Odvolanie sa voči Rozhodnutiu RÚVZ Trnava (Ad: On-line brainstorming)

04.03.2012 06:16

MENO PRIEZVISKO a MENO PRIEZVISKO, ULICA ČÍSLO, PSČ MESTO/OBEC

---

 

       

 

 
       Vec: Odvolanie sa proti Rozhodnutiu RÚVZ Trnava č. RÚVZ/2012/00172/OE-Kod, Rap (4)

       
 

       My, dolu podpísaní rodičia a zákonní zástupcovia maloletej MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR v MESTE/OBCI, sa týmto

o d v o l á v a m e

       proti Rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave (ďalej len RÚVZ TT) č. RÚVZ/2012/00172/OE-Kod, Rap (4) (ďalej len Rozhodnutie), datovanému 6.II.2012 a doručenému nám 10.II.2012, a to z dôvodu chybnosti, nepravdivosti resp. polopravdivosti, nesprávneho výkladu zákonov, nedostatočného či úplne chýbajúceho vysporiadania sa s našimi námietkami, argumentácie bez akýchkoľvek podkladov v overiteľných faktoch a vedeckej literatúre – bez akéhokoľvek uvedenia odborných zdrojov, v ktorých by sme si mohli overiť pravdivosť uvádzaných tvrdení, z dôvodu nelogickosti prednesených argumentov a vysvetlení, nezohľadnenia individuálnych životných podmienok, zásad, životného štýlu a svetonázorového presvedčenia nás, rodičov a zákonných zástupcov MENO PRIEZVISKO, a protizákonného i protiústavného konania RÚVZ TT. Konkrétne:       
 

       1. RÚVZ TT nás obviňuje z priestupku, ktorý sme nespáchali.

       V poslednom odstavci na str. 1 Rozhodnutia tvrdí RÚVZ TT, že sme si nesplnili povinnosť, ustanovenú vo Vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len MZ SR) č.  585/2008  Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, v znení neskorších predpisov (t.j. v aktuálnom znení, tzn. v znení Vyhlášky MZ SR č. 273/2010 Z.z. a Vyhlášky MZ SR č. 544/2011 Z.z.) – ďalej len Vyhláška č. 585/2008 Z.z., a to konkrétne v §5 ods. 3, §6 ods. 1 až 3, prílohe č. 2 časť A ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a ods. 3 tejto vyhlášky.

       Dovoľujeme si upozorniť RÚVZ TT, že podľa Vyhlášky MZ SR č. 273/2010 Z.z. príloha č. 2 časť A Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. nemá odseky, ale body. RÚVZ TT teda cituje prílohu č. 2 časť A Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. nesprávnym spôsobom.

       V aktuálne platnom znení Vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktoré je totožné so znením Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. v čase vydania Rozhodnutia, znie §5 ods. 3 tejto vyhlášky:

       „Podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2.“

       §6 ods. 1 až 3 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. znejú:

       „1. Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva najskôr prvý deň desiateho týždňa života dieťaťa.

       2. Očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva od 15. mesiaca života dieťaťa.

       3. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva každých 15 rokov.“

       Príloha č. 2 časť A bod 1 písm. a) Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. znie:

       „očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a v 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života,“

       Príloha č. 2 časť A bod 2 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. nemá nijaké písm. a).

       Príloha č. 2 časť A bod 3 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. znie:

       „Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. Pri presiahnutí odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti tetanu a záškrtu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, že nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania z minulosti.Prvé preočkovanie dospelých proti tetanu a záškrtu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej po každých 15 rokoch.“

       §5 ods. 3 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sám o sebe neustanovuje nijakú povinnosť a je len odkazom na prílohu č. 2 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z., takže toto ustanovenie Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sme neporušili a ani porušiť nemohli.

       §6 ods. 1 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sme taktiež neporušili, pretože sa v ňom stanovuje len dolná časová hranica, odkedy sa môže očkovať proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Nestanovuje, dokedy má byť toto očkovanie vykonané, takže to, že našu dcéru sme nedali očkovať proti menovaným ochoreniam v prvých 18 mesiacoch jej života, nie je porušením tohto ustanovenia Vyhlášky č. 585/2008 Z.z.

       §6 ods. 2 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sme taktiež neporušili, pretože sa v ňom stanovuje len dolná časová hranica, odkedy sa môže očkovať proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Nestanovuje, dokedy má byť toto očkovanie vykonané, takže to, že našu dcéru sme nedali očkovať proti menovaným ochoreniam v prvých 18 mesiacoch jej života, nie je porušením tohto ustanovenia Vyhlášky č. 585/2008 Z.z.

       §6 ods. 3 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sme taktiež neporušili, pretože sa v ňom stanovuje preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu, pričom naša dcéra nie je dospelá (tzn. nedovŕšila 18 rokov života), a keby aj dospelá bola, bolo by jej očkovanie plne v jej kompetencii a nie v našej.

       Prílohu č. 2 časť A bod 2 písm. a) Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sme neporušili a ani nemohli porušiť, pretože príloha č. 2 časť A bod 2 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. nijaké písm. a) nemá.

       Prílohu č. 2 časť A bod 3 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sme neporušili a ani nemohli porušiť, pretože sa v nej stanovuje preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu, pričom naša dcéra nie je dospelá (tzn. nedovŕšila 18 rokov života), a keby aj dospelá bola, bolo by jej očkovanie plne v jej kompetencii a nie v našej.

       V skutočnosti sme teda jednoznačne neporušili 6 zo 7 ustanovení Vyhlášky č. 585/2008 Z.z., z ktorých porušenia nás RÚVZ TT obviňuje.

 

       2. RÚVZ TT nás obviňuje z nepodrobenia našej dcéry očkovaniu proti osýpkam, príušniciam a ružienke (ďalej len očkovanie MMR) na základe písomných oznámení ošetrujúcej lekárky našej dcéry, MUDr. MENO PRIEZVISKO, datovaných pred uplynutím lehoty pre očkovanie MMR, stanovenej vo Vyhláške č. 585/2008 Z.z.

       Na konci str. 1 a začiatku str. 2 Rozhodnutia odôvodňuje RÚVZ TT to, že nás obviňuje z nepodrobeniu našej dcéry očkovaniu MMR, písomnými oznámeniami MUDr. MENO PRIEZVISKO (NÁZOV PODNIKU s.r.o., Ambulancia všeobecného lekára pre deti a dorast, ULICA ČÍSLO, 91701 Trnava) zo 17.XII.2010, 29.IX.2011 a 1.XII.2011.

       Pritom 17.XII.2010 mala naša dcéra 4 mesiace, 29.IX.2011 mala 13 mesiacov a 1.XII.2011 mala 15 mesiacov, avšak podľa prílohy č. 2 časti A bodu 2 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z.:

       „Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr v prvom dni 15. mesiaca života, najneskôr v 18. mesiaci života;“

       Očkovanie MMR teda podľa platnej Vyhlášky č. 585/2008 Z.z. možno vykonať do konca 18. mesiaca života, konkrétne v prípade našej dcéry do DD.MM.2012 (vrátane). Všetky písomné oznámenia MUDr. MENO PRIEZVISKO, na ktoré sa RÚVZ TT odvoláva, sú ale datované pred DD.MM.2012, tzn. pred uplynutím lehoty na očkovanie MMR.

       Upozorňujeme RÚVZ TT, že v právnom štáte, ktorým Slovenská republika (ďalej len SR) podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je, nemožno trestať občanov za úmysel spáchať priestupok, ale len za samotné spáchanie priestupku.

