Osýpky, očkovanie proti osýpkam a zdravie budúcnosti

       Článok napísal a zverejnil MUDr. Karl-Reinhard KUMMER, nemecký detský lekár, neznámo kedy (určite však pred rokom 2007).
       Pôvodný článok "Masern, Massenimpfungen und die Gesundheit der Zukunft"
       z nemčiny preložila Ing. Blanka NEMČÍKOVÁ.
       Preklad doladil a jazykovo upravil Ing. Marián FILLO.

1. K aktuálnym počtom ochorení
2. Aké sú epidemiologické následky?
3. Ako môžu osýpky dlhodobo prispievať k zdraviu?
4. Čo by znamenala požiadavka povinného očkovania?
5. Individuálne rozhodnutia namiesto masových očkovacích programov

       Ešte pred niekoľkými rokmi boli osýpky medzi laikmi i lekármi považované za detskú chorobu. Tento postoj sa v ostatnej dobe zmenil. Bez toho, že by vyvstali zásadné negatívne skúsenosti s cho­robou, sú niekoľko rokov osýpky považované za závažné ochorenie. Zákon o ochrane proti infekciám (= Infektionsschutzgesetz = IfSG – pozn. prekl.) stanovuje povinnosť ich nahlasovať. V krajinách tretieho sve­ta ostávajú osýpky naďalej jednou zo závažných príčin úmrtia. Odhliadnuc od toho, že je nutné zlepšiť v týchto krajinách hospodársku situáciu, je aj naďalej v prahových krajinách ochrana očkovaním dôležitým opatrením zdravotníckej politiky.

       Nemecko sa v rámci politiky „Zdravie pre všetkých – 21 cieľov pre 21. storočie“ zaviazalo WHO regiónu Európa vyhubiť osýpky do roku 2007. Od tohto cieľa sme ďaleko, ako dokazuje súčasná (v čase písania príspevku – pozn. prekl.) epidémia osýpok v Severorýnsku-Westfálsku. Odpoveďou na to sú pokusy stále ostrejšími politickými prostriedkami dosiahnuť všeobecné očkovanie. Cieľom tohto článku je popísať, že vyhubenie osýpok dlhodobo nemožno dosiahnuť.

       Za príčinu súčasných ochorení na osýpky je udávaná neúplná zaočkovanosť. Argumentuje sa, že vraj Nemecko patrí ku krajinám s najväčšou úmrtnosťou na osýpky v rámci Európskej únie a krajinou, z ktorej sú osýpky prenášané do iných krajín. To je ale v kontraste s tvrdením, že je zaočkovaných viac ako 90 % detí nastupujúcich do školy. Aj to, že v iných krajinách bolo veľa ochorení na osýpky, sa neberie do úvahy: napríklad desaťtisíce ochorení v Taliansku alebo na Ukrajine.
 

K aktuálnym počtom ochorení

       V roku 2006 bolo nahlásených na základe zákona o ochrane proti infekciám predovšetkým v Se­verorýnsku-Westfálsku asi 1700 ochorení na osýpky. Laboratórne podložených bolo asi 30 %. Podľa toho je asi 1120 prípadov bez laboratórneho vyšetrenia.

       Z toho sa dá odvodiť, že nahlásené počty by mohli byť privysoké: Vo Fínsku bola u asi 1000 detí zaočkovaných proti osýpkam, mumpsu a ružienke identifikovaná v rokoch 1983 až 1985 osýpkam (prípadne ružienke) podobná exantémová (= vyrážková – pozn. red.) choroba, ktorá bola spojená s inými vírusmi, najčastejšie s parvovírusom, enterovírusom alebo adenovírusom. Z literatúry je známe, že „zo 100 pacientov s podozrením na osýpkovú infekciu je 20 % osýpok, 30 % ružienka a asi 25 % parvovírusová infekcia. Zvyšok pripadá na iné príčiny.“ Aj táto domnienka hovorí v pro­spech toho, že počet skutočných ochorení je výrazne nižší.

