Odvolanie sa voči Nariadeniu neodkladného opatrenia v spore prof. MUDr. Vladimír OLEÁR CSc. vs. Ing. Marián FILLO

06.07.2017 21:57

Ing. Marián FILLO, Jaseňová 3221/26, 01007 ŽILINA, +421 904 827 031, sloboda.v.ockovani@gmail.com

---

 
Adresát:
 
Okresný súd Žilina
Hviezdoslavova 28
01059 ŽILINA
 
 
v Žiline v piatok 23.VI.2017

 

 

    Vec: Odvolanie sa voči Uzneseniu OS ŽA č. 17C/35/2017-18 z utorka 6.VI.2017

    
 

    Ja, dolu podpísaný Ing. Marián FILLO, narodený DD.MM.RRRR, trvale bytom Jaseňová 3221/26, 01007 ŽILINA, sa týmto

odvolávam
v plnom rozsahu
 

    voči Uzneseniu Okresného súdu Žilina (ďalej len OSŽA) č. 17C/35/2017-18 (5117216346; ECLI:SK:OSZA:2017:5117216346.1) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len Uznesenie) v spore žalobcu: prof. MUDr. Vladimír Oleár CSc., narodený 14.IV.1956, trvale bytom Na Malý Diel 8042/32, 01001 ŽILINA (ďalej len žalobca), proti mne čoby žalovanému (ďalej len spor), ktoré mi bolo doručené doručovateľkou Slovenskej pošty, a.s. v piatok 9.VI.2017,

    a to z nasledovných dôvodov:

1. Uznesenie je dvojznačné, tzn. nie je úplne jasné, čo vlastne odo mňa OSŽA chce.
2. Uznesenie je v určitom ohľade nezmyselné.
3. Uznesenie je neúplné.
4. Uznesenie je nepresné.
5. Uznesenie je z väčšej časti nevykonateľné.
6. Uznesenie čiastočne vychádza z preukázateľne nepravdivých údajov.
7. Uznesenie je protiústavné, keďže porušuje Ústavou Slovenskej republiky zaručené práva a slobody.
8. Uznesenie sa nesie v duchu prezumpcie viny, čo je v rozpore so základnými zásadami právneho štátu.
9. Uznesenie je nedostatočne odôvodnené.
10. Uznesenie vytrháva napadnutý výrok z kontextu, nevyhnutne potrebného na správne pochopenie významu napadnutého výroku, a teda OSŽA nedostatočne a/alebo nesprávne posúdil predmet sporu.
11. Uznesenie je kontraproduktívne, keďže nepovedie k naplneniu deklarovaného cieľa, ale práve naopak — žalobcu iba poškodí.
12. Uznesenie je principiálne nespravodlivé a sú dôvodné obavy, že je politicky motivované.

 

Odôvodnenie:

 

Ad 1.:

    Uznesenie je dvojznačné, pretože OSŽA označuje slovom „text“, ako článok („Fašisticko-na­cistická väčšina v NR SR odmietla čo i len debatovať o zdobrovoľnení doteraz povinného očko­vania“, vydaný pôvodne v piatok 10.II.2017 o 14¹⁰ a v dôsledku Uznesenia OSŽA upravený v pia­tok 23.VI.2017 o 8⁴⁴, ďalej len predmetný článok),^[1] tak aj vetu „Takže (v zmysle vyššie uvedených definícií) MUDr. Štefan Zelník PhD., poslanec NR SR za SNS, je celkom jednoznačne fašistom, aj spolu so svojím kamarátom a dlhoročným spoločníkom v podnikaní doc. MUDr. Vladimírom Oleá­rom CSc.“ (ďalej len napadnutý výrok).

    Z Uznesenia teda nie je jednoznačným spôsobom zrejmé, či pod „zverejňovaním tohoto textu“ (bod II. rozhodnutia na str. 1 Uznesenia i bod 1 Odôvodnenia na str. 2 Uznesenia) OSŽA myslí celý predmetný článok alebo len napadnutý výrok. Mimochodom: správne po slovensky je „tohto“, nie „tohoto“. „Tohoto“ je bohemizmus (čechizmus).^[2]

 

Ad 2:

    V bodoch 2 a 15 Odôvodnenia na str. 2 resp. str. 4 Uznesenia má byť napadnutý výrok bližšie určený údajom o polohe „na strane č. 5“. Články/stránky v internetovej službe World Wide Web (skr. WWW alebo web), akým je aj predmetný článok, však nemajú nijaké pevné stránkovanie. Podľa to­ho, ako je nastavená tlačiareň (napr. formát papiera či okraje), veľkosť písma a ďalšie parametre, môže byť ten-ktorý text vytlačený niekde na stránke 5 a inde zase na stránke 3 či na stránke 7.

