse a na svojom povrchu majú receptory špecifického rozpoznávania antigénu. Obidva systémy lymfocytov T a B úzko spolupracujú pri spracovávaní antigénového podnetu a špecifickej imunitnej odpovede.

       Imunitná odpoveď (protilátková aj bunková) prebieha v dvoch fázach. Indukčná fáza je časový úsek od vniknutia antigénu do organizmu až po prvé zistiteľné prejavy imunity a produkčná fáza je časové obdobie, v ktorom sa trvalo dokazujú prejavy špecifickej imunity (protilátky). Kedykoľvek sú B bunky a T bunky stimulované cudzorodým antigénom, zmení sa časť ich populácie na pamäťové bunky. Hoci výkonná línia protilátok, potrebná na zlikvidovanie infekčného agens, môže časom zoslabnúť, alebo úplne vymiznúť, pamäťové bunky zostávajú. Ak rozpoznajú známy antigén, imunitný systém sa okamžite aktivuje na obranu a zlikviduje vyvolávateľa skôr, ako sa rozvinie klinický obraz ochorenia. Imunitný systém detí aj dospelých funguje rovnako, ale detský organizmus reaguje pri vytváraní imunitnej odpovede ľahšie a rýchlejšie.

       Imunitu možno získať pasívne alebo aktívne. Pasívna imunita vzniká po podaní protilátok vyprodukovaných iným človekom alebo zvieraťom niekomu, kto ich potrebuje na prevenciu (napríklad sérum proti tetanu a besnote). Tento typ imunizácie je účinný veľmi rýchlo, ale pretrváva len krátky čas (spravidla len 14 dní) a využíva sa na ochranu u ľudí, keď nie je dostatok času na vytvorenie vlastných protilátok (napríklad po poranení besným zvieraťom). Časovo obmedzenú pasívnu imunitu, získanú od matky, využíva aj organizmus novorodenca. Plod počas vnútromaternicového života nereaguje imunologicky, vyvíja sa v sterilnom prostredí, pričom protilátky získava cez placentu od matky. Tieto sa však po narodení v krátkom čase vylúčia z organizmu. Vlastná tvorba imunoglobulínov začína potom od druhého mesiaca života.

       Aktívnu imunitu možno získať prirodzene alebo umelo. Prirodzená imunita je vlastnosťou organizmu po prekonaní ochorení. Umelá aktívna imunita sa nadobúda prostredníctvom očkovania účinnými vakcínami. Uskutočňuje sa, ak sú imunitné reakcie a imunologická pamäť stimulované v rámci odpovede na expozíciu imunogénu. Podobá sa prirodzenej infekcii a vyvoláva humorálnu (protilátkovú) aj celulárnu (bunkovú) imunitu. Dnešné vakcíny oproti tým, ktoré boli využívané v minulosti a obsahovali 3.500 antigénov, predstavujú pre deti oveľa nižšiu záťaž, pretože obsahujú len okolo 50 antigénov. Pritom organizmus dieťaťa má schopnosť odpovedať na 10.000 antigénov súčasne. Dnes sa používajú vakcíny s vysokou imunogenitou (vzhľadom k tvorbe protilátok) a nízkou reaktogenitou (vzhľadom k možným nežiaducim reakciám). Vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole, ktorá je používaná na Slovensku, je vakcína obsahujúca živé vírusy, ktoré sú oslabené a teda nespôsobujú ochorenie. Podáva sa v dvoch dávkach, pričom prvá dávka sa podáva až 15. mesiaci života, aby nedošlo k interferencii s materskými protilátkami, ktoré ešte nemuseli vymiznúť a mohli by neutralizovať vakcinálny vírus, čím by sa nevytvorila zrelá T-bunková odpoveď. Druhá dávka sa podáva v 11. roku veku. Prevažná väčšina detí (viac ako 95%) získava po očkovaní MMR prakticky celoživotnú imunitu.

       V bodoch č. 1 až 6, 9 až 13 Vášho podania, týkajúcich sa prevažne chemického zloženia vakcín, procesu výroby, výrobných postupov, bezpečnosti očkovacích látok, limitov toxicity a pod. Vám odporúčame obrátiť sa na Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ďalej ŠÚKL). ŠÚKL je štátnou organizáciou na úseku humánnej farmácie a dohľadu nad kvalitou, účinnosťou a bezpečnosťou liečiv, vrátane vakcín. Úlohami ŠÚKL okrem iného sú aj: registrácia vakcín, schvaľovanie informácií o liekoch, inšpekcia závodov na výrobu – správna výrobná prax, prepúšťanie šarže vakcín na trh, monitoring bezpečnosti, schvaľovanie klinického skúšania vakcín…

       K Vášmu upozorneniu, že verejný ochranca práv doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc. sa už vyjadril, že súčasná právna úprava povinného očkovania na Slovensku je protiústavná, uvádzame, že v zmysle Čl. 125 Ústavy SR rozhodnúť o nesúlade zákona, nariadenia vlády alebo všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, resp. niektorých jeho ustanovení, s ústavou alebo ústavnými zákonmi je kompetentný len Ústavný súd Slovenskej republiky, pričom nesúlad vyhlasuje uverejnením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR. V súvislosti so zák. č. 355/2007 Z.z. ako i Vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, v znení vyhl. MZ SR 273/2010 Z.z. takýto nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlásený nebol.

 

S pozdravom

 

V Nitre dňa 15.XI.2011

MUDr. Katarína Tináková
regionálny hygienik

 

---

Zverejnenie tohto článku (korektúra po OCR, pravopisná korektúra, typografická korektúra, grafická úprava) zabrali správcovi www.slobodaVockovani.sk vyše 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.