       Obvinenie zo strany RÚVZ TT, že sme nepodrobili našu dcéru očkovaniu MMR, je teda očividne nepodložené.

 

       3. RÚVZ TT v Rozhodnutí uvádza vyslovene nepravdivé a/alebo nepodložené tvrdenia o bezpečnosti, účinnosti a etike vývoja a výroby vakcín, používaných v SR.

       RÚVZ TT sa v predposlednom odstavci na str. 5 Rozhodnutia odvoláva na Zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon č. 140/1998 Z.z.), avšak tento zákon bol zrušený §145 ods. 1 Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 362/2011 Z.z.), ktorý podľa čl. XI Zákona č. 362/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1.XII.2011.

       K 6.II.2012, kedy je datované Rozhodnutie, bol teda RÚVZ TT citovaný Zákon č. 140/1998 Z.z. už 3 mesiace a 6 dní neplatný.

       RÚVZ TT v poslednom odstavci na str. 4 Rozhodnutia píše:

       „Vakcíny používané v SR … sú bezpečné a účinné.“

 

       3.a. Z písomných informácií pre používateľa (príbalových letákov; ďalej len PIL = Patient Information Leaflet) a súhrnov charakteristických vlastností (ďalej len SPC = Summary of Product Characteristics) očkovacích látok, používaných v tzv. „povinnom“ očkovaní v SR, však jednoznačne vyplýva, že použitie týchto očkovacích látok je spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, takže jednoznačne nie je pravdou, že by vakcíny, používané v SR, boli bezpečné.

       Konkrétne sa u detí do 2 rokov používajú v tzv. „povinnom“ očkovaní v SR očkovacie látky Infanrix Hexa (výrobca GlaxoSmithKline, ďalej len GSK), Synflorix (výrobca GSK), Prevenar 13 (výrobca Pfizer) a Priorix (výrobca GSK).^[1]

       Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov očkovania (ďalej len NÚO) sa uvádza v nasledujúcich hladinách:

• Veľmi časté: (≥ 1/10)
• Časté: (≥ 1/100 až < 1/10)
• Menej časté: (≥ 1/1.000 až < 1/100)
• Zriedkavé: (≥ 1/10.000 až < 1/1.000)
• Veľmi zriedkavé: (< 1/10.000)
   

       U očkovacej látky (vakcíny) Infanrix Hexa výrobca uvádza v PIL/SPC^[2] nasledujúce NÚO, pričom treba vziať do úvahy, že PIL a SPC neobsahujú všetky v skutočnosti možné NÚO, ale len tie, ktoré boli doposiaľ odhalené a za „s očkovaním súvisiace“ označené v klinických skúškach a tzv. post-marketingovom (tzn. po schválení regulačným úradom a uvedení na trh) sledovaní, takže s rastúcim časom počet uvádzaných NÚO postupne narastá, hoci počet v skutočnosti možných NÚO sa samozrejme nemení:

 

 

       Bez uvedenia frekvencie:

 

 

       U vakcíny Prevenar 13 výrobca uvádza v PIL/SPC nasledujúce NÚO:^[3]

 

 

       U vakcíny Synflorix výrobca uvádza v PIL/SPC nasledujúce NÚO:^[4]

 

 

       U vakcíny Priorix výrobca uvádza v PIL/SPC nasledujúce NÚO:^[5]

 

 

       Bez uvedenia frekvencie:

 

 

       Z vyššie uvedeného prehľadu NÚO vakcínami, používanými v SR v tzv. „povinnom“ očkovaní detí do 2 rokov, jednoznačne vyplýva, že použitie týchto vakcín predstavuje priame ohrozenie života dieťaťa, a teda tieto vakcíny nemôžu byť ani s prižmúrením obidvoch očí označené za bezpečné. Samotní výrobcovia vakcín teda vyvracajú tvrdenie RÚVZ TT, že vakcíny, používané v SR, sú bezpečné.

 

       3.b. Nebolo dokázané, že vakcíny, používané v SR, sú účinné aj v kontexte aktuálne platného očkovacieho kalendára. Naopak, aktuálna epidémia čierneho kašľa v SR, pri ktorej drvivá väčšina chorých bola proti čiernemu kašľu očkovaná (a z nich drvivá väčšina plne zaočkovaná primerane svojmu veku), vyvoláva vážne pochybnosti o účinnosti vakcín, používaných v SR.

       Podotýkame, že účinnosť očkovania sa meria titrom protilátok v krvi, avšak sú prípady, kedy ľudia ochorejú aj na chorobu, proti ktorej majú titer protilátok značne nad ochrannú hladinu, a naopak sú ľudia, ktorí na danú chorobu neochorejú, aj keď proti nej nemajú vôbec žiadne protilátky. Titer protilátok sám o sebe teda nie je jednoznačným a dostatočným meradlom obranyschopnosti organizmu proti tomu-ktorému patogénu.

       Tvrdenia RÚVZ TT v zmysle „ak má človek titer protilátok nad ochrannú hladinu, neochorie na danú chorobu, ak protilátky nemá, určite ochorie na danú chorobu“, sú teda nepravdivé, nepodložené a nevedecké. Nameraný titer protilátok v skutočnosti nie je dôkazom účinnosti očkovania v zmysle „úspešné očkovanie = očkovaný človek nechorie na chorobu, proti ktorej je očkovaný“.

       Skutočne vedeckým dôkazom účinnosti očkovania by bola dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia, v ktorej by u dvoch skupín detí, ekvivalentných podľa rasy, národnosti, miesta bydliska, sociálneho statusu, životného štýlu atď., bola aspoň 15 rokov po očkovaní sledovaná chorobnosť na tú-ktorú chorobu, pričom jedna skupina by bola postupne očkovaná podľa štandardného očkovacieho kalendára v SR vakcínami, ktoré sa v SR na takéto očkovanie bežne používajú, a druhá skupina by bola kvázi-očkovaná skutočným placebom (fyziologickým roztokom). Takáto štúdia pre aktuálne platný očkovací kalendár v SR však doposiaľ nebola vykonaná, takže tvrdenie RÚVZ TT, že vakcíny, používané v SR, sú účinné, nie je vedecky podložené.

       Nie je totiž vedecké predpokladať, že výsledky štúdií, v ktorých boli sledované len jednotlivé vakcíny bez ohľadu na celkový očkovací kalendár, budú platiť aj v kontexte toho-ktorého očkovacieho kalendára, tzn.: nie je vedecké bez dôkazu predpokladať, že medzi jednotlivými vakcínami v očkovacom kalendári nejestvujú nijaké interakcie. Časté prípady reaktivácie chráničky po BCG vakcíne, ktoré nastali po očkovaní vakcínou Infanrix Hexa, sú dôkazom opaku.

       Samostatné štúdie účinnosti jednotlivých vakcín nezohľadňujú ani podávanie antipyretík pred a/alebo po očkovaní, ako sa to bežne praktizuje v SR, pričom je známe, že podávanie antipyretík výrazne znižuje účinnosť očkovania.^[6]

       Nie je teda vôbec dokázané, že by boli vakcíny, používané v povinnom očkovaní detí do 2 rokov v SR, účinné, naopak – jestvujú dôkazy o neúčinnosti povinného očkovania detí v SR v tej forme a tými vakcínami, v akej/akými sa vykonáva v súčasnosti.

 

       3.c. Nie je pravda, že použitie na Slovensku dostupných MMR vakcín je eticky oprávnené.