    Výraz „na strane č. 5“ v súvislosti s určením polohy určitej vety v rámci článku na webe je teda principiálne nezmyselný.

    Ak chcel OSŽA (alebo žalobca) bližšie upresniť polohu napadnutého výroku, mal tak urobiť podľa názvov kapitol predmetného článku, tzn. buď „na konci kapitoly „MUDr. Štefan Zelník, PhD.““ alebo „bezprostredne pred začiatkom kapitoly „Ako dopadlo hlasovanie v NR SR?““.

 

Ad 3:

    V bode IV. rozhodnutia na str. 1 Uznesenia uvádza OSŽA, že „Ukladá žalobcovi, aby v lehote 30 odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu vo veci samej na Okresný súd Žilina.“

    OSŽA však neuvádza čoho 30 to má byť — 30 hodín, 30 dní, 30 týždňov, 30 mesiacov či 30 rokov? Uznesenie je teda neúplné, pretože v ňom chýba zásadný údaj: jednotka času.

    OSŽA taktiež nikde nevysvetlil ním používanú skratku CSP, ktorá rozhodne nepatrí medzi všeobecne známe skratky (ako sú napr. USA), ani neuviedol číslo príslušného zákona, ktorým sa ustanovuje CSP (Civilný sporový poriadok), tzn. pred použitím skratky CSP mal aspoň raz uviesť napr. „Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (v znení Zákona č. 87/2017 Z.z.) “, podob­ne, ako to urobil u Občianskeho zákonníka v bode 9 Odôvodnenia na str. 3 Uznesenia.

    Aj z tohto dôvodu Uznesenie OSŽA je formálne neúplné.

 

Ad 4:

    V bode I rozhodnutia na str. 1 Uznesenia i v bode 1 Odôvodnenia na str. 2 Uznesenia uvádza OSŽA zoznam sociálnych sietí (menovite: vk.com, plus.google.com, twitter.com a FaceBook.com, ďalej len menované sociálne siete), na ktorých je údajne (zrejme podľa údajov žalobcu) zverejnený predmetný článok. Všetky menované sociálne siete sú však obrovskými kolosmi a hľadať v nich predmetný článok je podobné hľadaniu ihly v kope sena. Navyše je v sociálnych sieťach možné obmedziť do určitých diskusných skupín prístup len vybraným používateľom, takže nájdenie všetkých prípadných výskytov predmetného článku v menovaných sociálnych sieťach vlastne ani nie je možné pre človeka, akým som ja, tzn. pre niekoho, kto nie je ani vlastníkom, ani správcom žiadnej z menovaných sociálnych sietí, a teda nemá plný prístup ku všetkým stránkam/skupinám v rámci danej sociálnej siete.

    OSŽA však neuvádza nijaký konkrétny odkaz na tú-ktorú skupinu či stránku v rámci tej-ktorej menovanej sociálnej siete, kde by údajne mal byť predmetný článok zverejnený, takže Uznesenie je v tomto smere nepresné (a preto vlastne aj druhým spôsobom neúplné, viď vyššie v bode 3 tohto Odvolania) a tým aj nevykonateľné (viď nižšie v bode 5 tohto Odvolania).

 

Ad 5:

    Zdá sa, že ako žalobcovi, tak pani sudkyni JUDr. Anne Majerikovej, nie je známe, akým spôso­bom fungujú sociálne siete, preto si na tomto mieste dovolím vysvetliť to bližšie:

    Pre účely tohto Odvolania sa obmedzíme len na články, citácie z článkov a odkazy na články, hoci sociálne siete dokážu spracúvať aj iné druhy údajov (napr. obrázky, zvuky či videá).

    Do sociálnej siete (buď na tzv. profil (tzv. stenu) daného používateľa, alebo do diskusnej skupiny (komunity), alebo na verejnú stránku v rámci danej siete, alebo do tzv. udalosti (angl. event), ďalej len miesto (na sociálnej sieti)) je možné pridávať ako celé články (texty), tak aj výňatky z článkov (citácie), ako aj odkazy na články (tzv. Uniform Resource Locator = URL, ľudovo „adresy“).

