Odvolanie sa voči Nariadeniu neodkladného opatrenia v spore MUDr. Štefan ZELNÍK PhD. vs. Ing. Marián FILLO

29.07.2017 13:29

Ing. Marián FILLO, Jaseňová 3221/26, 01007 ŽILINA, 0904 827 031, sloboda.v.ockovani@gmail.com

---

 

 

 

    Vec: Odvolanie sa voči Uzneseniu OSŽA č. 14C/21/2017-19 zo stredy 14.VI.2017

 

    Ja, dolu podpísaný Ing. Marián FILLO, narodený DD.MM.RRRR, trvale bytom Jaseňová 3221/26, 01007 ŽILINA, sa týmto

odvolávam
v plnom rozsahu

    voči Uzneseniu Okresného súdu Žilina (ďalej len OSŽA) č. 14C/21/2017-19 (IČS: 5117216349; ECLI:SK:OSZA:2017:5117216349.1) o návrhu na nariadenie neodkladného opat­renia (ďalej len Uznesenie) v spore žalobcu: MUDr. Štefan Zelník PhD., narodený 22.XII.1954, trvale bytom Veľkomoravská 8589/1, 01001 ŽILINA (ďalej len žalobca), proti mne čoby žalované­mu (ďalej len spor), ktoré mi bolo doručené doručovateľkou Slovenskej pošty, a.s. v pondelok 19.VI.2017,

    a to z nasledovných dôvodov:

1. Uznesenie je dvojznačné, tzn. nie je úplne jasné, čo vlastne odo mňa OSŽA chce.
2. Uznesenie sa odvoláva na neexistujúcu internetovú stránku.
3. Uznesenie je neúplné.
4. Uznesenie je nepresné.
5. Uznesenie je z väčšej časti nevykonateľné.
6. Uznesenie čiastočne vychádza z preukázateľne nepravdivých údajov.
7. Uznesenie je protiústavné, keďže porušuje Ústavou Slovenskej republiky zaručené práva a slobody.
8. Uznesenie sa nesie v duchu prezumpcie viny, čo je v rozpore so základnými zásadami právneho štátu.
9. Uznesenie je nedostatočne odôvodnené.
10. Uznesenie vytrháva napadnutý výrok z kontextu, nevyhnutne potrebného na správne po­chopenie významu napadnutého výroku, a teda OSŽA nedostatočne a/alebo nesprávne posú­dil predmet sporu.
11. Uznesenie je kontraproduktívne, keďže nepovedie k naplneniu deklarovaného cieľa, ale práve naopak.
12. Uznesenie je principiálne nespravodlivé.
13. Uznesením vyhovel OSŽA návrhu žalobcu, ktorý bol s veľmi vysokou pravdepodobnos­ťou, hraničiacou s istotou, politicky motivovaný.

 

Odôvodnenie:

 

Ad 1.:

    Uznesenie je dvojznačné, pretože OSŽA označuje slovom „text“, ako článok („Fašisticko-nacistická väčšina v NR SR odmietla čo i len debatovať o zdobrovoľnení doteraz povinného očkovania“, vydaný pôvodne v piatok 10.II.2017 o 14¹⁰ a v dôsledku Uznesenia OSŽA č. 17C/35/2017-18 upravený v piatok 23.VI.2017 o 8⁴⁴, ďalej len predmetný článok),^[1] tak aj vetu „Takže (v zmysle vyššie uvedených definícií) MUDr. Štefan Zelník PhD., poslanec NR SR za SNS, je celkom jedno­značne fašistom, aj spolu so svojím kamarátom a dlhoročným spoločníkom v podnikaní doc. MUDr. Vladimírom Oleárom CSc.“ (ďalej len napadnutý výrok).

    Z Uznesenia teda nie je jednoznačným spôsobom zrejmé, či pod „zverejňovaním tohoto textu“ (bod II. na str. 1 Uznesenia, bod 1 Odôvodnenia na str. 2 Uznesenia) OSŽA myslí celý predmetný článok alebo len napadnutý výrok. Mimochodom: správne po slovensky je „tohto“, nie „tohoto“. „Tohoto“ je bohemizmus (čechizmus).^[2]

 

Ad 2:

    V závere bodu 14 Odôvodnenia na str. 4 Uznesenia uvádza OSŽA dvakrát odkaz na internetovú stránku www.slobodavockovaní.sk, ktorá však neexistuje a keby aj existovala, nie som a nikdy som nebol jej správcom, ani som na nej nič nezverejnil.