       RÚVZ TT v poslednom odstavci na str. 4 Rozhodnutia píše:

       „Výroba všetkých liekov, nielen očkovacích látok, podlieha nielen bezpečnostnej, ale aj prísne etickej kontrole“

       Takéto vyhlásenie nás, ako ľudí pre ktorých je akékoľvek páchanie a využitie/zneužitie umelých potratov morálne absolútne neprijateľné, rozhodne nemôže upokojiť. Dokument Pápežskej akadémie pre život (Pontificia Academia pro Vita; ďalej len P.A.V.) z 5.VI.2005, nazvaný „Riflessioni morali circa i vaccini preparati a partire da cellule provenienti da feti umani abortiti“^[7] (ďalej len Dokument P.A.V.) jasne konštatuje v kapitole „Posizione del problema etico collegato con questi vaccini“:

       „Z hľadiska prevencie vírusových ochorení ako sú osýpky, príušnice, ružienka, nákazlivá žltačka typu A alebo ovčie kiahne, je jasné, že výroba účinných očkovacích látok proti takýmto chorobám, ako aj ich použitie prostredníctvom povinného očkovania všetkých ohrozených ľudí, a to až do vyhubenia týchto chorôb, nepochybne predstavuje "míľnik" v sekulárnom boji človeka proti nákazlivým chorobám.

       Tieto očkovacie látky sú však pripravené z vírusov, odobratých z tkanív plodov, ktoré boli nakazené a umelo potratené. Tieto vírusy boli následne oslabené a kultivované na tkanivových kultúrach, ktoré rovnako tak pochádzajú z umelých potratov. Toto neprestajne vyvoláva etické problémy. Potreba zdôrazniť morálnu stránku tejto veci vyvstáva najmä zo spojitosti vyššie spomínaných vakcín s umelými potratmi, z ktorých bol získaný biologický materiál potrebný pre výrobu menovaných vakcín.

       Ak niekto odmieta akúkoľvek podobu umelého potratu ľudského plodu, neprotirečil(a) by si, keby povolil(a) aplikovať takúto vakcínu svojmu dieťaťu? Nebol by to skutok skutočnej (a neprípustnej) spolupráce na zle, aj keď sa toto zlo udialo pred vyše 40 rokmi?“

       Nie je pravdou, čo píše RÚVZ TT na str. 5:

       „... dve bunkové kultúry (použité na množenie vírusu rubeoly, ktorý sa len ťažko množí na iných bunkách) boli pripravené v 50-tych rokoch minulého storočia z dvoch legálnych potratov.“

       V skutočnosti bola bunková kultúra WI-38 (Wistar Institute) pripravená v roku 1961^[8] a bunková kultúra MRC-5 (Medical Research Council) v roku 1966,^[9] čiže v 60-tych rokoch 20. storočia, nie v 50-tych rokoch 20. storočia, ako píše RÚVZ TT, odvolávajúc sa na bližšie neurčené vyjadrenie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ďalej len ŠÚKL). Odvolávky RÚVZ TT na Európsky liekopis sú pritom úplne irelevantné, pretože Európsky liekopis nie je uznávanou morálnou autoritou, prinajmenšom my ho ako morálnu autoritu neuznávame. RÚVZ TT navyše úplne ignoruje fakt, že nielen bunkové kultúry, použité na množenie vírusu ružienky, ale aj samotný kmeň RA 27/3 vírusu ružienky, izolovaný v roku 1964,^[10] ktorý sa používa pri výrobe všetkých vakcín proti ružienke, registrovaných v SR (t.j. Priorix, Priorix Tetra, M-M-RVaxPro a ProQuad),^[11] pochádza z umelo potrateného bábätka.

       Ďalej to, že v dotknutých krajinách (v prípade WI-38 vo Švédsku a v prípade MRC-5 vo Veľkej Británii) boli v príslušnom čase podľa sekulárnych zákonov daných krajín umelé potraty legálne, je úplne irelevantné a absolútne nič to nemení na morálnej neprípustnosti týchto umelých potratov. V prípade MRC-5 išlo o umelý potrat z „psychiatrických dôvodov“, čo bol v danom čase eufemický názov pre umelý potrat na želanie tehotnej ženy, tzn. umelý potrat, ktorý nebol medicínsky indikovaný. V prípade WI-38 išlo o umelý potrat, odôvodnený: „rodina mala pocit, že má príliš veľa detí“, čiže taktiež o umelý potrat, ktorý nebol medicínsky indikovaný.^[12]

       Odkaz na internetovú stránku P.A.V., ktorý uvádza RÚVZ TT v Rozhodnutí na str. 5 v kapitole „K bodu 2.1:“, t.j. odkaz „https://www.academiavita.org/template.jsp?sez=Documenti&pag=testo/vacc/vacc( =english“, je nefunkčný, resp. nesmeruje na nijaký konkrétny dokument P.A.V., pričom RÚVZ TT neuvádza ani presný názov citovaného dokumentu P.A.V., na základe ktorého by bolo možné daný dokument dohľadať. RÚVZ TT teda údajne cituje nejaký dokument P.A.V., ale nie je jasné, ktorý, lebo citácia je nesprávna.

       Na základe obsahu citácie však možno predpokladať, že RÚVZ TT má na mysli dokument P.A.V. „Riflessioni morali circa i vaccini preparati a partire da cellule provenienti da feti umani abortiti“.^[13] Citácia, ktorú uvádza RÚVZ TT, je polopravdivá a vytrhnutá z kontextu, pretože RÚVZ TT uvádza, že podľa Dokumentu P.A.V.:

„... rodičia môžu dať zaočkovať svoje deti takými [neetickými] vakcínami.“

       V skutočnosti však Dokument P.A.V. presne vymedzuje, za akých okolností je to morálne prípustné, pričom RÚVZ TT túto skutočnosť (vymedzenie okolností) zamlčiava.

       Podľa Dokumentu P.A.V.:

       „Je na veriacich a svedomitých občanoch (otcoch rodín, lekároch atď.), aby sa postavili na odpor (napr. použitím výhrady svedomia) proti čoraz rozšírenejším útokom na život a proti „kultúre smrti“, z ktorej tieto útoky vyvierajú. Z tohto uhla pohľadu použitie vakcín, ktorých výroba je spojená s umelým potratom, vytvára prinajmenšom nepriamu vzdialenú pasívnu materiálnu spoluprácu na umelom potrate a priamu pasívnu materiálnu spoluprácu na predaji takýchto vakcín. Navyše, v rovine kultúry použitie takýchto vakcín prispieva k vytvoreniu všeobecného spoločenského súhlasu s konaním farmaceutického priemyslu, ktorý ich vyrába nemravným (amorálnym) spôsobom.

       Preto je povinnosťou lekárov a otcov rodín prejsť k alternatívnym vakcínam (ak existujú) i vytvárať tlak na politických predstaviteľov a zdravotníctvo, aby boli sprístupnené také vakcíny, ktoré by neboli mravne (morálne) problematické. V prípade potreby by mali (lekári a otcovia rodín – pozn. prekl.) použiť výhradu svedomia ohľadne použitia vakcín vyrobených prostredníctvom tkanív odvodených z umelo potratených ľudských plodov. Rovnako tak by mali všetkými možnými prostriedkami (novinárskou a spisovateľskou činnosťou, skrz rôzne asociácie, masovo-komunikačné prostriedky atď.) odporovať vakcínam, ktoré doposiaľ nemajú morálne prijateľné alternatívy, vytvárajúc tým tlak na to, aby boli vyvinuté alternatívne vakcíny, ktoré nemajú nijakú spojitosť s umelými potratmi ľudských plodov, a požadujúc dôkladnú zákonnú kontrolu farmaceutického priemyslu.