    Pridávať ich môže ľubovoľný používateľ sociálnej siete, aj keď ten-ktorý používateľ môže mať na niektorých miestach zamedzené pridávanie svojich príspevkov, k iným miestam sa nedostane dokonca ani len v režime „iba na čítanie“ (angl. „read-only“), tzn. sú preňho úplne neviditeľné, hoci na danej sociálnej sieti sú viditeľné pre iných (pre dané miesto privilegovaných) používateľov.

    Príspevky všetkých druhov (texty/články, videá, obrázky, zvuky ai., ako aj odkazy na ne) je na sociálnych sieťach možné tzv. zdieľať, teda podeliť sa o ne s inými používateľmi, ako aj celými skupinami používateľov (komunitami), prípadne so všetkými (aj tými, čo nemajú na danej sociálnej sieti vytvorený používateľský účet/profil) na tzv. verejnej stránke v rámci danej sociálnej siete. Zdieľať ľubovoľný príspevok môže prakticky hocikto, kto má príslušné prístupové práva, hocikam, kam má právo zapisovať (tzn. obvykle tam, kde je členom a/alebo správcom).

    Mazať príspevky (napr. články) a ich zdieľania môže zo sociálnej siete len ten používateľ, ktorý ich tam pridal/zdieľal, alebo správca daného miesta na sociálnej sieti, alebo ešte správca samotnej sociálnej siete, obvykle zamestnanec spoločnosti, prevádzkujúcej danú sociálnu sieť.

    Takže keď mi OSŽA ukladá povinnosť odstrániť z predmetného článku, (údajne) zverejneného na menovaných sociálnych sieťach (ale nie je jasné, kde presne, lebo to už OSŽA vôbec neuvádza), na­padnutý výrok, toto nariadenie môže byť (a vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých, aj je) nevykonateľné, pretože nie je v mojej moci upravovať čokoľvek, čoho nie som ani správcom, ani som to na danú sociálnu sieť nepridal ja sám. A ja som predmetný článok na žiadnej sociálnej sieti nezverejnil (prinajmenšom si na nič také nespomínam, ale ak pán žalobca vie, nech mi, prosím, oznámi, kde presne, keďže doposiaľ tak neurobil), takže jediné, čo by som v tejto veci urobiť naozaj mohol, je pokúsiť sa primäť toho, kto predmetný článok na danú sociálnu sieť pridal (skopíroval), odstrániť napadnutý výrok z predmetného článku, a ak si nedá povedať, odstrániť celý predmetný článok (správca totiž nemá právo príspevky iných používateľov meniť, ale iba ich celé zmazať), ale iba na tých miestach na sociálnej sieti, kde som nielen členom, ale aj správcom, a tých je veľmi málo (spočítam ich na prstoch).

    Bod I rozhodnutia na str. 1 Uznesenia je teda z veľkej časti (z väčšiny) nevykonateľný.

 

Ad 6:

    Nie je mi známa skutočnosť, že by bol predmetný článok uverejnený kdekoľvek inde než na in­ternetovej stránke www.slobodaVockovani.sk. Ja som ho každopádne zverejnil jedine na tejto strán­ke a nikde inde.

    Ak má pán žalobca vedomosť o tom, že predmetný článok je uverejnený na ľubovoľnej z me­novaných sociálnych sietí, mal vo svojom Návrhu z 22.V.2017 uviesť, kde presne. To však neuvie­dol, a preto je jeho tvrdenie de facto neoveriteľné (viď vyššie v bode 5 tohto Odvolania) a jeho požiadav­ka nesplniteľná. Pokým žalobca neupresní príslušné miesta na menovaných sociálnych sieťach, mám za to, že toto jeho tvrdenie (ktoré OSŽA nerozporoval) je nepravdivé.

    Pochybil tu aj OSŽA, ktorý si (aspoň tak sa z jeho Uznesenia zdá) vôbec neoveril toto tvrdenie žalobcu, ani (zdá sa) nevyzval žalobcu na (pre splnenie žalobcovej požiadavky nevyhnutné) upres­nenie tohto žalobcovho tvrdenia.