 

Ad 3:

    V bode IV. rozhodnutia na str. 1 Uznesenia uvádza OSŽA, že „Ukladá žalobcovi, aby v lehote 30 odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu vo veci samej na Okresný súd Žilina.“

    OSŽA však neuvádza čoho 30 to má byť — 30 hodín, 30 dní, 30 týždňov, 30 mesiacov či 30 rokov? Uznesenie je teda neúplné, pretože v ňom chýba zásadný údaj: jednotka času.

 

Ad 4:

    V bode I rozhodnutia i v bode 1 Odôvodnenia Uznesenia uvádza OSŽA zoznam sociálnych sietí (menovite: vk.com, plus.google.com, twitter.com a FaceBook.com, ďalej len menované sociálne siete), na ktorých je údajne (zrejme podľa údajov žalobcu) zverejnený predmetný článok. Všetky menované sociálne siete sú však obrovskými kolosmi a hľadať v nich predmetný článok je podobné hľadaniu ihly v kope sena. Navyše je v menovaných sociálnych sieťach možné obmedziť do urči­tých diskusných skupín prístup len vybraným používateľom, takže nájdenie všetkých prípadných výskytov predmetného článku v menovaných sociálnych sieťach vlastne ani nie je možné pre člove­ka, akým som ja, tzn. pre niekoho, kto nie je ani vlastníkom, ani správcom žiadnej z menovaných sociálnych sietí, tzn. nemá prístup ku všetkým stránkam/skupinám v rámci danej sociálnej siete.

    OSŽA však neuvádza nijaký konkrétny odkaz na tú-ktorú skupinu či stránku v rámci tej-ktorej menovanej sociálnej siete, kde by údajne mal byť predmetný článok zverejnený, takže Uznesenie je v tomto smere nepresné (a preto vlastne aj druhým spôsobom neúplné, viď vyššie v podkapito­le Ad 3) a tým aj nevykonateľné (viď nižšie v podkapitole Ad 5).

 

Ad 5:

    Zdá sa, že ako žalobcovi, tak pánu sudcovi JUDr. Vladimírovi Kozáčikovi, nie je známe, akým spôsobom fungujú sociálne siete, preto si na tomto mieste dovolím vysvetliť to bližšie:

    Pre účely tohto Odvolania sa obmedzíme len na články, citácie z článkov a odkazy na články, hoci sociálne siete dokážu spracúvať aj iné druhy údajov (napr. obrázky, zvuky či videá).

    Do sociálnej siete (buď na tzv. profil (tzv. stenu) daného používateľa, alebo do diskusnej skupiny (komunity), alebo na stránku v rámci danej sociálnej siete, alebo do tzv. udalosti (event), ďalej len miesto (na sociálnej sieti)) je možné pridávať ako celé články (texty), tak aj výňatky z článkov (ci­tácie), ako aj odkazy na články (tzv. Uniform Resource Locator = URL, ľudovo „adresy“).

    Pridávať ich môže ľubovoľný používateľ sociálnej siete, aj keď ten-ktorý používateľ môže mať na niektorých miestach zamedzené pridávanie svojich príspevkov, k iným miestam sa nedostane dokonca ani len v režime „iba na čítanie“ (angl. „read-only“), tzn. sú preňho úplne neviditeľné, hoci na danej sociálnej sieti sú viditeľné pre iných (pre dané miesto privilegovaných) používateľov.

    Príspevky všetkých druhov (texty/články, videá, obrázky, zvuky ai., ako aj odkazy na ne) je na menovaných sociálnych sieťach možné tzv. zdieľať, teda podeliť sa o ne s inými používateľmi, ako aj celými skupinami používateľov (komunitami), prípadne so všetkými (aj tými, čo nemajú na danej sociálnej sieti vytvorený používateľský účet/profil) na tzv. verejnej stránke v rámci danej sociálnej siete. Zdieľať ľubovoľný príspevok môže prakticky hocikto, kto má príslušné prístupové práva, a to hocikam, kam má právo zapisovať (tzn. obvykle tam, kde je členom a/alebo správcom).

    Mazať príspevky (napr. články) a ich zdieľania môže zo sociálnej siete len ten používateľ, ktorý ich tam pridal/ktorý zdieľal, alebo správca daného miesta na sociálnej sieti, alebo ešte správca samotnej sociálnej siete, obvykle zamestnanec spoločnosti, prevádzkujúcej danú sociálnu sieť.