       Čo sa týka ochorení, proti ktorým niet alternatívnych vakcín, ktoré by boli dostupné a mravne prijateľné (morálne akceptovateľné), je správne zdržať sa použitia týchto vakcín, ak je to možné urobiť bez vystavenia detí (a nepriamo celého obyvateľstva ako takého) značnému zdravotnému riziku. Avšak, ak je zdravie obyvateľstva vystavené značnému nebezpečenstvu, morálne problematické vakcíny smú byť dočasne tiež použité. Mravným zdôvodnením je, že povinnosť vyhnúť sa pasívnej materiálnej spolupráci na zločine nie je vyžadovaná, ak spôsobuje vážne ťažkosti. Navyše, v tomto prípade nachádzame proporčný dôvod na to, aby sa tieto vakcíny používali, ak práve hrozí, že nedostatočná zaočkovanosť detí uľahčí rozšírenie choroby. To je čiastočne pravdou v prípade očkovania proti ružienke.

       V každom prípade, zostáva tu mravná (morálna) povinnosť pokračovať v boji a použiť všetky zákonné prostriedky na sťaženie života farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa správajú bezohľadne a nemravne (neeticky). Bremeno tohto dôležitého boja však nemôže a nesmie ležať na pleciach nevinných detí a zdravia obyvateľstva – obzvlášt ak ide o tehotné ženy.

Ak to máme zhrnúť, musíme potvrdiť, že:

• je tu vážna zodpovednosť (povinnosť) použiť alternatívne vakcíny a výhradu svedomia voči tým morálne problematickým;
• čo sa týka vakcín, ku ktorým niet alternatívy, potreba vývoja iných vakcín musí byť opätovne potvrdená, rovnako ako zákonnosť dočasného používania vakcín morálne problematických, do tej miery, do akej je to nutné na odvrátenie vážneho ohrozenia zdravia nielen svojich vlastných detí, ale aj celého obyvateľstva – tehotných žien obzvlášť;
• zákonnosť použitia týchto vakcín by nemala byť dezinterpretovaná sťaby vyhlásenie zákonnosti ich výroby, predaja a používania, ale mala by sa chápať ako pasívna hmotná spolupráca na zločine, a (vo svojom najjemnejšom a najvzdialenejšom zmysle) ako aktívna, mravne (morálne) ospravedlnená ako krajný spôsob, kvôli jej potrebe poskytovať ju pre dobro detí a ľudí, ktorí do styku s deťmi prichádzajú (tehotné ženy);
• takáto spolupráca na zločine sa nachádza v kontexte mravného (morálneho) nátlaku na svedomie rodičov, ktorí sú nútení vybrať si buď skutok proti ich svedomiu alebo vystavenie svojich detí a obyvateľstva ako takého ohrozeniu zdravia. To je nespravodlivá voľba, ktorú treba čo najskôr odstrániť.“

       Dokument P.A.V. teda pripúšťa použitie morálne problematických vakcín (medzi ktoré jednoznačne patria aj všetky v SR registrované vakcíny proti ružienke, t.j. Priorix, Priorix Tetra, ProQuad i M-M-RVaxPro) len „ako krajný spôsob“, len „do tej miery, do akej je to nutné na odvrátenie vážneho ohrozenia zdravia“ a len „ak je zdravie obyvateľstva vystavené značnému nebezpečenstvu“, pričom zdôrazňuje, že použitie týchto vakcín je spoluprácou na zločine.

       Pritom podľa Epidemiologického informačného systému (ďalej len EPIS), ktorý prevádzkuje Úrad verejného zdravotníctva SR (ďalej len ÚVZ SR), ktorý je nadriadeným orgánom RÚVZ TT, výskyt ružienky na území SR bol v rokoch 2012 a 2011 nulový, v roku 2010 boli podľa EPIS 3 prípady ružienky, v roku 2009 opäť nulový výskyt a v roku 2008 bol podľa EPIS na území SR 1 prípad ružienky, čo rozhodne nemožno označiť za „vážne ohrozenie zdravia … celého obyvateľstva“.^[14] Ani v susedných krajinách ružienka nevyčíňa tak, že by to bolo možné označiť za „vážne ohrozenie zdravia … celého obyvateľsva“. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization; ďalej len WHO), bolo v rokoch 2008 až 2010 hlásených prípadov kongenitálneho ružienkového syndrómu (Congenital Rubella Syndrome, ďalej len CRS), ktorý je prakticky jediným vážnym dôvodom pre očkovanie proti ružienke, po poradí podľa rokov vzostupne v Poľsku 0, 1 resp. 1 prípad, v Česku 0, 0 resp. 0 prípadov, v Rakúsku 0, 0 resp. 0 prípadov, v Maďarsku 0, 0 resp. 0 prípadov a na Ukrajine 0, 0 resp. 0 prípadov.^[15] Údaje za roky 2011 a 2012 nie sú v čase písania tohto Odvolania na stránke WHO dostupné.

       RÚVZ TT teda citovaný Dokument P.A.V. hrubo dezinterpretoval. Očkovanie neetickými vakcínami proti ružienke je totiž podľa Dokumentu P.A.V. za súčasnej epidemiologickej situácie z morálneho hľadiska absolútne neprípustné.

       Tvrdenie RÚVZ TT, uvedené v kapitole „K bodu 2.1:“ na str. 5 Rozhodnutia:

„Tieto bunkové kultúry [MRC-5 a WI-38] sú schválené odbornými autoritami a keďže ide o registrované vakcíny, voči tomuto procesu nemajú výhrady v oblasti medicínskej etiky ani regulačné úrady.“

je úplne irelevantné, pretože odborné (zrejme medicínske) autority nie sú morálnymi autoritami, rovnako tak nie sú morálnymi autoritami ani regulačné úrady, akým je v prípade SR ŠÚKL.

       Ďalej zdôrazňujeme, že Dokument P.A.V. nie je jediným dokumentom Katolíckej cirkvi, ktorý pojednáva o (a)morálnosti využívania/zneužívania umelých potratov na vedecké/medicínske účely. Encyklika pápeža Jána Pavla II. „Evangelium Vitae“^[16] (ďalej len Encyklika). V bodoch 57 až 63 Encyklika uvádza:

„57. … Vzhľadom na to, že sa vo svedomiach i v spoločnosti postupne oslabuje vedomie, že priame zničenie života nevinnej ľudskej bytosti, najmä na začiatku a na konci jej existencie, je absolútnym a ťažkým morálnym prečinom, Učiteľský úrad Cirkvi zosilnil svoje vyjadrenia na obranu posvätnosti a nenarušiteľnosti ľudského života.

… v spoločenstve s biskupmi katolíckej Cirkvi potvrdzujem, že priame a úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti je vždy hlboko nemorálnym činom. …

Vedomé a dobrovoľné rozhodnutie zbaviť nevinnú ľudskú bytosť života je z morálneho hľadiska vždy zlo a nikdy nemôže byť dovolené ani ako cieľ, ani ako prostriedok na dobrý cieľ. Je to totiž čin vážnej neposlušnosti voči morálnemu zákonu, ba čo viac, voči samému Bohu, jeho pôvodcovi a garantovi; je to čin, ktorý protirečí základným čnostiam spravodlivosti a lásky. Nič a nikto nemôže oprávniť na zabitie nevinnej ľudskej bytosti, či je to plod, alebo embryo, dieťa, alebo dospelý, starý, nevyliečiteľne chorý, alebo zomierajúci. Okrem toho nikto nemôže vyžadovať tento vražedný čin pre seba alebo pre iného, ktorý je zverený jeho zodpovednosti, ani priamo alebo nepriamo s ním súhlasiť. Žiadna autorita ho nemôže legitímne nanútiť ani dovoliť.