    Nie je pravdou ani to, že by moje označenie žalobcu za „fašistu“ bolo bezdôvodné. Dôkladné odôvodnenie uvádzam vyššie v predmetnom článku a je to úplne zrejmé aj zo znenia napadnutého výroku, ktorý obsahuje slovo „Takže“, odkazujúce na predchádzajúcu logickú úvahu/argumentáciu a fakty, ako aj vsuvku „(v zmysle vyššie uvedených definícií)“, ktorá odkazuje na presné definície (mnou prisudzované významy) dôležitých a dnes už nie celkom jednoznačných pojmov, ktoré používam, konkrétne v tomto prípade na to, čo presne myslím pod pojmom fašista.

    Nie je pravdou ani to, že by som nemal „v úmysle od tohoto konania upustiť“, ako sa uvádza v bode 2 Odôvodnenia na str. 2 Uznesenia. Jednak ma žalobca ani jeho právnik ani raz nevyzval (a ak tvrdí, že vyzval, nech to doloží) k tomu, aby som „od tohoto konania upustil“, jednak tak veľmi rád urobím, akonáhle prestane žalobca (a spolu s ním i jeho spoločník (nielen) v podnikaní MUDr. Štefan Zelník PhD.) konať skutky, ktoré sú svojou povahou fašistické v zmysle mnou v predmetnom článku uvedenej definície vnútornej podstaty fašizmu.

    OSŽA teda neuviedol skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku žalobcu (kto­rému vyhovel vo svojom Uznesení), hoci mu to ukladá §326 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civil­ný sporový poriadok (ďalej len CSP), citovaný aj v bode 6 Odôvodnenia na str. 2 Uznesenia, a ža­lobcove tvrdenia (ktoré sú sčasti preukázateľne nepravdivé, viď vyššie) si zrejme vôbec neoveroval.

 

Ad 7:

    Podľa čl. 26 ods. 1–4 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len Ústava): „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. … Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“

    Podľa § 373 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný zákon): „Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

    Z toho je zrejmé, že ak uvádzam len pravdivé údaje (hoci spôsobilé „značnou mierou ohroziť“ „vážnosť“ žalobcu „u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu“), nie je to trestné, prinajmenšom ak tieto údaje nie sú predmetom štátneho tajomstva (a to v tomto prípade rozhodne nie sú). Pritom pravdivosť napadnu­tého výroku je kľúčovým faktorom pri posudzovaní tejto veci (ochrana osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, svojho mena apod.), a to aj pre potreby (ne)vydania neodkladného opatrenia.

    Zo znenia napadnutého výroku je pritom úplne jasné, že to nie je samostatný výrok, ale jeho význam možno pochopiť jedine po prečítaní si predtým uvedených faktov a logickej úvahy/argu­mentácie, ako aj predtým uvedených definícií (viď vyššie v bode 6 tohto Odvolania), a teda sám o sebe napadnutý výrok neobstojí a nedá sa jeho význam pochopiť. OSŽA ani žalobca však vôbec nenapadli ani pravdivosť v predmetnom článku uvedených definícií a odkazmi na údaje z iných zdrojov doložených skutočností (faktov), ani správnosť v predmetnom článku uvedenej logickej úvahy/argumentácie, ktorá na základe predtým uvedených definícií a skutočností dospela k záveru, ktorým je samotný napadnutý výrok. Mám teda za to, že OSŽA neosvedčil ani nepravdivosť v predmetnom článku uvedených definícií či faktov, ani nesprávnosť v predmetnom článku uvedenej a z týchto definícií a faktov vychádzajúcej logickej úvahy/argumentácie, tzn. neosvedčil skutočnosť, ktorá je úplne zásadná a rozhodujúca pre posúdenie oprávnenosti žalobcom navrhnutého neodkladného opatrenia, čím OSŽA porušil § 326 ods. 1 CSP.

    Tým OSŽA zároveň porušil moju Ústavou zaručenú slobodu prejavu, právo „vyjadrovať svoje názory slovom, písmom“, právo „rozširovať idey a informácie“, ako aj zákaz cenzúry (viď čl. 26 Ústavy), a teda Uznesenie OSŽA je protiústavné.

