Oplatí sa plošné očkovanie proti pneumokokom? - anketa

MY Žilinské noviny - 30.IV.2012 - č. 17/2012, str. 11, rubrika Zdravie

       Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa po zavedení plošného očkovania proti pneumokokom znížili výdavky na liečbu pneumokokových invazívnych ochorení o nanajvýš 30.000 € ročne, očkovanie však vyjde VšZP na cca 6 miliónov € ročne. Oplatí sa vôbec plošné očkovanie proti pneumokokom?

MUDr. Ludmila Eleková,
všeobecná lekárka pre dospelých,
https://lecivacesta.webnode.cz/:

       Nemám k dispozícii čísla z Česka, ale vzhľadom k tomu, že zaočkovanosť proti pneumokokom je v Česku vyše 90%, hoci v Česku je toto očkovanie nepovinné, budú české čísla podobné slovenským. Mňa osobne ani tak nezaujíma, či sa to finančne vyplatí, pretože zo zdravotného poistenia sa hradí liečba rôznych chorôb, kedy to zjavne nie je ekonomicky výhodné, ale skôr ma zaujíma, či sú očkované deti celkovo zdravšie než deti, ktoré ich rodičia proti pneumokokom zaočkovať nedali. Problém s vakcínami, obsahujúcimi len niektoré kmene baktérií a vírusov, totiž je, že vzniká selektívny tlak a v populácii začnú prevládať kmene, ktoré nie sú pokryté vakcínou. Vo svete bolo opakovane pozorované, že deti, očkované proti pneumokokom, sú viac choré, vyžadujú viac hospitalizácií a napáda ich agresívnejší kmeň 19A, ktorý je odolný proti väčšine antibiotík a v poslednom čase je hlavnou príčinou invazívnych pneumokokových ochorení. Tento kmeň nie je obsiahnutý v plne hradenej vakcíne.

       Výskyt invazívnych ochorení v Česku možno orientačne zistiť podľa štatistiky Štátneho zdravotného ústavu ČR. Počas posledných 10 rokov nedošlo k poklesu výskytu bakteriálnych meningitíd - ich počet stále kolíše medzi 130 a 160 ročne. Naopak, za rovnaký čas prudko stúpol počet streptokokových seps. Zo 16 prípadov v r. 2002 na 115 v r. 2010 a dokonca 264 v r. 2011! Určite nejde len o pneumokokové sepsy, ale tieto čísla sú zarážajúce. Proti pneumokokom sa v Česku očkuje približne 6 rokov, účinok očkovania by sa teda mal prejaviť aj v týchto číslach.

       Čo sa týka propagovaného poklesu počtu zápalov stredného ucha (otitíd), nemôže mať toto očkovanie významnejší vplyv. Vyše 80% otitíd je totiž spôsobených vírusmi a zvyšok rôznymi baktériami. Vo vakcíne obsiahnuté typy pneumokokov tvoria len niekoľko málo percent pôvodcov otitíd. Moja klinická skúsenosť naopak je, že deti očkované proti pneumokokom majú viac otitíd a sú celkovo chorľavejšie než deti menej očkované.

       Ja osobne by som svoje dieťa proti pneumokokom nikdy očkovať nedala.

prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.,
člen Pracovnej skupiny pre imunizáciu
pri Úrade verejného zdravotníctva SR,
https://www.SprievodcaOckovanim.sk:

       1. Celoplošné zavedenie očkovania proti inváznym pneumokokom, ktoré je už v prakticky všetkých štátoch sveta (okrem vyslovene zaostalých oblastí) preukázalo pokles výskytu najzávažnejších inváznych pneumokokových infekcií o viac ako 94% s poklesom úmrtnosti k nule. U nás štúdia Šimurka a spol. preukázala, že na tieto ochorenia zomrelo viac ako 34% postihnutých detí a trvalé následky z ťažkého postihnutia mozgu, sluchu a zraku sa ani nehodnotili. Od zavedenia očkovania poklesol u nás výskyt ťažkých pneumokokových zápalov mozgových blán na jednu pätinu oproti dobe pred celoplošným očkovaním. Tieto dáta sú plne k dispozícii pre všetky analýzy.