       … Vzhľadom na morálnu normu, ktorá zakazuje priame zabitie nevinnej ľudskej bytosti, niet pre nikoho žiadnych privilégií ani výnimiek.

       58. Medzi všetkými prečinmi proti životu, akých sa človek môže dopustiť, umelý potrat má rysy, ktoré ho robia osobitne vážnym a odsúdeniahodným zločinom.

       … Akceptovanie umelého potratu v zmýšľaní, v konaní, ba aj v zákonoch je výrečným znakom strašnej krízy morálneho zmyslu, ktorý postupne stráca schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom dokonca i vtedy, keď ide o základné právo na život. V tejto hroznej situácii je dnes zvlásť potrebná odvaha, ktorá umožní pozrieť sa pravde do očí, nazývať veci pravými menami a nepodliehať pritom pohodlným kompromisom či pokušeniu klamať samého seba. …

Morálna závažnosť umelého potratu sa javí v celej pravde, ak uznáme, že tu ide o vraždu, a najmä keď sa vezmú do úvahy osobitné okolnosti, ktorú ho definujú. Zavraždená je ľudská bytosť na prahu života, a teda bytosť najnevinnejšia, akú si vôbec možno predstaviť: nemožno ju preto nikdy považovať za útočníka, tým menej za nespravodlivého útočníka! Je slabá a bezbranná do tej miery, že je zbavená aj tej minimálnej formy obrany, akou je u novonarodeného dieťaťa jeho prosebné kvílenie a plač. …

       … Ale všetky tieto a im podobné dôvody, akokoľvek sú vážne a dramatické, nikdy nemôžu ospravedlniť úmyselné pozbavenie života nevinnej ľudskej bytosti.

       59. Rozhodnutie zabiť ešte nenarodené dieťa robí často nielen matka, ale aj iné osoby. … Zodpovední sú aj lekári a pracovníci zdravotníctva, keď poznanie a schopnosti venujú službe smrti, hoci ich nadobudli na to, aby život bránili.

… umelý potrat je mimoriadne bolestnou ranou zasadenou spoločnosti a jej kultúre zo strany tých, ktorí majú byť jej budovateľmi a obrancami. …

       60. … Z morálneho hľadiska tu ide napokon o tak veľkú vec, že už samotná pravdepodobnosť jestvovania osoby by stačila na ospravedlnenie najkategorickejšieho zákazu akýchkoľvek zásahov smerujúcich k zabitiu ľudského embrya. …

61. … Ani diskusie v oblasti prírodných vied a filozofie, týkajúce sa konkrétneho okamihu, v ktorom nastáva zjednotenie s rozumnou dušou, nikdy ani v najmenšej miere neoslabili morálne odsúdenie potratu.

       62. … Pius XII. odsúdil akýkoľvek priamy potrat, to jest každý čin, ktorý priamo smeruje k zabitiu ešte nenarodeného ľudského života, "nezávisle od toho, či je zabitie cieľom, alebo je len prostriedkom k cieľu";

… priamy potrat, to jest chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, je vždy vážnym morálnym neporiadkom, lebo je dobrovoľným zabitím nevinnej ľudskej bytosti. …

       Žiadna okolnosť, žiaden cieľ nikdy nebudú môcť urobiť dovoleným čin, ktorý je vnútorne nedovolený, lebo sa protiví Božiemu zákonu, vpísanému do srdca každého človeka, ako ho uznáva samotný rozum a ako ho ohlasuje Cirkev.

       63. Morálne hodnotenie potratu sa týka aj nových foriem zákrokov na ľudských embryách, ktoré, i keď majú ciele svojou povahou oprávnené, nevyhnutne vedú k ich usmrteniu. Vzťahuje sa to na pokusy na embryách, ktoré sa stále bežnejšie uskutočňujú v rámci biomedických výskumov a v niektorých štátoch ich pripúšťa aj zákon. … užívanie ľudských embryí a plodov ako predmetu pokusov je prečinom proti ich dôstojnosti ako ľudských osôb,ktoré majú právo na takú istú úctu ako už narodené dieťa a ako každý iný človek.

       Také isté morálne odsúdenie si zasluhuje prax využívania ešte živých ľudských plodov a embryí - niekedy na tento účel špeciálne "vyrobených" oplodnením v skúmavke, či už ako "biologický materiál" na ďalšie použitie, alebo ako zdroj orgánov a tkanív na transplantáciu, slúžiacich na liečenie niektorých chorôb. Zabitie nevinných ľudských bytostí, aj keď prináša iným úžitok, je činom absolútne neprípustným.“

       Podotýkame, že pápežské encykliky, akou je aj Encyklika pápeža Jána Pavla II. „Evangelium Vitae“, majú v učení Katolíckej cirkvi vyššiu váhu (a teda aj prednosť pri uplatňovaní), než dokumenty P.A.V., akým je aj dokument „Riflessioni morali circa i vaccini preparati a partire da cellule provenienti da feti umani abortiti“.

       Je teda nado všetku pochybnosť, že Katolícka cirkev ostro odsudzuje akékoľvek umelé potraty, a to tak kategoricky, že kategorickejšie to už nie je možné, a to aj keby ten-ktorý umelý potrat priniesol iným úžitok, aj umelé potraty v rámci medicínskych výskumov (tzn. aj v rámci výskumu a vývoja očkovacích látok), pričom nijaká okolnosť a nijaký cieľ nikdy nemôžu ospravedlniť umelý potrat, a to ani keď je prostriedkom na dobrý cieľ, a z tohto pravidla Katolícka cirkev nepripúšťa absolútne nikdy nijakú výnimku.

       Tvrdenie RÚVZ TT, že vakcíny, používané v SR, sú bezpečné, účinné a eticky akceptovateľné, je teda sčasti vyslovene nepravdivé (nie sú ani bezpečné (ani jedna) a niektoré (MMR vakcíny) ani eticky akceptovateľné) resp. vedecky nedokázané (dlhodobý ochranný účinok očkovania podľa aktuálneho očkovacieho kalendára SR).

 

       4. RÚVZ TT nesprávne použil §51 ods. 1 písm. d) Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon č. 355/2007 Z.z.):

       „Fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.“

       Z logiky znenia zákona vyplýva, že občan je povinný podrobiť sa len zákrokom, „ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie“. Iný výklad tohto ustanovenia nedáva zmysel, pretože by bolo diskriminačné a nelogické, keby zákon bral ohľad na zdravie občana pri „vyšetreniach a diagnostických skúškach“ a nebral ohľad naň pri invazívnych zákrokoch, akým je aj očkovanie.

       Z prehľadu NÚO vakcínami, používanými v SR v tzv. „povinnom“ očkovaní detí do 2 rokov, uvedeného v bode 3.a. tohto Odvolania, je očividné, že podanie vakcín Infanrix Hexa, Prevenar 13, Synflorix a Priorix je spojené s (nie práve zanedbateľným) nebezpečenstvom pre zdravie, čo vo výsledku znamená, že fyzické osoby nie sú povinné podrobiť sa ich podaniu.

       Navyše, podľa čl. 40 Ústavy SR:

„Každý má právo na ochranu zdravia.“

       Ústava SR nepripúšťa nijaké obmedzenie tohto práva za žiadnych okolností. Zo základných zásad právneho štátu pritom vyplýva, že ustanovenia Ústavy SR majú prednosť pred ustanoveniami zákonov a podzákonných právnych predpisov (napr. vyhlášok ministerstiev), tzn. aj pred Zákonom č. 355/2007 Z.z.