    Takže keď mi OSŽA ukladá povinnosť odstrániť z predmetného článku, (údajne) zverejneného na menovaných sociálnych sieťach (ale nie je jasné, kde presne, lebo to už OSŽA vôbec neuvádza), na­padnutý výrok, toto nariadenie môže byť (a vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých, aj je) nevykonateľné, pretože nie je v mojej moci upravovať čokoľvek, čoho nie som ani správcom, ani som to na danú sociálnu sieť nepridal ja sám. A ja som predmetný článok na žiadnej sociálnej sieti nezverejnil (prinajmenšom si na nič také nespomínam, ale ak pán žalobca vie, nech mi, prosím, oznámi, kde presne, keďže doposiaľ tak neurobil), takže jediné, čo by som v tejto veci urobiť naozaj mohol, je pokúsiť sa primäť toho, kto predmetný článok na danú sociálnu sieť pridal, odstrániť napadnutý výrok z predmetného článku, a ak si nedá povedať, odstrániť celý predmetný článok (správca totiž nemá právo príspevky iných používateľov meniť, ale iba ich celé zmazať), ale iba na tých miestach na sociálnej sieti, kde som nielen členom, ale aj správcom, a tých je veľmi málo (veľmi rýchlo ich spočítame na prstoch).

    Bod I rozhodnutia na str. 1 Uznesenia je teda z veľkej časti (z väčšiny) nevykonateľný.

 

Ad 6:

    Nie je mi známa skutočnosť, že by bol predmetný článok uverejnený kdekoľvek inde než na in­ternetovej stránke www.slobodaVockovani.sk. Ja som ho každopádne zverejnil jedine na tejto strán­ke a nikde inde.

    Ak má pán žalobca vedomosť o tom, že predmetný článok je uverejnený na ľubovoľnej z meno­vaných sociálnych sietí, mal vo svojom Návrhu z 22.V.2017 uviesť, kde presne. To však neuviedol, a preto je jeho tvrdenie de facto neoveriteľné (viď vyššie v podkapitole Ad 5) a jeho požiadavka nesplniteľná. Pokým žalobca neupresní príslušné miesta na menovaných sociálnych sieťach, mám za to, že toto jeho tvrdenie (ktoré OSŽA nerozporoval) je nepravdivé.

    Pochybil tu aj OSŽA, ktorý si (aspoň tak sa z jeho Uznesenia zdá) vôbec neoveril toto tvrdenie žalobcu, ani (zdá sa) nevyzval žalobcu na (pre splnenie žalobcovej požiadavky nevyhnutné) upres­nenie tohto žalobcovho tvrdenia.

    Nie je pravdou ani to, že by moje označenie žalobcu za „fašistu“ bolo bezdôvodné. Dôkladné odôvodnenie uvádzam vyššie v predmetnom článku, ako aj nižšie v podkapitole Ad 10 tohto Odvo­lania, a je to úplne zrejmé aj zo znenia napadnutého výroku, ktorý obsahuje slovo „Takže“, odkazu­júce na predchádzajúcu logickú úvahu/argumentáciu a doložené fakty, ako aj vsuvku „(v zmysle vyššie uvedených definícií)“, ktorá odkazuje na presné definície (mnou prisudzované významy) dô­ležitých a dnes už nie celkom jednoznačných pojmov, ktoré v článku používam, konkrétne v tomto prípade na to, čo presne myslím pod pojmom fašizmus resp. fašista.

    Nie je pravdou ani to, že by som nemal „v úmysle od tohoto konania upustiť“, ako sa uvádza v bode 2 Odôvodnenia na str. 2 Uznesenia. Jednak ma žalobca ani jeho právny zástupca ani raz ne­vyzval (a ak tvrdí, že vyzval, nech to doloží) k tomu, aby som „od tohoto konania upustil“, jednak tak veľmi rád urobím, akonáhle prestane žalobca (a spolu s ním i jeho spoločník (nielen) v pod­nikaní a tiež-žalobca prof. MUDr. Vladimír Oleár CSc.) konať skutky, ktoré sú svojou povahou fašistické v zmysle mnou v predmetnom článku uvedenej definície podstaty fašizmu.

    OSŽA teda neuviedol skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku žalobcu (kto­rému plne vyhovel vo svojom Uznesení), hoci mu to ukladá §326 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), citovaný samotným OSŽA aj v bode 6 Odôvodnenia na str. 2 Uznesenia, a žalobcove tvrdenia (ktoré sú sčasti preukázateľne nepravdivé, viď vyššie) si zrejme vôbec neoveroval, a ak predsa, tak len v zjavne nedostatočnej miere.

 

Ad 7:

    Podľa čl. 26 ods. 1–4 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len Ústava):

    „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. … Cenzúra sa zakazuje. Slobodu pre­javu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného po­riadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“

    Podľa § 373 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len Trestný zákon):

    „Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

    Z toho je zrejmé, že ak uvádzam len pravdivé údaje (hoci spôsobilé „značnou mierou ohroziť“ „vážnosť“ žalobcu „u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu“), nie je to trestné, prinajmenšom ak tieto údaje nie sú predmetom štátneho tajomstva (a to v tomto prípade rozhodne nie sú). Pritom pravdivosť napadnu­tého výroku je kľúčovým faktorom pri posudzovaní tejto veci (ochrana osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, svojho mena apod.), a to aj pre potreby (ne)vydania neodkladného opatrenia.