 

Ad 8:

    V bode III. rozhodnutia na str. 1 Uznesenia priznáva OSŽA žalobcovi „nárok na náhradu trov konania o návrhu neodkladného opatrenia v rozsahu 100%“ žalovaným, teda mnou, čo je očividný prejav v právnom štáte neprípustného princípu prezumpcie (implicitného/automatického pred­pokladu) viny obžalovaného. To nesmierne zaráža obzvlášť vo svetle v tomto Odvolaní vyššie uve­dených skutočností.

    Pritom podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“. Navyše v čl. 50 ods. 2 Ústavy je explicitne ustanovený presne opačný princíp, tzn. prezump­cia neviny: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“. Uznesenie je teda v rozpore aj s týmto článkom Ústavy, čiže ďalším spôsobom protiústavné.

 

Ad 9:

    Ako už uvádzam vyššie, Uznesenie vychádza z čiastočne nepravdivých údajov (viď vyššie v bo­de 6 tohto Odvolania) a zároveň sa nezaoberá najpodstatnejšou skutočnosťou, rozhodujúcou pre rozhodnutie o (ne)oprávnenosti nároku žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia (viď vyššie v bode 7 tohto Odvolania), a teda Uznesenie je nedostatočne odôvodnené.

 

Ad 10:

    Ako už uvádzam vyššie v bode 7 tohto Odvolania, napadnutý výrok je účelovo vytrhnutý z kontextu. Pre správne pochopenie a vyhodnotenie napadnutého výroku je pritom nevyhnutné prečítať si aj pred ním uvedené definície, skutočnosti a logickú úvahu/argumentáciu, konkrétne:

„Čo je to fašizmus?

    Zakladateľom fašizmu je taliansky (pôvodne) marxista^[3] Benito Mussolini (29.VII.1883 – 28.IV.1945), ktorý prišiel s (v tom čase neotrelou) myšlienkou spojenia (dovtedy) znepriatelených strán (zamestnávateľov, zamestnancov/odborov, odberateľov/spotrebiteľov a štátu) do „zväzkov“ (po taliansky „fasci“, od toho potom „fascismo“ = fašizmus), zvaných tiež korporácie. Zväzok drevených prútov so sekerou v strede sa potom stal aj symbolom fašizmu (viď obrázok vpravo), je to však symbol, pochádzajúci ešte zo starého Ríma.

    Teoreticky malo združenie do korporácií^[4] viesť aj k zohľadneniu záujmov tých, čo v divokom kapitalizme ťahajú za kratší koniec povrazu. Prakticky však bol tento mechanizmus využívaný skôr na umlčanie nespokojných a potlačenie kritických hlasov. Je to zjavné aj z obľúbeného hesla Mussoliniho talianskych fašistov:

„Všetko pre štát, nič mimo štát, nič proti štátu.“

    Už tušíte súvislosť s povinným očkovaním? Nie? Tak čítajte ďalej.

    Benitovi Mussolinimu sa pripisuje výrok, ktorý sa však nepodarilo doložiť,^[5] že ho naozaj povedal on, hoci pravdivý očividne je:

„Fašizmus by sa správnejšie mal nazývať korporatizmus, pretože ide o spojenie korporácií so štátnou mocou.“

    A hoci z teoretického východiska by toto spojenie malo zohľadňovať aj záujmy tých slabších (zamestnancov a spotrebiteľov), ktorí majú len obmedzené rozhodovacie právomoci oproti štátu a vlastníkom výrobných prostriedkov, keď to zoberieme, ako to nakoniec v skutočnosti vypálilo — že korporácie slúžili nie na naplnenie potrieb a záujmov, ale na umlčanie tých slabších — tak to de facto platí dodnes, hoci dnes pod korporáciou nerozumieme spojenie vlastníkov výrobných prostriedkov, pracovníkov a spotrebiteľov, ale len tých prvých. Ostatne: po ovocí spoznáš strom a aké bolo ovocie talianskeho fašizmu? Prospel nejak radovým občanom? Nie, vohnal ich do vojny, ktorá nakoniec prerástla do svetovej. Už druhej v poradí. A tá spôsobila radovým občanom len biedu, utrpenie, poníženie a smrť. Pomohla vojna výrobcom? Nuž, prinajmenšom výrobcom zbraní, dopravných prostriedkov, ošatenia a obuvi pre armádu jednoznačne áno. Pomohla vojna štátu? Pokiaľ by ju vyhral, tak by určite pomohla získať nové územia, nových poddaných, nové zdroje, novú moc. Našťastie sa tak nestalo. Takže korporácie ako základ fašizmu síce na papieri mali pomôcť radovým občanom, ale realita bola presne opačná.