       Odmietnutím očkovania našej dcéry zjavne nebezpečnými vakcínami chránime jej zdravie. Pritom podotýkame, že prenosné ochorenia, pred ktorými údajne majú menované vakcíny chrániť, neberieme na ľahkú váhu, ale dbáme o pestovanie silnej prirodzenej imunity u našej dcéry a dodržiavame preventívne opatrenia na predchádzanie týmto chorobám.

       
 

       5. Povinné očkovanie je ustanovené protiústavným spôsobom, pretože táto povinnosť nie je vymedzená zákonom a porušuje základné ľudské práva a slobody. RÚVZ TT sa s touto našou námietkou nevysporiadal ani dostatočne, ani logicky.

       Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR:

       „Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,“

       5.a. Zákon č. 355/2007 Z.z. v §62 písm. a) ustanovuje:

       „Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení,“

       takže prvá požiadavka (uloženie povinnosti „zákonom alebo na základe zákona“) je splnená. Nie sú však splnené zvyšné dve požiadavky:

       5.b. Zákon č. 355/2007 Z.z. totiž nijak neurčuje medze povinného očkovania, čo je druhá požiadavka čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR (ukladanie povinností v medziach zákona).

       Odvolávka RÚVZ TT na Legislatívne pravidlá vlády SR (ďalej len LPVSR),^[17] schválené uznesením Vlády SR č. 352 z 25.V.2010, v ktorých nie sú uvedené podrobnosti o tom, ako má vyzerať znenie ustanovenia zákona, ktorým sa vymedzuje povinnosť, ktorej podrobnosti sú určené vykonávacím právnym predpisom, uvedená na str. 6 Rozhodnutia, je pritom úplne irelevantná. LPVSR nie sú ani všeobecne záväzným právnym predpisom (tzn. nie sú uverejnené v Zbierke zákonov), nie sú vyhláškou, nie to ešte zákonom a už vôbec nie ústavným zákonom. Nemajú teda nijakú moc obmedzovať či rušiť ustanovenia Ústavy SR. To, že o tejto požiadavke Ústavy SR nie je v LPVSR vôbec reč, znamená len toľko, že Vláda SR nepovažovala za potrebné určiť spôsob, akým majú byť povinnosti, podrobnejšie určené vykonávacím právnym predpisom, v zákone vymedzené. Uznesenia Vlády SR nemajú právomoc obmedzovať či rušiť ustanovenia Ústavy SR.

       Ďalej upozorňujeme RÚVZ TT, že LPVSR z 25.V.2010 majú 37 článkov, nemajú však body, a teda ani bod 23. Odvolávka RÚVZ TT na bod 23 LPVSR je teda úplne nezmyselná. Súdiac podľa citovaného textu, RÚVZ TT zrejme má na mysli bod 23 prílohy č. 5 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. RÚVZ TT teda citoval ustanovenie LPVSR nesprávnym/nedostatočným spôsobom.

       Odvolávka RÚVZ TT na prvostupňový Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 7S/29/2011 (ďalej len Rozsudok) z 21.IX.2011 je taktiež úplne irelevantná, keďže predmetná žalobkyňa sa proti tomuto Rozsudku odvolala a predmetný súdny spor nie je uzavretý ešte ani v čase písania tohto odvolania a rozhodne nebol uzavretý k dátumu Rozhodnutia. Používanie Rozsudku ako argumentu pri odôvodňovaní Rozhodnutia je teda zo strany RÚVZ TT úplne scestným krokom, ktorý spolu s úplne nezmyselnou odvolávkou na LPVSR vyvoláva vážne pochybnosti o právnickej kompetentnosti RÚVZ TT.

 

       5.c. Zákon č. 355/2007 Z.z. taktiež nezachováva základné práva a slobody, čo je treťou požiadavkou čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR.

       Základné ľudské práva a slobody sú ustanovené v Druhom oddiele, tzn. v čl. 14 až 25 Ústavy SR. Pričom tzv. „povinné“ očkovanie obmedzuje resp. ruší právo na život (čl. 15 ods. 1 a 2), právo na nedotknuteľnosť osoby (čl. 16 ods. 1), zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu (čl. 16 ods. 2) i slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 1 a 2).

 

       5.c.I. Pritom právo na život (čl. 15 ods. 1 a 2) podľa Ústavy SR nie je možné obmedziť zákonom. Jedinou výnimkou zo zákazu pozbavenia života je podľa čl. 15 ods. 4 Ústavy SR pozbavenie života „v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“. Toto ustanovenie Ústavy SR bližšie upresňuje čl. 2 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd^[18] na prípady pozbavenia života pri obrane osoby proti nezákonnému násiliu, pri vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej a pri zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury. Čl. 2 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je možné a nutné aplikovať na základe čl. 154c ods. 1 Ústavy SR:

       „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“

       To je aj prípad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý SR podpísala prostredníctvom vtedy ešte Česko-slovenskej federatívnej republiky (ďalej len ČSFR) 21.II.1991, ratifikovala 18.III.1992, tzn. pred nadobudnutím účinnosti Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (t.j. pred 1.X.1992), ktorý je pre ČSFR (a teda aj pre SR) platný počnúc 18.III.1992 a ktorý v tejto veci poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd (resp. prísnejšie vymedzenie, kedy sa pozbavenie života nebude považovať za protiústavné/protiprávne). Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol tiež vyhlásený spôsobom ustanoveným zákonom: vydaním v Zbierke zákonov ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.

       Je úplne očividné, že povinné očkovanie (ktoré prináša riziko úmrtia v nie práve zanedbateľnej menšine prípadov) nie je možné obhájiť ani jednou z týchto výnimiek zo zákazu pozbavenia života. Povinné očkovanie je teda v očividnom a neoddiskutovateľnom rozpore s čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR v súvislosti s čl. 2 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

 

       5.c.II. Právo na nedotknuteľnosť osoby (čl. 16 ods. 1 Ústavy SR) je bližšie upravené v čl. 3 Charty základných práv Európskej únie (2007/C 303/01) ^[19](ďalej len Charta):

       „1. Každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti.

       2. V oblastiach medicíny a biológie sa musí rešpektovať najmä:

       a) slobodný a informovaný súhlas dotknutej osoby za podmienok vymedzených zákonom;
       b) zákaz eugenických praktík, najmä tých, ktoré sú zamerané na selekciu osôb;
       c) zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku;
       d) zákaz reprodukčného klonovania ľudských bytostí.“

       Ako už bolo uvedené v bode 3.c. tohto Odvolania, používanie bunkových kultúr MRC-5, WI-38 a RA 27/3 je de facto využívaním ľudského tela a jeho častí. V prípade komerčnej výroby MMR vakcín ide úplne nespochybniteľne o činnosť, ktorej cieľom je (z hľadiska výrobcov MMR vakcín) dosiahnutie zisku. Komerčná výroba a používanie MMR vakcín, pri ktorých výrobe boli použité bunkové kultúry, pochádzajúce z umelo potratených ľudských plodov, ako sú napr. MRC-5, WI-38 či RA 27/3, teda je v rozpore so zákazom „využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku“, ustanoveným v čl. 3 ods. 2 písm. c) Charty.

       Tzv. „povinné“ očkovanie je v SR vymáhané pod hrozbou pokuty 331,– € + 16,– € za trovy konania = spolu 347,– €, ktorá je pre niektoré dotknuté osoby doslova likvidačná, takže prípadný súhlas s tzv. „povinným“ očkovaním v mnohých prípadoch nemožno označiť za slobodný. Tzv. „povinné“ očkovanie teda jednoznačne porušuje aj požiadavku čl. 3 ods. 2 písm. a) Charty „rešpektovať najmä slobodný a informovaný súhlasu dotknutej osoby“.