    Zo znenia napadnutého výroku je pritom úplne jasné, že to nie je samostatný výrok, ale jeho význam možno pochopiť jedine po prečítaní si predtým uvedenej logickej úvahy/argumentácie, ako aj predtým uvedených definícií (viď vyššie v podkapitole Ad 6), a teda sám o sebe napadnutý výrok neobstojí a nedá sa jeho význam pochopiť. OSŽA ani žalobca však vôbec nenapadli ani pravdivosť v predmetnom článku uvedených definícií a odkazmi na údaje z iných zdrojov doložených skutočností, ani správnosť v predmetnom článku uvedenej logickej úvahy/argumentácie, ktorá na základe predtým uvedených definícií a skutočností dospela k záveru, ktorým je samotný napadnutý výrok. Mám teda za to, že OSŽA neosvedčil ani nepravdivosť v predmetnom článku uvedených definícií či faktov, ani nesprávnosť v predmetnom článku uvedenej a z týchto definícií a faktov vychádzajúcej logickej úvahy/argumentácie, tzn. neosvedčil skutočnosť, ktorá je úplne zásadná a rozhodujúca pre posúdenie oprávnenosti žalobcom navrhnutého neodkladného opatrenia, čím OSŽA porušil § 326 ods. 1 CSP.

    Tým OSŽA zároveň porušil moju Ústavou zaručenú slobodu prejavu, právo „vyjadrovať svoje názory slovom, písmom“, právo „rozširovať idey a informácie“, ako aj zákaz cenzúry (viď čl. 26 Ústavy), a teda Uznesenie OSŽA je protiústavné.

 

Ad 8:

    V bode III. rozhodnutia na str. 1 Uznesenia priznáva OSŽA žalobcovi „nárok na náhradu trov konania o návrhu neodkladného opatrenia v rozsahu 100%“ žalovaným, teda mnou, čo je očividný prejav v právnom štáte neprípustného princípu prezumpcie (implicitného/automatického pred­pokladu) viny obžalovaného. To nesmierne zaráža obzvlášť vo svetle v tomto Odvolaní vyššie uve­dených skutočností.

    Pritom podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“. Navyše čl. 50 ods. 2 Ústavy je explicitne ustanovený presne opačný princíp, tzn. prezumpcia neviny: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“. Uznesenie je teda v rozpore aj s týmto článkom Ústavy, čiže ďalším spôsobom protiústavné.

 

Ad 9:

    Ako už uvádzam vyššie, Uznesenie vychádza z čiastočne nepravdivých údajov (viď vyššie v podkapitole Ad 6) a zároveň sa nezaoberá najpodstatnejšou skutočnosťou, rozhodujúcou pre roz­hodnutie o (ne)oprávnenosti nároku žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia (viď vyššie v pod­kapitole Ad 7), a teda Uznesenie je nedostatočne a nevierohodne odôvodnené.

 

Ad 10:

    Ako už uvádzam vyššie v podkapitole Ad 7, napadnutý výrok je účelovo vytrhnutý z kontextu. Pre správne pochopenie a vyhodnotenie napadnutého výroku je pritom nevyhnutné prečítať si aj pred ním uvedené definície, skutočnosti a logickú úvahu/argumentáciu, konkrétne:

„Čo je to fašizmus?

    Zakladateľom fašizmu je taliansky (pôvodne) marxista^[3] Benito Mussolini (29.VII.1883 – 28.IV.1945), ktorý prišiel s (v tom čase neotrelou) myšlienkou spojenia (dovtedy) zne­priatelených strán (zamestnávateľov, zamestnancov/odborov, odberateľov/spotrebiteľov a štátu) do „zväzkov“ (po taliansky „fasci“, od toho potom „fascismo“ = fašizmus), zvaných tiež korporácie. Zväzok drevených prútov so sekerou v strede sa potom stal aj symbolom fašizmu, je to však symbol, pochádzajúci ešte zo starého Ríma.

    Teoreticky malo združenie do korporácií^[4] viesť aj k zohľadneniu záujmov tých, čo v di­vokom kapitalizme ťahajú za kratší koniec povrazu. Prakticky však bol tento mechanizmus využívaný skôr na umlčanie nespokojných a potlačenie kritických hlasov. Je to zjavné aj z obľúbeného hesla Mussoliniho talianskych fašistov:

    „Všetko pre štát, nič mimo štát, nič proti štátu.“

    Už tušíte súvislosť s povinným očkovaním? Nie? Tak čítajte ďalej.