       Oproti tomu je počet zaznamenaných komplikácií oproti zisťovaniam v minulosti veľmi vysoký, v porovnaní s Talianskom alebo Ukrajinou. Ešte pred niekoľkými rokmi bol podiel hospitalizovaných pacientov zreteľne nižší:

       Aj počet nahlásených závažných komplikácií ako zápal stredného ucha alebo zápal pľúc by mohol byť skreslený: oproti skutočne závažným komplikáciám hovorí rýchle prepustenie z nemocnice: „Všetci pacienti mohli byť približne po jednom týždni prepustení.“ Tento skutkový stav teší a zároveň udivuje. O „závažných komplikáciách“ je predsa známe, že spravidla vedú k dlhším hospitalizáciám. Veľké množstvo nahlásených komplikácií a hospitalizácií by ale mohlo odzrkadľovať neistotu lekárov, chorých a ich rodičov, ktorá bola zosilnená početnými publikáciami v médiách a oficiálnymi vyhláseniami. Predsa len veľkú časť chorých tvorili dospelí, čo svedčí o tom, že imunitná ochrana u práve dorastajúcej generácie dospelých je nízka.

       Pri povinnom hlásení podľa Zákona o ochrane proti infekciám sa musí hlásiť aj či bol pacient očkovaný proti danému ochoreniu. Predsa len bolo 70 zo 743 chorých v roku 2005 zaočkovaných, čo zodpovedá asi 10,6%. Avšak, počet očkovaním spôsobených ochorení na osýpky, ktoré však boli započítané ako skutočné prípady osýpok, je nejasný.
 

Aké sú epidemiologické následky?

       Súčasný počet ochorení na osýpky je potrebné posudzovať z epidemiologického hľadiska: kým asi pred 10 rokmi boli osýpky časté a cirkulovalo mnoho osýpkových vírusov, mali očkovaní opakovane príležitosť svoju imunitu „osviežiť“. Ľudia, ktorí ochoreli na osýpky, boli v minulosti zárukou pre dlhú imunitu, pretože udržiavali všeobecnú ochranu v obyvateľstve: ľudia s prekonanými osýpkami a očkovaní spoluprežívali pri novom kontakte s divým vírusom zlepšenie imunitnej ochrany. Iba kontakt s divým osýpkovým vírusom vedie u očkovaného človeka k osvieženiu imunity, ale pri redukovanej imunite získanej očkovaním vedie k ochoreniu. Napriek hlasitým vyhláseniam z tábora podporovateľov necielených masových očkovaní sú práve tí, čo ochoreli na osýpky, garantom celoživotnej imunity v obyvateľstve, ako pri očkovaných, tak i pri ľuďoch s imunitou získanou prekonaným ochorením.

       Stratégia masového očkovania s cieľom zlikvidovania osýpok predstavuje nevypočítateľné riziká: história dokazuje, že epidémie osýpok majú pustošivé účinky na „bezosýpkovej“ populácii. Na Faerských ostrovoch alebo u Eskimákov bola koncom 19. storočia úmrtnosť až do 40%, pretože v obyvateľstve nebola žiadna ochrana pred osýpkami. Na túto problematiku poukazovali už pred dl­hým časom Zimmermann a Albonico. Domnienka STIKO (= Ständige Impfkommision = stála ko­misia pre očkovanie v Nemecku – pozn. prekl.), že osýpky je možné zlikvidovať pri zaočkovanosti na úrovni 95%, je vskutku iba domnienkou a nie je ničím podložená. Keď miera zaočkovanosti v ostatných rokoch stúpla zo 60% na 93%, a napriek tomu sa stále vyskytujú osýpkové ochorenia, prečo by malo potom o 2% viac očkovaných zaručiť definitívne vyhubenie? Toto sú len a len želania a predstavy a s realitou nemajú nič spoločné.