       Podľa čl. 16 ods. 1 veta 2 Ústavy SR môže byť nedotknuteľnosť osoby obmedzená „len v prípadoch ustanovených zákonom“. Podľa čl. 52 ods. 1 Charty:

       „Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.“

       Tzv. „povinné“ očkovanie je však obmedzením telesnej nedotknuteľnosti osoby, ktoré nerešpektuje podstatu práv a slobôd, ustanovených v Charte, keďže podľa preambuly Charty, veta 2 a 3:

       „Pamätajúc na svoje duchovné a morálne dedičstvo, je Únia založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity; je založená na zásadách demokracie a právneho štátu. Do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, …“

       Nie nejaká vedecky nedokázaná hypotéza (či skôr bájka) o tzv. „kolektívnej imunite“, ale človek (jednotlivec) je stredobodom.

       Ďalej podľa čl. 35 Charty:

       „Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.“

       V zmysle práv, ustanovených Chartou teda preventívna zdravotná starostlivosť (ktorá nepochybne zahŕňa aj očkovanie) je právom a nie povinnosťou občana. §51 ods. 1 písm. d) Zákona č. 355/2007 Z.z. teda porušuje aj čl. 35 Charty.

 

       5.c.III. Zo zákazu mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu (čl. 16 ods. 2 Ústavy SR) neumožňuje Ústava SR nijaké výnimky či obmedzenia.

       Pritom pri vedomí možných vážnych a v nejednom prípade aj fatálnych NÚO, obzvlášť v našom prípade, keď máme v rodinnej anamnézou vážne poškodenia zdravia, spôsobené očkovaním, je tzv. „povinné“ očkovanie zjavne krutým a neľudským zaobchádzaním.

       RÚVZ TT pritom síce zdôrazňuje, že naša dcéra nemá nijaké lekárom potvrdené zdravotné kontraindikácie očkovania (ďalej len ZKO), čo je pravda, avšak absencia lekárskeho potvrdenia ZKO nie je dôkazom absencie ZKO.

       V celospoločenskej atmosfére strachu lekárov čo len trochu spochybniť očkovanie, v obavách o udržanie si zamestnania, v obavách z prenasledovania úradníkmi RÚVZ TT (ako aj iných RÚVZ) a v obavách z ostrakizácie v rámci svojho profesného zväzu, resp. profesie ako takej, je totiž krajne nepravdepodobné, že by vôbec nejaký lekár-špecialista alebo všeobecný lekár bol ochotný vydať lekárske potvrdenie ZKO.

       Za takýchto okolností bremeno dokazovania leží na pleciach RÚVZ TT. Tzn.: ak má RÚVZ TT záujem vymáhať tzv. „povinné“ očkovanie, je jeho úlohou vo vlastnom záujme nado všetku pochybnosť spoľahlivo dokázať ako absenciu ZKO u našej dcéry, tak aj úplnú absenciu závažných NÚO vakcínami, používanými v SR na tzv. „povinné“ očkovanie, ktoré by prevážili prípadný prínos očkovania. Úplnú absenciu závažných NÚO však ani nie je možné dokázať, pretože samotní výrobcovia týchto vakcín v PIL/SPC tvrdia, že očkovanie ich vakcínami môže spôsobiť vážne NÚO v nie práve zanedbateľnom počte prípadov, ako sme už ukázali v bode 3.a. tohto Odvolania.

 

       5.c.IV. Ako sme už spoľahlivo dokázali v 3.c. tohto Odvolania, tzv. „povinné“ očkovanie akoukoľvek v SR dostupnou MMR vakcínou hrubo porušuje slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ustanovenú v čl. 24 ods. 1 Ústavy SR. Ústava SR umožňuje v čl. 24 ods. 4:

       „Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.“

       RÚVZ TT ani nikto iný doposiaľ spoľahlivo a nado všetku pochybnosť nedokázal vedeckým spôsobom, že tzv. „povinné“ plošné očkovanie – v tej podobe, v akej sa realizuje v SR – je „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných“.

       Po zvážení absencie vedeckých dôkazov o bezpečnosti, účinnosti a nevyhnutnosti tzv. „povinného“ očkovania v SR je zjavné, že RÚVZ TT sa vo svojich tvrdeniach neopiera o skutočnú vedu (ostatne, úplná absencia akýchkoľvek citácií vedeckých štúdií v Rozhodnutí je toho dôkazom), ale o iracionálnu ideológiu. Pritom podľa čl. 1 ods. 1 veta 2 Ústavy SR:

       „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

       Právo SR sa teda nesmie opierať o nijakú ideológiu, takže spôsob, akým RÚVZ TT odôvodnil svoje rozhodnutie, je protiústavný.

       Okrem rozporu akéhokoľvek využitia umelých potratov s naším myslením, svedomím, náboženským vyznaním a vierou namietame aj o rozpor akýchkoľvek umelých génových manipulácií s naším myslením, svedomím, náboženským vyznaním a vierou. Tvrdenie RÚVZ TT, uvedené v predposlednom odstavci na str. 5 Rozhodnutia:

       „Vakcína Infanrix Hexa neobsahuje geneticky modifikované mikroorganizmy, niektoré súčasti vakcíny sú pripravené génovou technológiou. Antigén vírusovej žltačky typu B sa produkuje geneticky modifikovanými kvasinkami.“

       je pritom úplne irelevantné, pretože génové manipulácie boli použité pri výskume, vývoji a/alebo výrobe vakcíny Infanrix Hexa. Dovoľujeme si však upozorniť RÚVZ TT, že hoci Infanrix Hexa neobsahuje celé živé geneticky modifikované kvasinky, obsahuje ich časti, a to až do 1% hmotnosti zložky proti vírusovej žltačke typu B.^[20]

       RÚVZ TT sa teda v skutočnosti vôbec nevysporiadal s našimi námietkami ohľadne neetickosti výskumu, vývoja, výroby a používania vakcín s použitím umelých potratov ľudských plodov (všetky v SR dostupné MMR vakcíny) a/alebo s použitím umelej génovej manipulácie (vakcína Infanrix Hexa a všetky ostatné v SR dostupné vakcíny proti vírusovej žltačke typu B).

       Z vyššie uvedeného je teda zjavné, že tzv. „povinné“ očkovanie v SR je ustanovené v očividnom rozpore s Ústavou SR, konkrétne s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 24 ods. 1 a 2 i s čl. 40 Ústavy SR.

 

       6. Povinné očkovanie je ustanovené v rozpore s Dohovorom Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne, zverejnenom ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 40/2000 Z.z. (ďalej len Dohovor), ktorý je pre SR záväzný od 1.XII.1999. Podľa čl. 5 Dohovoru:

       „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.

       Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku.

       Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.“

       Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru:

       „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.

       Názor maloletého sa bude brať vo zvyšujúcej miere do úvahy úmerne k jeho veku a stupňu zrelosti.“

       Podľa čl. 12 Ústavy SR:

       „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“

       Odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania je teda právom každého občana, za uplatnenie ktorého mu nesmie byť byť podľa čl. 12 Ústavy SR spôsobená ujma, a teda ani pokuta.