    Benitovi Mussolinimu sa pripisuje výrok, ktorý sa však nepodarilo doložiť,^[5] že ho naozaj povedal on, hoci pravdivý očividne je:

    „Fašizmus by sa správnejšie mal nazývať korporatizmus, pretože ide o spojenie korporácií so štátnou mocou.“

    A hoci z teoretického východiska by toto spojenie malo zohľadňovať aj záujmy tých slabších (zamestnancov a spotrebiteľov), ktorí majú len obmedzené rozhodovacie prá­vomoci oproti štátu a vlastníkom výrobných prostriedkov, keď to zoberieme, ako to na­koniec v skutočnosti vypálilo — že korporácie slúžili nie na naplnenie potrieb a záuj­mov, ale na umlčanie tých slabších — tak to de facto platí dodnes, hoci dnes pod korpo­ráciou nerozumieme spojenie vlastníkov výrobných prostriedkov, pracovníkov a spotre­biteľov, ale len tých prvých. Ostatne: po ovocí spoznáš strom a aké bolo ovocie talian­skeho fašizmu? Prospel nejak radovým občanom? Nie, vohnal ich do vojny, ktorá nako­niec prerástla do svetovej. Už druhej v poradí. A tá spôsobila radovým občanom len bie­du, utrpenie, poníženie a smrť. Pomohla vojna výrobcom? Nuž, prinajmenšom výrob­com zbraní, dopravných prostriedkov, ošatenia a obuvi pre armádu jednoznačne áno. Pomohla vojna štátu? Pokiaľ by ju vyhral, tak by určite pomohla získať nové územia, nových poddaných, nové zdroje, novú moc. Našťastie sa tak nestalo. Takže korporácie ako základ fašizmu síce na papieri mali pomôcť radovým občanom, ale realita bola presne opačná.

    A ako to je dnes? Pracovníci sú nútení makať o dušu spasenú a držať hubu a krok, ak treba, tak robiť aj veci, ktoré sú úplne proti ich svedomiu (ak im ešte nejaké zostalo), inak majú padáka a môžu pokojne aj zomrieť od hladu — pôvodnému zamestnávateľovi je to fuk a štátu v konečnom dôsledku tiež. Ostatne, čím menej žiadateľov o sociálne dávky, tým lepšie pre štát, no nie? A rovnako obídu aj koneční spotrebitelia, ktorí — súc husto zmasírovaní všadeprítomnou reklamou — kupujú nekvalitné výrobky, ktoré im neraz vyslovene škodia a ktoré častokrát ani vôbec nepotrebujú, ktoré ich robia chorý­mi, čím sa koleso bezcharakterného biznisu roztáča ešte viac, lebo chorému treba lieky, ale tie farmaceutické, syntetické, patentované, vysoko ziskové a jediné preplácané pois­ťovňou majú takmer vždy toľko nežiaducich účinkov, že vyvolajú chorobu niekde inde v tele, a tým aj potrebu ďalších liekov atď. atď. Až to pacienta úspešne dovedie do hro­bu a — víťazstvo pre štát — prestane byť záťažou pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu.

    To, že štát dnes pečie s korporáciami, vidíme jasne okrem iného napr. aj na tom, že zdravotná poisťovňa nikomu nepreplatí BIO ovocie či zeleninu, ani bylinkové čaje, ani terapiu u chiropraktika apod. (čiže nič, čo by mohlo jedine pomôcť a ak už nepomôže, tak aspoň zaručene neublíži), ale len tie farmaceutické, syntetické, patentované a vysoko ziskové lieky, ktoré majú šialene veľa nežiaducich účinkov a šialene často sú predpiso­vané úplne zbytočne až kontraproduktívne. A do tejto zdravotnej poisťovne musíte povinne platiť výpalné (a áno, nechtiac a proti svojmu svedomiu tým podporujete aj povinné očkovanie, hoci ste z celej duše proti nemu), inak máte na krku exekútora. A táto zdravotná poisťovňa má navyše ešte tú drzosť, že vykazuje zisky, ktoré vznik­li jedine tým, že nepreplácala potrebnú zdravotnú starostlivosť všetkým, čo ju potrebu­jú, a nie v dostatočnej miere, a preto napr. na Slovensku každoročne zbytočne predčasne zomiera odhadom 3.000 až 5.000 ľudí. Vinou nášho fašistického zdravotníctva. Potvrde­né z najvyšších miest.^[6]