       Z tohto uhla pohľadu sa stáva každé osýpkové ochorenie očkovaco-politickým konkurzom. Zatiaľčo verejný záujem pred niekoľkými rokmi bol mizivý, vytvárajú očkovacie úrady a ich hovorcovia v ostatných rokoch stále temnejší obraz o osýpkách a ich komplikáciách, sčasti so štatisticky neudržateľnými údajmi. Pozadie a dôvod toho by mohol byť: rok 2007 sa blíži (platilo v čase písania tohto článku, t.j. pred rokom 2007 – pozn. red.).

       Očkovacia látka proti osýpkam (resp. MMR-očkovanie) sa zásadne líši od očkovania proti tetanu, pri ktorom sa každým očkovaním zvyšuje ochrana. Očkovania MMR vedú iba vtedy k imunizácii, keď už je predchádzajúca ochrana úplne odbúraná. Nová ochrana je možná iba vtedy, keď už sme vo fáze bez ochrany proti tejto chorobe. Odporúčané preočkovanie v 2. roku života nemôže viesť k posilneniu účinku (booster), čo nevedia ani mnohí lekári. Bezpečné údaje nie sú k dispozícií. To už je samo o sebe trestuhodná zdravotnícko-politická nedbanlivosť. Avšak sú k dispozícii údaje o ružienke. Tieto ukazujú, že napriek druhému očkovaniu ochrana kontinuálne klesá. Takto slúži druhé očkovanie výlučne na to, aby zredukovalo počet detí, ktoré nereagovali na prvé očkovanie, z 10% asi na 5%. Inými slovami: uskutoční sa verejne odporúčané (v Nemecku – pozn. prekl.) 2. MMR očkovanie všetkých detí, aby sa pokrylo asi 5% detí, ktoré reagujú až na druhé očkovanie.

       Keď ale po poklese ochrany z očkovania bude celá generácia detí a mladistvých nechránená a vnímavá voči osýpkam, vyprodukuje tento očkovací postup potenciálne osýpky vo veku, v ktorom už môžu byť nebezpečné. Toto dokladajú aktuálne skúsenosti z iných krajín s masívnymi výskytmi ochorenia aj u očkovaných, predovšetkým mumpsu a osýpok (USA 2006, Anglicko 2005, Ukrajina 2005/2006).

       Podľa údajov zo Severorýnska-Westfalska sa jeden z obávaných následkov už dostavil: posun osýpok do obdobia mladosti až dospelosti. V tom spočíva dôvod prírastku komplikácií, práve preto, že osýpky sú „detská choroba“. Vo veku typickom pre ochorenie, t.j. v predškolskom a nižšom školskom veku, reaguje imunitný systém najkompetentnejšie a s najmenším počtom komplikácií. Pranierovať za toto populáciu „lenivú“ sa dať zaočkovať a lekárov vyjadrujúcich sa kriticky k očkovaniu je priamo absurdné.

       Posun do raného dojčenského a novorodeneckého veku chvalabohu ešte nehrozí, i keď sú dojčatá v prvom roku života ohrozené nízkou imunitou svojich matiek. I tu sa už ale ukazujú prvé prípady. Aj obávaný neskorý následok osýpok - SSPE-encefalitída (= Subakútna Sklerotizujúca PanEncefalitída; encefalitída = zápal mozgu – pozn. red.) by mohol byť častejší sťaby nepriamy dôsledok očkovania, pretože sa vyskytuje v následku dojčenských osýpok, keď imunitný systém iba začína správne reagovať. Takmer všetky deti, ktoré ochoreli na SSPE, prekonali osýpky v prvých mesia­coch života.

       Najnovšie výskumy ukazujú aj v molekulárno-biologickej rovine, že osýpkový vírus sa prakticky nedá vyhubiť, pretože sa aj po ochoreniach (resp. pri imunite z očkovania) dá získať znovu dokonca aj z kostnej drene. Prax ukazuje, že vonkoncom nie je potrebná ochrana pred cirkulujúcimi vírusmi osýpok, pretože aj plne imúnni jedinci môžu vírus prenášať v rámci asymptomatických infekcií. Odhliadnuc od toho, kvalita štúdií o očkovaní proti osýpkam z veľkej časti nespĺňa potrebné požia­davky na kvalitu.