    A ako to je dnes? Pracovníci sú nútení makať o dušu spasenú a držať hubu a krok, ak treba, tak robiť aj veci, ktoré sú úplne proti ich svedomiu (ak im ešte nejaké zostalo), inak majú padáka a môžu pokojne aj zomrieť od hladu — pôvodnému zamestnávateľovi je to fuk a štátu v konečnom dôsledku tiež. Ostatne, čím menej žiadateľov o sociálne dávky, tým lepšie pre štát, no nie? A rovnako obídu aj koneční spotrebitelia, ktorí — súc husto zmasírovaní všadeprítomnou reklamou — kupujú nekvalitné výrobky, ktoré im neraz vyslovene škodia a ktoré častokrát ani vôbec nepotrebujú, ktoré ich robia chorými, čím sa koleso bezcharakterného biznisu roztáča ešte viac, lebo chorému treba lieky, ale tie farmaceutické, syntetické, patentované, vysoko ziskové a jediné preplácané poisťovňou majú takmer vždy toľko nežiaducich účinkov, že vyvolajú chorobu niekde inde v tele, a tým aj potrebu ďalších liekov atď. atď. Až to pacienta úspešne dovedie do hrobu a — víťazstvo pre štát — prestane byť záťažou pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu.

    To, že štát dnes pečie s korporáciami, vidíme jasne okrem iného napr. aj na tom, že zdravotná poisťovňa nikomu nepreplatí BIO ovocie či zeleninu, ani bylinkové čaje, ani terapiu u chiropraktika apod. (čiže nič, čo by mohlo jedine pomôcť a ak už nepomôže, tak aspoň zaručene neublíži), ale len tie farmaceutické, syntetické, patentované a vysoko ziskové lieky, ktoré majú šialene veľa nežiaducich účinkov a šialene často sú predpisované úplne zbytočne až kontraproduktívne. A do tejto zdravotnej poisťovne musíte povinne platiť výpalné (a áno, nechtiac a proti svojmu svedomiu tým podporujete aj povinné očkovanie, hoci ste z celej duše proti nemu), inak máte na krku exekútora. A táto zdravotná poisťovňa má navyše ešte tú drzosť, že vykazuje zisky, ktoré vznikli jedine tým, že nepreplácala potrebnú zdravotnú starostlivosť všetkým, čo ju potrebujú, a nie v dostatočnej miere, a preto napr. na Slovensku každoročne zbytočne predčasne zomiera odhadom 3.000 až 5.000 ľudí. Vinou nášho fašistického zdravotníctva. Potvrdené z najvyšších miest.^[6]

    Takže takto vyzerá reálny korporatizmus, kde korporácie idú ruka v ruke so štátom, kde štát vytvára zákony tak, aby sa dobre darilo tým najväčším podnikom (korporáciám), dnes už takmer výlučne v zahraničných rukách, a vo všetkých smeroch ich reálne zvýhodňuje pred radovými občanmi — zamestnancami, živnostníkmi, roľníkmi, malými slovenskými podnikateľmi, spotrebiteľmi… Toto je reálny fašizmus — hoci bez fašistickej symboliky.“

    a tiež:

„MUDr. Štefan Zelník, PhD.

    je oficiálnym odborníkom SNS (Slovenskej národnej strany, ktorá v skutočnosti nie je ani slovenská, ani národná, ale to by bolo na celkom iný článok v celkom inom oznamovacom prostriedku) na zdravotníctvo a v NR SR nie je nováčikom. Po voľbami vynútenej prestávke v rokoch 2012–2016, kedy sa SNS do NR SR nedostala, sa Dr. Zelník (na fotografii vpravo) v marci 2016 do NR SR vrátil. Bohu žiaľ. Už v minulosti bol v otázke očkovania vyslovene problémovým poslancom, teda problémovým pre občanov Slovenska, ale pre farmaceutický priemysel samozrejme totálne (a totalitne) bezproblémovým.