    Takže takto vyzerá reálny korporatizmus, kde korporácie idú ruka v ruke so štátom, kde štát vytvára zákony tak, aby sa dobre darilo tým najväčším podnikom (korporáciám), dnes už takmer výlučne v zahraničných rukách, a vo všetkých smeroch ich reálne zvýhodňuje pred radovými občanmi — zamestnancami, živnostníkmi, roľníkmi, malými slovenskými podnikateľmi, spotrebiteľmi… Toto je reálny fašizmus — hoci bez fašistickej symboliky.“

    a tiež:

„MUDr. Štefan Zelník, PhD.

    je oficiálnym odborníkom SNS (Slovenskej národnej strany, ktorá v skutočnosti nie je ani slovenská, ani národná, ale to by bolo na celkom iný článok v celkom inom oznamo­vacom prostriedku) na zdravotníctvo a v NR SR nie je nováčikom. Po voľbami vynúte­nej prestávke v rokoch 2012–2016, kedy sa SNS do NR SR nedostala, sa Dr. Zelník (na fotografii vpravo) v marci 2016 do NR SR vrátil. Bohu žiaľ. Už v minulosti bol v otáz­ke očkovania vyslovene problémovým poslancom, teda problémovým pre občanov Slo­venska, ale pre farmaceutický priemysel samozrejme totálne (a totalitne) bezproblémo­vým.

    Okrem marenia snáh o zdobrovoľnenie očkovania či aspoň zníženie pokút za odmietnu­tie povinného očkovania,^[7] spomeňme na to, ako to bola práve firma Sanofi Pasteur, kto­rá vďaka vtedy asistentovi poslanca Zelníka, prof. (vtedy ešte len doc.) MUDr. Vladimí­rovi Oleárovi CSc., otočila 7,6 milióna € na vakcínach proti prasacej chrípke,^[8] ktoré Slovensko (neznámo prečo) nakúpilo v neskutočne premrštenom množstve 1 milión, z čoho sa nakoniec minulo výrazne menej než 10%.^[9]

    Prof. Oleár je pritom dlhodobým spoločníkom Dr. Zelníka v^[10] nie^[11] jednej^[12] firme.^[13] Je teda celkom zrejmé úzke prepojenie Dr. Zelníka s prof. Oleárom a tiež úzke prepojenie prof. Oleára s výrobcom vakcín Sanofi Pasteur,^[14] ktorý dodáva aj vakcíny M-M-RVax­Pro a Hexacima pre povinné očkovanie detí na Slovensku, a teda má eminentný záujem na tom, aby povinné očkovanie na Slovensku zostalo zachované.

    Pripomeňme tiež vyslovene gestapácko-eštébácky pamflet prof. Oleára o očko-skepti­koch. Je to naozaj pozoruhodný kúsok — to si nenechajte ujsť: „Antivakcinačné aktivi­ty, legislatíva a právo“ (25.II.2010).^[15]

    Za zmienku stojí aj 1,6 milióna €, ktoré prof. Oleár s Dr. Zelníkom získali z eurofondov na rekonštrukciu svojej súkromnej polikliniky v Žiline na Vlčincoch.“^[16]

    Mám za to, že inteligentný čitateľ z týchto definícií a skutočností aj sám pochopí/domyslí si to, čo som zhrnul napadnutým výrokom, takže odstránenie iba napadnutého výroku z predmetného článku vo výsledku vlastne nič nerieši (viď nižšie v podkapitole Ad 11).

 

Ad 11:

    Odhliadnuc od zjavnej oprávnenosti označenia žalobcu za (podľa jeho konania) fašistu, nebyť Uznesenia OSŽA, predmetný článok by pravdepodobne zapadol prachom a po pár mesiacoch by si naň už nespomenul skoro nikto.

    Ak je deklarovaným účelom Uznesenia ochrana občianskej cti či dobrého mena žalobcu, Uzne­senie (a prípadný súdny spor) v skutočnosti spôsobilo (a ešte len spôsobí) pravý opak, pretože ne­vyhnutne pritiahne pozornosť aj tých ľudí, ktorí predmetný článok doteraz nečítali a nebyť Uznese­nia, neprečítali by ho ani v budúcnosti.

    Mediálna pozornosť, vyvolaná Uznesením, tak s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, spô­sobí, že žalobcu bude za fašistu považovať oveľa viac ľudí než pred vydaním Uznesenia., a teda Uznesenie je (pokiaľ je jeho deklarovaný cieľ aj skutočným cieľom, o čom mám dôvodné pochyb­nosti, viď nižšie v podkapitole Ad 13) úplne kontraproduktívne, tzn. žalobcovi nepomôže, ale naopak ho ešte viac poškodí.