       Podľa čl. 26 Dohovoru síce:

       „Výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných.“

       avšak potrebnosť tzv. „povinného“ očkovania v záujme ochrany verejného zdravia nebola zo strany RÚVZ TT nado všetku pochybnosť vedeckým spôsobom dokázaná, navyše signatármi Dohovoru sú aj štáty, v ktorých nijaké tzv. „povinné“ očkovanie ako všeobecná povinnosť občanov nejestvuje, konkrétne Estónsko, Fínsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxemburg, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko a Veľká Británia. Absencia tzv. „povinného“ očkovania v týchto krajinách je dôkazom, že tzv. „povinné“ očkovanie nie je obmedzením, ktoré by bolo „potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme … ochrany verejného zdravia“.

       Navyše vo Vysvetľujúcej správe k Dohovoru^[21] sa k čl. 26 Dohovoru uvádza:

       „150. Compulsory isolation of a patient with a serious infectious disease, where necessary, is a typical example of an exception for reason of the protection of public health.

       151. A person who may, due to his or her mental disorder, be a possible source of serious harm to others may, according to the law, be subjected to a measure of confinement or treatment without his or her consent. Here, in addition to the cases contemplated in Article 7, the restriction may be applicable in order to protect other people's rights and freedom.

       152. Protection of the rights of others may also, for example, justify an order by a judicial authority for a test to be carried out to establish parentage.

       153. It may also be justified to use genetic assessments (DNA tests) for the identification of persons in connection with criminal investigation.

       154. Certain legislations provide for court-ordered psychiatric treatment of an accused person who, failing such treatment, would be unfit to stand trial, with the object of enabling the accused to make a proper defence. Such court-ordered treatment, with attached appropriate safeguards, may be considered as relevant within the scope of Article 26, which refers namely to necessary measures for the fair administration of justice ("prevention of crime") which, in a democratic society, include the defence of the accused.“

       Vysvetľujúca správa k Dohovoru teda pripúšťa bez slobodného a informovaného súhlasu podľa čl. 5 Dohovoru: povinnú izoláciu pacienta so závažným prenosným ochorením, ak je to nevyhnutné (bod 150), izoláciu alebo liečbu psychiatrického pacienta, ohrozujúceho svoje okolie (bod 151), súdom nariadené testy rodičovstva (bod 152), DNA testy na identifikáciu páchateľov trestných činov (bod 153) a psychiatrickú liečbu osôb, obvinených zo spáchania trestného činu, aby tieto boli schopné plnohodnotne sa zúčastniť súdneho jednania (bod 154).

       Invazívne zákroky (akým nepochybne je aj očkovanie) na zdravých osobách (pričom preventívne tzv. „povinné“ plošné očkovanie sa má vykonávať len na osobách zdravých v čase očkovania) nie je prípustným obmedzením podľa čl. 26 ods. 1 Dohovoru.

       RÚVZ TT teda nesprávne uplatnil čl. 26 ods. 1 Dohovoru.

 

       7. Údajné vysporiadanie sa RÚVZ TT s našimi odbornými lekárskymi námietkami (podloženými množstvom odborných lekárskych výskumov a štúdií) je úplne nepodložené, keďže neobsahuje jedinú citáciu odbornej lekárskej literatúry, ktorá by dokazovala odborné lekárske tvrdenia, ktoré RÚVZ TT uvádza. Vysporiadanie sa RÚVZ TT s našimi odbornými lekárskymi námietkami proti tzv. „povinnému“ očkovaniu je teda hlboko nedostatočné.

 

       Záver

       Z vyššie uvedeného vyplýva, že RÚVZ TT vo svojom Rozhodnutí nás krivo obvinil z niečoho, čo sme nespáchali (bod 1 tohto Odvolania), uviedol nepodložené obvinenie (bod 2 tohto Odvolania), uviedol preukázateľne nepravdivé a nepodložené tvrdenia o bezpečnosti, účinnosti a etickej akceptovateľnosti vakcín, používaných v SR (bod 3 tohto Odvolania), nesprávne použil Zákon č. 355/2007 Z.z. (bod 4 tohto Odvolania), nevysporiadal sa dostatočne a logicky s nami namietanou protiústavnosťou tzv. „povinného“ očkovania (bod 5 tohto Odvolania), nesprávne uplatnil Dohovor (bod 6 tohto Odvolania) a údajné vysporiadanie sa RÚVZ TT s našimi odbornými lekárskymi námietkami proti tzv. „povinnému“ očkovaniu bolo úplne nepodložené (bod 7 tohto Odvolania), čo znamená, že RÚVZ TT sa s nimi v skutočnosti vôbec nevysporiadal.

       Na základe vyššie uvedeného žiadame o zrušenie Rozhodnutia, ako aj zrušenie celého priestupkového konania, v rámci ktorého RÚVZ TT svoje Rozhodnutie vydal.

 

       V MESTE/OBCI dňa 25.II.2012,

       rodičia a zákonní zástupcovia maloletej MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR:

 

       MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR …............................................................................

 

       MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR …...........................................................................

        

---

        

[1] https://www.sukl.sk/buxus/docs/Bezpecnost_liekov/Zlozenie_vakcin_18_4_2011.pdf

[2] https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000296/WC500032505.pdf

[3] https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/001104/WC500057247.pdf

[4] https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000973/WC500054346.pdf

[5] https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=137609

[6] Prymula, R.; Siegrist, C. A.; Chlíbek, R.; Žemličková, H.; Vacková, M.; Smetana, J.; Lommel, P.; Kalíšková, E.; Borys, D.; Schuerman, L.: „Effect of prophylactic paracetamol administration at time of vaccination on febrile reactions and antibody responses in children: two open-label, randomised controlled trials“, Lancet, 2009, 374(9698):1339-1350

[7] https://www.academiavita.org/index.php?option=com_content&view=article&id=371&catid=65&Itemid=217&lang=it

[8] https://www.viromed.com/services/product/wi38.htm

[9] https://www.viromed.com/services/product/mrc5.htm

[10] Plotkin, S. A.; Farquhar, J. D.; Katz, M.; Buser, F.: „Attentuation of RA 27-3 Rubella Virus in WI-38 Human Diploid Cells“, American Journal of Disabilities of Children, 1969, 118(2):178-185

[11]
https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/priorix-spc-20912.html
https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/priorix-tetra-spc-20919.html
https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/m-m-rvaxpro-spc-14616.html
https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/proquad-spc-21087.html

[12] Sven, G.; Plotkin, S.; McCarthy, K.: „Gamma Globulin Prophylaxis; Inactivated Rubella Virus; Production and Biologics Control of Live Attenuated Rubella Virus Vaccines“, American Journal of Diseases of Children, 1969, 118(2):372-381

[13] https://www.academiavita.org/index.php?option=com_content&view=article&id=371&catid=65&Itemid=217&lang=it

[14] https://www.epis.sk/AktualnyVyskyt/PrenosneOchorenia/Grafy/Rok5Tyzden52.aspx

[15] https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tsincidencecrs.htm

[16] https://www.kbs.sk/?cid=1117282943

[17] https://www.azzz.sk/doc/socdialinf/Legislativne%20pravidla%20vlady%202010.pdf

[18] https://www.radaeuropy.sk/?928

[19] https://eur-lex.europa.eu/sk/treaties/dat/32007X1214/htm/C2007303SK.01000101.htm

[20] https://www.immune.org.nz/?t=752

[21] https://conventions.coe.int/treaty/en/Reports/Html/164.htm

 

---

Zverejnenie tohto článku (grafická úprava, klikateľné odkazy na zdroje, kontrola odkazov, odstránenie osobných údajov) zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 3 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

Viď tiež články:

• "On-line brain-storming: Pomôžte pri tvorbe odvolania proti rozhodnutiu RÚVZ Trnava"
• "Vyhlásenie účastníkov konania k priestupkovému konaniu na RÚVZ Trnava"