    Okrem marenia snáh o zdobrovoľnenie očkovania či aspoň zníženie pokút za odmietnutie povinného očkovania,^[7] spomeňme na to, ako to bola práve firma Sanofi Pasteur, ktorá vďaka vtedy asistentovi poslanca Zelníka, prof. (vtedy ešte len doc.) MUDr. Vladimírovi Oleárovi CSc., otočila 7,6 milióna € na vakcínach proti prasacej chrípke,^[8] ktoré Slovensko (neznámo prečo) nakúpilo v neskutočne premrštenom množstve 1 milión, z čoho sa nakoniec minulo výrazne menej než 10%.^[9]

    Prof. Oleár je pritom dlhodobým spoločníkom Dr. Zelníka v^[10] nie^[11] jednej^[12] firme.^[13] Je teda celkom zrejmé úzke prepojenie Dr. Zelníka s prof. Oleárom a tiež úzke prepojenie prof. Oleára s výrobcom vakcín Sanofi Pasteur,^[14] ktorý dodáva aj vakcíny M-M-RVaxPro a Hexacima pre povinné očkovanie detí na Slovensku, a teda má eminentný záujem na tom, aby povinné očkovanie na Slovensku zostalo zachované.

    Pripomeňme tiež vyslovene gestapácko-eštébácky pamflet prof. Oleára o očko-skeptikoch. Je to naozaj pozoruhodný kúsok — to si nenechajte ujsť: „Antivakcinačné aktivity, legislatíva a právo“ (25.II.2010).^[15]

    Za zmienku stojí aj 1,6 milióna €, ktoré prof. Oleár s Dr. Zelníkom získali z eurofondov na rekonštrukciu svojej súkromnej polikliniky v Žiline na Vlčincoch.“^[16]

    Mám za to, že inteligentný čitateľ z týchto definícií a skutočností aj sám pochopí/domyslí si to, čo som zhrnul napadnutým výrokom, takže odstránenie iba napadnutého výroku z predmetného článku vo výsledku vlastne nič nerieši (viď nižšie v bode 11 tohto Odvolania).

 

Ad 11:

    Odhliadnuc od zjavnej oprávnenosti označenia žalobcu za (podľa jeho konania) fašistu, nebyť Uznesenia OSŽA, predmetný článok by pravdepodobne zapadol prachom a po pár mesiacoch by si naň už nespomenul skoro nikto.

    Ak je deklarovaným účelom Uznesenia ochrana občianskej cti či dobrého mena žalobcu, Uznesenie (a prípadný súdny spor) v skutočnosti spôsobilo (a ešte len spôsobí) pravý opak, pretože nevyhnutne pritiahne pozornosť aj tých ľudí, ktorí predmetný článok doteraz nečítali a nebyť Uznesenia, neprečítali by si ho ani v budúcnosti.

    Mediálna pozornosť, vyvolaná Uznesením, tak s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, spô­sobí, že žalobcu bude za fašistu považovať oveľa viac ľudí než pred vydaním Uznesenia, a teda Uznesenie je (pokiaľ je jeho deklarovaný cieľ aj jeho skutočným cieľom, o čom mám dôvodné po­chybnosti, viď nižšie v bode 12 tohto Odvolania) úplne kontraproduktívne, tzn. žalobcovi nepomôže, ale naopak ho ešte viac poškodí.

 

Ad 12:

    Rád by som pripomenul, že základným účelom zákonov v demokratickom a právnom štáte je ochrana slabších pred silnejšími, pretože silnejší ochranu pred slabšími v princípe nepotrebujú. Tu treba podotknúť, že žalobca je (zdá sa, že úspešným) podnikateľom, je spoločníkom v spoločnos­tiach, ktorých celková účtovná hodnota sa počíta na milióny €, býva v rodinnom dome v tej najlepšej (vilovej) štvrti v Žiline — na Bôriku (mimochodom: rovnako tak aj jeho spoločník MUDr. Štefan Zelník PhD.), očividne má na to, aby si zaplatil právnika, atď.

    Naproti tomu ja som už od novembra 2014 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ako nezamestnaný uchádzač o zamestnanie, od štátu nedostávam nijaké peňažné dávky ani hmotnú pomoc v naturáliách a jediným mojím príjmom sú milodary od ľudí, ktorí si vážia moju osvetovú činnosť na poli očkovania, a tie ledva prekročia oficiálne životné minimum mňa a mojej najbližšej rodiny (manželka a tri deti). Nevlastním (a nikdy som nevlastnil) automobil, hoci mám platný vodičský preukaz, a bývam vo vyše 30-ročnom byte o výmere cca 60 m² v bytovom dome z čias socializmu, na panelákovom sídlisku Solinky.