       Či potrebné masové očkovanie mnohých generácií môže problém vyriešiť, je celkom neisté, v neposlednom rade preto, pretože na to potrebná „očkovacia morálka“ sa sotva dá udržať počas mnohých desaťročí. Zdá sa, že sa špekuluje o tom, údajne „bezosýpkovú“ svetovú populáciu každých desať rokov preočkovať. Otvára sa tu gigantický trh. Ešte raz: na situáciu v krajinách tretieho sveta je potrebné pozerať sa inak, ako na vysoko industrializované krajiny Európy.
 

Ako môžu osýpky dlhodobo prispievať k zdraviu?

       V medicínskej literatúre sa otázka pozitívnych následkov zápalových ochorení až do súčasnosti značne obchádza, hoci sú medzičasom k dispozícii početné zdroje. Boli, najmä s ohľadom na alergie, opakovane potvrdené.

       Imunomodulačné schopnosti osýpok boli objavené práve pri imunitnom deficite choroby HIV: hovorí sa, že osýpkový vírus „may significantly contribute to the development of effective anti-HIV therapies“ (= „môže významne prispieť k vývoju účinných terapií proti HIV“ - pozn. prekl.). Už sta­rá skúsenosť hovorí, že ženy, ktoré ako deti mali mumps, majú menej ochorení na rakovinu vaječníkov.

       Podľa mojich vlastných výskumov boli deti v roku po ochorení na osýpky zreteľne menej choré a vyžadovali menej lekárskych zákrokov. 68% rodičov hovorilo o pozitívnom účinku osýpok na vývoj ich dieťaťa.

       Diskusia o význame osýpok musí byť predovšetkým posudzovaná podľa masívneho nástupu alergických a autoimunitných chorôb. Podľa opatrných odhadov už 30% detí v predškolskom veku prekonáva astmatické príhody. Prípady úmrtia na astmu ďaleko prekročili počet úmrtí na osýpky.
 

Čo by znamenala požiadavka povinného očkovania?

       Volanie po povinnom očkovaní sa ozýva čoraz hlasnejšie. Na nemeckom spolkovom stretnutí zástupcov lekárskych kômôr (Deutscher Ärztetag = nemecký deň lekárov – pozn. red.) v Magdeburgu boli prijaté uznesenia, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú zavedenie povinného očkovania proti osýpkam.

       Povinné očkovanie sa požaduje s odvolaním sa na iné štáty EÚ: Belgicko, Francúzsko, Taliansko, ako i bývalé socialistické štáty: Slovinsko, Česko a Maďarsko (i Slovensko, pozn. prekl.¹). Argumentuje sa údajne stále sa znižujúcou zaočkovanosťou, proti čomu však hovoria vyššie uvedené čísla. Poukazuje sa na étos nemeckých lekárov a povinnosť štátu starať sa o prevenciu.

       Požiadavky Dňa lekárov idú ešte ďalej: náklady na liečenie chorôb, proti ktorým sa dá zaočko­vať, nemajú byť podľa názoru zástupcov lekárov preplácané verejnými zdravotnými poisťovňami. Povinné nahlasovanie očkovania bolo (zatiaľ) väčšinou odmietnuté². Nemecký Deň lekárov dokonca požaduje od lekárskych komôr preveriť, či je možné proti lekárom, ktorí sa otvorene a opakovane vyjadrujú proti odporúčaným očkovaniam, právne zakročiť podľa § 20 (3) Zákona o ochrane proti infekciám, pretože svojím konaním (vraj) porušujú svoju povinnosť lekárskej starostlivosti a zabezpečenia kvality.

       Nakoniec, podľa uznesení Dňa lekárov, má byť povolenie navštevovať jasle alebo škôlky podmienené kompletným zaočkovaním detí v súlade s aktuálnymi odporúčaniami STIKO.