       2. Okrem najťažších - potencionálne smrteľných foriem infekcií, uvedených v bode (1.), očkovanie proti pneumokokom efektívne znižuje aj počet ochorení ako sú zápaly uší (otitídy) a zápaly pľúc najmenej o 40-45%. Ide o najčastejšie ochorenia detí, ktoré sa - bohužiaľ u nás samostatne nehlásia a teda asi „ušli“ z pozornosti VšZP pri analýze efektivity očkovania. Opäť - uvedené dáta sú k dispozícii - aj z iných svetových údajov.

       3. Skutočnosť, ktorú zistili - vďaka dokonalej hlásnej službe CDC - v USA, že očkovanie dojčiat proti pneumokokom znížilo úmrtnosť na tieto ochorenia u ľudí nad 60 rokov o takmer 50% si u nás z hlásnej služby nemôžeme overiť. Viem si však veľmi dobre predstaviť, ako by som potrebný údaj dokázal vytiahnúť práve z databázy VšZP, ktorá má nepochybne dokonalú evidenciu výskytu, prípadne prevalencie úmrtí na zápaly pľúc u seniorov nad 60
rokov - porovnanie rokov 2005 - 2007 s rokmi 2009 - 2011. Vyžiadajte si to - bude to zaujímavá štúdia. No a z toho vyplýva, že:

       4. Natvrdo povedané - pre poisťovňu je nepochybne „najekonomickejší prípad“ pacient, ktorý ochorie a zomrie skôr, ako vzniknú akékoľvek náklady. Nech to znie akokoľvek cynicky, je to tak. Medicínsky pohľad je zachrániť život s čo najmenšími následkami. Dokážeme zachraňovať alkoholika, ktorý si prepil pečeň pomocou transplantácie pečene (len výkon sú milióny) a následná liečba, udržujúca transplantovanú pečeň celoživotne, = ešte vyššie náklady.

       Spochybňuje VšZP aj tento postup? A celý rad iných - s následkami. Očkovanie proti pneumokokom zachraňuje životy bez ochorenia = bez následkov. Považujem za obludné ak niekto položil takto nenáležite a bez medicínskeho podkladu otázku efektivity očkovania. Je to účelové skreslenie reality a nebezpečné precedens, pretože podobne môžem nastoliť aj nasledovné otázky:

       Oplatí sa zachraňovať starých ľudí - veď aj tak zomrú? Najprestížnejší medicínsky časopis NEJM pred časom (90-te roky) zverejnil analýzu nazvanú „Cost of dying“, v ktorej analyzoval náklady na zdravotnú starostlivosť poistencov v rokoch ich života a zistil že cena posledného roku života mnohonásobne prevyšovala náklady iných rokov. A bola (logicky) nulovo efektívna - všetci pacienti boli na konci tohto roka mrtvi...

       Nie je výhodná eutanázia neperspektívnych prípadov? Sú to len náklady na JIS starostlivosť.

       Načo sú geriatrické oddelenia? - tie vlastne už rušíme...

       Načo zachraňovať predčasne narodené deti? - aj tak je z nich veľa poškodených.

       Načo vôbec celoplošne očkovať deti ? - veď aj tak väčšina z nich chorobu nedostane, alebo sa z nej vylieči.

       Chodí Vám po chrbte mráz? Mne áno - prvý raz som si položil takto otázky, pretože takto vyznela otázka o pneumokokovm očkovaní od „nejakého ekonomického experta“ VšZP. Rád by som ho poznal a pomenoval. A verím, že toto moje napriamo napísané stanovisko nebudem musieť naplno ponúknuť
médiám.

Ing. Marián Fillo,
šéfredaktor internetového denníka
https://www.slobodaVockovani.sk:

       Pneumokokov dnes rozpoznávame vyše 90 typov, povinné očkovanie je však len proti 10 (za príplatok 13) typom. U pneumokokov dochádza k náhrade sérotypov, tzn. výskyt očkovaním pokrytých (vakcinačných) kmeňov klesá, stúpa však výskyt ostatných kmeňov, z ktorých niektoré sú nebezpečnejšie než tie vakcinačné. Štúdia E. J. van Gilsa a kol. z r. 2010 dokázala, že deti očkované proti pneumokokom sú náchylnejšie na infekcie očkovaním nepokrytými (nevakcinačnými) kmeňmi, než deti vôbec neočkované, čiže očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu, poskytujúcu solídnu ochranu aj proti nevakcinačným kmeňom.