    Z toho je úplne zrejmé, že žalobca vôbec nie je odkázaný na to, aby som mu podľa bodu III. rozhodnutia na str. 1 Uznesenia uhradil v plnej výške trovy konania o návrhu na nariadenie neod­kladného opatrenia, ale mňa a moju najbližšiu rodinu to môže závažným spôsobom poškodiť (neho­voriac o de facto prezumpcii viny, uplatnenej v tomto bode Uznesenia, viď vyššie v bode 8 tohto Odvolania) v našej nezávideniahodnej finančnej situácii.

    Preto mám za to, že bod III rozhodnutia na str. 1 Uznesenia je principiálne nespravodlivý.

    Navyše s ohľadom na to, že žalobca napáda len predmetný článok a nie iné články, v ktorých ho tiež kritizujem, pričom v predmetnom článku kritizujem konanie Slovenskej národnej strany (ďalej len SNS), s ktorou je žalobca spriaznený prinajmenšom cez svojho spoločníka (nielen) v podnikaní Dr. Zelníka (viď vyššie v bode 10 tohto Odvolania), ak nie priamo, a zároveň v predmetnom článku chválim konanie strany Kotleba — Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej len KĽSNS) vo veci návrhu KĽSNS na zmenu slovenskej legislatívy okolo povinného očkovania, pričom sa blížia voľby do vyšších územných celkov (VÚC = krajov), v ktorých je KĽSNS vážnym súperom SNS, domnievam sa (hoci zatiaľ v tom nemám 100%-nú istotu), že konanie žalobcu voči mne (aj s oh­ľadom na jeho kontraproduktívnosť v zmysle deklarovaného cieľa) má v skutočnosti politické po­zadie.

 

 

    Kvôli všetkému vyššie uvedenému žiadam (navrhujem), aby

Uznesenie OSŽA bolo zrušené
v plnom rozsahu

    a vec sama riešená až v prípadnom súdnom spore žalobcu voči mne.

 

 

    V Žiline v piatok 23.VI.2017

Ing. Marián FILLO
v.r.

 

 

Odkazy na zdroje:

[1]  https://www.slobodavockovani.sk/news/skutocni-fasisti-v-nr-sr-odmietli-co-i-len-debatovat-o-zdobrovolneni-doteraz-povinneho-ockovania/

[2]  https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Dine#T

[3]  https://www.la-articles.org.uk/fascism.htm

[4]  https://en.wikipedia.org/wiki/Corporatism#Fascist_corporatism

[5]  https://en.wikiquote.org/wiki/Talk:Benito_Mussolini#Fascism_should_more_properly_be_called_corporatism.2C_since_it_is_the_merger_of_state_and_corporate_power

[6]  https://www.topky.sk/cl/100535/1544317/Hrozivy-stav-slovenskeho-zdravotnictva--Rocne-u-nas-zomru-zbytocne-tisicky-pacientov-

[7]  https://www.slobodavockovani.sk/news/zaverecne-vyhodnotenie-stran-a-hnuti-kandidujucich-vo-volbach-do-nr-sr-2016-na-zaklade-ich-pristupu-k-povinnemu-ockovaniu-a-alternativnej-medicine/#sns

[8]  https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164514-asistent-sns-doda-vakciny-draho/

[9]  https://aktualne.atlas.sk/prebytocne-vakciny-zacnu-scitavat-v-decembri/slovensko/spolocnost/

[10]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=68477&SID=5&P=1

[11]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=9450&SID=5&P=1

[12]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=250720&SID=5&P=1

[13]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=10639&SID=5&P=1

[14]  https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=741&SID=5&P=1

[15]  https://5dc9cda860.clvaw-cdnwnd.com/7cff9d578e5f0c327ad39eae6a1d256a/200002055-ef714f06ba/2010-02-25_-_Oleaar,_Avdiczovaa_-_Antivakcinacznee_aktivity.pdf

[16]  https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161759-miliony-z-eurofondov-potecu-do-polikliniky-poslanca-sns/

 

Prehľad celej kauzy tu:

• Žilinské (ne)očkovacie derby: MUDr. Štefan ZELNÍK PhD. & prof. MUDr. Vladimír OLEÁR CSc. vs. Ing. Marián FILLO