 

Ad 12:

    Rád by som pripomenul, že základným účelom zákonov v demokratickom a právnom štáte je ochrana slabších pred silnejšími, pretože silnejší ochranu pred slabšími v princípe nepotrebujú. Tu treba podotknúť, že žalobca je (zdá sa, že úspešným) podnikateľom, je spoločníkom v spoločnos­tiach, ktorých celková účtovná hodnota sa počíta na milióny €, býva v rodinnom dome v tej naj­lepšej (vilovej) štvrti v Žiline — na Bôriku, očividne má na to, aby si zaplatil komerčného právnika, atď. (mimochodom: rovnako tak jeho spoločník (nielen) v podnikaní a tiež-žalobca prof. MUDr. Vladimír Oleár CSc.)

    Naproti tomu ja som už od novembra 2014 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ako nezamestnaný uchádzač o zamestnanie, od štátu nedostávam nijaké peňažné dávky ani hmotnú pomoc v naturáliách a jediným mojím príjmom sú milodary od ľudí, ktorí si vážia moju osvetovú činnosť na poli očkovania, ktoré ledva prekročia oficiálne životné minimum mňa a mojej najbližšej rodiny (manželka a tri deti). Nevlastním (a nikdy som nevlastnil) automobil, hoci mám platný vodičský preukaz, a bývam vo vyše 30-ročnom byte o výmere cca 60 m² v bytovom dome z čias socializmu, na sídlisku Solinky. Ja na komerčného právnika nemám.

    Z toho je úplne zrejmé, že žalobca vôbec nie je odkázaný na to, aby som mu podľa bodu III. rozhodnutia na str. 1 Uznesenia uhradil v plnej výške trovy konania o návrhu na nariadenie neod­kladného opatrenia, ale mňa a moju najbližšiu rodinu to môže závažným spôsobom poškodiť (neho­voriac o de facto prezumpcii viny, uplatnenej týmto bodom Uznesenia, viď vyššie v bode 8 tohto Odvolania) v našej nezávideniahodnej finančnej situácii.

    Preto mám za to, že bod III rozhodnutia na str. 1 Uznesenia je principiálne nespravodlivý.

 

Ad 13:

    Žalobca je dlhoročným členom Slovenskej národnej strany (ďalej len SNS) — už od obnovenia jej činnosti v roku 1990, — považuje sa za „experta SNS na zdravotníctvo“, od roku 2014 je do­konca podpredsedom SNS, taktiež je poslancom mestského zastupiteľstva mesta Žilina za SNS (od roku 1998), od roku 2001 aj poslancom Žilinského samosprávneho kraja (ďalej len ŽSK), od roku 2009 predsedom Zdravotnej komisie ŽSK, v rokoch 1998–2002 a 2006–2010 bol a od roku 2016 opäť je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len NRSR), ako ostatne sám uvádza na svojej internetovej stránke.^[17] Žalobca je v súčasnosti aj predsedom Výboru NRSR pre zdravotníc­tvo.^[18] V minulosti bol žalobca aj štátnym tajomníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej repub­liky (1994–1998) a predsedom Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Je teda úplne zrejmé, že žalobca je politikom, aktívnym politikom, vládnym politikom, do­konca „multi-politikom“, keď (nechápem ako) stíha byť poslancom zároveň v meste Žilina, v ŽSK aj v NRSR — popri iných politických funkciách a popri výkone funkcie riaditeľa súkromnej poliklini­ky Žilpo v Žiline na Vlčincoch. To už je aj na Supermana priveľa, ale ponechajme to bokom — nie je to predmetom tohto sporu.

    Zároveň je úplne zrejmé, že žalobca je vysokým funkcionárom vládnej strany SNS, ktorú som v napadnutom článku tvrdo (a zaslúžene) kritizoval, a to v kontraste s jej najväčším konkurentom — KĽSNS, ktorého som v danej veci v tom istom článku naopak chválil. Z prieskumov volebných preferencií občanov Slovenska vyplýva, že SNS s vysokou pravdepodobnosťou dosiahne o poznanie horší výsledok než KĽSNS,^[19] pričom voľby do úradov predsedov a do zastupiteľstiev samospráv­nych krajov sa už povážlivo blížia.^[20] SNS môj článok samozrejme na volebných preferenciách nijak nepridáva. Pritom paradoxne práve predseda SNS a tiež predseda NRSR JUDr. Andrej Danko priamo či nepriamo označuje KĽSNS za fašistickú stranu resp. niektorých jej predstaviteľov za fašistov,^[21] hoci — ako som jasne ukázal svojím článkom — prinajmenšom v určitých otázkach (napr. povinnosť očkovania) je realita presne opačná: KĽSNS presadzuje viac slobody a demokracie a SNS (resp. za SNS zvolení poslanci NRSR) presadzuje (vo svojej podstate) fašistické ciele. To som správne zhodnotil v predmetnom článku ako „zlodej kričí: Chyťte zlodeja!“ a je mi jasné, že vyso­kým predstaviteľom SNS (vrátane žalobcu) sa toto moje verejné odhalenie pravdy o SNS nepáči.