       Závery nemeckého Dňa lekárov zrkadlia duchovnú kapituláciu. Keď sa občan nedá presvedčiť argumentami, má byť k svojmu šťastiu donútený, a to napriek poznatkom hovoriacim o niečom inom a napriek dlhodobej epidemiologickej bezpečnosti.

       Tieto uznesenia sú v rozpore s ústavou (= Grundgesetz = základný zákon; reč je o ústave Spolkovej republiky Nemecko – pozn. red.). Nerešpektujú jednak telesnú nedotknuteľnosť, slobodu pacientov a rodičov (čl. 1 . a čl 2), ako aj slobodu konania lekárov (čl. 5 a čl. 12). Nezohľadňujú me­niace sa vedecké poznatky a z nich vyplývajúce princípy konania. Spomeňme len stále sa meniace nemecké odporúčania na očkovanie (!), ktoré vydáva STIKO, ktoré budú zakrátko obsahovať ešte väčší katalóg očkovaní.

       Navzájom si protirečia aj odporúčané očkovania v rôznych krajinách Európy: Francúzsko má povinné očkovanie proti BCG (tuberkulóze – pozn. red.), Nemecko toto očkovanie ukončilo ako „nie naďalej zmysluplné“.

       Ako veľmi nespoľahlivé môžu byť očkovacie odporúčania, sa pred nedávnom ukázalo pri šesťnásobnom očkovaní, ktoré sa odporúča pre všetkých kojencov: nedávno musela byť z trhu stiahnutá očkovacia látka Hexavac®. Oficiálne zdôvodnenie hovorilo o zlej účinnosti. Nevysvetlené prípady úmrtí dojčiat zaočkovaných touto látkou dodnes čakajú na vysvetlenie.

       Kto chce prevziať zodpovednosť? Experti na očkovanie v každom prípade nie. Následkom ležania na brušku, odporúčaného medicínskymi expertmi pre všetkých kojencov, zomreli početné dojčatá na „syndróm náhleho úmrtia“. Nikto nebol zodpovedný za tento následok „vedecky doložených“ odporúčaní.

       Rozhodnutia Dňa lekárov opúšťajú doposiaľ platný pluralizmus v medicíne. To dáva novú nalie­havosť otázke: do akej miery je zaväzujúce členstvo v zastupujúcom orgáne, ako je lekárska komora, keď tento orgán nerešpektuje odlišnú vedeckú mienku časti svojich členov.
 

Individuálne rozhodnutia namiesto masových očkovacích programov

       Lekárom a rodičom s kritickým postojom voči očkovaniu sa vyčíta, že sa dopúšťajú nedbanlivosti voči zdraviu svojmu či svojich pacientov. Takto sa zdôvodňuje volanie po zásahu štátu. Opak je ale pravdou. Ako sme popísali, ide o zdravie v budúcnosti. Lekári a rodičia nie sú proti očkovaniam všeobecne, ale sú proti všeobecným očkovaniam bez individuálneho rozhodnutia. Každé očkovanie, aj očkovanie proti osýpkam, môže mať v jednotlivom prípade svoje opodstatnenie. Toto rozhodnutie ale musí byť urobené individuálne a predovšetkým slúžiť trvalému a dlhodobému blahu dieťaťa.

       Ako málo ľudí presvedčia oficiálne vyhlásenia, ukazuje dramatický pokles zaočkovanosti proti MMR vo Veľkej Británii po ešte stále neukončenej debate o príčinách autizmu kvôli MMR očkovaniu. Dokonca aj britský premiér Tony Blair sa musel za neho verejne zasadzovať.

       Samozrejme sa musíme postaviť aj celosvetovej zodpovednosti, avšak nie tak, že sa budeme nekriticky podieľať na globálnych očkovacích programoch, ktoré pre určité regióny sveta môžu byť absolútne oprávnené. Je potrebné hľadať odpovede, ktoré zodpovedajú našim špecifickým životným podmienkam.