       Pneumokoky sa vyskytujú u pár desiatok percent obyvateľov - bez známok choroby, - tzn. sú bežnou súčasťou bakteriálnej mikroflóry človeka. Očkovanie proti nim teda väčšine populácie nie je na úžitok, ale naopak - na škodu! Možno potom očkovanie proti pneumokokom z dlhodobého hľadiska vôbec označiť za prevenciu, keď sa z médií dozvedáme o "nezvyčajne vysokom počte úmrtí" po očkovaní Prevenarom v Japonsku a Holandsku i po očkovaní Synflorixom v Argentíne, keď vo Francúzsku je Prevenar 13 na zozname 76 ostro sledovaných medikamentov, podozrivých z neúnosne vysokého počtu nežiaducich účinkov? A to je len špička ľadovca. Skutočný počet nežiaducich účinkov očkovania (NÚO) nepoznáme. Vieme len, že na Slovensku je hlásené menej než 1% z nich - vyše 99% sa vôbec nedostane do štatistík.

       Pneumokoky sú pre "modernú" medicínu mementom. Pred niekoľkými desaťročiami sa ich snažila zničiť masovým predpisovaním antibiotík (ATB), čo viedlo k vzniku odolnosti (rezistencie) týchto baktérií voči ATB. ATB sú tak (nielen) proti pneumokokom čoraz menej účinné. Ako nápravu zlyhania masového nasadenia ATB nám "moderná" medicína ponúka masové očkovanie proti pneumokokom.

       Pritom už štúdia D. M. Mushera a kol. z r. 1986 zistila, že niektoré typy pneumokokov sa darí zvládnuť aj bez protilátok, iné typy ani s protilátkami, pričom očkovanie je len podnetom k tvorbe protilátok. Podľa tejto štúdie sú na prevenciu pneumokokových ochorení u rizikových skupín potrebné alternatívne stratégie.

       Pracovná skupina pre imunizáciu (PSPI), rozhodujúca o povinnom očkovaní, by sa mala vážne zaoberať otázkou, či sa oplatí predražené plošné očkovanie s veľmi pochybnou (ak nie rovno zápornou) dlhodobou účinnosťou, o (ne)bezpečnosti ani nehovoriac. Dáme milióny € ročne za očkovanie, ktoré možno narobí viac škody než úžitku, keď za tú istú sumu by sa dalo zachrániť oveľa viac životov? Napr. masová osveta širokej verejnosti v otázke pohybu, zdravej výživy, vitamínov a stopových prvkov by viedla k výraznému zníženiu úmrtnosti i chorobnosti na najväčšie pliagy dnešnej doby - rakovinu a srdcovo-cievne ochorenia, - v porovnaní s ktorými je úmrtnosť na pneumokoky mizivá.

       Prinajmenšom dvoch členov PSPI však platí firma Pfizer - výrobca vakcíny proti pneumokokom, - a tak niet divu, že sa u nás proti pneumokokom povinne očkuje (čo je v EÚ unikát) - bez ohľadu na účelnosť, účinnosť či (ne)bezpečnosť tohto očkovania.

MUDr. Gabriel Šimko, MPH,
hlavný hygienik SR,
https://www.uvzsr.sk:

       Pneumokokové infekcie predstavujú závažný verejno-zdravotnícky problém. Ohrozené sú predovšetkým malé deti do 5 rokov, staršie osoby a pacienti so závažným základným ochorením a zníženou imunitou. Streptococcus pneumoniae je častou príčinou bakteriálneho zápalu pľúc, zápalu mozgových blán a infekcie krvi. Medzi ochorenia s menej závažnými klinickými príznakmi infekcie patrí zápal stredného ucha, zápal prínosových dutín a zápal priedušiek.

       Na Slovensku bolo od 1.I.2009 v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie zavedené povinné očkovanie dojčiat konjugovanou pneumokokovou vakcínou.

       Z publikovaných štúdií, týkajúcich sa problematiky pneumokokových infekcií, vyplýva, že zavedenie pravidelného očkovania dojčiat proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam predstavuje efektívne preventívne opatrenie zamerané na zníženie incidencie pneumokokových invazívnych ochorení a tým nepriamo aj na ovplyvnenie rezistencie na antibiotiká. Očkovanie konjugovanou pneumokokovou vakcínou pozitívne ovplyvnilo výskyt invazívnych pneumokokových ochorení, poklesol výskyt zápalov pľúc a hnisavých zápalov stredného ucha.

Zverejnenie tohto článku zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk takmer 1 hodinu čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.