    Mám teda za to, že s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, skutočným motívom žalobcu nebol ním deklarovaný motív (ochrana jeho „občianskej cti a ľudskej dôstojnosti“ apod.), ale po­litický boj tvárou v tvár blížiacim sa krajským voľbám, obzvlášť boj SNS, ktorej je žalobca podpredsedom, s KĽSNS, a to aj vo svetle toho, že Uznesenie OSŽA je z hľadiska žalobcom dekla­rovaného motívu prudko kontraproduktívne (viac viď vyššie v podkapitole Ad 11).

 

Dodatok

    Požiadavka OSŽA na odstránenie mena žalobcu z tabuľky s prehľadom hlasovania NRSR je úpl­ne absurdná. To, ktorý poslanec NRSR ako, kedy a o čom hlasoval či nehlasoval, je verejne prístup­ná informácia na stránke NRSR a na mnou spravovanej stránke www.slobodaVockovani.sk je iba skopírovaná zo stránky NRSR a upravená do prehľadnejšieho formátu. Ak žalobca má akýkoľvek problém s tým, že je na Internete zverejnené, ako hlasoval, mal by to v prvom rade riešiť so správ­com stránky www.NRSR.sk, nie so mnou.

 

    Kvôli všetkému vyššie uvedenému žiadam (navrhujem),

aby bolo Uznesenie OSŽA č. 14C/21/2017-19
zrušené v plnom rozsahu.

 

    V Žiline v utorok 4.VII.2017

Ing. Marián FILLO
v.r.

 

 

Zdroje

[1]  https://www.slobodavockovani.sk/news/skutocni-fasisti-v-nr-sr-odmietli-co-i-len-debatovat-o-zdobrovolneni-doteraz-povinneho-ockovania/

[2]  https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Dine#T

[3]  https://www.la-articles.org.uk/fascism.htm

[4]  https://en.wikipedia.org/wiki/Corporatism#Fascist_corporatism

[5]  https://en.wikiquote.org/wiki/Talk:Benito_Mussolini#Fascism_should_more_properly_be_called_corporatism.2C_since_it_is_the_merger_of_state_and_corporate_power

[6]  https://www.topky.sk/cl/100535/1544317/Hrozivy-stav-slovenskeho-zdravotnictva--Rocne-u-nas-zomru-zbytocne-tisicky-pacientov-

[7]  https://www.slobodavockovani.sk/news/zaverecne-vyhodnotenie-stran-a-hnuti-kandidujucich-vo-volbach-do-nr-sr-2016-na-zaklade-ich-pristupu-k-povinnemu-ockovaniu-a-alternativnej-medicine/#sns

[8]  https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164514-asistent-sns-doda-vakciny-draho/

[9]  https://aktualne.atlas.sk/prebytocne-vakciny-zacnu-scitavat-v-decembri/slovensko/spolocnost/

[10]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=68477&SID=5&P=1

[11]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=9450&SID=5&P=1

[12]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=250720&SID=5&P=1

[13]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=10639&SID=5&P=1

[14]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=741&SID=5&P=1

[15]  https://5dc9cda860.clvaw-cdnwnd.com/7cff9d578e5f0c327ad39eae6a1d256a/200002055-ef714f06ba/2010-02-25_-_Oleaar,_Avdiczovaa_-_Antivakcinacznee_aktivity.pdf

[16]  https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161759-miliony-z-eurofondov-potecu-do-polikliniky-poslanca-sns/

[17]  https://stefanzelnik.sk/

[18]  https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=149&CisObdobia=7

[19]  https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/426308-prieskum-sns-sa-nespamatala-z-kauzy-kapitana-danka-smer-stale-vedie/

[20]  https://dennikn.sk/tema/zupne-volby-2017/

[21]  https://www.cas.sk/clanok/391981/danko-hlasy-volicov-respektuje-ale-ma-svoje-hranice-nekompromisne-rozhodnutie-o-komunikacii-s-kotlebom/

 

Prehľad celej kauzy tu:

• Žilinské (ne)očkovacie derby: MUDr. Štefan ZELNÍK PhD. & prof. MUDr. Vladimír OLEÁR CSc. vs. Ing. Marián FILLO